EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017AE5563

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálne udržateľná koncepcia na zlepšenie životnej úrovne, obnovenie rastu a zamestnanosti, ako aj zvýšenie bezpečnosti občanov v digitálnej ére (prieskumné stanovisko na žiadosť bulharského predsedníctva)

EESC 2017/05563

Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, p. 1–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

6.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 237/1


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálne udržateľná koncepcia na zlepšenie životnej úrovne, obnovenie rastu a zamestnanosti, ako aj zvýšenie bezpečnosti občanov v digitálnej ére

(prieskumné stanovisko na žiadosť bulharského predsedníctva)

(2018/C 237/01)

Spravodajkyňa:

Giulia BARBUCCI (IT – II)

Žiadosť bulharského predsedníctva Rady EÚ

list z 5.9.2017

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

23.2.2018

Prijaté v pléne

15.3.2018

Plenárne zasadnutie č.

533

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

187/16/10

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Všetko politické úsilie, ktoré vyvíjajú európske, národné aj miestne inštitúcie, by malo zohľadňovať otázku sociálnej udržateľnosti v rovnakej miere, v akej sa zohľadňuje hospodárska a environmentálna udržateľnosť. Nedávne návrhy týkajúce sa sociálneho rozmeru Európy (1), počnúc diskusným dokumentom, ktorý predložila Európska komisia, až po Európsky pilier sociálnych práv predstavujú dosiaľ nevídanú príležitosť podporiť udržateľnosť opatrení v oblasti inkluzívneho rastu, zamestnanosti a v sociálnej oblasti zavedených na európskej a národnej úrovni. EHSV odporúča, aby návrhy začlenené do ročného pracovného programu Komisie – medzi ktorými figuruje aj balík predpisov v oblasti sociálnej spravodlivosti (Social fairness package), iniciatíva v oblasti daňovej spravodlivosti v digitálnej ére a reformy HMÚ – boli zamerané na podporu udržateľnosti európskeho sociálneho modelu.

1.2.

Bolo by vhodné zabezpečiť presnejšie hodnotenie vplyvu opatrení zavedených v sociálnej oblasti, pokiaľ ide o ich sociálnu udržateľnosť, a to prostredníctvom monitorovacích systémov a na základe už existujúcich ukazovateľov. EHSV odporúča, aby inštitúcie vykonali posúdenie existujúcich a nových nástrojov (na základe tabuľky, ktorá je v prílohe k európskemu pilieru) a overili ich účinnosť, aby sa tak dal presnejšie merať vplyv navrhnutých politických opatrení na občanov.

1.3.

EHSV berie na vedomie obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 k Európskemu pilieru sociálnych práv, pokiaľ ide o potrebu aktualizovať jestvujúce pracovné a sociálne normy. V tejto súvislosti EHSV náležitým spôsobom predloží svoj príspevok k balíku v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2018. EHSV zdôrazňuje aj to, že sú potrebné rámcové podmienky na trhoch práce, ktoré by podporovali nové a rozmanitejšie pracovné kariéry a zlepšili zamestnanie a normy pre pracovníkov v celej Európe, bez ohľadu na ich zmluvné podmienky, a podporili tak väčšiu konvergenciu smerom k lepším životným a pracovným podmienkam, čo by tiež pomohlo preklenúť regionálne rozdiely. EHSV podporuje odporúčanie Európskeho parlamentu, aby Komisia a sociálni partneri spolupracovali s cieľom predložiť návrh rámcovej smernice o dôstojných pracovných podmienkach vo všetkých formách zamestnania, čím by sa existujúce minimálne normy rozšírili na nové druhy pracovnoprávnych vzťahov.

1.4.

EHSV si uvedomuje jasnú spojitosť medzi konkurencieschopnosťou, produktivitou a sociálnou udržateľnosťou: všetci aktéri sa musia usilovať podporovať inkluzívny rast a súčasne vytvárať priaznivé podmienky pre podnikateľskú sféru, aby sa vytváralo čoraz viac a kvalitnejších pracovných miest. Práca zostáva hlavným faktorom pre vytváranie blahobytu a bohatstva, treba sa však vrátiť k uplatňovaniu zásady, že spravodlivejšia spoločnosť sa dá nastoliť len vytváraním inkluzívneho a udržateľného rastu a pracovných miest, ktorých cieľom je zaručiť, že ľudia majú dôstojné pracovné podmienky, primeranú odmenu a dôchodok a sú schopní uplatniť si vlastné práva. Konkurencieschopnosť, produktivita a pracovné práva, to sú zásady, ktoré sa musia harmonicky skĺbiť pri stanovovaní politiky v oblasti pracovno-právnych predpisov a sociálnych práv.

1.5.

Výbor si uvedomuje, že demokracia by mohla byť ohrozená, ak ľudia, ktorí ešte stále veľmi silno pociťujú účinky úsporných opatrení, nebudú mať prospech z bohatstva, ktoré vytvára rast, ako aj z produktivity, ktorú vytvára digitalizácia.

1.6.

EHSV odporúča, ako to už uviedol aj v iných stanoviskách, aby sa vyvinulo maximálne úsilie na vyrovnanie regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o životné a pracovné podmienky v rámci Európskej únie. Vzostupná konvergencia nesmie zostať len frázou, ale musí sa stať transverzálnou zásadou, ktorú treba zohľadniť a realizovať vo všetkých politických opatreniach Únie, počnúc finančnou a hospodárskou oblasťou. Kým budú medzi európskymi občanmi pretrvávať takéto veľké rozdiely v platoch a v praktickom využívaní sociálnych práv, nie je možné dospieť k skutočnej integrácii. V tomto kontexte zohrávajú kľúčovú rolu štrukturálne fondy, ktoré musia byť vo veľkej miere zamerané na prekonávanie regionálnych rozdielov.

1.7.

EHSV víta iniciatívy ako záruka pre mladých ľudí (Youth Guarantee), Cesty zvyšovania úrovne zručností (Upskilling Pathways) či iniciatívy na riešenie fenoménu dlhodobej nezamestnanosti a vyzýva európske a národné inštitúcie, aby zabezpečili dostatočné zdroje s cieľom uľahčiť a urýchliť prechod a primeraným spôsobom zaručiť kontinuitu príjmu (2), najmä pre najviac znevýhodnené skupiny. EHSV okrem iného odporúča vytvoriť vhodné podmienky na zaručenie konkurencieschopnosti, vytváranie pracovných miest a plynulý prechod medzi pracovnými miestami prostredníctvom systému sociálnych sietí a ďalších sprievodných opatrení, ktoré zohľadnia očakávania pracovníkov a podnikov.

1.8.

EHSV odporúča sociálnym partnerom, aby rozvíjali inkluzívne kolektívne vyjednávanie na všetkých úrovniach a nabáda ich, aby zvážili nové opatrenia (a to aj v rámci budúceho pracovného programu európskych sociálnych partnerov) zamerané na zvýšenie prístupu žien k pracovným miestam v odvetví digitálnych technológií s cieľom znižovať platové rozdiely medzi mužmi a ženami, silnejšie chrániť materstvo primeranými nástrojmi, a vytvoriť podmienky pre skutočnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnej sfére. EHSV tiež odporúča inštitúciám na všetkých úrovniach, sociálnym partnerom a organizovanej občianskej spoločnosti, aby koordinovaným spôsobom do praxe zaviedli opatrenia zamerané na zaručenie rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo všetkých častiach spoločnosti.

1.9.

EHSV zastáva názor, že sociálna udržateľnosť je založená na spravodlivých a efektívnych možnostiach celoživotného vzdelávania, počnúc útlym vekom, najmä so zreteľom na potenciálne vylúčenie veľkých častí populácie vyplývajúce z fenoménu digitálneho vylúčenia. EHSV odporúča, aby rozhodujúci činitelia zvážili opatrenia zamerané na zníženie deficitu zručností v kľúčových oblastiach digitálneho hospodárstva, keďže tieto zručnosti sú nevyhnutné na dosiahnutie excelentnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. Je tiež veľmi dôležité zabezpečiť kurzy digitálnej gramotnosti pre osoby, ktorým hrozí, že si z dôvodu vplyvu informatizácie nebudú môcť uplatniť svoje práva a sociálne služby – najmä tie základné. Odporúča sociálnym partnerom a všetkým inštitúciám, aby v spolupráci s organizovanou občianskou spoločnosťou včas prijali potrebné opatrenia. Je úlohou verejných orgánov na všetkých úrovniach, aby zabezpečili, že bude dostupná náležitá digitálna infraštruktúra, ktorá povedie k zvýšeniu začlenenia s cieľom prekonať prípadné rozdiely medzi územiami a prostrediami.

2.   Koncepcia sociálnej udržateľnosti v ére digitalizácie a globalizácie

2.1.

Cieľom tohto prieskumného stanoviska je prostredníctvom holistického prístupu preskúmať tému sociálnej udržateľnosti, počnúc jej definíciou až po politické opatrenia v sociálnej, pracovnej a hospodárskej oblasti.

2.2.

Účinky globalizácie, závažné dôsledky hospodárskej krízy, nízka pôrodnosť a z nej vyplývajúce starnutie obyvateľstva v Európe, slabý rast, ktorý je charakteristický pre hospodárstvo väčšiny krajín Európskej únie, to sú prvky, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii sociálnych problémov dneška.

2.3.

Z množstva sociálno-ekonomických ukazovateľov vyplýva, že hoci politické opatrenia, zavedené predovšetkým na európskej a národnej úrovni s cieľom dostať sa z krízy, boli na jednej strane zamerané na obmedzenie nestability spôsobenej globálnymi faktormi, na druhej strane príliš často prehĺbili nerovnosti a vytvorili novú nerovnováhu – a to aj z geografického hľadiska – medzi spoločenskými triedami, mužmi a ženami a jednotlivými generáciami. Preto je potrebné, aby inštitúcie reagovali na všetkých úrovniach, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou, s cieľom navrhnúť politické kroky založené na opatreniach zameraných na odstránenie tejto nerovnováhy a týchto nerovností, najmä prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti na základe trvalého a inkluzívneho rastu.

2.4.

Koncepcia udržateľnosti vychádza z troch základných prvkov: environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti. Tieto tri zložky sú súčasťou európskych zmlúv a ich odrazom je koncepcia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je základom programu Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Eurostat v roku 2017 vo svojom prehľade o pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v EÚ uvádza, že hoci bol zaznamenaný významný pokrok pri dosahovaní environmentálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 7 „cenovo dostupná a čistá energia“, cieľ č. 12 „zodpovedná spotreba a výroba“, cieľ č. 15 „pôdne ekosystémy“, cieľ č. 11 „udržateľné mestá a komunity“), pokrok pri dosahovaní viac sociálne zameraných cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja bol obmedzený (cieľ č. 4 „kvalitné vzdelávanie“, cieľ č. 5 „rodová rovnosť“, cieľ č. 8 „práca a hospodársky rast“, cieľ č. 1 „žiadna chudoba“, cieľ č. 2 „úplné odstránenie hladu“ a cieľ č. 10 „zníženie nerovností“).

2.5.

Hoci vo všeobecnosti možno akceptovať definíciu sociálnej udržateľnosti ako schopnosť zaručiť, že podmienky pre blahobyt ľudí (bezpečnosť, zdravie, vzdelávanie, demokracia, participácia a spravodlivosť) sú rovnomerne rozdelené medzi triedami a pohlaviami, treba dodať, že ide o koncepciu, ktorá podlieha rôznym variáciám podľa kontextu, v ktorom sa používa. Sociálna udržateľnosť sa musí zavádzať a uplatňovať rovnakým spôsobom ako environmentálna a hospodárska udržateľnosť a s cieľom znižovať nerovnosti.

2.6.

Pri stanovovaní makroekonomických politík sa v uplynulých rokoch sociálna udržateľnosť často mylne uvádzala ako protiklad hospodárskej a finančnej udržateľnosti. Ako príklad môžeme uviesť štrukturálne reformy, ktoré podporili európske inštitúcie a zaviedli národné vlády v dôsledku finančnej a neskôr aj hospodárskej krízy rokov 2007 –2008. Ani inštitúcie, ani sociálni partneri by nemali konkurencieschopnosť vnímať ako protiklad udržateľnosti. Ukázalo sa, že napríklad podniky, ktoré sú z tohto hľadiska najvyspelejšie, sú na medzinárodnej úrovni zväčša aj najviac konkurencieschopné. Európska únia by okrem toho mala nasmerovať globalizáciu smerom k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja v prospech podnikov a pracovníkov.

2.7.

Pokiaľ ide o úlohu spoločností, MSP zohrávajú osobitne dôležitú úlohu pri dosahovaní udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý je súčasne založený na vytváraní dôstojných pracovných miest a posilnení konkurencieschopnosti a zároveň zohľadňuje sociálnu udržateľnosť.

2.8.

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho 17 cieľov predstavuje rámec, v ktorom by sa mala dosiahnuť zlučiteľnosť inovácií a trvalej udržateľnosti rozvoja prostredníctvom prepojenia globálnej a národnej iniciatívy. Jasne bol vyjadrený názor, že súčasný model rozvoja je neudržateľný, a to z environmentálneho, hospodárskeho aj sociálneho hľadiska, čím bola vyvrátená myšlienka, že udržateľnosť je len environmentálnou otázkou. Potvrdila sa ucelená vízia rôznych rozmerov rozvoja. Realizácia programu OSN si vyžaduje silné zapojenie všetkých zložiek spoločnosti: inštitúcií, sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti a výskumnej a univerzitnej sféry, a zároveň efektívne hodnotiace opatrenia.

2.9.

EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil, že je potrebné vytvoriť vzájomné prepojenie medzi finančnou a makroekonomickou politikou a sociálnymi právami, pričom treba poukázať na prípady nedodržiavania týchto práv, ktoré vedie k zvyšovaniu rozdielov v Únii. Najmä téma sociálnej udržateľnosti by mala byť výslovne spojená s prebiehajúcou diskusiou k návrhom týkajúcim sa budúcej štruktúry hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a viacročného finančného rámca (VFR). Prostredníctvom monitorovacích systémov a na základe už existujúcich ukazovateľov by bolo vhodné zabezpečiť presnejšie hodnotenie vplyvu opatrení zavedených v sociálnej oblasti, pokiaľ ide o ich sociálnu udržateľnosť.

2.10.

EHSV sa domnieva, že úlohou inštitúcií bude aj posúdiť už existujúce aj nové nástroje (na základe tabuľky pripojenej k európskemu pilieru) a overiť ich účinnosť, aby sa tak dal s určitou presnosťou merať vplyv politických opatrení navrhnutých v oblasti sociálnych práv na občanov.

2.11.

Na prekonanie regionálnych rozdielov, ktoré v Únii existujú a ktoré sú v niektorých prípadoch vyostrené vplyvom hospodárskej krízy, je okrem iného potrebné podporovať nové a účinnejšie stratégie využívania zdrojov a zmobilizovať najmä európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré by mali predovšetkým podporovať udržateľný rastkvalitné pracovné miesta. EHSV sa už vo svojom stanovisku na tému Vplyv sociálnych investícií na zamestnanosť a verejné rozpočty (3) vyjadril k otázke európskeho plánu oživenia hospodárstva a investícií s rozpočtom vo výške 2 % HDP a k väčšiemu zameraniu na sociálne investície. Je potrebné vyčleniť na tento investičný plán nové finančné zdroje, ktoré by dopĺňali už existujúce európske štrukturálne a investičné fondy.

3.   Európsky sociálny model: udržateľnosť a zlepšovanie životných a pracovných podmienok

3.1.

EHSV sa domnieva, že európsky sociálny model je jedinečným výdobytkom v rámci európskej identity: prostredníctvom aktuálneho systému sociálneho zabezpečenia zaručuje vysokú úroveň sociálnej ochrany a občianske práva pre všetkých. Výbor sa preto domnieva, že model by sa nemal spochybňovať, ale možno práve naopak: posilniť. V tejto súvislosti je dôležité, aby boli politiky Únie zamerané na zaručenie neustáleho zlepšovania životných a pracovných podmienok európskych občanov vo všetkých oblastiach tak, ako sa to ustanovuje v zmluvách už od vytvorenia Únie.

3.2.

Aktuálny pracovný program Európskej komisie zahŕňa iniciatívy ako balík predpisov v oblasti sociálnej spravodlivosti (Social fairness package), iniciatíva v oblasti daňovej spravodlivosti v digitálnej ére, a okrem toho sa zavádzajú aj opatrenia na reformu HMÚ. EHSV odporúča, aby takéto návrhy boli zamerané na podporu udržateľnosti európskeho sociálneho modelu (4).

3.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné pri stanovovaní politík trhu práce dosiahnuť správny pomer medzi sociálnou a hospodárskou udržateľnosťou. V uplynulom desaťročí sa prehĺbili rozdiely a nerovnosti medzi európskymi občanmi, pokiaľ ide o prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a miestam na trhu práce, ako aj pokiaľ ide o rozšírenie neštandardných foriem práce (čo sa výrazne prejavilo aj v štatistikách). To viedlo u európskej verejnosti k zvýšeniu pocitu neistoty, pokiaľ ide o možnosti zlepšenia všeobecných životných podmienok. Toto vnímanie zosilnelo najmä u mladých ľudí a žien, ako aj vo všetkých častiach obyvateľstva, ktoré sú viac ohrozené. Z tohto hľadiska preto EHSV považuje za zásadné, aby sa podporovala pracovná integrácia migrantov, keďže ich príspevok do systémov sociálneho zabezpečenia je v mnohých prípadoch rozhodujúcim faktorom stability systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnych sietí.

3.4.

EHSV berie na vedomie obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 k Európskemu pilieru sociálnych práv, pokiaľ ide o potrebu aktualizovať jestvujúce pracovné a sociálne normy. V tejto súvislosti EHSV náležitým spôsobom predloží svoj príspevok k balíku v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2018. EHSV zdôrazňuje aj to, že sú potrebné rámcové podmienky na trhoch práce, ktoré by podporovali nové a rozmanitejšie pracovné kariéry na trhu práce a zlepšili zamestnanie a normy pre pracovníkov v celej Európe, bez ohľadu na ich zmluvné podmienky, a podporili tak väčšiu konvergenciu smerom k lepším životným a pracovným podmienkam, čo by tiež pomohlo preklenúť regionálne rozdiely. EHSV podporuje odporúčanie Európskeho parlamentu, aby Komisia a sociálni partneri spolupracovali s cieľom predložiť návrh rámcovej smernice o dôstojných pracovných podmienkach vo všetkých formách zamestnania, čím by sa existujúce minimálne normy rozšírili na nové druhy pracovnoprávnych vzťahov.

3.5.

EHSV vo viacerých stanoviskách analyzoval fenomén digitalizácie a jeho vplyv na organizáciu práce a zamestnanosť (5). Bolo by však chybou obmedziť sa na analýzu a zohľadnenie vplyvu digitalizácie len v oblasti zamestnanosti a trhu práce. Intenzívnejšie využívanie digitálnych nástrojov viedlo k zásadným zmenám v každodennom živote, a to z osobného i sociálneho hľadiska, a dokonca aj vo vzťahu k politike, dobrovoľníctvu a občianskemu životu. EÚ by mala podporovať činnosti v oblasti vzdelávania v útlom veku a celoživotného vzdelávania, najmä v oblasti digitálnych zručností, s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Vzdelávacie systémy – vrátane vyššieho vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania – sa musia usilovať o excelentnosť, a tým umožniť európskym myšlienkam, tovarom a službám získať vedúce postavenie v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti.

3.6.

EHSV vo viacerých stanoviskách zopakoval, že je potrebné osobitne zohľadniť potreby skupín, ktorým hrozí sociálna zraniteľnosť. Je potrebné zabezpečiť inkluzívne systémy sociálnej ochrany, ktoré by osobitne dbali na potreby zraniteľných osôb a ich rodinných príslušníkov s cieľom zaručiť dôstojné životné podmienky a sprevádzať ich a pomôcť im udržať si pracovné miesto, ktoré zodpovedá potrebám jednotlivca.

3.7.

Osoby so zdravotným postihnutím sú ťažiskom Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia. EHSV odporúča, aby sa podniklo všemožné úsilie na dosiahnutie výrazného pokroku vo všetkých ôsmich prioritných oblastiach činnosti zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených v dohovore OSN: bezbariérovosť, zapojenie, rovnosť, zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, sociálna ochrana, zdravie a presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím na medzinárodnej úrovni. V kontexte rozširujúcej sa digitalizácie vo všetkých oblastiach života EHSV vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sú jednou zo sociálnych skupín, ktoré prechod na digitálne technológie pravdepodobne ovplyvní najviac. Európska únia by mala využiť mnohé príležitosti, ktoré sa otvárajú osobám so zdravotným postihnutím na podporu ich zamestnateľnosti a prístupu k dôstojnej práci, čo by im umožnilo prispievať do systému sociálneho zabezpečenia. EHSV preto odporúča vytvoriť predpoklady pre aktívnejšie využívanie nástrojov celoživotnej odbornej prípravy a preškolenia ľudí so zdravotným postihnutím v nových digitálnych povolaniach.

3.8.

EHSV sa domnieva, že rozhodujúci význam má začlenenie otázky sociálnej udržateľnosti do európskych politík týkajúcich sa mladších generáciíbudúcnosti európskeho sociálneho modelu. Proti rastúcej úrovni skepticizmu mladých generácií voči inštitúciám (kde najznepokojujúcejším znakom je vysoká neúčasť vo voľbách), organizovanej občianskej spoločnosti, politickým stranám, odborom, a proti ich pridávaniu sa k euroskeptickým a extrémne pravicovým hnutiam sa dajú podniknúť kroky len tak, že Európska únia bude väčšiu pozornosť venovať budúcnosti európskeho sociálneho modelu a jeho udržateľnosti. EHSV odporúča európskym inštitúciám a národným vládam zaviesť akékoľvek iniciatívy zamerané na zvýšenie počtu a zlepšenie kvality pracovných miest pre mladých, podporu mobility mladých ľudí, zaručenie vyhliadok na dôstojné sociálne zabezpečenie a podporu celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach. Iniciatívy ako Erasmus+, záruka pre mladých ľudí a ďalšie opatrenia obsiahnuté v iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí (Youth Employment Initiative) musia byť primerane financované a realizované.

3.9.

EHSV považuje za nevyhnutné zaručiť sociálnu udržateľnosť príjmu, najmä pre ľudí v dôchodkovom veku. Je dôležité, aby systémy sociálnej ochrany (6) zabezpečovali dôstojné životné podmienky a zabránili skĺznutiu ľudí pod prah chudoby. EHSV už v mnohých stanoviskách uviedol, že je potrebné, aby boli dôchodkové systémy založené na solidarite medzi generáciami. Hoci rešpektuje rozdielnosť vnútroštátnych systémov, pre EHSV je kľúčovou problematikou zvýšenie zamestnanosti, ktoré prispieva k zabezpečeniu primerane finančne vybavených systémov sociálnej ochrany. Ľudia, ktorí pracujú, by bez ohľadu na druh zmluvy mali mať prístup k systémom sociálnej ochrany a prispievať do nich, a to platí aj pre tzv. nové formy práce súvisiace s digitalizáciou (7).

3.10.

V nedávnych iniciatívach v oblasti zamestnanosti venovala Európska komisia veľkú pozornosť téme prechodu. Jedným z trendov, ktoré vyvolávajú v uplynulých rokoch najväčšie obavy, je predlžovanie času, ktorý uplynie medzi koncom štúdia a prvým zamestnaním pre mladých ľudí, najmä ak berieme do úvahy prvé stabilné zamestnanie. Situácia sa okrem toho zhoršuje aj pre dlhodobo nezamestnaných a osoby, ktoré sa blížia k dôchodkovému veku. EHSV víta iniciatívy ako záruka pre mladých ľudí (Youth Guarantee), Cesty zvyšovania úrovne zručností (Upskilling Pathways) a podporu učňovského vzdelávania, ktoré je hlavnou formou prístupu k zamestnaniu, prostredníctvom Európskeho združenia učňovskej prípravy, či iniciatívy na riešenie fenoménu dlhodobej nezamestnanosti. Vyzýva preto európske a národné inštitúcie, aby zabezpečili dostatočné zdroje s cieľom uľahčiť a urýchliť prechod a potrebnú odbornú prípravu a zaručiť kontinuitu príjmu, primeraným spôsobom, a to najmä pre najviac znevýhodnené osoby a osoby, u ktorých sú rekvalifikácia a tým aj zvýšenie ich zamestnateľnosti problematické. EHSV okrem iného odporúča vytvoriť vhodné podmienky pre konkurencieschopnosť podnikov, a zároveň zaručiť hladký prechod medzi pracovnými miestami prostredníctvom systému sociálnych sietí a ďalších opatrení externej flexibility, ktoré zohľadnia potreby pracovníkov a podnikov.

3.11.

EHSV sa domnieva, že jedným zo základov sociálnej udržateľnosti je úplná rovnosť medzi mužmi a ženami, súčasne však konštatuje, že, ako vyplýva z údajov Eurostatu a z mnohých ďalších ukazovateľov, ktoré sú k dispozícii, nerovnosti v tejto oblasti sú stále neprijateľné a predstavujú nielen porušenie zásad rovnosti zaobchádzania stanovených v zmluvách, ale aj vážnu prekážku plného hospodárskeho rozvoja Únie. EHSV víta iniciatívy, ktoré boli nedávno podniknuté v tejto oblasti, vrátane balíka opatrení na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom z dielne Komisie, a odporúča sociálnym partnerom, aby rozvíjali inkluzívne kolektívne vyjednávanie na všetkých úrovniach a zvážili nové opatrenia (a to aj v rámci budúceho pracovného programu európskych sociálnych partnerov) zamerané na znižovanie platových rozdielov medzi mužmi a ženami, nespochybniteľnú ochranu materstva, a to aj primeranými nástrojmi, a vytvorili podmienky pre skutočnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnej sfére. EHSV tiež odporúča inštitúciám na všetkých úrovniach, sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti, aby koordinovaným spôsobom do praxe zaviedli opatrenia zamerané na zaručenie rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo všetkých častiach spoločnosti.

3.12.

Veľké množstvo štúdií a výskumov analyzuje nové sociálne riziká spojené s vplyvom globalizácie a digitalizácie na pracovnú sféru. EHSV má tiež obavy v súvislosti s narastajúcou fragmentáciou práce, robotizáciou a informatizáciou, súčasne však tieto procesy, ak sú dobre riadené, považuje za príležitosť na zlepšenie podmienok práce, uľahčenie určitých ťažkých prác a na zjednodušenie mimoriadne komplexných úloh.

3.13.

Ochrana spotrebiteľov zohráva významnú úlohu aj v oblasti sociálnej udržateľnosti, keďže úloha spotrebiteľov sa v dôsledku digitalizácie tiež mení. Európske politiky v tejto oblasti by mali byť vždy aktuálne a zaručovať nástroje na efektívne riešenie problémov súvisiacich so spotrebiteľmi, a venovať osobitnú pozornosť zmenám, ktoré vyplývajú v sektoroch ako doprava, energetika a finančné služby z digitalizácie.

3.14.

Nové nerovnosti a sociálne riziká v digitálnej ére môžu vyplývať aj z fenoménu digitálneho vylúčenia, ako aj z toho, či niektoré časti obyvateľstva majú v dnešnej dobe nevyhnutné potrebné informatické zručnosti a disponujú základnou digitálnou gramotnosťou potrebnou pre prístup k informáciám a službám, alebo nie. EHSV trvá na tom, že sociálna udržateľnosť je založená aj na spravodlivých a efektívnych podmienkach pre celoživotnú odbornú prípravu od útleho veku. To je nevyhnutným predpokladom najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä v nových digitálnych povolaniach. Takéto vzdelávanie by malo mať na zreteli aj hrozbu vylúčenia veľkých častí populácie (najmä v prípade starších ľudí, občanov, ktorí bývajú v okrajových oblastiach, ktorí žijú v chudobe, migrantov, osôb s nízkou kvalifikáciou a pod.) vyplývajúcu z fenoménu digitálneho vylúčenia. V digitálnej ére je veľmi dôležité zabezpečiť prístup k internetu a kurzy digitálnej gramotnosti pre osoby, ktorým hrozí nezamestnanosť, a poskytnúť im možnosť uplatniť si svoje práva a prístup k sociálne služby – najmä tým základným. Odporúča sociálnym partnerom a všetkým inštitúciám, aby v spolupráci s organizovanou občianskou spoločnosťou včas prijali potrebné opatrenia.

V Bruseli 15. marca 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS


(1)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145.

(2)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23.

(3)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21.

(4)  Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 20.

(5)  SOC/570 (pozri stranu 8 tohto úradného vestníka); Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30; Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 45; Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54; Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 74.

(6)  Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 40.

(7)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 7; Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38; Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 66.


Príloha

Tieto pozmeňovacie návrhy k bodom 1.3 a 3.4, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté:

Bod 1.3:

Zmeniť

 

„1.3.

EHSV berie na vedomie obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 k Európskemu pilieru sociálnych práv, pokiaľ ide o potrebu aktualizovať jestvujúce pracovné a sociálne normy. V tejto súvislosti EHSV náležitým spôsobom predloží svoj príspevok k balíku v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2018. EHSV zdôrazňuje aj to, že sú potrebné rámcové podmienky na trhoch práce, ktoré by podporovali nové a rozmanitejšie pracovné kariéry na trhu práce a zlepšili zamestnanie a normy pre pracovníkov v celej Európe, bez ohľadu na ich zmluvné podmienky, a podporili tak väčšiu konvergenciu smerom k lepším životným a pracovným podmienkam, čo by tiež pomohlo preklenúť regionálne rozdiely. EHSV prijme svoje stanovisko k návrhu rámcovej smernice o dôstojných pracovných podmienkach v Európskej únii.“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania:

Za

72

Proti

121

Zdržalo sa

9

Bod 3.4

Zmeniť

 

„3.4.

EHSV berie na vedomie obavy, ktoré vyjadril Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2017 k Európskemu pilieru sociálnych práv, pokiaľ ide o potrebu aktualizovať jestvujúce pracovné a sociálne normy. V tejto súvislosti EHSV náležitým spôsobom predloží svoj príspevok k balíku v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2018. EHSV zdôrazňuje aj to, že sú potrebné rámcové podmienky na trhoch práce, ktoré by podporovali nové a rozmanitejšie pracovné kariéry na trhu práce a zlepšili zamestnanie a normy pre pracovníkov v celej Európe, bez ohľadu na ich zmluvné podmienky, a podporili tak väčšiu konvergenciu smerom k lepším životným a pracovným podmienkam, čo by tiež pomohlo preklenúť regionálne rozdiely. EHSV prijme svoje stanovisko k návrhu rámcovej smernice o dôstojných pracovných podmienkach v Európskej únii.“

Zdôvodnenie

Bude podané ústne.

Výsledok hlasovania:

Za

72

Proti

121

Zdržalo sa

9


Top