Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde

[COM(2018) 372 final — 2018/0197 (COD)]

(2019/C 62/14)

Spravodajca:	Ioannis VARDAKASTANIS
Pomocná spravodajkyňa:	Ester VITALE

Konzultácia	Európsky parlament, 11. 6. 2018 Európska rada, 19. 6. 2018
Právny základ	články 177, 178, 304 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	3. 10. 2018
Prijaté v pléne	17. 10. 2018
Plenárne zasadnutie č.	538
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	138/0/1

EHSV sa v tomto stanovisku zaoberá návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (1) o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde na roky 2021 – 2027, ktorý Európska komisia predložila 29. mája 2018. Stanovisko zahŕňa aj niekoľko stručných pripomienok k niektorým ustanoveniam nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „všeobecné nariadenie“ – VN) (2), ktoré sa priamo týkajú dôležitých aspektov z hľadiska štruktúry, obsahu, prepojenia a ďalšej implementácie Európskeho fonde regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu.

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV potvrdzuje, že je pevne odhodlaný podporovať politiku súdržnosti a plne presvedčený o jej význame. Považuje ju za hlavný nástroj, ktorý môže priblížiť EÚ k jej občanom a pomôcť zmenšiť rozdiely medzi regiónmi EÚ a nerovnosti medzi občanmi.

1.2.

Hoci EHSV pozná odôvodnenie Komisie, absolútne nesúhlasí so škrtmi v politike súdržnosti vo všeobecnosti, a najmä zo znížením prostriedkov EFRR o 12 % a Kohézneho fondu o 46 %. Žiada preto Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu o zvýšenie navrhovaného rozpočtu, aby sa zachoval aspoň taký istý objem prostriedkov, v stálych cenách, ako v súčasnom finančnom rámci.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že zníženie európskej miery spolufinancovania bude sťažovať realizáciu projektov, najmä v prípade členských štátov s rozpočtovými problémami a samozrejme aj tých, ktoré najviac zasiahla kríza.

1.4.

EHSV žiada Komisiu o väčšiu pružnosť z hľadiská kritérií spolufinancovania, aby sa zohľadnila hospodárska a finančná situácia každého členského štátu a aby sa uplatnilo pravidlo, ktoré výbor odporučil vo viacerých svojich nedávnych stanoviskách, že pri plnení cieľov v oblasti deficitu stanovených v Pakte stability a rastu by sa nemali brať do úvahy investičné výdavky.

1.5.

EHSV sa nazdáva, že návrh Komisie znovu zaviesť pravidlo N+2 nie je podložený dôkazmi z praxe ani výsledkami analýzy uplatňovania pravidla N+3. Preto nesúhlasí s týmto návrhom a žiada Komisiu o zachovanie pravidla N+3 v novom programovom období.

1.6.

EHSV oceňuje návrh Komisie na zjednodušenie využívania fondov z hľadiska, štruktúry, administratívy a riadenia, čím sa zabezpečí jednoduchší a efektívnejší prístup k nim. Pri zjednodušovaní fondov by sa však nemali opomínať zásady a hodnoty, ktoré sú integrálnou súčasťou acquis EÚ.

1.7.

EHSV oceňuje skutočnosť, že návrhom Komisie sa zlepšuje viacúrovňová správa, keďže sa v ňom kladie dôraz na zdieľané riadenie, a posilňuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán do procesu programovania, implementácie, hodnotenia a monitorovania využívania fondov. Na všetkých úrovniach správy by sa však mal plne rešpektovať európsky kódex správania pre partnerstvo, ktorý by sa mal doplniť o silné záruky a opatrenia, ktoré zabezpečia jeho dôsledné uplatňovanie. Dodržiavanie tohto kódexu by sa malo považovať za základnú podmienku. Zainteresované strany a organizácie občianskej spoločnosti tak budú mať väčšie možnosti na to, aby mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu sprostredkovateľov a priblížiť projekty k ich konečným príjemcom.

1.8.

EHSV upozorňuje, že na úrovni EÚ nie sú organizácie občianskej spoločnosti žiadnym štruktúrovaným spôsobom zapojené do monitorovania uplatňovania politiky súdržnosti. Preto rozhodne odporúča, aby Komisia vytvorila fórum európskej občianskej spoločnosti pre politiku súdržnosti, na ktorom by sa podieľali sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie zainteresované strany, ktoré by každý rok počas celého programového obdobia 2021 – 2027 so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti konzultovali stav uplatňovania politiky súdržnosti.

1.9.

EHSV odporúča, aby Komisia skutočne zohľadnila ciele trvalo udržateľného rozvoja v politike súdržnosti prostredníctvom VN a nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde tým, že zaistí ich horizontálne začlenenie do všetkých priorít fondov, nielen v rámci opatrení v oblasti klímy.

1.10.

EHSV navrhuje poskytovať podporu riedko obývaným oblastiam, izolovaným oblastiam, malým ostrovom a horským regiónom v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a uplatňovať na ne rovnaké požiadavky tematickej koncentrácie, rozsah podpory a výhody a tiež rovnaké výnimky ako v prípade najvzdialenejších regiónov. Investičné stratégie by sa mali zameriavať na ciele makroregiónov a na územnú a cezhraničnú spoluprácu, najmä v snahe zaoberať sa komplexným javom, akým je migrácia.

1.11.

EHSV odporúča zvýšiť rozpočet vyčlenený na európsku územnú spoluprácu/Interreg v novom programovom období, aby mohla účinne plniť svoje poslanie a ciele. EHSV takisto navrhuje poskytnúť EFRR dostatočnú podporu na uplatňovanie cezhraničného mechanizmu. Okrem toho sa EHSV domnieva, že investičné stratégie by sa mali nasmerovať na ciele makroregiónov a morských oblastí.

1.12.

EHSV žiada Komisiu, aby prihliadala aj na iné sociálne ukazovatele, nielen na hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa, aby sa členské štáty mohli klasifikovať na základe požiadaviek tematickej koncentrácie, ktoré sa na ne vzťahujú.

1.13.

EHSV podporuje myšlienku tematickej koncentrácie, ale žiada Komisiu o vyvážené rozdelenie požiadaviek tematickej koncentrácie investícií medzi ciele politiky (CP), keďže prostriedky vyčlenené na CP 3 a CP 5 sa zdajú byť nedostatočné na uspokojenie sociálnoekonomických potrieb a na vytvorenie Európy, ktorá má bližšie k svojim občanom.

1.14.

EHSV s poľutovaním konštatuje, že v žiadnom z návrhov nariadení, ktoré Komisia predložila, nie je horizontálne zohľadnená požiadavka rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Preto dôrazne odporúča, aby sa do nového všeobecného nariadenia (VN) doplnil článok 7 zo súčasného VN na roky 2014 – 2020 a aby bola táto zásada priamo zapracovaná aj do znenia navrhovaného nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde. EHSV takisto rozhodne odporúča zahrnúť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím do článku 67 navrhovaného VN o výbere operácií.

1.15.

EHSV zdôrazňuje, že Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) by mal byť takisto v plnom rozsahu zapracovaný do znenia navrhovaného nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde, ako aj do VN. Najmä dohovor UNCRPD by mal byť v plnej miere zahrnutý aj do právneho základu nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím by mala byť povinným kritériom oprávnenosti

1.16.

EHSV žiada Komisiu, aby zaistila, že výstavba alebo renovácia zariadení inštitucionálnej starostlivosti podporujúcich segregáciu budú vylúčené z rozsahu podpory poskytovanej v súlade s nariadením o EFRR a Kohéznom fonde. Namiesto toho treba podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na starostlivosť komunitného charakteru.

1.17.

EHSV oceňuje zlepšenie koordinácie fondov, ako aj ich prepojenie s európskym semestrom a programami na podporu reforiem.

1.18.

EHSV sa domnieva, že začlenenie makroekonomických podmienok, o ktorých sa rozhoduje na národnej a európskej úrovni, spôsobí veľké prekážky regiónom, miestnym samosprávam, ďalším zainteresovaným stranám a občanom pri využívaní fondov, a preto ich EHSV úplne odmieta a žiada Komisiu, aby kritériá začlenenia prehodnotila.

1.19.

EHSV zastáva názor, že Európsky pilier sociálnych práv musí patriť medzi priority aj v politike súdržnosti, nielen v rámci Európskeho sociálneho fondu+ (ESF+). Preto rozhodne odporúča, aby sa na CP 4 vyčlenilo aspoň 10 % prostriedkov EFRR, a navrhuje vytvoriť regionálnu iniciatívu zameranú na sociálnu udržateľnosť a prístupnosť.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Tak ako v minulosti, EHSV aj dnes považuje politiku súdržnosti za jeden z hlavných pilierov na dosiahnutie európskej integrácie, a preto sa nazdáva, že v časoch neistoty a nárastu populizmu, nacionalizmu a euroskepticizmu, je politika súdržnosti skutočným spájajúcim procesom pre občanov v projekte EÚ.

2.2.

EHSV zdôrazňuje, že politika súdržnosti a jej finančné nástroje sa mohli využiť na to, aby sa európskym občanom ponúkla nová, pozitívna rétorika v súvislosti s projektom EÚ.

2.3.

EHSV preto zdôrazňuje, že návrh Komisie nie je dostatočne politicky ambiciózny a to sa v praxi prejavilo znížením rozpočtových prostriedkov v návrhu VFR na roky 2021 – 2027 (v stálych cenách) o 12 % v prípade EFRR a o 46 % v prípade Kohézneho fondu v porovnaní s ich súčasnými rozpočtami. Tieto škrty sa navrhujú aj napriek tomu, že v dôvodovej správe Komisia uvádza, že „v mnohých krajinách predstavujú EFRR a Kohézny fond minimálne 50 % verejných investícií“. Budú mať preto negatívny dosah na krajiny, ktoré sa usilujú stabilizovať svoje hospodárstvo, keďže sa spamätávajú z dôsledkov krízy a ich občania sa snažia vyrovnať s úspornými opatreniami. V mnohých krajinách je miera chudoby a nerovnosti stále vysoká a v niektorých prípadoch stúpa, pričom existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ako aj medzi regiónmi a rôznymi skupinami obyvateľstva a v rámci nich, a to najmä pokiaľ ide o sociálne ukazovatele týkajúce sa žien, Rómov, osôb so zdravotným postihnutím, seniorov atď.

2.4.

Keďže EFRR a Kohézny fond majú pre hospodársky a sociálny rozvoj a súdržnosť európskych regiónov rozhodujúci význam, EHSV žiada, aby sa financovanie politík súdržnosti vo VFR na roky 2021 – 2027 zachovalo aspoň s rovnakými zdrojmi (v stálych cenách) ako v súčasnom finančnom rámci (3).

2.5.

Návrh Komisie znížiť mieru spolufinancovania pre tri kategórie (4) regiónov ohrozuje schopnosť získať a využívať prostriedky za rovnakých podmienok, najmä v prípade členských štátov s väčšími finančnými problémami a tých, ktoré najviac zasiahla kríza.

2.6.

EHSV podporuje snahu zjednodušiť politiku súdržnosti a oceňuje, že sa počet cieľov znížil z 11 na 5, pretože to umožní sústrediť prostriedky na prioritné otázky, akými sú konkurencieschopnosť podnikov a práva osôb. To, že pravidiel bude menej a že budú jasnejšie a stručnejšie, však neznamená, že nariadenie bude menej efektívne, pokiaľ ide o dosahovanie všeobecných a špecifických cieľov. Konkrétne by väčšie zjednodušenie nemalo znamenať, že sa z navrhovaného nariadenia vytratia horizontálne zásady, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho acquis.

2.7.

Zjednodušenie prostredníctvom zjednotenia fondov a uľahčenia prístupu prijímateľom, najmä vďaka väčšiemu spoliehaniu sa na riadenie, ktoré vykonávajú členské štáty, ako aj prostredníctvom rozsiahlejšieho využitia zjednodušeného vykazovania nákladov, je naliehavo potrebné na zvýšenie účinnosti investícií. Rozšírenie zásady jednotného auditu a väčšie spoliehanie sa na národné, regionálne a miestne orgány pomôžu tiež zefektívniť výdavky na technickú pomoc. EHSV takisto oceňuje posilnenie e-súdržnosti a výmeny údajov, keďže vďaka nim sa zvýši transparentnosť a efektívnosť EFRR a Kohézneho fondu. EHSV víta návrh Komisie posilniť spoluprácu medzi regiónmi prostredníctvom stratégie pre inteligentnú špecializáciu.

2.8.

EHSV sa domnieva, že európska územná spolupráca je dôležitý spôsob, ako podporovať konkrétne cezhraničné regióny, ktoré musia zvyčajne čeliť problémom s infraštruktúrou, poskytovaním verejných služieb, komunikáciou a dopravou, okrem iného aj v dôsledku svojich zemepisných a/alebo historických špecifík. Interreg by mal byť nástrojom na podporu hospodárskej a sociálnej konvergencie týchto regiónov, podoblastí a lokalít v praxi, a preto EHSV odporúča zvýšiť jeho rozpočet. EHSV takisto rozhodne odporúča, aby sa finančné prostriedky z EFRR poskytovali na podporu účinného fungovania a uplatňovania cezhraničného mechanizmu.

2.9.

Hoci sa rovnosť, nediskriminácia a prístupnosť v preambule návrhu spomínajú, EHSV je pevne presvedčený, že by sa mali v plnom rozsahu zapracovať aj do samotného znenia nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde a mali by sa stať povinnými kritériami oprávnenosti na získanie prostriedkov z fondov a že prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím by sa mala zahrnúť do článku 67 navrhovaného VN o výbere operácií (5).

2.10.

Klasifikácia regiónov sa stále určuje tzv. berlínskou metódou, to znamená, že o tom, aké požiadavky tematickej koncentrácie sa na daný región uplatnia, sa rozhoduje výlučne na základe hrubého národného dôchodku a obyvateľstva regiónu (6). Komisia sa však rozhodla doplniť metódu prideľovania prostriedkov o nové ukazovatele, ako je miera nezamestnanosti, čistá migrácia alebo emisie skleníkových plynov. Aj keď toto riešenie pomôže zlepšiť presnosť pri rozdeľovaní finančných prostriedkov so zreteľom na potreby regiónov, požiadavky tematickej koncentrácie by sa stále určovali na základe metódy klasifikácie, ktorá tieto nerovnosti nezohľadňuje.

2.10.1.

Mnoho regiónov členských štátov v skupine 1 by preto mohlo dostať „správnu“ výšku podpory vzhľadom na nerovnosti, ktorým sú vystavené a ktoré presahujú HND, ale potom by sa museli vyrovnať s požiadavkami tematickej koncentrácie, ktoré by mohli obmedziť ich schopnosť tieto nerovnosti riešiť. Vysvetlenie uvedené v posúdení vplyvu – ako odpoveď na žiadosť výboru pre kontrolu regulácie (7) –, pokiaľ ide o odôvodnenie použitia berlínskej metódy, neobjasňuje, prečo neboli zohľadnené iné relevantné ukazovatele. EHSV preto žiada Komisiu, aby svoj prístup prehodnotila.

2.11.

Riedko obývané oblasti v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež izolované oblasti, akými sú malé ostrovy, predstavujú regióny, ktoré majú špecifické problémy s komunikáciou – vrátane prístupu na internet – a s dopravou. Okrem toho im väčšinou chýba sociálna infraštruktúra (zdravotníctvo, vzdelávanie atď.). Skutočnosť, že v týchto regiónoch je obyvateľstvo roztrúsené a nie je tu dosť pracovných príležitostí, má za následok alarmujúcu mieru starnutia a postupný nárast nákladov na poskytovanie verejných služieb, a preto je ťažšie rozvíjať tu programy na podporu zamestnanosti a prilákať sem podniky.

2.11.1.

Podľa návrhu sa časť rozpočtu vyčleňuje na tieto regióny spolu s regiónmi klasifikovanými ako najvzdialenejšie regióny. Podľa klasifikácie však najvzdialenejšie regióny patria do skupiny 3, pričom sa nezohľadňujú špecifiká riedko obývaných oblastí, ale len HND na obyvateľa. EHSV sa domnieva, že na to, aby sa mohli vyriešiť problémy, ktorým čelia riedko obývané a izolované oblasti, je potrebný osobitný prístup s dostatočnými finančnými prostriedkami a správnymi požiadavkami tematickej koncentrácie, a preto by tieto regióny mali mať možnosť využívať rozsah podpory v rámci tematickej koncentrácie a výnimky, ktoré sa uplatňujú na najvzdialenejšie regióny

2.12.

EHSV oceňuje zlepšenie koordinácie siedmich fondov zdieľaného riadenia (väčšinu ustanovuje návrh VN), ktoré je odpoveďou na dôraznú požiadavku časti zainteresovaných strán. Pre EFRR a Kohézny fond je mimoriadne dôležité spojenie s navrhovaným Programom na podporu reforiem (8), keďže to umožní prepojiť uplatňovanie programov s odporúčaniami vyjadrenými v rámci európskeho semestra, ak sú sociálne udržateľné, a pomôže zlepšiť efektívnosť investícií. Toto spojenie by malo byť predmetom osobitných rokovaní medzi národnými a európskymi orgánmi s aktívnym zapojením sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

2.13.

EHSV uznáva význam spájania rôznych typov fondov a nástrojov s fondmi politiky súdržnosti, najmä s nástrojmi financovania, čím sa zabezpečí účinnejšie plnenie cieľov. Mobilizáciou súkromného kapitálu sa taktiež zabezpečí a znásobí pridaná hodnota investícií a zaistí širšie rozdelenie prínosov.

2.14.

EHSV oceňuje zlepšenie flexibility, pokiaľ ide o možnosť prispôsobiť fondy a programy budúcim eventualitám, ako navrhuje Komisia. Navrhované prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a programovým obdobím a strednodobým preskúmaním je dôležité pre efektívnosť fondov. Malo by sa však pozorne dohliadať na to, aby zmeny neboli príliš časté, keďže môžu narušiť charakter programu. Okrem toho návrh ponechať prostriedky nenaplánované, kým nezačnú plynúť posledné dva roky, pravdepodobne z časových dôvodov sťaží ich použitie.

2.15.

EHSV uznáva, že v navrhovanom VFR na roky 2021 – 2027 Komisia navrhuje zvýšiť percentuálny podiel prostriedkov pridelených na ciele v oblasti klímy v porovnaní s VFR na roky 2014 – 2020, pričom z EFRR sa má na ne vynaložiť 30 % a z Kohézneho fondu 37 %. Keďže tieto ciele majú rozhodujúci význam a oba fondy byť môžu byť v tomto smere účinné, EHSV sa domnieva, že by sa malo uvažovať o zvýšení.

2.16.

Komisia zdôvodňuje navrhované výdavky na klimatické ciele tým, že prihliada na ciele trvalo udržateľného rozvoja. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala zvážiť, či by sa navrhované nariadenie a jeho päť priorít z hľadiska programovania a implementácie fondov nemali v širšej miere zosúladiť s týmito cieľmi. Aby sa to mohlo uskutočniť, malo by sa zabezpečiť, že sociálne a hospodárske aspekty cieľov trvalo udržateľného rozvoja budú takisto v nariadení zohľadnené.

2.17.

Komisia predostiera model viacúrovňového riadenia, v ktorom sa kladie dôraz na zdieľané riadenie programov, t. j. riadia ich spoločne Komisia a členské štáty, ktoré majú odteraz priamejšiu zodpovednosť. Rozdelenie zodpovednosti je taktiež jasnejšie a príspevok regionálnych a miestnych orgánov a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti (9) je väčší. Treba však zaviesť silné záruky a osobitné opatrenia, ktoré zaistia sociálnym partnerom a organizáciám občianskej spoločnosti väčšie možnosti na to, aby mohli zohrávať dôležitú úlohu sprostredkovateľov, účinnejšie rozvíjať projekty a priblížiť ich ku konečným príjemcom.

2.18.

EHSV zdôrazňuje, že monitorovanie politiky súdržnosti na úrovni EÚ si vyžaduje väčšie partnerstvo, účasť a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán. EHSV sa totiž domnieva, že by mohol veľmi proaktívne, inkluzívne a účinne pomôcť vyplniť túto medzeru na úrovni EÚ. EHSV preto navrhuje vytvoriť fórum európskej občianskej spoločnosti pre politiku súdržnosti, ktoré by monitorovalo politiku súdržnosti, a je pripravený maximálne uľahčiť jeho fungovanie.

2.19.

EHSV oceňuje, že sa Komisia rozhodla pozmeniť tradičný prístup k technickej pomoci a odstránila prioritný cieľ, ktorým sa táto podpora riadila. Namiesto toho Komisia navrhuje, aby sa výdavky na technickú pomoc pokryli všeobecnou paušálnou sadzbou 2,5 % z každého programu, ktorá by predstavovala 100 % investícií. Okrem uplatňovania sadzby 2,5 % sa v prípade potreby môžu spolufinancovať aj ďalšie investície realizované pod hlavičkou technickej pomoci. EHSV oceňuje tento zjednodušený prístup. Okrem dôrazu na zásadu proporcionality, zlepšenia flexibility a riadenia v partnerstve, sa Komisia rozhodla, že neobmedzí výšku alokácie určenej na inštitucionálne kapacity partnerov vrátane organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť.

2.20.

EHSV nesúhlasí s návrhom zmeniť pravidlo N+3 na N+2 a žiada Komisiu, aby to prehodnotila. Prístup k flexibilite by za týchto podmienok mal byť viac zameraný na potreby krajín, regiónov, podoblastí, miestnych spoločenstiev a zainteresovaných strán, ktoré majú s uplatňovaním programov najväčšie ťažkosti, a proces implementácie by sa mal prispôsobiť schopnostiam jednotlivých členských štátov a ich špecifickej situácii. Znovuzavedenie pravidla N+2 si tiež vyžaduje vyššiu efektívnosť programovania a implementácie, keďže na certifikáciu platieb je k dispozícii o rok menej.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV sa domnieva, že špecifické ciele pre EFRR a Kohézny fond (článok 2) by mali zahŕňať oblasti, ako je sociálne hospodárstvo a prístupnosť infraštruktúry a služieb pre všetkých občanov EÚ, a že by sa v nich mali explicitne uviesť riedko obývané oblasti a ostrovy v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.2.

EHSV sa domnieva, že prílohy I a II by sa mali zrevidovať, aby sa spomínané oblasti premietli do spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov, ako aj do základného súboru ukazovateľov.

3.3.

EHSV uznáva, že CP 1 a CP 2 sú ciele politiky s vysokou pridanou hodnotou, upozorňuje však, že keby sa vo všetkých troch skupinách regiónov vyčlenil na tieto dve oblasti veľmi vysoký percentuálny podiel, oslabilo by to schopnosť EFRR a Kohézneho fondu účinne plniť CP 3 až 5. Preto žiada Komisiu, aby prehodnotila požiadavky tematickej koncentrácie (článok 3 ods. 4) s cieľom usilovať sa vyváženým spôsobom vyrovnať nerovnosti vrátane chudoby a diskriminácie, čo je potrebné na dosiahnutie inkluzívneho rastu.

3.4.

EHSV zdôrazňuje, že rozvoj miest je úzko spojený s modernizáciou a inováciou miestnej infraštruktúry a služieb, a preto oceňuje, že do EFRR bola zahrnutá Európska mestská iniciatíva súvisiaca s mestskou agendou EÚ. EHSV však rozhodne odporúča Komisii zvýšiť finančnú podporu pre túto iniciatívu a dať jej prierezový charakter, aby zahŕňala všetky tri piliere Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, napríklad s cieľom vytvárať inteligentné a prístupné mestá.

3.5.

EHSV víta začlenenie horizontálnej základnej podmienky 4, podľa ktorej sú na uplatňovanie UNCRPD potrebné národné rámce. Napriek tomu konštatuje:

3.5.1.

Keďže EÚ je zmluvnou stranou UNCRPD, a preto je pre ňu povinné uplatňovať tento dohovor, mal by byť UNCRPD súčasťou právneho základu navrhovaného nariadenia o EFRR a Kohéznom fonde.

3.5.2.

Prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti tovaru, služieb a infraštruktúry by mala byť zahrnutá do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia a stanovená ako povinné kritérium financovania projektov v každom sektore, ktorého sa to týka. EHSV preto rozhodne odporúča, aby sa do znenia normatívnej časti nariadenia zapracoval tento text z jeho odôvodnenia 5 „Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb.“

3.5.3.

V rámci európskeho acquis sa rozvinul horizontálny prístup k presadzovaniu rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím pri programovaní a implementácii fondov prostredníctvom článku 7 súčasného VN (10) a článku 16 VN na roky 2007 – 2013. EHSV preto dôrazne odporúča opätovne zahrnúť článok 7 z VN na roky 2014 – 2020 aj do navrhovaného nového VN.

3.6.

EHSV s poľutovaním konštatuje, že záväzok presadzovať prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť prijatý v rámci EFRR vo VFR na roky 2014 – 2020 nemá pokračovanie v navrhovanom nariadení. V článku 2 písm. d) navrhovaného nariadenia o EFRR sa uprednostňuje zvyšovanie sociálno-ekonomickej integrácie „pomocou integrovaných opatrení vrátane bývania a sociálnych služieb“. Je to síce dôležité ustanovenie, nie je však isté, či tento špecifický cieľ postačí na to, aby sa prostredníctvom cielených investícií do deinštitucionalizácie zaistilo, že títo ľudia, najmä tí, ktorí sú najviac znevýhodnení, budú začlení do komunity. Keďže investície z EFRR majú pre sociálne začlenenie kľúčový význam, EHSV navrhuje, aby sa zaistilo, že EFRR bude investovať len do služieb na podporu sociálneho začlenenia a že využívanie fondov na výstavbu alebo renováciu zariadení inštitucionálnej starostlivosti podporujúcich segregáciu bude z rozsahu pôsobnosti EFRR a Kohézneho fondu vylúčené. Je nevyhnutné, aby sa v navrhovanom nariadení o EFRR pozitívny stimul aj negatívna povinnosť nielen zachovali, ale aj posilnili.

3.7.

Hoci sa navrhuje, aby uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv podporovala jedna tretina prostriedkov ESF+, EHSV je pevne presvedčený, že v snahe účinne podporiť plnenie cieľa CP 4 by sa malo uprednostniť financovanie z rozpočtu EFRR. EHSV preto rozhodne odporúča, aby sa na CP 4 vyčlenilo aspoň 10 % prostriedkov EFRR, a navrhuje vytvoriť regionálnu iniciatívu zameranú na sociálnu udržateľnosť s cieľom systematicky a koherentne podporovať sociálne začlenenie a prístupnosť.

---

(1)  COM(2018) 372 final – 2018/0197 (COD), COM(2018) 372 final – PRÍLOHA I, COM(2018) 372 final – PRÍLOHA II.

(2)  COM(2018) 375 final

(3)  Pozri stanovisko EHSV na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106)

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106)

(5)  Článok 7 VN na roky 2014 – 2020 sa vypúšťa, keďže Komisia sa rozhodla doplniť povinnosť pre členské štáty z hľadiska výberu projektov, a to prostredníctvom článku 67 VN na roky 2021 – 2027. V článku 67 sa však prístupnosť vôbec nespomína.

(6)  Podľa nového návrhu v súvislosti s tematickou koncentráciu EFRR sa členské štáty na základe ich HND rozdeľujú na tri skupiny: skupina 1 – tie, ktoré majú pomer HND rovný alebo vyšší ako 100 % priemeru EÚ; skupina 2 – tie, ktoré majú pomer hrubého národného dôchodku rovný alebo vyšší ako 75 % a nižší ako 100 % priemeru EÚ; a skupina 3 – tie, ktoré majú pomer HND nižší ako 75 % priemeru EÚ, a tiež najvzdialenejšie regióny vzhľadom na ich programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Na základe požiadaviek tematickej koncentrácie pre jednotlivé skupiny regiónov sa navrhuje, aby členské štáty skupiny 1 pridelili minimálne 85 % svojich zdrojov na CP 1 a CP 2 a minimálne 60 % na CP 1; aby skupina 2 nasmerovala najmenej 45 % svojho rozpočtu na priority v rámci CP 1 a minimálne 30 % na CP 2 a aby skupina 3 alokovala aspoň 35 % svojich zdrojov na CP 1 a minimálne 30 % na CP 2.

(7)  SEC(2018) 268.

(8)  COM(2018) 391 – 2018/0213 (COD).

(9)  Patria sem medzi inými partneri z oblasti životného prostredia a orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 6 VN.

(10)  Nariadenie (EÚ) č. 1301/2013