9.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/1

(1)

Zamestnateľnosť absolventov, ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, vzbudzuje v mnohých členských štátoch obavy hlavne preto, že miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokoškolského vzdelávania v Únii je ešte stále poznačená následkami finančnej krízy z roku 2008 (1) a situácia v oblasti zamestnanosti absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy sa v jednotlivých členských štátoch líši.

(2)

Preto boli členské štáty prostredníctvom usmernení politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (2) vyzvané, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi podporovali produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií.

(3)

Na dosiahnutie uvedeného cieľa sú nevyhnutné kvalitné informácie o tom, čo absolventi robia po získaní kvalifikácie alebo ukončení vzdelávania a odbornej prípravy, aby bolo možné jednak pochopiť príčiny problémov súvisiacich so zamestnateľnosťou absolventov v konkrétnych regiónoch či hospodárskych odvetviach, alebo absolventov konkrétnych odborov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy, a zároveň nájsť riešenia týchto problémov súvisiacich so zamestnateľnosťou. Hodnota takýchto informácií sa zdôrazňuje v normách a usmerneniach pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EGS) (3) a v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) (4).

(4)

Avšak vzhľadom na to, že systémy zberu, analýzy a využívania údajov o výsledkoch týkajúcich sa absolventov vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy nie sú v mnohých častiach Únie dostatočne rozvinuté, na to, aby mohli študenti urobiť informované rozhodnutia o tom, čo študovať, alebo na to, aby sa mohli navrhnúť vzdelávacie programy alebo vládne politiky, sú potrebné lepšie informácie.

(5)

Okrem toho, prechod na trh práce do značnej miery závisí od hospodárskeho kontextu, úrovne kvalifikácie a oblasti štúdia. Ovplyvňujú ho aj sociálno-demografické faktory a sociálno-ekonomické zázemie rodiny (5). Pre komplexné riešenie tohto problému je teda nevyhnutné zhromažďovať údaje o vplyve týchto rôznych faktorov.

(6)

Hoci mnohé členské štáty vyvíjajú systémy na sledovanie uplatnenia, výmena poznatkov a osvedčených postupov a vzájomné učenie sú obmedzené.

(7)

Vzhľadom na to, že rozsah existujúcich porovnateľných údajov je obmedzený a údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni nie sú porovnateľné s údajmi zozbieranými v iných členských štátoch, je ťažké vyvodiť akékoľvek závery z rozdielov v trendoch alebo z výsledkov v jednotlivých krajinách a regiónoch.

(8)

Výsledky verejnej konzultácie (6) o programe Únie v oblasti modernizácie vysokoškolského vzdelávania odhalili obavy, že vysokoškolské vzdelávanie neposkytuje absolventom znalosti, zručnosti a kompetencie potrebné na to, aby boli úspešní v rýchlo sa rozvíjajúcom vzdelávacom a pracovnom prostredí, a že v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

(9)

Členské štáty žiadajú opatrenia na úrovni Únie zamerané na zlepšenie toku informácií o zamestnateľnosti, nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a potrebách trhu práce. V Spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (7) sa navrhuje podporovanie relevantnosti vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k trhu práce a spoločnosti, a to aj prostredníctvom lepšej informovanosti o potrebách a výsledkoch na trhu práce a lepšieho predvídania týchto potrieb a výsledkov, napr. sledovaním kariéry absolventov.

(10)

Členské štáty sa v záveroch z Rigy z roku 2015 o novom súbore strednodobých cieľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie rokov 2015 - 2020 takisto zaviazali zabezpečiť sústavnú informovanosť a cyklickú spätnú väzbu prostredníctvom opatrení, akými sú využitie údajov o zamestnateľnosti absolventov odborného vzdelávania a prípravy a kombinovanie údajov o vzdelávaní, vstupe na trh práce a kariére, rozvíjaní schopností subjektov na vnútroštátnej úrovni používať údaje o absolventoch na účely prispôsobenia učebných plánov, profesijných profilov a obsahu kvalifikácií odborného vzdelávania a prípravy novým hospodárskym a technickým požiadavkám.

(11)

Následne, v uznesení o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016 (8) členské štáty zdôraznili význam prednostného riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku zručností.

(12)

Uvedené vychádzalo z predchádzajúcej práce. Členské štáty sa v záveroch Rady o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy (9) z roku 2014 dohodli, že pri hodnotení kvality a účinnosti výchovy k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy budú podľa možnosti využívať informácie o činnosti bývalých absolventov.

(13)

V roku 2013 sa členské štáty v záveroch Rady o sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania (10) dohodli, že uľahčia poskytovanie informácií o príležitostiach a výsledkoch súvisiacich s trhom vzdelávania a práce.

(14)

Členské štáty sa v záveroch Rady o zamestnateľnosti absolventov vzdelávania a odbornej prípravy (11) z roku 2012 dohodli, že stanovia referenčnú hodnotu, podľa ktorej by malo byť do roku 2020 zamestnaných 82 % absolventov vo veku 20 – 34 rokov, ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najviac tri roky pred referenčným rokom, a že budú monitorovať mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť základňu poznatkov pre rozvoj politiky, pokiaľ ide o rozhranie medzi vzdelávaním a odbornou prípravou a zamestnaním, pričom členské štáty a Komisia sa dohodli, že budú zbierať kvalitatívne informácie a osvedčené postupy s cieľom doplniť kvantitatívne monitorovanie a zlepšiť základ pre tvorbu odborne podloženej politiky.

(15)

Preto si Európska komisia v oznámení o novom programe v oblasti zručností pre Európu (12) stanovila ako prioritu zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností a poznatkov o zručnostiach v záujme lepšieho výberu povolania a v tomto zmysle navrhla iniciatívu v oblasti sledovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania s cieľom podporiť členské štáty v zlepšení informovanosti o prechode absolventov na trh práce. V tejto súvislosti predstavuje toto odporúčanie doplňujúci prístup k iniciatívam členských štátov, pričom sú príslušné záväzky dobrovoľné.

1.

Zlepšili dostupnosť a kvalitu údajov o činnostiach absolventov (14) a prípadne osôb, ktoré nedokončili vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu, vrátane toho, aby sa do roku 2020 dosiahol pokrok v oblasti vytvorenia systémov sledovania uplatnenia absolventov, ktoré môžu zahŕňať:

2.

S ohľadom na ambiciózny zámer tohto odporúčania Rady, ktorým je zlepšiť porovnateľnosť údajov, by členské štáty mali zbierať údaje v týchto oblastiach:

3.

Podporovali vysokú, reprezentatívnu a kontinuálnu mieru odpovedí na dlhodobé zisťovania uplatnenia absolventov a, pokiaľ je to možné, sledovať tých absolventov, ktorí migrovali či už na účely vzdelávania a odbornej prípravy alebo po ukončení svojho vzdelávania a odbornej prípravy.

4.

Aby sa zapojili do siete expertov, ktorá podporuje spoluprácu a vzájomné učenie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o systémy sledovania uplatnenia absolventov a ich ďalší rozvoj. Táto sieť bude skúmať možnosti vývoja porovnateľných údajov a spoločného vymedzenia pojmov, ako sa uvádza v odseku 2. So zreteľom na dlhodobé zisťovania, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 9, bude sieť skúmať možnosti rozvoja spoločných zásad, optimálnej frekvencie a spôsobu, ako sledovať uplatnenie absolventov, ktorí migrovali.

5.

Táto sieť sa má zorganizovať v súlade s existujúcimi riadiacimi štruktúrami pre spoluprácu ako súčasť rámca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nové štruktúry, ktoré môžu nasledovať.

6.

Prijali kroky na zabezpečenie včasného, pravidelného a rozsiahleho šírenia a využívania výsledkov analýzy sledovania uplatnenia absolventov s cieľom:

7.

Zabezpečili udržateľnosť iniciatív zameraných na sledovanie uplatnenia absolventov prostredníctvom prideľovania primeraných a viacročných zdrojov, využívania vnútroštátnych alebo európskych zdrojov financovania, ako je program Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy, ak je to vhodné a v súlade s existujúcimi zdrojmi, právnym základom a prioritami stanovenými na obdobie 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci.

8.

Do dvoch rokov od prijatia tohto odporúčania a potom pravidelne, prostredníctvom siete expertov vyhodnocovali pokrok vo vykonávaní tohto odporúčania a podávali Komisii správy o tomto pokroku.

9.

Vyvinula pilotnú fázu európskeho zisťovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania (15), ktorého cieľom je zlepšiť dostupnosť porovnateľných informácií o uplatnení absolventov v zamestnaní a v spoločnosti, pričom sa zohľadnia výsledky štúdie uskutočniteľnosti Eurograduate (16) a skúsenosti členských štátov s ich systémami sledovania uplatnenia absolventov. Do troch rokov od prijatia tohto odporúčania predložila sieti expertov správu o výsledkoch uvedenej pilotnej štúdie. Ak bude pilotná fáza úspešná, Komisia bude konzultovať s členskými štátmi o tom, či sa pristúpi k úplnému spusteniu európskeho zisťovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania.

10.

Podľa potreby podporovala budovanie kapacít na účely vytvorenia systémov sledovania uplatnenia absolventov, a to na základe osvedčených postupov. V prípade odborného vzdelávania a prípravy bude toto zahŕňať komplexné zmapovanie vo všetkých členských štátoch, ktoré sa bude zaoberať možnosťami spolupráce na úrovni Únie a ktoré by mohlo slúžiť ako základ pre preskúmanie uskutočniteľnosti európskeho zisťovania uplatnenia absolventov odborného vzdelávania a prípravy, ak sa to bude považovať za potrebné. V kontexte budovania kapacít sa bude tiež podporovať spolupráca medzi orgánmi, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a poradenskými službami s cieľom zlepšiť dostupnosť, porovnateľnosť a spoľahlivosť údajov o sledovaní uplatnenia absolventov.

11.

Podporovala vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov, posilnila spoluprácu prostredníctvom vytvorenia a podpory siete expertov a spolupracovala s ďalšími príslušnými expertnými skupinami, medzinárodnými organizáciami a inštitúciami a agentúrami EÚ.

12.

Zabezpečila, aby výsledky analýzy sledovania uplatnenia absolventov boli k dispozícii na využívanie zo strany členských štátov a zainteresovaných strán.

13.

Podporovala využívanie európskych zdrojov financovania ako je napríklad program Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy, ak je to vhodné a v súlade s ich finančnou kapacitou, právnym základom, rozhodovacími postupmi a prioritami stanovenými na obdobie 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci.

14.

Predložila Rade do piatich rokov od prijatia tohto odporúčania správu o jeho vykonávaní.