24.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/178

—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (ďalej „spoločná pozícia“) (1),

—

so zreteľom na preskúmanie spoločnej pozície, ktoré uskutočnila pracovná skupina Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM),

—

so zreteľom na šestnástu výročnú správu Rady podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/711/SZBP z 19. novembra 2012 o podpore činností EÚ s cieľom presadzovať medzi tretími krajinami kontrolu vývozu zbraní a zásady a kritériá spoločnej pozície 2008/944/SZBP,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú 9. decembra 2003,

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

—

so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT) prijatú Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rokovaniach v súvislosti so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe (5), a najmä na jeho odseky 4, 10, 18, 19, 20 a 21,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/768/SZBP zo 16. decembra 2013 o činnostiach EÚ na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (7), ako bolo zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014, a na zoznam položiek a technológií s dvojakým použitím uvedený v prílohe I,

—

so zreteľom oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. apríla 2014 s názvom Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete (COM(2014)0244),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 12. júna 2014 o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím,

—

so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2014 o preskúmaní politiky týkajúcej sa kontroly vývozu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (9),

—

so zreteľom na stratégiu Únie na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi prijatú 15. –16. decembra 2005 Európskou radou a na jednotnú akciu Rady 2002/589/SZBP z 12. júla 2002 o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a ktorou sa zrušuje jednotná akcia 1999/34/SZBP,

—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania zbraní (10),

—

so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 9. februára 2015,

—

so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

—

so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície (11), ktoré boli aktualizované v roku 2015,

—

so zreteľom na rozhodnutia prijaté na 19. plenárnom zasadnutí Wassenaarského usporiadania kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím, ktoré sa konalo 3. – 4. decembra 2013 vo Viedni;

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskom programe v oblasti bezpečnosti z 28. apríla 2015 (COM(2015)0185),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji prijatý 24. februára 2006,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ 16: podcieľ 16.4, ktorý žiada o výrazné zníženie nezákonných pohybov zbraní;

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine,

—

so zreteľom na článok 42 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Zmluvu OSN o obchodovaní so zbraňami, ktorá nadobudla účinnosť 24. decembra 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 24/35 z 8. októbra 2013 o vplyve transferov zbraní na ľudské práva v ozbrojených konfliktoch (12),

—

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0338/2015),

A.

keďže globálne bezpečnostné prostredie v rámci EÚ sa dramaticky zmenilo, najmä v krajinách ležiacich v južnom a východnom susedstve;

B.

keďže existuje inherentné právo na osobnú alebo kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN;

C.

keďže v záujme medzinárodnej stability je dôležité zabezpečiť odstrašujúce opatrenia na základe individuálneho posúdenia, a to v úplnom súlade s článkom 51 Charty OSN a so štvrtým kritériom spoločnej pozície k zachovaniu mieru, bezpečnosti a stability v regióne;

D.

keďže nekontrolované šírenie zbraní predstavuje vážne riziko pre mier a bezpečnosť, ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj; keďže niekde na svete každú minútu zomrie človek kvôli ozbrojenému násiliu a vyrobí sa 15 nových zbraní;

E.

keďže regulácia medzinárodného obchodu so zbraňami je už vo svojej podstate celosvetovou ambíciou; keďže EÚ musí zabezpečiť súdržnosť svojich vonkajších činností ako celku v rámci svojich vonkajších vzťahov, aby podporila demokraciu a zásadu právneho štátu, predchádzala konfliktom, odstraňovala chudobu, posilňovala medzikultúrny dialóg a zachovávala medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť; keďže v období 2010 – 2014 boli členské štáty EÚ zodpovedné za 25,4 % všetkých dodávok (13) veľkých konvenčných zbraní vo svete;

F.

keďže podľa Lisabonskej zmluvy je odstránenie chudoby prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚ a takisto jednou z priorít jej vonkajšej činnosti zameranej na vybudovanie stabilnejšieho a lepšie prosperujúceho sveta; keďže dodávanie zbraní do krajín, v ktorých sa odohráva konflikt, nielen zvyšuje možnosť vyhrotenia páchania násilností, ale má takisto nepriaznivý vplyv na rozvojový potenciál týchto krajín, ako sa jednoznačne uvádza v správach humanitárnych organizácií, ktoré tento vplyv kvantifikovali (14);

G.

keďže členské štáty EÚ vyviezli roku 2013 zbrane s celkovou hodnotou 36,7 miliardy EUR, z toho zbrane v hodnote 26 miliárd EUR do tretích krajín; keďže to možno porovnať s celkovým rozpočtom nástroja európskeho susedstva na obdobie 2014 – 2020, ktorý je 15,4 miliardy EUR; keďže členské štáty EÚ sú zodpovedné za 30 % celkového vývozu zbraní; a sotva možno tvrdiť, že tieto obchodné toky sú v priamom bezpečnostnom záujme EÚ;

H.

keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP je právne záväzný rámec určujúci osem kritérií pre vývoz konvenčných zbraní, ktoré majú členské štáty EÚ uplatňovať v rozhodovaní o udelení licencií; keďže tento spoločný postoj by sa mal zohľadniť osobitne v súvislosti s vývojom európskeho trhu v oblasti obrany a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);

I.

keďže kritériá a zásady uvedené v spoločnej pozícii oficiálne uplatňujú aj tieto tretie krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Kanada, Čierna Hora a Nórsko;

1.

je hlboko znepokojený šírením ozbrojených konfliktov, najmä na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi a Jemene, ako aj medzinárodnými konfliktami, ktoré v čoraz viac globalizovanom svete ohrozujú svetovú stabilitu a bezpečnosť a majú za následok menej stabilné a menej bezpečné susedstvo EÚ; konštatuje, že transfery zbraní do štátov zasiahnutých konfliktom mohli k týmto konfliktom prispieť;

2.

považuje za poľutovaniahodné, že vývoj v posledných dvoch rokoch ukázal, že zbrane niekedy končia v rukách teroristov, represívnych režimov, krajín, kde môže dôjsť k náboru detí alebo ich využívaniu pri násilnostiach, alebo režimov, ktoré majú pochybné vzťahy s medzinárodným terorizmom či agresívnou domácou a zahraničnou politikou, a je presvedčený, že je preto nevyhnutné prijať účinné režimy kontroly vývozu zbraní; odsudzuje používanie zbraní na stupňovanie neistoty a ozbrojených konfliktov zvnútra aj zvonku, alebo na podporu vnútornej represie, regionálnych konfliktov či hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd; považuje tiež za poľutovaniahodné, že nezákonný obchod so zbraňami je aj naďalej veľmi rozšírený a výnosný;

3.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že približne pol milióna (15) ľudí každoročne umiera v dôsledku ozbrojeného násilia v ozbrojených konfliktoch a v súvislosti s trestnou činnosťou;

4.

opakuje, že dodržiavanie spoločnej pozície je základom pre napĺňanie zásad a hodnôt EÚ, najmä pokiaľ ide o medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo, ako aj vlastnej zodpovednosti EÚ, pokiaľ ide o regionálnu a celosvetovú bezpečnosť;

5.

konštatuje, že členské štáty EÚ sú hlavnými svetovými vývozcami zbraní a podľa 16. výročnej správy vyviezli v roku 2013 zbrane v hodnote 36,711 miliardy EUR, z čoho zbrane za 10,735 miliardy EUR boli vyvezené medzi členskými štátmi a zbrane za 25,976 miliardy EUR do tretích krajín; opakuje, že v článku 10 spoločnej pozície sa uvádza, že úvahy o hospodárskych, obchodných a priemyselných záujmoch členských štátov neovplyvnia uplatňovanie ôsmich kritérií, ktoré regulujú vývoz zbraní;

6.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa článok 10 často prehliada, najmä v tom smere, že európske zbrojárske podniky čoraz viac kompenzujú svoj znížený obrat v Európe vývozom za hranice EÚ; je vážne znepokojený následkami pre bezpečnosť a obranu EÚ spôsobenými transferom citlivých znalostí a technológií do tretích krajín, ktorý predstavuje vyššie riziko závislosti od tretích krajín s rozdielnymi strategickými záujmami, napríklad od Ruska;

7.

pripomína, že obranný priemysel by mal slúžiť ako nástroj na vykonávanie obrany a bezpečnosti členských štátov, čím sa zaistí bezpečnosť režimu dodávok v EÚ a zároveň prispeje k vykonávaniu posilneného SZBP a SBOP, keďže sa tým významne prispieva k zabezpečeniu globálnej stability a bezpečnosti; uznáva, že vývozy zbraní pomáhajú posilňovať a ďalej rozvíjať priemyselnú a technologickú základňu európskej obrany, čo je dôležité pre širokú škálu inovácií a technologický rozvoj;

8.

uznáva legitimitu vývozu, ktorý je striktne v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 písm. c) spoločnej pozície 2008/944/SZBP a uskutočňuje sa v reakcii na žiadosť adresovanú EÚ v súlade s právom na sebaobranu; podporuje dodávanie obranných zbraní v prípade legitímnej sebaobrany; berie na vedomie rozhodnutie niektorých členských štátov dodávať obranné zbrane pešmergom v irackom Kurdistane a Ukrajine; konštatuje, že členské štáty v tejto súvislosti vzájomne nekoordinujú svoj postup;

9.

poukazuje na to, že aj keď zamietnutia a pozastavenia licencií v dôsledku embárg alebo konfliktov sú pozitívnym signálom, naznačujú, že vývozná politika EÚ je len reakčná; domnieva sa, že na základe spoločného postupu by pred udelením licencie bolo potrebné dôkladnejšie posúdenie osobitných rizík spojených s prijímajúcimi krajinami a bezpečnostných záujmov EÚ;

10.

poznamenáva, že riziká vyplývajúce zo zneužívania, pašovania a hromadenia zbraní a výbušnín rastú a zostávajú problémom, ktorý je nutné riešiť; zdôrazňuje riziko, že zbrane z tretích krajín s vysokou mierou korupcie môžu byť dovezené do Európy v dôsledku nárastu pašovania zbraní a obchodovania so zbraňami a nedostatku kontrol na miestach vstupu, napríklad v prístavoch, čím je ohrozená bezpečnosť občanov, ako bolo zdôraznené v nedávnej správe Europolu (16);

11.

zdôrazňuje, že kontroly vývozu zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a musia sa riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ, najmä zásadou podpory demokracie a právneho štátu a zachovávania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vývozom zbraní a dôveryhodnosťou EÚ ako globálneho obhajcu ľudských práv; je hlboko presvedčený o tom, že účinnejšia implementácia ôsmich kritérií spoločnej pozície by výrazne prispeli k rozvoju SZBP aj SBOP; žiada, aby sa v novej globálnej stratégii EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku riadne zvážili otázky vývozov zbraní s ohľadom na zmeny v bezpečnostnom prostredí a s nimi súvisiace riziká a hrozby pre európsku bezpečnosť;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nelegitímne, nelegálne a neregulované transfery zbraní aj naďalej oslabujú politickú stabilitu a brzdia demokratický, sociálny a/alebo hospodársky rozvoj v určitých častiach sveta; uznáva, že jednotný výklad a účinné vykonávanie ôsmeho kritéria spoločnej pozície 2008/944/SZBP by mohlo rozhodujúcim spôsobom prispieť k súdržnosti politík EÚ v oblasti rozvojových cieľov; žiada, aby sa naďalej venovala pozornosť ôsmemu kritériu s cieľom posúdiť prípadný negatívny vplyv zbrojných výdavkov na rozvojové príležitosti chudobnejších prijímajúcich krajín;

13.

víta nadobudnutie účinnosti Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT); víta informačné činnosti, ktoré EÚ podnikla s cieľom podporiť všeobecnú ratifikáciu a vykonávanie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami, a vyzýva na vynakladanie trvalého úsilia v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré sú významnými obchodníkmi so zbraňami; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré túto zmluvu ešte neratifikovali, aby ju pri najbližšej príležitosti ratifikovali; uznáva, že aj keď je Zmluva o obchodovaní so zbraňami prínosná, má stále svoje nedostatky a nejasnosti (nejasné koncepty, výnimka z povinnosti podávať správy, chýbajúci režim sankcii);

14.

víta úspech prvej konferencie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, ktorá sa konala v Kankúne od 24. do 27. augusta 2015, pripomína však, že sa nepodarilo dosiahnuť žiadnu dohodu o vzore výročných správ; domnieva sa, že táto zmluva bude skutočne úspešná len vtedy, ak sa prijmú kroky na dosiahnutie toho, aby sa stala univerzálne uplatniteľnou, a ak sa zavedú záväzné alebo sankčné mechanizmy používané v prípade neuplatnenia príslušných pravidiel;

15.

víta požiadavku, aby zmluvné štáty ATT zohľadňovali počas procesu rozhodovania o licencii riziko, že zbrane, ktoré budú predmetom transferu, môžu byť použité na spáchanie alebo uľahčenie spáchania závažných činov rodovo motivovaného násilia alebo závažných činov násilia voči ženám a deťom; vyzýva členské štáty, aby posilnili výpovede týkajúce sa spoločnej pozície so zreteľom na rodovo motivované násilie alebo závažné prípady násilia páchaného na ženách a deťoch;

16.

oceňuje skutočnosť, že EÚ má právne záväzný, svetovo jedinečný rámec, prostredníctvom ktorého presadzuje kontrolu vývozu zbraní, a to aj v krízových regiónoch a krajinách so sporným prístupom k ľudským právam; v tejto súvislosti víta, že sa niekoľko európskych a tretích krajín pripojilo k systému kontroly vývozu zbraní založenému na spoločnej pozícii;

17.

víta skutočnosť, že kritériá a zásady spoločnej pozície 2008/944/SZBP dodržiavajú aj Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kanada, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora a Nórsko; konštatuje, že medzi EÚ a týmito tretími krajinami existuje od roku 2012 osobitný systém výmeny informácií;

18.

pripomína, že spoločná pozícia by mala viesť ku koordinovanému prístupu k obchodu so zbraňami, ktorý nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať prísnejšie vnútroštátne politiky, ako je stanovené v článku 3 spoločnej pozície; ďalej pripomína, že v každom prípade zostáva odmietnutie transferu akejkoľvek vojenskej technológie alebo zbraní výlučne v právomoci členských štátov a že spoločné normy stanovené v spoločnej pozícii sa majú považovať za minimálnu normu na riadenie transferov vojenskej technológie podľa odôvodnenia 3; poukazuje na to, že harmonizácia na európskej úrovni by sa nemala použiť ako zámienka na uvoľňovanie vnútroštátnych pravidiel;

19.

vyzýva členské štáty, aby jednotne vykladali a striktne uplatňovali kritériá spoločnej pozície vo všetkých prípadoch a neumožnili, aby politické a hospodárske úvahy v rozhodovacom procese prevážili; ďalej vyzýva členské štáty, aby zrušili už dohodnuté zmluvy v prípade, že dohoda kvôli zásadne zmenenej situácii porušuje spoločnú pozíciu;

20.

domnieva sa, že skutočným problémom je to, že členské štáty spoločnú pozíciu uplatňujú voľne a vykladajú nejednotne, a preto považuje za kľúčovú snahu o konzistentné a ambiciózne uplatňovanie jej ôsmich kritérií; v tomto smere pripomína, že neexistujú žiadne sankcie pre prípad porušenia kritérií, a považuje za vhodné zaistiť uskutočňovanie nezávislých kontrol a sankcie pre prípad porušenia spoločnej pozície;

21.

berie na vedomie hodnotenie spoločnej pozície 2008/944/SZBP, ktoré vypracovala pracovná skupina COARM, a záver, že náležite slúži cieľom stanoveným Radou a je v súlade s ATT; konštatuje, že nebola uskutočnená žiadna zmena, a to aj napriek vážnej situácii v Sýrii a Iraku, zintenzívnenej teroristickej činnosti a konfliktu a nestabilite, ktoré sú rozšírené na Blízkom východe a severe Afriky a mohli by zase mať vplyv na bezpečnosť samotnej Únie;

22.

berie na vedomie aktualizáciu užívateľskej príručky k spoločnej pozícii Rady, ako aj zoznam vojenského materiálu EÚ; so záujmom očakáva nový elektronický mechanizmus na výmenu informácií, ktorý má prijať pracovná skupina COARM; víta nové odkazy na aspekty ATT, ktoré ešte nie sú zahrnuté v spoločnej pozícii, a zmeny detailného usmernenia k siedmemu kritériu; žiada, aby sa vynakladalo úsilie najmä v súvislosti s usmerneniami pre účinné vykonávanie ôsmeho kritéria;

23.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prísnejšie uplatňovanie ôsmich kritérií; domnieva sa, že členské štáty by aj na európskej úrovni v pracovnej skupine COARM mali rozšíriť svoje hodnotenia, aby sa zameriavali na situáciu v krajine určenia, ako aj na danú vojenskú technológiu; nabáda členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie vnútroštátne kritériá;

24.

je znepokojený tým, aké dôsledky môžu mať skutočné či vnímané hrozby žalôb zo strany spoločností v niektorých členských štátoch na posudzovanie žiadostí o vývozné licencie; pripomína členským štátom, že prísne a dôsledné uplatňovanie ôsmich kritérií vytvára potrebný základ pre zamietnutie udelenia licencie;

25.

konštatuje, že druhým kritériom sa vyžaduje, aby členské štáty neudelili licenciu na vývoz len v prípade, ak existuje „zjavné riziko“, že by sa vojenská technológia a materiál, ktoré sa majú vyviezť, mohli použiť na vnútornú represiu; domnieva sa, že toto kritérium ponecháva priestor pre nejednotné uplatňovanie spoločných pravidiel; požaduje, aby v záujme ozrejmenia druhého kritéria došlo k spolupráci s Radou Európy, Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a organizáciami, ktoré v oblasti ľudských práv pôsobia;

26.

kritizuje časté porušovanie ôsmich kritérií rôznymi členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú žiadne mechanizmy sankcií za porušenie ôsmich kritérií členským štátom a že neexistujú ani žiadne plány v tomto smere; domnieva sa, že by sa mali zabezpečiť spôsoby a prostriedky vykonávania nezávislého overovania a mechanizmy sankcií za porušenie spoločnej pozície;

27.

naliehavo žiada členské štáty, aby koncepciu rizika v procese udeľovania licencií na transfer zbraní riešili s predbežnou opatrnosťou, ako je štandardom pri riešení iných oblastí, ako terorizmus, pranie špinavých peňazí a environmentálne obavy;

28.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť koherentnejšiu politiku týkajúcu sa embárg a uplatňovať ich s okamžitým účinkom; vyzýva členské štáty, aby objasnili vnútroštátne a medzinárodné ustanovenia týkajúce sa vývozu „vojenských“ a „nevojenských“ zbraní, ktoré by mohli viesť k tomu, že transfery ručných zbraní budú obchádzať regulačné systémy, pretože budú uvádzané ako „nevojenské“;

29.

pripomína, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, má za cieľ zabezpečiť účinnú kontrolu transferov strelných zbraní na civilné použitie; uznáva legitímnosť vývozu loveckých a športových zbraní na civilné použitie podľa uvedeného nariadenia; víta revíziu právnych predpisov EÚ o strelných zbraniach (vrátane deaktivácie, administratívnych sankcií a signálnych zbraní) a zámer posilniť policajnú spoluprácu so susednými krajinami v oblasti pašovania zbraní; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila schopnosti Europolu;

30.

vyzýva členské štáty, aby do spoločnej pozície zahrnuli mechanizmus, ktorý automaticky pozastaví účinnosť existujúcej vývoznej licencie do krajín, proti ktorým bolo po udelení licencie zavedené európske zbrojné embargo;

31.

navrhuje, aby sa preskúmala možnosť uplatňovania a rozšírenia ôsmich kritérií aj na transfer služieb spojených s vývozom zbraní, ako je poradenstvo, a na činnosti súkromných zbrojárskych spoločností sídliacich v EÚ v tretích krajinách; požaduje unifikovaný prístup EÚ k problematike tzv. plávajúcich zbrojníc;

32.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte plne nedodržiavajú spoločnú pozíciu Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania zbraní, aby vysvetlili, prečo ju nedodržiavajú a aké kroky navrhujú prijať (vrátane časového plánu) v záujme toho, aby svoje záväzky podľa tejto spoločnej pozície splnili; nabáda členské štáty, aby do svojich právnych predpisov v oblasti sprostredkovania obchodu so zbraňami zahrnuli transport zbraní a financovanie nákupu zbraní;

33.

je znepokojený možnými odklonmi vývozu a vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinný kontrolný systém (systém monitorovania, doložku o nezneužívaní v osvedčeniach koncových používateľov, kontroly koncových používateľov na mieste) vrátane zvýšenia počtu pracovníkov vyčlenených na tento účel; domnieva sa, že by mala existovať rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi navzájom, medzi členskými štátmi a Europolom a Eurojustom, ako aj s tretími krajinami, a to v záujme uľahčenia stíhania sprostredkovateľov a pašerákov za nezákonné transfery zbraní; vyzýva Radu, aby lepšie zosúladila siedme kritérium s článkom 11 ATT;

34.

je hlboko znepokojený možným obchádzaním kontrol vývozu EÚ prostredníctvom licencovanej výroby v tretích krajinách alebo prostredníctvom zámorských dcérskych spoločností, ktorých materské spoločnosti sídlia v EÚ; nalieha na pracovnú skupinu COARM, aby podrobne posúdila túto otázku vo svojej nasledujúcej výročnej správe;

35.

žiada väčšiu koordináciu na pracovnej úrovni v rámci Rady a ESVČ s cieľom zabezpečiť, aby sa náležite zohľadňovali aspekty týkajúce sa predchádzania konfliktom, rozvoja a ľudských práv; vyzýva na pravidelné konzultácie medzi pracovnými skupinami COARM a COHOM, ako aj na spoluprácu pracovnej skupiny COARM so všetkými relevantnými aktérmi v EÚ ako Intcen, protiteroristický koordinátor EÚ a delegácie EÚ, s cieľom zvýšiť koherentnosť a zlepšiť výmenu informácií, ktoré môžu byť relevantné pre rozhodnutia o licenciách na transfery zbraní, a to najmä so zreteľom na riziká v navrhovaných prijímajúcich krajinách a v záujme zvýšenia kvality rozhodovania v kontexte spoločnej pozície;

36.

vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím šestnástej výročnej správy, keďže k takémuto omeškaniu ešte nikdy predtým nedošlo;

37.

konštatuje, že „prispieť v plnej miere“ znamená dodať údaje o finančnej hodnote vydaných licencií na vývoz zbraní aj skutočného vývozu, rozdelené jednak podľa miesta určenia, jednak podľa kategórie vojenského zoznamu EÚ; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby splnili svoj záväzok podávať každoročne správu a poskytli údaje do 16. výročnej správy retrospektívne a do ďalších výročných správ v budúcnosti včas;

38.

konštatuje, že správa obsahuje štandardizované informácie o vydaných vývozných licenciách, ale neobsahuje komplexné informácie o skutočnom vývoze zbraní; naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť dodržiavanie informačných povinností a zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu rámca kontroly vývozu, a najmä aby zaistili, aby členské štáty informovali o akomkoľvek vývoze zbraní; požaduje nápravu tohto nedostatku a aby sa v súlade s tým zaistila výročná správa zvýrazňujúca reálne údaje o vývoze rozčlenené podľa typu a miesta určenia;

39.

vyzýva na zavedenie štandardizovaného postupu podávania a predkladania správ vrátane lehoty, na informovanie o skutočných vývozoch a na zjednotenie licenčných údajov uplatňovaných a dodržiavaných vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby podávali úplné správy o zamietnutých licenciách vrátane špecifických licenčných informácií o prijímajúcom štáte a konkrétnom orgáne, opisu a množstve položiek, ktoré majú byť predmetom transferu s ohľadom na podkategórie zoznamu vojenského materiálu a o presných dôvodoch zamietnutia; navrhuje zmenu formátu výročnej správy a obnovenie verejnej a interaktívnej on-line databázy s možnosťou vyhľadávania;

40.

vyzýva na intenzívnejšie konzultácie medzi členskými štátmi so zreteľom na transfery do oslabených a nestabilných regiónov či krajín, najmä tých, ktoré vo svojom susedstve vystupujú agresívne; požaduje dôkladné a systematické overovanie uplatňovania režimu sankcií EÚ voči Rusku v oblasti vývozu zbraní a predaja technológií dvojakého použitia; vyzýva členské štáty, aby vytvorili zoznam osôb (vrátane právnických a fyzických), ktoré boli odsúdené za porušenie predpisov v oblasti vývozu zbraní a zistených prípadov diverzie vývozu, a osôb, ktoré neboli odsúdené súdom, je však o nich známe, že sa podieľajú na nezákonnom obchode so zbraňami alebo na aktivitách, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné informácie o postupoch pri zrušení alebo pozastavení udelených licencií v prípadoch krajín, na ktoré sa vzťahuje embargo;

41.

považuje za zásadne dôležité, aby krajiny kandidujúce na pristúpenie k EÚ konali v súlade s pozíciami a zásadami EÚ v oblasti vývozu zbraní a obchodovania so zbraňami;

42.

požaduje sledovanie nezákonného obchodovania so zbraňami a spoluprácu v tejto oblasti, a to prostredníctvom kooperačných postupov so zapojením policajných jednotiek a pohraničných síl na základe výmeny informácií a databáz, a to s cieľom minimalizovať bezpečnostné riziká pre EÚ a jej občanov;

43.

pripomína, že vlády nesú politickú zodpovednosť za to, či sa vojenský tovar alebo tovar s dvojakým použitím vyvezie alebo nie; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné informácie o každej vydanej licencii, aby bolo možné uskutočňovať kontroly na úrovni EÚ s cieľom zaistiť, že krajiny neporušujú kritériá spoločnej pozície z dôvodov hospodárskych, politických či osobných záujmov; vyzýva ESVČ a pracovnú skupinu COARM, aby sa chopili úlohy kontroly licencií, ktoré sú považované za licencie nespĺňajúce kritériá spoločnej pozície;

44.

je pevne presvedčený, že občania a parlamenty majú právo byť detailne informovaní o rozhodnutiach svojich vlád týkajúcich sa vývozu zbraní, pretože tieto rozhodnutia ovplyvňujú bezpečnosť a blaho národa a sú v záujme transparentnosti a väčšej miery verejnej kontroly; žiada, aby sa správy zverejňovali;

45.

vyzýva Radu a ESVČ, aby tiež zlepšili prístup k informáciám o sankciách a zbrojných embargách EÚ, keďže tieto informácie často nie sú aktuálne alebo nie sú poskytované v ľahko prístupnej podobe;

46.

vyzýva na posilnenie parlamentnej kontroly na národnej aj európskej úrovni prostredníctvom výročných správ Európskeho parlamentu; žiada, aby sa o európskom vývoze zbraní a európskej politike v oblasti zbrojného priemyslu rokovalo na nadchádzajúcej medziparlamentnej konferencii o SZBP/SBOP;

47.

víta pravidelné a čoraz transparentnejšie konzultácie s občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu a ESVČ/COARM, aby pokračovali v tomto dialógu s občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami a expertnými skupinami; nabáda občiansku spoločnosť a akademickú sféru, aby vykonávali nezávislé kontroly obchodu so zbraňami;

48.

domnieva sa, že vďaka technologickému vývoju je čoraz ťažšie rozlišovať medzi výlučne vojenským a výlučne civilným použitím, a že je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť zoznamu položiek s dvojakým použitím (Dual Use List) vo svetle Wassenaarského usporiadania; vyzýva PK/VP, členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby na úrovni Wassenaarského usporiadania a medzi vojenským zoznamom a prílohami k nariadeniu o dvojakom použití neexistovali žiadne medzery a aby venovali osobitnú pozornosť novým technológiám strategického významu, ako sú diaľkovo riadené letecké systémy, aplikovaná robotika a technológie určené na sledovanie;

49.

pripomína, že globálne šírenie niektorých technológií určených na sledovanie a zasahovanie môže nielen poškodzovať ľudské práva, ale môže byť aj výraznou hrozbou pre európske strategické záujmy a našu digitálnu infraštruktúru;

50.

víta prebiehajúcu iniciatívu Komisie na modernizáciu kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím v EÚ a jej zámer predložiť v prvej polovici roka 2016 nový legislatívny návrh na inteligentné a účinné politiky na reguláciu komerčného vývozu služieb týkajúcich sa zavádzania a využívania technológií s dvojakým použitím vrátane účinných záruk, aby sa predišlo tomu, že takéto kontroly vývozu poškodia vedecký výskum a výskum v oblasti bezpečnosti IT; zdôrazňuje, že návrh by sa mal zároveň zamerať na zlepšenie koherentnosti a transparentnosti režimu kontroly vývozu a plne zohľadňovať meniacu sa povahu výziev v oblasti bezpečnosti a rýchlosť technologického rozvoja, najmä pokiaľ ide o softvérové zariadenia určené na sledovanie a narušiteľský softvér; víta dohodu, ktorú 4. decembra 2013 dosiahli účastnícke štáty Wassenaarského usporiadania, o zavedení kontrol vývozu v oblastiach dohľadu, presadzovania práva, nástrojov na zhromažďovanie spravodajských informácií a systémov na sledovanie siete; pripomína naliehavú potrebu riešiť potenciálne nebezpečné vývozy produktov a služieb IKT, ktoré je možné použiť v súvislosti s porušovaním ľudských práv v niektorých tretích krajinách, ako bolo dohodnuté v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v apríli 2014;

51.

vyzýva členské štáty, aby zaistili dostatok prostriedkov na skutočnú implementáciu a presadzovanie kontrol v oblasti vývozu, sprostredkovania a tranzitu položiek na dvojaké použitie; víta pokračujúce, z prostriedkov EÚ financované programy budovania kapacít na podporu systémov kontroly vývozu tovaru na dvojaké použitie v tretích krajinách; vyzýva členské štáty, aby mobilizovali aj školiace kapacity v rámci EÚ;

52.

zdôrazňuje, že by Komisia mala byť schopná spoločnostiam, ktoré majú pochybnosti o tom, či majú požiadať o vývoznú licenciu, poskytnúť presné a aktuálne informácie o zákonnosti a potenciálnych škodlivých dôsledkoch prípadných transakcií;

53.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy revízie možností využívania noriem EÚ v oblasti IKT na prevenciu potenciálne škodlivých dôsledkov vývozu týchto technológií alebo iných služieb do tretích krajín, kde pojmy ako „zákonný zásah“ nemožno považovať za rovnocenné s pojmoslovím Európskej únie, alebo ktoré majú napríklad zlú povesť v oblasti ľudských práv, prípade v ktorých neexistuje právny štát;

54.

potvrdzuje, že normy EÚ, a najmä tie, ktoré stanovuje Charta základných práv EÚ, by mali mať pri posudzovaní incidentov so zapojením technológií na dvojaké použitie použitých spôsobom, ktorý môže obmedzovať ľudské práva, prednosť pred inými úvahami;

55.

vyjadruje poľutovanie nad aktívnou spoluprácou niektorých európskych spoločností aj medzinárodných spoločností obchodujúcich s technológiami na dvojaké použitie, za podmienok, keď vedia o škodlivých dôsledkoch v oblasti ľudských práv, ku ktorým dochádza v rámci obchodovania s režimami, ktorých kroky porušujú ľudské práva;

56.

naliehavo žiada Komisiu, aby spoločnosti, ktoré sa do takýchto činností zapájajú, verejne vylúčila z možnosti účasti na obstarávaní v EÚ, z možnosti čerpať finančné prostriedky na výskum a vývoj a z možnosti poberať akúkoľvek inú formu finančnej podpory;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke a vládam a parlamentom členských štátov.