Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017AE0759

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [COM(2017) 677 final – 2017/0305 (NLE)]

    EESC 2017/00759

    Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, p. 57–65 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    6.7.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 237/57


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

    [COM(2017) 677 final – 2017/0305 (NLE)]

    (2018/C 237/10)

    Spravodajca: Michael McLOUGHLIN

    Konzultácia

    žiadosť Rady, 1.12.2017

    Právny základ

    článok 29 ods. 1 a článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

     

     

    Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

    24.1.2017

     

     

    Príslušná sekcia

    sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

    Prijaté v sekcii

    23.2.2018

    Prijaté v pléne

    15.3.2018

    Plenárne zasadnutie č.

    533

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    159/43/15

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    EHSV víta návrh usmernení pre politiky zamestnanosti a ich zosúladenie s Európskym pilierom sociálnych práv (EPSP). Výbor sa domnieva, že v usmerneniach by sa mohlo urobiť viac, aby sa skutočne naplnil prísľub piliera.

    1.2

    Usmernenia pre politiky zamestnanosti musia prispieť k väčšej vyváženosti makroekonomických pravidiel a sociálnej Európy, ktorá je v súlade so správou piatich predsedov s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe z roku 2015 (1). EHSV je presvedčený, že otázkou konvergencie medzi makroekonomickou a sociálnou situáciou sa treba zaoberať vtedy, keď sa ukazujú náznaky obnovy.

    1.3

    EHSV opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa balíka o sociálnych investíciách ako súčasti plánu hospodárskej obnovy a investícií s rozpočtom vo výške 2 % HDP (2).

    1.4

    Výbor upozorňuje na mnohé zistenia uvedené v návrhu spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2018 (3), ktoré ukazujú, že oživenie zamestnanosti je medzi členskými štátmi EÚ, regiónmi a skupinami obyvateľstva nerovnomerné.

    1.5

    EHSV podporuje väčšie zameranie na vplyv a výsledky v rámci piliera a usmernení pre politiky zamestnanosti doplnené v prípade potreby sociálnym prehľadom a inými opatreniami. Vplyv súvisiaci s týmito otázkami by mal byť súčasťou diskusií a procesu plánovania medzi členskými štátmi a EÚ pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ.

    1.6

    V ustanoveniach usmernenia č. 5 by sa malo dať jasne najavo, že inovatívne formy práce nie vždy vedú k väčšej neistote práce, hoci sa to môže niekedy predpokladať. Opatrenia, ktoré podporujú hladký prechod na trhoch práce vrátane vhodných ustanovení týkajúcich sa bezpečnosti pracovníkov, by pomohli zaistiť, aby nové formy práce priniesli spravodlivé pracovné príležitosti.

    1.7

    Presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje v usmerneniach je vítaný, no usmernenia by mali poskytnúť jednoznačnú odpoveď, o aké iné zdroje ide. EHSV vypracoval stanoviská k agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým podvodom, daňovým únikom a environmentálnym daniam (4), ktoré môžu tiež predstavovať alternatívy k príjmom uvedeným v usmerneniach.

    1.8

    Pokiaľ ide o usmernenie č. 6, EHSV sa domnieva, že by sa mala zachovať osobitná zmienka o ESF.

    1.9

    Potreba účinného a nestranného riešenia sporov uvedená v usmernení č. 7 by sa mala vzťahovať na všetky oblasti, a nie len na nespravodlivé prepustenie z práce. Alternatívne nápravné opatrenia by nemali stranám odnímať právo na prístup k súdu.

    1.10

    V usmernení č. 8 treba zachovať potrebu opatrení týkajúcich sa nezamestnanosti mladých ľudí, predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie finančných prostriedkov na záruku pre mladých ľudí a ďalší rozvoj záruky získania zručností.

    1.11

    V usmernení č. 8 je potrebné sa aj naďalej zameriavať na dlhodobú nezamestnanosť, ktorá môže byť zdrojom pracovnej sily na prehrievajúcom sa trhu.

    1.12

    Postavenie ľudí so zdravotným postihnutím musí byť vnímané z hľadiska založeného na právach, ale tiež sprevádzané praktickými všeobecnými opatreniami v oblasti zamestnanosti s osobitným dôrazom na boj proti diskriminácii, ako je stanovené v zmluvách.

    1.13

    Súčasťou každého usmernenia musia byť ustanovenia týkajúce sa rodovej rovnosti a je potrebné, aby sa pri riešení problematiky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov kládol veľký dôraz na otázku nízkych miezd.

    1.14

    V usmerneniach by mali byť osobitne spomenutí migranti a utečenci.

    1.15

    EHSV opakuje svoj postoj v súvislosti so zvýšením zákonom stanoveného dôchodkového veku: vek skutočného odchodu do dôchodku by mal byť podobný zákonom stanovenému dôchodkovému veku (5). Zdôrazňuje zároveň, že je potrebné zaistiť udržateľnosť dôchodkových systémov v členských štátoch tým, že sa budú riešiť výzvy, ako sú zvyšovanie strednej dĺžky života, zmeny na trhoch práce ovplyvňujúce financovanie dôchodkov a zaistenie vhodných dôchodkových úrovní.

    1.16

    EHSV víta objasnenie, že ustanovenia týkajúce sa eurozóny a štátov mimo eurozóny budú rovnaké pre pilier aj pre usmernenia pre zamestnanosť.

    2.   Súvislosti

    2.1

    Usmernenia pre zamestnanosť sú jednou z charakteristík súboru politík EÚ od roku 1997. Právnym základom je článok 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (6): Rada stanoví „každoročne usmernenia, ktoré členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti“.

    2.2

    V roku 1997 boli usmernenia jedným z prvých príkladov otvorenej metódy koordinácie v politikách EÚ, ktorá vychádza z dobrovoľného prístupu k dosiahnutiu cieľa so silnými systémami podávania správ a partnerského preskúmania. Usmernenia sú v súčasnosti spojené s hlavnými smermi hospodárskych politík v článku 121 ZFEÚ.

    2.3

    Novembrový návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2018 (7) bol zverejnený spoločne s návrhom usmernení pre politiky zamestnanosti a prináša významné výsledky výskumu a zistenia o situácii v oblasti zamestnanosti v celej EÚ. V správe sa uvádza, že celková situácia v oblasti zamestnanosti v EÚ sa zlepšuje, nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť klesá a cieľ 75 % celkovej zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 je na dosah v rámci EÚ ako celku, hoci to neplatí pre niektoré členské štáty. Miera zlepšenia sa však výrazne líši medzi jednotlivými členskými štátmi, regiónmi a skupinami. Značný počet ľudí stále nevidí náznaky zlepšenia vo svojom živote. Kvalita vytvorených pracovných miest a zvýšenie chudoby zamestnaných osôb sú tiež dôležitými otázkami, ktoré treba mať na pamäti.

    2.4

    Na sociálnom summite v Göteborgu bol v novembri 2017 formou vyhlásenia prijatý Európsky pilier sociálnych práv (8). Pilier je v skutočnosti politickým vyhlásením zaväzujúcim EÚ k 20 hlavným zásadám. Predstavuje nový všeobecný záväzok EÚ k sociálnej Európe. Pilier je doplnený o sociálny prehľad, ktorý obsahuje 14 hlavných ukazovateľov hodnotiacich trendy v oblasti zamestnanosti a sociálne trendy.

    3.   Všeobecné pripomienky

    3.1

    Európska únia sa v minulosti usilovala o dosiahnutie rovnováhy medzi cieľmi týkajúcimi sa sociálnym práv a cieľmi v oblasti hospodárskeho rastu prostredníctvom zmiešaného súboru ustanovení zmlúv, právnych predpisov, právne nezáväzných mechanizmov sociálnej politiky a pokroku v oblasti jednotného trhu, aj keď nie vždy úspešne. Celosvetová hospodárska kríza viedla k významným hospodárskym reformám s cieľom odvrátiť existenčnú krízu eura. Mnohí zdôrazňujú, že zaviazanosť EÚ uskutočňovať sociálnu politiku sa od čias Delorsovej Komisie neustále zmenšuje. Okrem toho sú zjavné politické a sociálne dôsledky hospodárskej krízy, ako aj úsporných opatrení. Niektorí dokonca vidia väčšiu alebo menšiu priamu súvislosť s nárastom populizmu a s brexitom. V správe piatich predsedov s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe z roku 2015 (9) bola oficiálne vyjadrená podpora potrebe návratu ku konvergencii medzi hospodárskou integráciou a vhodnými sociálnymi politikami. V ročnom prieskume rastu na rok 2018 (10) sa ukázali niektoré zmeny v rétorike s väčším zameraním na rovnosť príležitostí, kvalitné pracovné miesta a potrebu preskúmať distribučný účinok reforiem. Je to veľmi vítané.

    3.2

    Európsky pilier sociálnych práv je novinkou a EHSV už vyjadril svoje obavy vzhľadom na nejasnosti, pokiaľ ide o pilier a jeho budúce vykonávanie. Pri rozvíjaní politík zameraných na blaho občanov EÚ sa treba vyhnúť zlyhaniam, ku ktorým došlo v minulosti pri plnení hlavných politických záväzkov. EHSV preskúmal pilier v dvoch stanoviskách (11) v roku 2017, pričom vo všeobecnosti privítal zásady a práva, ako aj úlohu piliera ako kompasu obnovenej konvergencie v členských štátoch, a nabádal všetky strany, aby zaistili ich realizáciu a účinnosť. V tomto duchu výbor tiež vyzval na väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o pilier a jeho fungovanie v praxi. Pilier nemá právny účinok a nie je súčasťou zmlúv. Výbor tiež považoval za východiskový bod piliera podporu existujúceho sociálneho acquis EÚ a jeho plné a riadne presadzovanie. V stanoviskách sa zdôraznila úloha občianskej spoločnosti a predovšetkým osobitná úloha sociálnych partnerov v oblasti politík týkajúcich sa zamestnanosti a pracovného trhu a upriamila pozornosť aj na príslušné otázky týkajúce sa zamestnanosti:

    dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi hospodárskym a sociálnym rozmerom,

    budúcnosť práce,

    obzvlášť znevýhodnené skupiny na trhu práce,

    zamestnanosť a tvorba kvalitných pracovných miest,

    podpora nových a rozmanitejších profesijných dráh,

    potreba „záruky získania zručností“,

    potreba priblížiť skutočný vek odchodu do dôchodku zákonnému veku odchodu do dôchodku,

    cieľ zabezpečiť, aby ľudia dlhšie pracovali a osvojili si celoživotný prístup zahŕňajúci dobré pracovné podmienky,

    spravodlivá pracovná mobilita a spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých,

    potreba sociálnych investícií,

    potreba usilovať sa o záväznú minimálnu úroveň sociálnej ochrany,

    úloha európskeho semestra a najmä potreba rovnosti medzi cieľmi v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti na jednej strane a makroekonomickými cieľmi na strane druhej,

    potreba účelovej viazanosti finančných prostriedkov z EFSI pre sociálne investície,

    situácia krajín mimo eurozóny.

    3.3

    V tomto stanovisku sa skúmajú usmernenia pre politiky zamestnanosti a súvisiace otázky v kontexte Európskeho piliera sociálnych práv. Pri aktualizácii usmernení Komisia skutočne takisto vychádza z piliera a jeho metodiky. Zmenené usmernenia pre zamestnanosť možno z mnohých pohľadov vnímať okrem iného ako dobrý prvý test piliera. EHSV musí preskúmať usmernenia z hľadiska svojich doterajších vyjadrení k pilieru.

    3.4

    Na otázky vplyvu a vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti už EHSV poukázal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách k tejto problematike v roku 2015 a skôr (12). Sú tiež dôležitým prvkom pri posudzovaní usmernení pre politiky zamestnanosti cez optiku piliera. EPSP obsahuje sociálny prehľad obsahujúci 14 ukazovateľov na meranie pokroku, ktorý môže poskytnúť uistenie o účinnosti piliera. Niektoré z týchto ukazovateľov však nie sú nové a boli už súčasťou hodnotiacej tabuľky ukazovateľov zamestnanosti za rok 2013. Treba privítať skutočnosť, že sociálny prehľad pokrýva pilier, bolo by však dôležitejšie, aby sa celkové merania stupňovito rozčleňovali do podrobnejších prevádzkových prvkov politík zamestnanosti členských štátov. Je možné nastoliť aj otázku, či usmernenia pre politiky zamestnanosti v dostatočnej miere pokryjú témy alebo skupiny, ktoré nie sú výslovne zahrnuté do piliera alebo prehľadu.

    3.5

    Usmernenia pre politiky zamestnanosti ďalej fungujú prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a vykonávanie piliera je kombináciou právne nezáväzných nástrojov (soft law) a právnych predpisov EÚ. Takto to bolo v prípade usmernení vždy, takže táto skutočnosť neoslabuje ich účinnosť. Vzhľadom na to, že pilieru bola v jeho začiatkoch pripisovaná vysoká politická priorita, možno predpokladať, že tomu bude tak aj v prípade usmernení pre politiky zamestnanosti, avšak z dlhodobého hľadiska to platiť nemusí.

    3.6

    Výbor vo svojom najnovšom stanovisku venovanom pilieru (13) takisto upriamil pozornosť na potrebu zlepšenia sociálneho prehľadu a potrebu hospodárskeho a sociálneho európskeho semestra. Rozhodujúci význam má vzťah medzi dohľadom nad makroekonomickými otázkami a politikami v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti. Existuje rozpor medzi prístupom k otázkam zamestnanosti a mimoriadne silnými právomocami týkajúcimi sa eura, ako je napríklad balík dvoch legislatívnych aktov a balík šiestich legislatívnych aktov, ako aj fiškálna dohoda. EHSV sa naďalej domnieva, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s pilierom a integráciou usmernení pre zamestnanosť do hlavných smerov hospodárskych politík, naďalej existuje priestor na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito dvoma prvkami. EHSV pripomína svoje obavy týkajúce sa nedostatočnej konvergencie medzi usmerneniami pre politiky zamestnanosti a hlavnými smermi hospodárskych politík (14). V správe piatich predsedov sa v súvislosti s dosiahnutím sociálneho ratingu AAA pre Európu navrhuje tiež väčšia konvergenciu medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi. Zmena usmernení a uplatňovanie sociálneho prehľadu predstavuje ďalšie zosúladenie politiky s pilierom, ktoré je vítané, hoci nejde o výrazný pokrok vo vzťahu k celkovej potrebe konvergencie medzi sociálnymi a makroekonomickými aspektmi. Dokonca možno vyvstáva otázka, či niektoré hlavné smery hospodárskych politík nie sú v rozpore s usmerneniami pre politiky zamestnanosti.

    3.7

    Zásadnú úlohu pri zaistení účinnosti usmernení pre politiky zamestnanosti a Európskeho piliera sociálnych práv môžu zohrávať odporúčania pre jednotlivé krajiny (15). Sú významnou príležitosťou na formovanie vnútroštátnej politiky v súlade s usmerneniami a zásadami piliera v snahe dosiahnuť spoločné výsledky. Napriek tomu, že situácia v Európe sa zlepšuje, stále pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi, medzi regiónmi a medzi rozličnými skupinami ľudí na trhu práce. Odporúčania pre jednotlivé krajiny vyplývajúce z usmernení pre politiky zamestnanosti by sa mali snažiť znížiť tieto rozdiely a zvýšiť finančné prostriedky a nasmerovať ich ku krokom vedúcim k tomuto cieľu.

    3.8

    Európsky pilier sociálnych práv bol určený pre všetky členské štáty, hoci bol koncipovaný pre eurozónu (16), a teda zásady piliera a sociálny prehľad poslúžia ako základ pre formulovanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny pre všetky členské štáty, čo treba privítať.

    3.9

    Od zverejnenia predchádzajúcich usmernení sa zvýšil záujem o myšlienku zaviesť záruku získania zručností. Koncepcia, ktorá vychádza zo záruky pre mladých ľudí a o ktorej sa zmieňuje oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (17), sa zameriava predovšetkým na dospelých s nízkou kvalifikáciou, aby získali schopnosť čítať, písať, počítať a nadobudli digitálne zručnosti, a mohli tak napredovať smerom k vyššej sekundárnej kvalifikácii (18).

    3.10

    Financovanie vykonávania piliera a usmernení pre zamestnanosť prostredníctvom európskych fondov bude dôležité aj v budúcnosti. Onedlho sa začnú rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci a najmä pri zostavovaní rozpočtu po brexite sa objavia jednoznačne obrovské výzvy. Európsky hospodársky a sociálny výbor zaujal postoj k tejto situácii vo svojom stanovisku na tému Strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, v ktorom sa uvádza, že treba dosiahnuť „európsku pridanú hodnotu, o ktorej panuje široká politická zhoda, pokiaľ ide o podporu takej činnosti EÚ, ktorá jej občanom zaručí skutočný prospech“ (19).

    4.   Konkrétne pripomienky

    4.1

    Komisia jasne zmenila usmernenia pre zamestnanosť tak, aby boli v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv. To je veľmi vítané. Zistenia a odporúčania uvedené v stanovisku EHSV z roku 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti (20) sú vo veľkej miere stále pravdivé. Existujú však niektoré konkrétne otázky, ktoré treba zodpovedať v aktuálnom kontexte.

    4.2

    Hospodárska situácia v EÚ sa v súčasnosti naďalej zlepšuje, je však potrebné urobiť oveľa viac, najmä pokiaľ ide o členské štáty, regióny a skupiny ľudí, ktorí čelia väčším ťažkostiam, a to je ďalší argument v prospech posilnenia sociálnej politiky v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv.

    4.3

    EHSV už uvítal balík Komisie o sociálnych investíciách (21) v presvedčení, že by mohol významne prispieť k zmene politického kurzu smerom k udržateľnému rastu a vytváraniu odolnejšej spoločnosti. Výbor požaduje vytvorenie európskeho plánu hospodárskej obnovy a investícií s rozpočtom vo výške 2 % HDP a „väčší dôraz na sociálne investície v procese koordinácie európskeho semestra“. EHSV opakuje svoju žiadosť týkajúcu sa súčasných usmernení pre politiky zamestnanosti a vyzýva na zmenu ich znenia s cieľom zohľadniť túto myšlienku.

    Súčasná hospodárska situácia a situácia na trhu práce je skutočne v prospech podpory obnoveného dôrazu na sociálne investície.

    4.4

    EHSV si je teraz ešte viac vedomý postavenia osobitných skupín obyvateľstva na trhu práce, a to tak z hľadiska ponuky práce, ako aj z hľadiska dosahovania rovnakých výsledkov. EHSV sa pravidelne vyjadruje k situácii mnohých týchto ľudí, ktorí sú aj naďalej dôležití pre usmernenia pre politiky zamestnanosti. V časti 8 dôvodovej správy Komisie k usmerneniam pre politiky zamestnanosti sa výslovne spomínajú odporúčania Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (22). Keďže ide o dokument z roku 2008, mal by sa možno prehodnotiť, aby sa zaistil jeho súlad s pilierom a usmerneniami pre politiky zamestnanosti, predovšetkým vzhľadom na to, že prehrievajúci sa trh práce bude ponúkať príležitosti pre tieto skupiny osôb.

    5.   Usmernenia

    5.1

    Urobili sa určité konkrétne zmeny znenia usmernení v dôsledku ich zosúladenia s pilierom alebo opačne. Podľa usmernenia č. 5 by členské štáty by mali „podporovať inovatívne formy práce, ktoré zodpovedným spôsobom vytvárajú pracovné príležitosti pre všetkých“. Zatiaľ čo nové formy práce a inovácie poskytujú príležitosti pre rast, môžu mať škodlivý vplyv na ľudí, ak sa pretransformujú do neistých pracovných miest. Je potrebná rovnováha, aby sa podarilo uchovať nepochybné výhody pre rast, podnikanie a zamestnanosť. Zároveň je však potrebné riadne posúdenie vplyvu nových foriem práce (23). Usmernenia pre politiky zamestnanosti by sa mali snažiť o to, aby sa trendy súvisiace s týmito novými formami práce premietli do spravodlivých pracovných príležitostí založených na rovnováhe medzi hladkými prechodmi na trhoch práce a vhodnými ustanoveniami týkajúcimi sa bezpečnosti pracovníkov. V ustanoveniach tohto usmernenia by sa malo dať jasne najavo, že inovatívne formy práce nie vždy vedú k väčšej neistote práce, hoci sa to môže niekedy predpokladať. Opatrenia, ktoré podporujú hladký prechod na trhoch práce vrátane vhodných ustanovení týkajúcich sa bezpečnosti pracovníkov, by pomohli zaistiť, aby nové formy práce priniesli spravodlivé pracovné príležitosti. Vo svojom nedávnom stanovisku z vlastnej iniciatívy (24) EHSV vyzval orgány, aby stanovili, kto je zamestnávateľ a kto zamestnanec, zaviedli povinnosť pre jednotlivcov platiť príspevky do systémov sociálneho zabezpečenia, prepojili elektronické registre sociálneho zabezpečenia a daňové databázy a preskúmali nové spôsoby financovania systémov sociálneho zabezpečenia.

    5.2

    Pokiaľ ide o inovatívne formy práce, treba venovať zvýšenú pozornosť trendom, ako je napríklad digitalizácia a ekologizácia pracovných miest v súvislosti s digitálnou agendou EÚ a balíkom predpisov o obehovom hospodárstve, a väčšmi ich prepojiť. Keďže členské štáty sú vyzývané, aby podporili sociálne inovácie, výbor upozorňuje na niektoré cenné modely sociálnej inovácie, ktoré získali Cenu EHSV pre občiansku spoločnosť za rok 2017 (25).

    5.3

    Pokiaľ ide o podnikanie a zakladanie a rast mikropodnikov a malých podnikov, výbor súhlasí s ich podporou, ako aj s podporou podnikateľského zmýšľania (26). Použiť by sa mohol ukazovateľ podmienok pre podnikanie.

    5.4

    Pokiaľ ide o vykonávanie návrhov Komisie týkajúcich sa nového programu v oblasti zručností pre Európu, EHSV vo svojom stanovisku (27) poukázal na mnohé výzvy, ako napríklad na potrebu zaviesť „inovačnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností“, ktoré podporia záruku získania zručností a poskytnú vhodné a väčšie finančné prostriedky a univerzálny prístup k nim.

    5.5

    V usmernení č. 5 sa takisto spomínajú „spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň“ a potreba „zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb“. V porovnaní s predošlými usmerneniami ide o lepšie zameranie na otázku nízkej mzdy a chudoby pracovníkov, hoci EHSV sa naďalej domnieva, že treba jasne definovať pojem „kvalitné pracovné miesta“. V tejto súvislosti by sa napríklad mohlo využiť posilnenie účinnosti kolektívnych zmlúv prostredníctvom zlepšenia ich pokrytia. Nevyhnutnou podmienkou s osobitným významom je plné rešpektovanie zásady subsidiarity a autonómnej úlohy sociálnych partnerov.

    5.6

    Výbor sa domnieva, že sa kladie príliš veľký dôraz na prekážky z hľadiska ponuky, ale nevenuje sa primeraná pozornosť potrebe sociálnych investícií a rastu. Presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje v usmerneniach je vítaný, no usmernenia by mali poskytnúť jednoznačnú odpoveď, o aké iné zdroje ide. EHSV vypracoval stanoviská k agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým podvodom, daňovým únikom a environmentálnym daniam (28), ktoré môžu tiež predstavovať alternatívy k príjmom uvedeným v usmerneniach.

    5.7

    Zmienka o technologických a environmentálnych zmenách v usmernení č. 6 je vítaná, žiaduce by však boli podrobnejšie informácie o potenciáli zeleného rastu. Podobne nový záväzok týkajúci sa „prenosu nárokov na odbornú prípravu v prípade zmeny pracovného miesta“ by mal posilniť mobilitu. Na tento účel EHSV zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dôstojný život počas odbornej prípravy bez ohľadu na miesto jej konania. Preskúmať by sa mali aj nástroje, ktoré používajú niektoré členské štáty EÚ, ako granty, pôžičky, kolektívne dohody o platenom voľne na odbornú prípravu alebo iné opatrenia, s cieľom zabezpečiť, aby sa osvedčené postupy v oblasti minimálnych noriem týkajúcich sa nároku na študijné voľno stali bežnou praxou v iných členských štátoch. Výbor víta novú formuláciu v usmernení č. 6 o uznávaní neformálneho vzdelávania a väčšom využívaní využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania a posilnení opatrení pre vzdelávajúcich sa dospelých. Určité kroky sa už vykonali, pokiaľ ide o rozšírenie ustanovení usmernenia č. 6 o prekážkach brániacich v účasti žien na trhu práce na ďalšie skupiny a zmenu ustanovení tak, aby boli rodovo neutrálnejšie. Výbor požaduje určitú opatrnosť v tejto otázke, aby sa nevytratilo žiadne konkrétne zamerania na rodovú rovnosť. Ustanovenia o zosúladení pracovného a rodinného života sú vítané a do istej miery sa už uplatňujú. V tejto súvislosti EHSV opakuje svoju podporu legislatívnemu návrhu Komisie, ktorý sa týka rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vrátane platenej rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky, ako už urobil vo svojom nedávnom stanovisku (29) (toho chýba v poslednom odseku usmernenia č. 6). Výbor sa domnieva, že v usmernení č. 6 by mal aj naďalej zostať konkrétny odkaz na Európsky sociálny fond.

    5.8

    Usmernenie č. 7 obsahuje vylepšené znenie týkajúce sa neistých pracovných podmienok a flexibilného pracovného času. Ide najmä o prípad, keď sa odkazuje na potrebu „zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie“. Avšak ustanovenia o „prostredí na prijímanie zamestnancov“ by sa nemali využívať na zníženie ochrany v zmysle pracovného práva. Došlo k zásadnej zmene ustanovení o aktívnych politikách trhu práce a verejných službách zamestnanosti. Tieto sú vo všeobecnosti vítané a v súlade s osvedčenými postupmi v tejto oblasti. Vzhľadom na význam, ktorý tejto oblasti pripisuje napríklad OECD, by bolo vhodné venovať jej väčšiu pozornosť v rámci procesu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Výbor víta nové znenie týkajúce sa sociálneho dialógu, ale znovu opakuje svoj názor na rôznorodosť sociálneho dialógu v EÚ a vplyv hospodárskej krízy na túto oblasť, ktorý sa v niektorých členských krajinách ešte nepodarilo zvrátiť.

    5.9

    Ustanovenia týkajúce sa prístupu k účinnému a nestrannému riešeniu sporov by mali mať všeobecnú platnosť a nemali by sa vzťahovať len na nespravodlivé prepúšťanie. Malo by sa rešpektovať právo jednotlivých strán obrátiť sa na súd v prípade, ak alternatívne riešenie sporu zlyhalo. Je potrebné, aby existoval odkaz na zapojenie pracovníkov napríklad do otázok, ako je pracovný čas. Okrem toho, zatiaľ čo dávky v nezamestnanosti by nemali odrádzať od nástupu do zamestnania, nemala by sa tým narušiť ich funkcia pri zabezpečovaní dôstojných životných podmienok pre nezamestnaných. Navyše je potrebné zosúladiť ustanovenia o uľahčení cezhraničnej práce s ustanoveniami o zaistení spravodlivého zaobchádzania s pracovníkmi a zabránení sociálnemu dumpingu.

    5.10

    Existujú krajiny s menej rozvinutým sociálnym dialógom a v niektorých krajinách došlo v dôsledku krízy v zhoršeniu v tejto oblasti. Vítame úsilie Európskej komisie zamerané na prehĺbenie spolupráce so sociálnymi partnermi v rámci európskeho semestra. Vzhľadom na ústrednú úlohu sociálneho dialógu pri vykonávaní piliera sociálnych práv a pri implementácii usmernení pre politiky zamestnanosti a odporúčaní pre jednotlivé krajiny EHSV opakuje svoju požiadavku, aby tento dialóg existoval vo všetkých členských štátoch a vyzýva všetkých politických aktérov na vnútroštátnej a európskej úrovni, aby neoslabovali, ale naopak posilňovali štruktúry kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach. Komisia okrem toho dosiahla pokrok pri zapájaní občianskej spoločnosti do podávania správ týkajúcich sa jednotlivých krajín, a to treba privítať a ďalej rozvíjať.

    5.11

    Usmernenie č. 8 obsahuje nové znenie, pokiaľ ide o oblasť širších sociálnych ustanovení. Vítané sú záväzky týkajúce sa zastúpenia skupín osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, rovnako ako aj ustanovenia o primeranom minimálnom príjme. Obzvlášť vítaný by však bol odkaz na to, ako sa tento minimálny príjem vypočíta, a na prácu vykonanú v súvislosti s referenčnými rozpočtami. V usmernení č. 8 by mal byť tiež obsiahnutý posilnený prístup k sociálnej ochrane pre všetky typy pracovníkov bez ohľadu na ich postavenie. Vítaná je aj ďalšia zmienka o chudobe zamestnaných osôb v tomto usmernení a podrobnejšie spomenuté osobitné sociálne služby, pretože sa tým toto usmernenie stáva kontinuom sociálnej politiky zosúladenej s ustanoveniami piliera a vyjadruje sa podpora výzve EHSV na sociálne investície. Výbor v tomto stanovisku znovu opakuje svoj názor na vek odchodu do dôchodku, pričom víta ustanovenia v usmernení zaoberajúce sa „opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život“, malo by však byť jasné, že takéto predĺženie je dobrovoľné. EHSV sa včas vyjadrí k postoju Európskej komisie, pokiaľ ide o prístup k sociálnemu poisteniu.

    5.12

    Situácia týkajúca sa nezamestnanosti mladých ľudí a počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je naďalej predmetom znepokojenia a javí sa ako obzvlášť neriešiteľná. V dokumente s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti v Európe, výročný prieskum z roku 2017 (30) sa obzvlášť zdôrazňuje, že hospodárska kríza mala neprimerané dôsledky na mladých ľudí a zdá sa, že oživenie nie je dostatočné na zvrátenie tohto trendu. Záruka pre mladých ľudí podporovaná iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ESF bola stimulom pri pomerne rýchlom pretavení politického záväzku do činnosti, pretrvávajú tu však problémy, ktoré treba vyriešiť. Tak, ako sa to často stáva, výška pridelených finančných prostriedkov bola minimálna a mnohé zdroje nie sú nové. Bude dôležité zabezpečiť, aby sa nové finančné prostriedky (iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí) prinajmenšom zachovali. Bude dôležité, aby sa naďalej zachovalo zameranie na nezamestnanosť mladých ľudí, pretože hoci sa údaje zlepšujú, je často potrebná štrukturálna reforma, aby sa zaistilo, že toto nebude prvá postihnutá skupina, ak by došlo k ďalším otrasom. Je potrebné zintenzívniť výskum s cieľom overiť príčinný vzťah medzi zlepšenými údajmi o zamestnanosti mládeže (ak budú existovať) a skutočnými opatreniami prijatými v rámci tejto záruky. Podobne treba v súvislosti so zárukou zohľadniť aj kvalitu zásahov a nerovné zmeny v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí. EHSV už v minulosti vyzýval, aby sa uchovalo zameranie na túto oblasť v rámci európskych investičných a štrukturálnych fondov (EŠIF) a posilnenie úlohy mládežníckych organizácií a sociálnych partnerov pri vykonávaní záruky na miestnej úrovni (31).

    5.13

    Ako to často býva, pri zlepšení situácie na trhu práce môže dlhodobo nezamestnaným trvať najdlhšie opätovne sa doň začleniť. Budú potrebné na to určené osobitné opatrenia, ako je odborná príprava prispôsobená flexibilnému trhu práce a individuálne poradenské služby v oblasti zamestnania. Pozornosť je potrebné venovať údajom týkajúcim sa odradených a okrajovo zapojených pracovníkov v našich štatistikách, keďže títo sa často prehliadajú. Zlepšujúci sa trh práce môže tieto skupiny priviesť k aktívnemu hľadaniu zamestnania, avšak je potrebná rozhodná a konkrétna podpora a reakcia zo strany vnútroštátnych systémov na túto výzvu, pričom zameranie na sociálne investície tu bude opäť zohrávať zásadnú úlohu. Rámec ukazovateľov výboru pre zamestnanosť na monitorovanie odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (32) je veľmi vítané, musí byť aj naďalej súčasťou jeho činnosti a musí ho preskúmať Rada EPSCO.

    5.14

    V usmerneniach je potrebná osobitná zmienka o potrebách a situácii migrantov a utečencov (33).

    5.15

    Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a nadmerné zastúpenie žien na pozíciách s nízkou mzdou sú naďalej predmetom znepokojenia a v usmerneniach by mali byť spomenuté nad rámec otázky ponuky pracovnej sily. Činnosť v tejto oblasti je neoddeliteľne spätá s pojmom dôstojnej práce a minimálneho príjmu, čo treba v procese usmernení spomenúť rozsiahlejšie. Podobne by malo význam spomenúť tu iniciatívy týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a starostlivosti o deti. Nedávne stanovisko EHSV (34) k návrhu Komisie týkajúcemu sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom ich považuje za dôležitý prvý krok. Ide o oblasť činnosti v rámci usmernení a v rámci piliera, pretože sa vzájomne ovplyvňuje niekoľko rôznych oblastí politiky.

    5.16

    Otázky zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím sú v súčasnosti vnímané ako dôležitá súčasť moderných politík zamestnanosti. Odkaz na ne v usmerneniach je teda vítaný, aj keď je len v minimálnej podobe, čo by sa mohlo rozšíriť. EHSV nadväzuje na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a domnieva sa, že smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (35), je kľúčovou v tomto smere. Všeobecný rámec pre tieto otázky poskytuje európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia (2010 – 2020). V nedávnom uznesení o budúcnosti tejto stratégie (36) prijatom na 4. ročníku podujatia Európskeho parlamentu venovaného osobám so zdravotným postihnutím sa poukázalo na mnohé otázky týkajúce sa zamestnania a sociálneho piliera v súvislosti s osobami so zdravotným postihnutím. EHSV upozorňuje aj na ustanovenia Zmluvy o EÚ venované diskriminácii, ktoré sa vzťahujú na všetky skupiny, a varuje pred zamieňaním pojmu „zraniteľné skupiny“ s pojmom diskriminácia.

    5.17

    EHSV nie je presvedčený, že samotné zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku vyrieši problémy súvisiace s demografickými zmenami. Potrebujeme iniciatívy na podporu predĺženého pracovného života a treba podporiť medzigeneračnú solidaritu sprevádzanú účinnými opatreniami v oblasti rastu a zamestnanosti. Potrebujeme skutočnú politiku „aktívneho starnutia“, aby sme mali dobré pracovné podmienky, politiky v oblasti zdravia, bezpečnosti a pracovného času a aby sa zvýšila účasť na celoživotnom vzdelávaní. Okrem toho je potrebné zvýšiť mieru zamestnanosti starších osôb, ktoré prestávajú pracovať skôr v dôsledku zdravotných problémov, intenzity práce, predčasného prepúšťania, nedostatku možností na odbornú prípravu alebo na opätovný vstup na trh práce (37).

    5.18

    Sociálni partneri musia rokovať o pracovných podmienkach, ako sú napríklad prispôsobenie pracovísk zručnostiam a zdravotnému stavu starších pracovníkov, zohľadnenie náročnosti niektorých pracovných miest, zlepšenie prístupu k ďalšej odbornej príprave, lepšie predchádzanie zdravotným postihnutiam, uľahčovanie zosúladenia pracovného a rodinného života a odstránenie právnych alebo iných prekážok, ktoré stoja v ceste dlhšiemu pracovnému životu.

    5.19

    EHSV opakuje svoj postoj v súvislosti so zvýšením zákonom stanoveného dôchodkového veku: vek skutočného odchodu do dôchodku by mal byť podobný zákonom stanovenému dôchodkovému veku (38). Zdôrazňuje zároveň, že je potrebné zaistiť udržateľnosť dôchodkových systémov v členských štátoch tým, že sa budú riešiť výzvy, ako sú zvyšovanie strednej dĺžky života, zmeny na trhoch práce ovplyvňujúce financovanie dôchodkov a zaistenie vhodných dôchodkových úrovní.

    5.20

    EHSV sa domnieva, že systémy predčasného odchodu do dôchodku by sa však mali zachovať pre pracovníkov, ktorí dlhodobo vykonávali namáhavé alebo rizikové povolanie alebo ktorí začali svoju pracovnú kariéru veľmi skoro. Výbor nepodporuje automatické mechanizmy zvyšovania dôchodkového veku v závislosti od zvyšujúcej sa očakávanej dĺžky života alebo od demografického vývoja.

    6.   Všeobecné otázky

    6.1

    V rámci rokovaní o budúcom rozpočte EÚ je potrebné výrazne zvýšiť investície do sociálnej infraštruktúry, pretože to má viacero pozitívnych dôsledkov na trhy práce aj na rozpočty – ako uviedol výbor nedávno (39). Týka sa to najmä investícií do ľudského kapitálu ako percentuálneho podielu celkového rozpočtu, ak má EÚ splniť svoj vlastný cieľ stať sa konkurencieschopnou hospodárskou oblasťou so sociálnym ratingom AAA vrátane priorít v oblasti zamestnanosti.

    6.2

    Je potrebné monitorovať, aké druhy štrukturálnych reforiem členské štáty vykonali a ktoré z nich majú skutočne pozitívny vplyv v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a celoživotného vzdelávania. V ročnom prieskume rastu na rok 2018 (40) Komisia odkazuje na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) (41). EHSV víta túto iniciatívu a ocenil by informácie o reformách v oblasti zamestnanosti a vzdelávania, ktoré boli vykonané v rámci tohto programu, a o miere zapojenia sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti.

    V Bruseli 15. marca 2018

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Georges DASSIS


    (1)  Správa piatich predsedov Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, 22. júna 2015.

    (2)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21.

    (3)  Návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2018

    (4)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Majetková nerovnosť v Európe (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 1), prieskumné stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 65, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 18; Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 42).

    (5)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011 s. 38, Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 115.

    (6)  ZFEÚ.

    (7)  Návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2018.

    (8)  Európsky pilier sociálnych práv.

    (9)  Správa piatich predsedov.

    (10)  Ročný prieskum rastu na rok 2018.

    (11)  Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10 a stanovisko na tému Vplyv sociálneho rozmeru a EPSP na budúcnosť EÚ (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145).

    (12)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 68.

    (13)  Stanovisko EHSV na tému Vplyv sociálneho rozmeru a EPSP na budúcnosť EÚ (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145).

    (14)  Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 1, Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 73.

    (15)  Odporúčania pre jednotlivé krajiny.

    (16)  Pozri Preambulu k Európskemu pilieru sociálnych práv.

    (17)  Nový program v oblasti zručností pre Európu.

    (18)  Pozri odporúčanie Rady z roku 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností – nové príležitosti pre dospelých.

    (19)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 63.

    (20)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 68.

    (21)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21.

    (22)  Odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce.(Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11).

    (23)  Pozri najmä (Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54).

    (24)  Stanovisko EHSV na tému Udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany v digitálnom veku (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7).

    (25)  Cena je uznaním pre výnimočné projekty, ktoré pomáhajú začleňovať do trhu práce ľudí v núdzi, ako sú osoby s migračným pôvodom, osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaní, ženy izolované od trhu práce, mladí ľudia a ľudia žijúci v chudobe. Pozri internetovú stránku EHSV o Cene pre občiansku spoločnosť za rok 2017.

    (26)  Ú. v. EÚ C 332, 8.10.2015, s. 20.

    (27)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 45.

    (28)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Majetková nerovnosť v Európe (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 1), prieskumné stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 65, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 18; Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 42).

    (29)  Prieskumné stanovisko EHSV na tému Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44).

    (30)  Prieskum ESDE za rok 2017.

    (31)  Ú. v. EÚ C 268, 14.8.2015, s. 40.

    (32)  Rámec ukazovateľov výboru pre zamestnanosť pre dlhodobú nezamestnanosť.

    (33)  Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 19.

    (34)  Stanovisko na tému Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44).

    (35)  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

    (36)  Európske fórum zdravotného postihnutia: Uznesenie o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie 2020 – 2030 prijaté na 4. ročníku podujatia Európskeho parlamentu venovaného osobám so zdravotným postihnutím 6. decembra 2017, pozri tiež Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia

    (37)  Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 109.

    (38)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 115.

    (39)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 91.

    (40)  Ročný prieskum rastu na rok 2018

    (41)  SRSP


    Top