6.7.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 237/46

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o dobudovaní bankovej únie

[COM(2017) 592 final]

(2018/C 237/08)

Spravodajca:	Carlos TRIAS PINTÓ
Pomocný spravodajca:	Daniel MAREELS

Konzultácia	Európska komisia, 17. 11. 2017
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	28. 2. 2018
Prijaté v pléne	14. 3. 2018
Plenárne zasadnutie č.	533
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje opatrenia prijaté od roku 2012, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli k finančnej stabilite a prelomili tzv. špirálu skazy v podobe nežiaduceho prepojenia bankových systémov s ich štátmi.

1.2

Vítame preto súbor nových opatrení, ktoré Európska komisia navrhuje na dobudovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a žiadame jeho konkrétne uplatňovanie, ako aj posun smerom k optimálnej menovej zóne, aby sa prekonal súčasný odmietavý postoj a čo najskôr dosiahla väčšia presnosť na dokončenie tretieho piliera bankovej únie, a to prostredníctvom postupného znižovania a mutualizácie finančných rizík. Dobudovanie bankovej únie (ako aj únie kapitálových trhov) by malo umožniť plné vytvorenie finančnej únie, ktorá je jedným z nosných pilierov HMÚ.

1.3

Konkrétnejšie EHSV podporuje rôzne navrhnuté ciele na posilnenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), uľahčenie postupného znižovania finančných rizík a v konečnom dôsledku na vytvorenie priestoru pre celoeurópsky systém ochrany vkladov, ktorý môže popri zabezpečení likvidity prevziať straty a dotvoriť tretí pilier bankovej únie.

1.4

Aby to bolo možné, bude zároveň potrebné pokračovať v úsilí o rozdelenie a zníženie rizík v oblasti platobnej schopnosti a likvidity vo finančnom sektore. Výbor potvrdzuje svoj predchádzajúci postoj k tejto otázke, ktorý už uviedol vo svojom stanovisku k návrhom EDIS. Otázka nesplácaných úverov by mala spolu s inými záležitosťami v tejto oblasti rozhodne naďalej ostať prioritnou témou, a to najmä v súčasnosti, keď sa obnovuje hospodársky rast.

1.5

Keďže pôvodné návrhy týkajúce sa európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) nepriniesli po viac ako dvoch rokoch žiadne výsledky, bolo by pravdepodobne vhodné zaujať iný prístup. Toto oznámenie poskytuje priestor na rozsiahlejšiu diskusiu a postupné zavádzanie systému EDIS, ktorý výbor podporuje. Je dôležité nepoľavovať v implementácii bankovej únie a vziať do úvahy závery vyvodené počas rokovaní. V každom prípade výbor považuje za potrebné zabezpečiť, aby sa neodkladne a skutočne súbežne pripravil a podľa jasného a konkrétne stanoveného harmonogramu aj realizoval tak EDIS, ako aj vhodné opatrenia na minimalizáciu rizík.

1.6

Výbor podporuje rozhodnutie poskytovať v prvej fáze iba krytie likvidity, ktoré by sa postupom času zvyšovalo. Zároveň by sa plná pozornosť mala venovať národným systémom ochrany vkladov. Výbor sa domnieva, že na zabezpečenie čo najhladšieho následného prechodu do druhej fázy a v záujme vzájomnej dôvery je dôležité podniknúť rýchle opatrenia na ďalšie, čo najdôkladnejšie zjednodušenie národných systémov. Rovnako je dôležité zaoberať sa otázkami dedičstva minulosti a morálneho hazardu.

1.7

Krytie strát sa pridá v druhej fáze, avšak prechod nebude automatický. Podľa názoru výboru by navrhované formálne rozhodnutie malo byť založené na čo najširšom základe, a preto sa zdá byť vhodné, aby Komisia neprijala toto rozhodnutie sama, ale spolu s Radou a Parlamentom.

1.8

Postupné zvyšovanie pokrytia strát systémom EDIS je v zásade dobrá vec, ale väčšiu pozornosť v znení oznámenia si zasluhujú mechanizmy na zavedenie tohto systému.

1.9

Celkovo je oznámenie vo viacerých bodoch formulované veľmi všeobecne a prináša podmienené návrhy. Nepochybne to poskytuje priestor na ďalšiu diskusiu, ktorá však niekedy ide na úkor rozhodnosti. Viacero dôležitých aspektov sa v oznámení vynecháva, resp. sa uvádza len okrajovo. Výbor požaduje, aby sa v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami pracovalo na rýchlom pokroku a aby sa návrhy skonkretizovali. Členské štáty okrem toho musia prevziať zodpovednosť a naďalej pracovať na opatreniach, ktoré boli prijaté predtým, najmä na tých, ktoré sa týkajú systémov ochrany vkladov. To je mimoriadne dôležité, najmä v súvislosti s fázovým prístupom, ktorý sa uvádza v tomto oznámení.

1.10

V súlade s cieľom vytvoriť celoeurópsky systém ochrany vkladov je mimoriadne dôležitá bezprostredná schopnosť zakročiť zo strany Európskeho menového fondu, ktorý ako veriteľ poslednej inštancie pôsobí ako ochranný systém pre SRM. EHSV tiež dôrazne podporuje plánované úlohy tohto orgánu, ktorý bojuje proti tzv. asymetrickým otrasom.

1.11

Zlepšenie a konsolidácia pilierov bankovej únie a uplatňovanie jednotného súboru pravidiel musí ísť ruka v ruke s realizáciou cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 zo strany finančného odvetvia a záväzkov podľa Parížskej dohody o zmene klímy, čím sa umožní uplatňovanie priaznivejších kapitálových požiadaviek na investície do ekologického hospodárstva a na rôzne dlhodobé nekomplexné inkluzívne úvery, ako sú napríklad hypotekárne úvery, najmä týkajúce sa energetickej účinnosti, inštalácie solárnych panelov a pod.

1.12

Podobne predstavujú finančné technológie a ďalšie finančné inovácie (ako blockchain a inteligentné zmluvy) nový impulz na dobudovanie a oživenie bankovej únie a zlepšenie finančnej a digitálnej integrácie európskeho občianstva, v súlade so strategickými cieľmi EÚ. Podľa súčasného znenia cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 finančná integrácia už prispieva k dosiahnutiu 7 zo 17 cieľov, pričom digitálna integrácia, ktorá by ju mohla zabezpečiť alebo v novom kontexte ohroziť, takmer všetky z nich explicitne alebo implicitne ovplyvňuje.

1.13

Ako to už uviedol vo viacerých stanoviskách, EHSV opakuje svoj záväzok podporovať rozmanitý finančný ekosystém, v ktorom veľkí celoeurópski účastníci pôsobia spolu s malými a strednými bankami a ďalšími nebankovými subjektmi, ktoré sa spoľahlivo zameriavajú na financovanie reálnej ekonomiky za rovnakých podmienok v prostredí značne obmedzeného systémového rizika. Rozmanitosť, transparentnosť a udržateľnosť sú najlepšími protilátkami proti budúcim finančným krízam.

1.14

Podľa EHSV je teraz kľúčové nabádať krajiny, ktoré ešte nie sú súčasťou eurozóny, aby sa zapojili. Súčasne by každý z troch pilierov bankovej únie mal prispieť k posilneniu globálnej finančnej architektúry a zintenzívneniu spolupráce na európskej a medzinárodnej úrovni v rámci príslušného regulačného rámca, a šíriť svoje skúsenosti, a to najmä medzi tridsiatimi krajinami mimo EÚ, ktorých referenčnou menou je euro, vrátane francúzsky hovoriacich krajín v Afrike.

2.   Historický vývoj, pozadie a zhrnutie nového oznámenia

2.1

Veľká recesia, ktorá sa začala pred desiatimi rokmi, otestovala stabilitu eura a spôsobila krajinám eurozóny, vo väčšej či menšej miere, vysoké náklady. Záchranné finančné operácie následne negatívne ovplyvnili riziko štátneho dlhu.

2.2

Banková únia bola vytvorená v roku 2012 s cieľom ustanoviť jednotný a integrovaný finančný systém na účinnú implementáciu menovej politiky, ktorý v reakcii na štrukturálne nedostatky neúplnej koncepcie eura umožní primerané rozloženie rizika medzi členskými štátmi a obnovenie dôvery v bankový systém eurozóny. Vďaka pozitívnym zmenám v menovej politike Európskej centrálnej banky (ECB) a rozpočtovým politikám členských štátov EÚ sa dosiahol pokrok pri budovaní hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Výzvou ostáva naďalej zavedenie eura vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a dokončenie tretieho piliera bankovej únie.

2.3

Vzhľadom na populistické hrozby a zvýšenú hrozbu posunu smerom k nacionalizmu, ktoré pramenia hlavne z prehĺbenia rozdielov vyplývajúcich z asymetrických otrasov v eurozóne, panuje široká politická dohoda, že je potrebné dobudovať finančnú úniu (banková únia a únia kapitálových trhov), aby sa ochránila finančná stabilita a územná celistvosť EÚ pred „jedom“ nacionalizmu, ako to uviedol predseda Komisie Jean-Claude Juncker.

2.4

Ďalšia významná nová výzva sa týka finančných technológií (FinTech) a iných inovácií vo finančnej infraštruktúre, ktoré doteraz unikali pozornosti finančného dohľadu. Komisia v oznámení Posilnenie integrovaného dohľadu s cieľom posilniť úniu kapitálových trhov a finančnú integráciu v meniacom sa prostredí zo septembra 2017 uvádza, že „pri budovaní finančnej únie sa musia možnosti finančných inovácií využívať v plnej miere, zároveň však treba riadiť nové riziká.“ Akčný plán je ohlásený na začiatok roka 2018 (1).

2.5

Pokrok na ceste k vytvoreniu bankovej únie dosiahnutý stanovením regulačných, kontrolných a sankčných úloh jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) (2) a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ktoré sú spolu s jednotným súborom pravidiel stanovenom v dokumente s názvom Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie najdôležitejšími míľnikmi, sa počas rozbiehajúceho oživenia hospodárstva spomalil, pretože partneri v eurozóne odmietli rozdelenie rizík a tým aj synergie vyplývajúce z finančnej integrácie.

2.6

Máme teda pred sebou širokú škálu vyhlásení a návrhov, ktoré síce priniesli pokrok, neviedli však k zníženiu a rozdeleniu rizika. Spoluzákonodarcovia EÚ ešte stále neposkytli dostatočne špecifické odpovede a otázku, ako dokončiť hospodársku a menovú úniu, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie smernice z roku 2014 posilnenej Radou v roku 2017 (3), návrh nariadenia z novembra 2015, čiastočný a ďalší rozvoj únie kapitálových trhov, spustenie Akčného plánu pre spotrebiteľské finančné služby (2017), nové opatrenia na zníženie miery nesplácaných úverov (4) atď.

2.7

Vyššie uvedený návrh nariadenia z roku 2015 umožňoval postupný a progresívny rozvoj európskeho systému ochrany vkladov (EDIS). V prvej fáze by sa používal systém zaistenia, potom by sa prešlo na postupne mutualizovaný systém („spoločná ochrana“), a napokon v tretej fáze by od roku 2024 riziko v plnej miere znášal EDIS. Spolu s týmto návrhom Komisia ohlásila viacero súbežných opatrení zameraných na minimalizáciu rizík v bankovej únii. Rokovania žiaľ zatiaľ boli neúspešné.

2.8

Ešte stále je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie aj v oblasti národných systémov ochrany vkladov, ktoré by mohli pomôcť pripraviť pôdu na ďalšie kroky. Medzi hlavné problémy patrí skutočnosť, že medzi členskými štátmi ešte stále pretrvávajú značné rozdiely, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel smernice o systémoch ochrany vkladov a že je potrebné zlepšiť výmenu informácií a nástrojov na podporu koordinácie medzi národnými systémami ochrany vkladov (5).

2.9

V záujme ukončenia patovej situácie medzi spoluzákonodarcami sa v tomto oznámení sprísňuje kritérium na záchranu pomocou vnútorných zdrojov a navrhuje sa, aby sa v prvom rade zaviedol spoločný zabezpečovací mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, a na druhej strane vytvoril komplexnejší plán týkajúci sa európskeho systému ochrany vkladov, počnúc zaistením (ponúkalo by sa len postupné krytie likvidity bánk, zatiaľ čo banky prispievajú do spoločného fondu) a v druhej fáze by sa pokračovalo spoločnou ochranou, ktorej podmienkou by mohlo byť, že riziká súvisiace s nesplácanými úvermi sú dostatočne obmedzené (6). Na tento účel sa navrhuje prvé dodatočné opatrenie zamerané na zníženie pravdepodobnosti platobnej neschopnosti podnikov prostredníctvom postupov reštrukturalizácie, pričom sa pracuje aj na včasnom zavedení ustanovení o nesplácaných úveroch v rámci revízie nariadenia o SSM). V oznámení Komisie o strednodobom preskúmaní Akčného plánu v oblasti únie kapitálových trhov z polovice roku 2017 sa avizujú aj krátkodobé opatrenia na vytvorenie sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi (7). V konečnom dôsledku to znamená, že je potrebné dosiahnuť dostatočný pokrok aj v oblasti znižovania rizík v bankovom sektore.

2.10

Druhé doplňujúce opatrenie sa týka diverzifikácie verejného dlhu, ktorý je v držbe bánk. Cenné papiere zabezpečené štátnymi dlhopismi môžu byť z tohto hľadiska prínosom a súčasne poskytujú dodatočné záruky. V nadväznosti na prácu, ktorú vykonáva Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), má Komisia v úmysle predložiť začiatkom roka 2018 legislatívny návrh.

2.11

Do jari 2019 by sa preto mali zaviesť všetky opatrenia na rozdelenie rizika a počínajúc dohodou medzi spoluzákonodarcami o základných prvkoch bankového balíka z novembra 2016 a významným pokrokom v súvislosti s ostatnými prvkami by sa mala začať implementačná fáza, po ktorej by nasledovalo ujasnenie existujúcej právomoci kontroly s cieľom zmierniť riziká spojené s nesplácanými úvermi, ako aj návrh na posudzovanie investičných spoločností.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Vzhľadom na to, že ekonomiky krajín eurozóny opäť rastú a rovnako sa zvyšuje aj financovanie hospodárstva zo strany bánk, nastal čas zlepšiť odolnosť nášho finančného systému a zabezpečiť, že možné finančné krízy nepovedú k ďalšej fragmentácii trhu (8) a nebudú ďalšou drahou skúškou eura a európskej integrácie ako celku.

3.2

Na tento účel je nevyhnutné, aby sa zriadil „v plnej miere mutualizovaný“ spoločný systém ochrany vkladov na doplnenie finančnej štruktúry Európskej únie a riešil súčasný nepomer medzi bankovým dohľadom a riešením krízových situácií bánk (ktoré sú centralizované) na jednej strane a národnými systémami ochrany vkladov (ktorý nie sú harmonizované) na strane druhej. Znamená to tiež, že je potrebné dosiahnuť dostatočný pokrok aj v oblasti znižovania rizík v bankovom sektore.

3.3

Pokrok v oblasti znižovania rizík ide ruka v ruke s ochranou vkladov, a výbor preto opätovne potvrdzuje zásady, ktoré už uviedol v súvislosti s pôvodnými návrhmi EDIS (9). Išlo predovšetkým o to, že oba druhy opatrení majú viacero spoločných základných cieľov súvisiacich s posilnením a dobudovaním bankovej únie, a preto sa musia implementovať rovnakým spôsobom za použitia skutočne rovnocenných nástrojov a metód. V záujme dosiahnutia reálneho pokroku výbor považuje za zásadné zabezpečiť, aby sa neodkladne a skutočne súbežne pripravil a podľa jasného a konkrétne stanoveného harmonogramu aj realizoval tak EDIS, ako aj vhodné opatrenia na minimalizáciu rizík. Vytvorenie vhodných podmienok na to, aby bolo možné uskutočňovať ďalšie kroky, má takisto veľký význam pre ďalšie budovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ), ktorej významnou súčasťou je banková únia.

3.4

Popri iných iniciatívach v oblasti znižovania rizika by otázka nesplácaných úverov (10) a najmä ich nerovnomerného rozdelenia medzi krajinami mala rozhodne naďalej ostať na poprednom mieste programu, keďže je kľúčovou pre dosiahnutie pokroku v tejto oblasti. Ako sa nedávno uviedlo, celkovo sa dosiahol určitý pokrok, avšak priemery nie sú všetko (11). Hoci sú banky, ktoré riešia tento problém rozhodne, alebo prinajmenšom napredujú správnym smerom, stále existujú aj banky, ktoré problém popierajú alebo nie sú dostatočne ambiciózne v jeho riešení. Teraz, keď hospodárstvo znova vykazuje rast, je dôležité prednostne sa zaoberať týmto problémom, aby sa vyriešili otázky dedičstva minulosti i budúce problémy. Úlohou je dosiahnuť účinné výsledky na miestnej úrovni. Je to mimoriadne dôležité v záujme dosiahnutia pokroku v implementácii tretieho piliera bankovej únie.

3.5

V porovnaní s pôvodnými návrhmi EDIS z roku 2015 toto oznámenie poskytuje priestor na rozsiahlejšiu diskusiu o európskom systéme ochrany vkladov a na lepšie odstupňovaný prístup k jeho implementácii. V čase, keď je dôležité udržať tempo implementácie bankovej únie a zohľadniť závery vyvodené počas rokovaní, nový prístup Komisie je realistický a výbor ho môže podporiť.

3.6

Výbor podporuje rozhodnutie poskytovať krytie likvidity iba v prvej fáze, čo znamená, že počas tejto fázy budú straty pokrývať národné systémy ochrany vkladov. Aby sa predišlo zbytočnému skomplikovaniu následného prechodu do ďalšej fázy a v záujme vzájomnej dôvery, výbor považuje za dôležité ujasniť hneď na začiatku, že sa musia podniknúť kroky na čo najväčšie zjednodušenie národných systémov, aby sa odstránili veľké rozdiely medzi členskými štátmi. Zároveň je dôležité zaoberať sa otázkami dedičstva minulosti a morálneho hazardu.

3.7

Pokiaľ ide o prechod z fázy zaistenia (pozri vyššie) do fázy spoločnej ochrany, ktorý je podmienený súborom podmienok, výbor sa domnieva, že navrhované formálne rozhodnutie by malo byť založené na čo najširšom základe, a preto sa zdá byť vhodné, aby Komisia neprijala toto rozhodnutie sama, ale spolu s Radou a Parlamentom (12).

3.8

Je tiež nevyhnutné čo najjasnejšie stanoviť podmienky, ktoré sa majú uplatňovať počas prechodu do fázy spoločnej ochrany i po ňom (13), pričom v tejto fáze sa bude poskytovať tak krytie likvidity, ako aj krytie straty. Návrh na postupný prechod (14) je dobrý, ale zároveň existujú určité obavy, že súčasné znenie je príliš všeobecné a vágne a necháva priveľký priestor pre rôzne výklady a diskusie. Je potrebné mať v tejto veci už od začiatku lepšie usmernenia a istotu.

3.9

Celkovo treba povedať, že v rámci tejto širokej koncepcie je oznámenie vo viacerých bodoch formulované veľmi všeobecne a prináša podmienečné návrhy. Na jednej strane to poskytuje manévrovací priestor, ktorý by mohol byť užitočný pri budúcich rokovaniach s členskými štátmi a medzi nimi navzájom, ale na druhej strane sa však znenie zdá byť nerozhodné (15) a nie je vždy také jasné, ako by sme chceli. Viacero dôležitých aspektov je vynechaných alebo zamlčaných vrátane uznania úlohy systémov inštitucionálneho zabezpečenia, na čo výbor upozornil už v minulosti (16). V záujme riešenia týchto otázok je teraz dôležité spolupracovať s ďalšími zainteresovanými stranami (vrátane Rady, Parlamentu, členských štátov, Komisie, atď.), aby sa dosiahol rýchly pokrok a návrhy sa skonkretizovali.

3.10

EHSV naliehavo vyzýva spoluzákonodarcov, aby na urýchlenie dosahovania konsenzu využili komplexný balík opatrení na posilnenie hospodárskej a menovej únie (17) zverejnený 6. decembra 2017.

3.11

EHSV podporuje zámer ECB zabezpečiť, aby banky ponúkali harmonizované služby vo všetkých členských štátoch (18) EÚ a tým využívali prínosy väčšieho trhu. Vyzýva členské štáty, ktoré sa ešte nezúčastňujú na spoločnej mene, aby urobili prvý krok smerom k svojej plnej integrácii do eurozóny a zapojili sa do jednotného mechanizmu dohľadu (SSM).

3.12

Dobudovanie finančnej architektúry EÚ musí byť spojené s digitálnou a finančnou integráciou v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030. EHSV zdôrazňuje potenciálnu úlohu, ktorú v boji proti klimatickým zmenám a pri realizácii 13 zo 17 cieľov udržateľného rozvoja zohrávajú banky ako sprostredkovatelia medzi vedomým sporením a sociálne zodpovednými investíciami. V tejto súvislosti by sa mali pozorne preskúmať závery reforiem Bazilej III zo 7. decembra 2017, aby sa zabezpečilo, že európske bankové pôžičky nie sú obmedzované v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre udržateľné financie.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV podporuje opatrenia, ktoré Komisia navrhla na zníženie rizík v oblasti dohľadu a riešenia krízových situácií a ochrany vkladov (možný prechod od zaistenia k spoločnej ochrane).

4.2

EHSV zdôrazňuje, že harmonizácia národných systémov ochrany vkladov by mala prebiehať ruka v ruke so zavádzaním postupu EDIS. EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila iniciatívu, v rámci ktorej by mohli národné fondy ochrany vkladov prispievať k dobudovaniu štruktúry európskeho systému, pričom sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so subjektmi, ktoré nie sú systémovo významné (19). EHSV podporuje právo, aby vnútroštátne systémy ochrany vkladov umožňovali alternatívne opatrenia, ktoré nebudú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ako sa uvádza v článku 11 smernice 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov.

4.3

EHSV dôrazne podporuje urýchlené zavedenie zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií prostredníctvom úverovej linky z Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako to navrhla napríklad pracovná skupina pre koordinovanú činnosť.

4.4

EHSV podporuje posilnenie právomocí dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy (pilier I), s cieľom riešiť problematiku nesplácaných úverov harmonizovaným spôsobom. V tejto súvislosti by Komisia mala preukázať, že vzhľadom na nové právomoci dohľadu môžu príslušné orgány ovplyvňovať bankové politiky tvorby rezerv týkajúce sa nesplácaných úverov.

4.5

Už spomínané mechanizmy prudenciálnej regulačnej ochrany by sa mali uplatňovať v každej banke v pomere, ktorý zodpovedá ich profilu v oblasti systémového rizika, ktoré často súvisí s ich obchodným modelom. To by znamenalo, že na malé a stredne veľké banky, ktoré nevytvárajú nadmerné riziká, by sa vzťahovali primerané požiadavky a neboli by „nadmerne regulované“.

4.6

EHSV podobne odporúča, aby sa v bankovníctve pri investíciách do ekologického hospodárstva uplatňovali priaznivejšie kapitálové požiadavky a zvážilo sa uplatňovanie kapitálových prirážok na investície do „hnedého“ hospodárstva (20). V tejto záležitosti by mal vykonávať osobitný dohľad SSM.

4.7

Mali by sa zvážiť ďalšie inovácie v právnych predpisoch týkajúcich sa nesplácaných úverov, pričom by sa malo preskúmať, či by väčšiu úlohu mohlo zohrávať súkromné poistenie úverov, ktoré má trojitú funkciu – prevencia, odškodnenie a obnova – a v dôsledku finančnej inovácie sa čoraz viac spája s bankami. EHSV vo svojich správach dospel k záveru, že väčšina európskych úverových inštitúcií adekvátne riadi niektoré z týchto rizík, ako napríklad úrokové riziká. Treba tiež poznamenať, že USA prekonali krízu spôsobenú rizikovými hypotekárnymi úvermi, keď federálna rezervná banka (Federal Reserve) poskytla hlavným zaisťovateľom prístup k likvidite.

4.8

EHSV napokon podobne ako vo viacerých predchádzajúcich stanoviskách žiada, aby konkurenčné podmienky boli spravodlivé a neutrálne z hľadiska technológie a podnikateľského modelu. V tomto stanovisku opätovne požaduje rovnaké podmienky pre všetkých, pokiaľ ide o úlohy v oblasti dohľadu. Znamená to, že by sa mali vykonávať ďalšie kontroly tieňového bankovníctva, investičných spoločností a spoločností pôsobiacich v oblasti finančných technológií, v súlade so základným prístupom „rovnaké riziko, rovnaké pravidlá, rovnaký dohľad“. Vďaka pravidlám pre tieto nové subjekty, ktoré často viedli k súdnym konaniam, sa zlepšia možnosti finančnej integrácie bez ohrozenia ochrany spotrebiteľov.

---

(1)  Pozri COM(2017) 542 final (oddiel 4, s 11 a ďalej).

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(3)  Rada 16. júna 2017 dosiahla dohodu o novej hierarchii bankových veriteľov v konkurznom konaní v smernici, na základe ktorej by členské štáty mohli zaviesť výslovnú podriadenosť nezabezpečených vkladov, ktoré by sa museli byť „zachrániť“ v prípade zlyhania banky.

(4)  COM(2018) 37 final

(5)  Pozri oznámenie Komisie, strana 12.

(6)  Napriek zlepšeniam mali európske banky mali vo svojich súvahách ku koncu roka 2016 dvojnásobok rizikovo vážených aktív (v priemere 19,1 % v celej EÚ a 18,8 % v eurozóne) v porovnaní s bankami v Spojených štátoch (japonské banky boli kdesi uprostred), zatiaľ čo čísla európskych bánk boli na začiatku krízy v roku 2008 lepšie ako u ostatných dvoch veľmocí. Navyše percentuálny podiel nesplácaných úverov je v Európe naďalej trojnásobne vyšší ako v USA a Japonsku.

(7)  Pozri COM(2017) 292 final, najmä časť „Prioritné opatrenie 5“.

(8)  Banky znížili svoju expozíciu voči iným členských štátoch a cezhraničné platby stále tvoria len 7 %.

(9)  Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s 21.

(10)  Nesplácané úvery.

(11)  Rozhovor s predsedníčkou Rady pre dohľad ECB Danièle Nouy, Público, 11. decembra 2017. Pozri https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/interviews/date/2017/html/ssm.in171211.en.html.

(12)  Bez toho, aby tým bola dotknutá významná úloha, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú orgány dohľadu.

(13)  Pozri bod 3 oznámenia.

(14)  Vo všeobecnosti sa v súčasnosti navrhuje, aby krytie strát zabezpečovali národné systémy ochrany vkladov a európsky systém ochrany vkladov podľa kľúča, ktorý by sa postupne rozvíjal, počnúc príspevkom z EDIS vo výške 30 % v prvom roku fázy spoločnej ochrany.

(15)  Mnohé prvky sú formulované podmienečne, pravidelne sa pri opise oboch fáz implementácie európskeho systému ochrany vkladov používajú spojenia „malo by sa“ a „mohlo by sa“ (strana 10 a ďalej).

(16)  Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s 21.

(17)  COM(2017) 821 final

(18)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s 51.

(19)  Podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 iba systémovo významné úverové inštitúcie podliehajú jednotnému mechanizmu dohľadu.

(20)  Argumenty v prospech tzv. „green supporting factor“ (teda faktora podpory ekologických investícií) poukazujú najmä na pozitívnu systémovú hodnotu ekologických činností, ktoré znižujú dlhodobé environmentálne riziká, ako aj na to, že je potrebné začleniť pozitívne externality. Pozri http://www.finance-watch.org/our-work/publications/1445 a https://ec.europa.eu/info/publications/180131-sustainable-finance-report_en

---