EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE3902

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 — 2027 [COM(2018) 434 final — 2018/0227 (COD)]

EESC 2018/03902

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 292–297 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/292


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 — 2027

[COM(2018) 434 final — 2018/0227 (COD)]

(2019/C 62/46)

Spravodajca:

Norbert KLUGE

Pomocný spravodajca:

Ulrich SAMM

Konzultácia

Európsky parlament, 14. 6. 2018

Rada, 25. 6. 2018

Právny základ

článok 172, článok 173 ods. 3 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Dátum rozhodnutia predsedníctva

19. 6. 2018

Príslušná sekcia

sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť

Prijaté v sekcii

4. 10. 2018

Prijaté v pléne

17. 10. 2018

Plenárne zasadnutie č.

538

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

212/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že Európska komisia zriadila program Digitálna Európa. Vyzdvihuje sa tým zámer urobiť z Európy popredného aktéra v oblasti digitalizácie a posilniť jej hospodársku silu v celosvetovej hospodárskej súťaži. Cieľom programu Digitálna Európa je umožniť vybudovanie jednotného digitálneho vnútorného trhu a dosiahnuť pozitívne vnímanie digitálnej transformácie zo strany všetkých občanov Európy. Tento program má potenciál dosiahnuť skutočný úspech, ale len vtedy, keď sa správne nastavia doteraz neznáme detaily programu.

1.2.

K hnacím silám spoločenského a hospodárskeho vývoja patria výskumní pracovníci. Zručnosti a schopnosti sú základným predpokladom vysokej úrovne výskumu a praktického vykonávania programu. Patria teda k hlavným faktorom úspechu programu. EHSV konštatuje, že v programe sa prikladá podpore výskumu a vývoja veľký význam.

1.3.

Na to, aby výsledky výskumu a vývoja slúžili všetkým občanom Európskej únie (EÚ) a bolo možné ich šíriť, by EHSV chcel zintenzívniť dialóg medzi výskumom, sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Zložité témy musia byť prezentované tak, aby ich pochopili a rozumeli im aj neodborníci. EHSV ďalej navrhuje spojiť program so zásadami financovania výskumu prostredníctvom programu Horizont 2020 (Európsky horizont), ktoré sú okrem iného založené na dodržiavaní Európskej charty pre výskumných pracovníkov a na zásadách zodpovedného výskumu a zodpovedných inovácií, ako aj koncepcii otvorenej vedy.

1.4.

EHSV vníma pozitívne skutočnosť, že podpora digitálnych zručností sa stala jedným z ústredných bodov programu. Digitálne zručnosti a schopnosti sú základným predpokladom pre splnenie ostatných štyroch špecifických cieľov. Je poľutovaniahodné, že rozpočet pre tento špecifický cieľ je menší ako rozpočet pre ostatné ciele. EHSV preto podporuje návrh Európskeho parlamentu zvýšiť rozpočet zo 700 miliónov EUR (7,6 % celkového rozpočtu) na 830 miliónov EUR (9 % celkového rozpočtu). Zároveň však zdôrazňuje, že za oblasť vzdelávania sú zodpovedné predovšetkým členské štáty s vlastnými národnými rozpočtami. EHSV konštatuje, že rozpočty na digitálnu kvalifikáciu sú v jednotlivých členských štátoch EÚ veľmi rozdielne. Vyzýva preto Komisiu, aby členským štátom pripomenula ich vlastnú veľkú zodpovednosť v tejto oblasti, aby mohli mať všetci ľudia rovnaký úžitok z digitalizácie.

1.5.

EHSV považuje za potrebné vzdelávať a získavať talenty s veľkou kvalifikáciou na zlepšenie atraktívnosti Európy ako pracoviska pre túto skupinu v celosvetovej konkurencii. EHSV tiež zdôrazňuje, že program by nemal byť zameraný len na osobitnú snahu o získanie kvalifikovaných a digitálne vyspelých zručností a kapacít. Podniky, zamestnanci a spotrebitelia by mali byť všeobecne podporovaní pri zavádzaní a používaní základných, ako aj pokročilých digitálnych techník. Táto podpora je rozhodujúca pre kvantitu a kvalitu pracovných miest a konkurencieschopnosť Európy. EHSV konštatuje, že v súčasnosti ešte stále veľa podnikov, zamestnancov a občanov nemá základné technické vybavenie a zručnosti. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na závery zasadnutia Európskej rady z 19. októbra 2017, podľa ktorých „je potrebné investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitostí a schopností“ (1).

1.6.

Program Digitálna Európa bude v tejto oblasti úspešný len v prípade, ak ju bude zastrešovať a bude zohľadňovať ostatné podporné programy EÚ s podobnými cieľmi. Do financovania potrebných opatrení sa musia zahrnúť prostriedky napríklad z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+).

1.7.

ESHV by uvítal, aby boli do realizácie centier digitálnych inovácií štandardne zapojení sociálni partneri a občianska spoločnosť a aby sa im umožnil prístup k centrám digitálnych inovácií. Ako neštátne organizácie môžu lepšie zviditeľniť pôsobenie inovačných centier a zlepšiť ich uznávanie.

EHSV by chcel od začiatku zabrániť možnému vzniku sociálnej nerovnováhy pri vykonávaní programu. Keďže digitalizácia sa týka všetkých oblastí života a ľudí, je veľmi dôležité, aby z nej mohli mať úžitok všetci občania EÚ. EHSV preto kladie dôraz na to, aby sa program skoncipoval tak, aby výhody a príležitosti, ktoré digitálna Európa ponúka, mohla využívať celá európska spoločnosť. Digitalizácia v Európe musí byť inkluzívna. Ľudia nesmú byť vylúčení na základe faktorov ako pohlavie, spoločenské postavenie, nízke vzdelanie, kvalifikácie, digitálne zručnosti, pôvod, vek či zdravotné postihnutia. Vznikajúce „digitálne výnosy“ musia byť pomocou vhodných politických opatrení spravodlivo rozdelené. Nesmie z nich profitovať len zopár záujmových skupín. v opatreniach na vykonanie programu sa musí zohľadniť zásada platná v EÚ, že jednotlivec je a zostáva vlastníkom svojich údajov.

1.8.

EHSV chce program viac prepojiť so spoločenskou situáciou. Musí sa zohľadniť vplyv na pracovný trh a tiež rôzne dôsledky digitalizácie pre regióny. Za významné kritérium úspechu programu preto výbor považuje skutočnosť, že digitalizácia vedie k hospodárskej účasti a tvorbe pracovných miest, a to vo všetkých európskych regiónoch.

1.9.

EHSV si želá, aby bola EÚ vo svete vnímaná ako aktér, ktorý sprostredkúva poznatky a dokáže držať krok s Čínou a USA v medzinárodnej súťaži. k tomu patrí aj skutočnosť, že podniky a zamestnanci musia dôverovať technológiám. Program Digitálna Európa môže vytvoriť pridanú hodnotu najmä v oblastiach, kde jednotlivé štáty samostatne veľa nedokážu. Platí to predovšetkým pre oblasť počítačovej kriminality so spoločným vývojom postupov a stratégií proti kybernetickým útokom z územia mimo Európy. k tomu patrí napríklad budovanie nezávislého európskeho odvetvia výroby mikročipov.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa všetky činnosti v rámci programu riadili etickými zásadami. v tejto súvislosti EHSV pripomína svoju požiadavku presadiť zásadu „človek vo velení“(human in command), najmä pokiaľ ide o vývoj a používanie umelej inteligencie v pracovnom svete. Vzhľadom na tieto etické zásady sú nutné ďalšie legislatívne opatrenia (napr. v otázkach ručenia, ochrany osobných údajov, ochrany zamestnancov, ochrany spotrebiteľa). Ďalšia digitalizácia našej spoločnosti bude napokon úspešná len vtedy, keď sa popri právnych predpisoch bude stimulovať aj kultúrny vývoj, ktorý zvýši povedomie o prínose a rizikách digitálneho rozvoja.

2.   Kontext – program Digitálna Európa

2.1.

Európska komisia prijala 2. mája 2018 návrh týkajúci sa budúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027. v súvislosti s týmto finančným rámcom predložila Európska komisia 6. júna 2018 nariadenie o programe Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027.

2.2.

Programom Digitálna Európa chce Európska komisia poskytnúť stratégii digitálneho jednotného trhu spoľahlivý finančný rámec a vyriešiť nedostatok investícií. Na tento účel vyčlenila celkový rozpočet v objeme 9,2 miliardy EUR. Všeobecným cieľom programu je podporiť digitálnu transformáciu priemyslu. Mali by sa zväčšiť výhody, ktoré prináša digitálna transformácia, pričom by z toho mali mať úžitok všetci európski občania, verejné správy a podniky v EÚ.

2.3.

Program Digitálna Európa má päť špecifických cieľov: 1. vysokovýkonná výpočtová technika; 2. umelá inteligencia; 3. kybernetická bezpečnosť a dôvera; 4. pokročilé digitálne zručnosti a 5. zabezpečenie širokého využitia digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti. Ďalej sa zameriava na digitalizáciu priemyslu.

2.4.

V rámci prvého špecifického cieľa – vysokovýkonná výpočtová technika – sa majú pomocou superpočítačov vytvoriť kapacity na čo najlepšie spracovanie čoraz väčších množstiev údajov. Finančnými prostriedkami v objeme 2,7 miliardy EUR posilní program kapacity EÚ v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a spracovania údajov a zabezpečí ich rozsiahle využívanie pri riešení problémov týkajúcich sa zmeny klímy, zlepšovaní zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti.

2.5.

Prostriedky vo výške 2,5 miliardy EUR plánované na špecifický cieľ týkajúci sa umelej inteligencie chce Európska komisia využiť na vybudovanie a zvýšenie kapacít EÚ v tejto oblasti. k tomu patrí umožnenie budovania veľkých dátových súborov a algoritmov, bezpečný prístup k nim a ich uchovávanie Ďalej sa majú posilniť existujúce zariadenia na testovanie a skúšanie umelej inteligencie v členských štátoch a podporiť spolupráca medzi zariadeniami. Technologický pokrok by mali využívať podniky a verejné inštitúcie.

2.6.

Na špecifický cieľ týkajúci sa kybernetickej bezpečnosti a dôvery sa majú vyčleniť 2 miliardy EUR, ktoré majú zaistiť, aby Únia mala k dispozícii technologické a priemyselné kapacity na zabezpečenie svojho hospodárstva, spoločnosti a demokracie. Investície slúžia okrem iného na to, aby sa v spolupráci s členským štátmi získalo moderné vybavenie a nástroje pre kybernetickú bezpečnosť, zaručilo zavádzanie najnovších riešení kybernetickej bezpečnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva, optimálne využívali existujúce európske znalosti a posilnili kapacity v tejto oblasti v členských štátoch a v súkromnom sektore.

2.7.

Na to, aby investície do digitálnych technológií priniesli úžitok, je potrebná kvalifikovaná spoločnosť a pracovná sila. Európska komisia chce so 700 miliónmi EUR určenými na štvrtý špecifický cieľ podporiť pokročilé digitálne zručnosti, najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológií distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti. Je potrebné vypracovať a zaviesť do praxe koncepcie pre dlhodobú odbornú prípravu a kurzy pre študentov, odborníkov a zamestnancov IT. Ďalej sa má podporovať krátkodobá odborná príprava a kurzy, ako aj vzdelávanie na pracovisku. Zručnosti sa majú sprostredkúvať najmä v centrách digitálnych inovácií.

2.8.

Verejná správa a poskytovanie služieb v oblastiach verejného záujmu sa majú podporovať v rámci piateho špecifického cieľa s rozpočtom 1,3 miliardy EUR, ktorý má napríklad zaistiť, aby sa vo verejnom sektore a v oblastiach, ako sú zdravie a starostlivosť, vzdelávanie, doprava a sektor kultúry a tvorivej činnosti, mohli zavádzať a používať moderné digitálne technológie. Okrem toho by verejné správy a priemysel mali pri zavádzaní digitálnych technológií podporovať najmä malé a stredné podniky.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Digitalizácia a transformácia v pracovnom a súkromnom živote, ktoré so sebou prináša technologický pokrok, sú prítomné všade. v skutočnosti tým je zasiahnutá takmer každá oblasť života.

3.2.

EHSV víta, že Európska komisia zriadila program Digitálna Európa, pretože tým dokazuje, aký význam prikladá tejto téme. Takýmto stanovením priorít možno dosiahnuť jasnú pridanú hodnotu EÚ podporovaním moderných špičkových technológií, ktoré prispievajú k zvládnutiu najväčších spoločenských výziev súčasnosti a môžu pozitívne ovplyvniť zamestnanosť, konkurencieschopnosť a všeobecné životné podmienky všetkých občanov. Potvrdzuje to skutočnosť, že Európska komisia v oznámení o viacročnom finančnom pláne predložila plán zdvojnásobiť investície do digitálnych technológií (2). EHSV vyzdvihuje aj potrebu sociálnych investícií v súvislosti s digitálnou transformáciou, aby z nej mala úžitok celá spoločnosť. Zdôrazňuje sa, že človek musí mať vždy kontrolu nad strojom (human in command), a to najmä v oblasti umelej inteligencie.

3.3.

EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že Európska komisia pomocou programu Digitálna Európa podporuje zavádzanie a optimálne využívanie digitálnych kapacít. EHSV súhlasí s Európskou komisiou, že digitálne zručnosti sú základom inovácií v oblastiach všeobecného záujmu a v hospodárstve. Na digitálnu transformáciu v EÚ sú nevyhnutné špičkové digitálne technológie a príslušné zručnosti. EHSV považuje plánovaný rozpočet za značne vysoký, ale nie za porovnateľný s rozpočtami konkurentov – USA a Číny. Výbor je presvedčený, že s týmto rozpočtom možno dosiahnuť stanovené ciele, pripomína však, že na to, aby sa Európa udržala na svetovej úrovni, je potrebné tiež výrazne zvýšiť investície v členských štátoch EÚ.

3.4.

Podľa EHSV je dôležité urobiť všetko preto, aby sa na technologickom rozvoji mohla zúčastňovať celá európska spoločnosť. Program Digitálna Európa by mal mať za cieľ spravodlivé rozdelenie digitálnych výnosov, ktoré sa v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach dosiahnu v rôznych oblastiach, napr. vlastníctvo údajov, medzi všetkých Európanov. Keďže digitalizácia sa týka všetkých oblastí života a ľudí, je obzvlášť dôležité, aby z nej mali úžitok všetci. Plnohodnotné hospodárske a sociálne prínosy digitalizácie sa dosiahnu iba vtedy, ak Európa dokáže zaistiť vysokokapacitné siete v mestských a vo vidieckych oblastiach a na všetkých úrovniach spoločnosti. Potrebné sú verejné investície, pretože samotný trh nepokryje všetky odľahlé oblasti a nezaručí minimálny prístup k digitálnym službám pre zraniteľné skupiny spoločnosti.

3.5.

EHSV považuje za dôležité, aby integrovaný a koordinovaný postup v EÚ mohol vytvoriť pridanú hodnotu, ktorú jednotlivé štáty samostatne nemôžu dosiahnuť. k tomu patrí najmä vybudovanie nezávislého odvetvia výroby mikročipov prostredníctvom podporného programu pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (3), spoločný vývoj metód a stratégií na boj proti kybernetickým útokom zvonku (4), vytvorenie noriem pre digitálny jednotný trh, dôsledné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a ďalší vývoj najmä na používanie umelej inteligencie (5) a autonómneho jazdenia (6). Uplatňovanie európskych hodnôt (ochrana osobných údajov, ochrana súkromia, sociálna ochrana, udržateľnosť) vo vývoji umelej inteligencie sa môže jedného dňa stať konkurenčnou výhodou, a to vtedy, keď budú občania čoraz informovanejší o metódach používania údajov tretími stranami (USA) a o potenciáli sledovania systémami umelej inteligencie (Čína).

3.6.

EHSV považuje za pozitívne, že sa v programe Digitálna Európa na viacerých miestach vyzdvihuje digitalizácia priemyslu. Je nepochybné, že digitálna transformácia sa môže podariť len vtedy, ak z nej budú mať úžitok všetky podniky a ich zamestnanci. Preto je žiaduce začleniť tento aspekt ešte dôslednejšie do programu, aby bolo možné rozpoznať pokrok, napríklad aj prostredníctvom ukazovateľov digitalizácie podnikov rôznych veľkostí.

3.7.

V záujme posilnenia technických a digitálnych kapacít pôjde veľká časť rozpočtu na výskumné projekty a inovačné programy. EHSV zdôrazňuje potrebu úzkeho prepojenia podpory so zásadami financovania výskumu prostredníctvom programu Horizont 2020 (Európsky horizont), ktoré sú založené na dodržiavaní Európskej charty pre výskumných pracovníkov (7), ako aj na zásadách zodpovedného výskumu a inovácií (8) a koncepcii otvorenej vedy (9). Len prepojením s týmito zásadami sa zabezpečí, aby pokrok slúžil ľudstvu. Výsledky výskumu musia byť zrozumiteľné aj neodborníkom, musia sa šíriť a tiež zužitkovať. Stručne povedané, výskum by mal byť prínosom pre spoločnosť.

3.8.

V záujme zaručenia významu výskumu pre celú európsku spoločnosť by sa mali viesť pravidelné dialógy. v rámci týchto dialógov by si výskumní pracovníci mohli vymieňať informácie medzi sebou, a so širšou spoločnosťou a vzájomne sa motivovať.

3.9.

V tejto súvislosti je pozitívne, že jedným z cieľov programu je umožniť účasť verejných správ a podnikov na vývoji. EHSV podporuje výmenu medzi rôznymi aktérmi a povzbudzuje Európsku komisiu, aby túto výmenu realizovala vo všetkých regiónoch, sektoroch a podnikoch rôznych veľkostí. Využívanie pokročilých technológií v podnikoch a najmä malých a stredných podnikoch možno uľahčiť prostredníctvom partnerstiev a dobrých podmienok v priemysle. Okrem toho si EHSV želá dodržiavanie zásady partnerstva a zapojenie sociálnych partnerov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti do realizácie programu Digitálna Európa. Sociálny dialóg medzi sociálnymi partnermi prispeje k vykonávaniu programu Digitálna Európa z hľadiska zamestnancov.

3.10.

EHSV považuje za potrebné vzdelávať a získavať talenty s veľkou kvalifikáciou na zlepšenie atraktívnosti Európy ako pracoviska pre túto skupinu v celosvetovej konkurencii. EHSV však tiež zdôrazňuje, že program Digitálna Európa sa nemôže zameriavať len na vysokokvalifikovaných zamestnancov a zamestnancov s pokročilými digitálnymi zručnosťami. Práve preto, že cieľom programu Digitálna Európa je umožniť digitálny jednotný trh a pozitívne nastaviť digitálnu transformáciu, platí, že z tohto silného podporného programu by mali mať možnosť profitovať občania a všetci pracovníci v EÚ. Ak sa to nepodarí, hrozí riziko, že v Európe sa ďalej prehĺbia sociálne rozdiely. Ako EHSV uviedol v iných stanoviskách, na dosiahnutie digitálneho jednotného trhu je prvoradé odstrániť kvalifikačnú medzeru, a to aj v oblasti digitálnych zručností (10). Európska komisia vo svojom programe v súvislosti so sprostredkovaním základných digitálnych vedomostí odkazuje na podporné programy ESF+ a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Keďže štruktúry týchto programov neumožňujú celoplošnú podporu v Európe, mal by sa program Digitálna Európa vzťahovať aj na rôzne úrovne kvalifikácie. Ak by prostriedky v tomto programe nepostačovali na zaistenie výhod digitalizácie pre všetkých ľudí, musia sa tieto požiadavky posunúť ostatným programom, ako je napr. ESF+. Program Digitálna Európa by mal túto oblasť zastrešovať a mal by monitorovať ostatné programy, aby bolo možné dosiahnuť stanovené ciele. v opačnom prípade by z rôznych podporných programov EÚ mohla nakoniec ťažiť len menšina.

3.11.

V tejto súvislosti EHSV vyzdvihuje cieľ dosiahnuť inkluzívnu spoločnosť, v ktorej sa bude podporovať rodová rovnosť všetkých ľudí. Občania nesmú byť v rámci digitálnej transformácie znevýhodňovaní na základe faktorov ako pohlavie, spoločenské postavenie, vzdelanie, kvalifikácia, digitálne zručnosti, pôvod, vek či zdravotné postihnutie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV podporuje cieľ Európskej komisie umožniť ľahší prístup podnikov a najmä malých a stredných podnikov k digitálnym kapacitám a technológiám. Zameraním programu na pokročilé technológie sa však prehliada skutočnosť, že mnohí zamestnanci a podniky momentálne potrebujú najprv podporu pri zaistení základného vybavenia potrebného pre digitalizáciu. EHSV zdôrazňuje, že rozsiahla podpora podnikov pri zavádzaní základných a aj pokročilých digitálnych technológií je rozhodujúca pre konkurencieschopnosť a pracovné miesta v Európe. EHSV vyzýva na nadväzovanie sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi aj v oblasti investícií z prostriedkov tohto programu.

4.2.

EHSV víta špecifický cieľ kybernetická bezpečnosť a dôvera. Kybernetická bezpečnosť má význam pre vývoj i fungovanie našich demokracií. Pre úspech programu je kľúčová dôvera podnikov a zamestnancov v kybernetickú bezpečnosť.

4.3.

Program by mal byť čo najviac naviazaný na spoločenskú situáciu. Mal by sa zohľadniť vplyv na pracovný trh a aj rôzne dôsledky digitalizácie na jednotlivé regióny. EHSV preto považuje za dôležité, aby sa pri realizácii programu rozvíjali príležitosti pre hospodársku účasť a pracovné miesta, ktoré vznikajú na základe digitalizácie. Okrem toho je mimoriadne dôležité podporovať tieto príležitosti v európskych regiónoch. Na tento účel je vhodná plánovaná spolupráca s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohéznym fondom. Mala by sa uskutočňovať pravidelná výmena medzi programom Digitálna Európa, ERFF a Kohéznym fondom. Navyše by si inovačné centrá, ktoré sa zriadia priamo v regiónoch, mali stanoviť za cieľ regionálny rozvoj.

4.4.

Na plnení štvrtého špecifického cieľa (pokročilé digitálne zručnosti) a digitalizácii priemyslu by sa mali podieľať najmä inovačné centrá, ktoré budú slúžiť ako miesta umožňujúce prístup k najnovším digitálnym kapacitám. EHSV víta siahodlhú premyslenosť vykonávania programu. EHSV podporuje cieľ vybudovať aspoň jedno centrum digitálnych inovácií v každom členskom štáte a členským štátom v okrajových oblastiach EÚ ponúknuť možnosť zriadenia ďalších miest. Podporuje spoluprácu medzi inovačnými centrami, avšak kriticky vníma veľké administratívne náklady, ktoré sú spojené s vybudovaním takýchto inovačných centier. v tejto otázke by mohli byť nápomocné cezhraničné konzorciá. Do budovania centier digitálnych inovácií by mali byť zapojení sociálni partneri ako aj občianska spoločnosť. Vďaka ich zapojeniu by sa činnosť centier mohla prispôsobiť potrebám miestnych podnikov a zamestnancov a ďalších používateľov technológií a prístup k ich využívaniu by získala veľká časť obyvateľstva.

4.5.

Špecifický cieľ týkajúci sa podporovania pokročilých digitálnych zručností má kľúčový význam pre splnenie zvyšných štyroch cieľov. Je preto poľutovaniahodné, že rozpočet na tento špecifický cieľ je menší ako rozpočet ostatných oblastí. EHSV podporuje návrh Európskeho parlamentu zvýšiť rozpočet zo 700 miliónov EUR (7,6 % celkového rozpočtu) na 830 miliónov EUR (9 % celkového rozpočtu) (11). EHSV však zároveň zdôrazňuje, že za oblasť vzdelávania sú zodpovedné predovšetkým členské štáty s vlastnými národnými rozpočtami. EHSV zároveň vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o schopnosť Komisie využiť všetky potrebné prostriedky na to, aby si členské štáty uvedomili naliehavosť digitálneho vzdelávania všetkých skupín obyvateľstva už od základnej školy. Rozpočty na túto úlohu sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. Na zaručenie toho, aby nikto nebol vylúčený z programov ďalšieho vzdelávania z dôvodu nízkych vnútroštátnych rozpočtov, by EÚ mala dôkladne sledovať napĺňanie týchto cieľov a zverejňovať príslušné závery.

4.6.

EHSV podobne ako Európsky parlament (12) konštatuje, že všetky kroky vykonané v rámci programu by sa mali riadiť etickými zásadami. Najmä pre aktivity v oblasti umelej inteligencie platí, že sa musia dodržiavať zásady platné v súčasnosti, ako aj zásady, ktoré sa ešte len vypracujú v budúcnosti (13). v tejto súvislosti EHSV pripomína svoju požiadavku presadzovať zásadu „človek vo velení“(human in command), ktorá má byť hlavným usmernením pre budúci vývoj. Vzhľadom na tieto etické zásady sú nutné ďalšie legislatívne opatrenia (napr. v oblasti otázok ručenia, ochrany osobných údajov, ochrany spotrebiteľa). Ďalšia digitalizácia našej spoločnosti bude napokon úspešná len vtedy, keď sa popri právnych predpisoch bude stimulovať aj kultúrny vývoj, ktorý zvýši povedomie o prínose a rizikách digitálneho rozvoja.

4.7.

EHSV si želá, aby sa v rámci špecifického cieľa venovaného oblasti umelej inteligencie dostala – okrem posilnenia kapacít a ich sprístupnenia – do popredia aj otázka právnej zodpovednosti pri používaní umelej inteligencie a automatizovaných systémov. Pozitívne treba vnímať skutočnosť, že databázy sa majú bezplatne sprístupniť aj malým a stredným podnikom. Okrem toho je potrebné pripraviť podniky na túto prácu a musí tiež existovať jasné právne usmernenie o tom, kto je zodpovedný pri úrazoch a podobných udalostiach. Ochrana zamestnancov a občanov je rovnako významná ako tvorba hospodárskeho rastu.

V Bruseli 17. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  EUCO 14/17 – Zasadnutie Európskej rady (19. októbra 2017) – závery.

(2)  COM(2018) 98 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 89.

(4)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 86.

(5)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1, INT/851 – Umelá inteligencia pre Európu (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 51) a TEN/664 – Iniciatíva na riešenie výziev spojených s online platformami, ktoré sa týkajú šírenia dezinformácií (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 183).

(6)  TEN/673 – Prepojená a automatizovaná mobilita (pozri stranu 274 tohto úradného vestníka) a INT/846 – Dôvera, súkromie a bezpečnosť spotrebiteľov a podnikov v oblasti internetu vecí (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 8).

(7)  https://euraxess.ec.europa.eu/jobs/charter.

(8)  https://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/h2020-section/science-and-society.

(9)  https://ec.europa.eu/research/openscience/.

(10)  Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 65.

(11)  Návrh stanoviska – 2018/0227 (COD).

(12)  Návrh správy – 2018/0227 (COD).

(13)  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/high-level-expert-group-artificial-intelligence.


Top