20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/2

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2177 (2014) z 18. septembra 2014 o mieri a bezpečnosti v Afrike,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/1 z 19. septembra 2014 o opatreniach, ktorých cieľom je zastaviť nedávne vypuknutie epidémie eboly v západnej Afrike a bojovať proti nej,

—

so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o zriadení historicky prvej pohotovostnej zdravotníckej misie OSN, t. j. misie OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), vydané po prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia č. 69/1 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2177 (2014) o epidémii eboly,

—

so zreteľom na medzinárodné zdravotné predpisy (MZP) Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005 (WA 32.1),

—

so zreteľom na odporúčania konzultácie WHO o zoonózach z 5. mája 2004,

—

so zreteľom na vyhlásenie WHO z 8. augusta 2014, v ktorom sa epidémia eboly vyhlasuje za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu,

—

so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014 a na jeho aktualizácie,

—

so zreteľom na správu generálneho riaditeľa WHO predloženú na mimoriadnom zasadnutí výkonnej rady o ebole, ktoré sa uskutočnilo 25. januára 2015 v Ženeve,

—

so zreteľom na vyhlásenie WHO z 9. mája 2015 o skončení epidémie vírusu ebola v Libérii,

—

so zreteľom na usmernenia týkajúce sa programov imunizácie v africkom regióne v súvislosti s ebolou, ktoré vydal WHO,

—

so zreteľom na vyhlásenie vydané v nadväznosti na jarné zasadnutie skupiny Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2015 vo Washingtone,

—

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu s názvom Ebola: od stavu pohotovosti k obnove, ktorá sa konala 3. marca 2015 v Bruseli,

—

so zreteľom na misiu s názvom Podpora Africkej únie pre boj s epidémiou eboly v západnej Afrike (ASEOWA), ktorú zriadila Africká únia 21. augusta 2014,

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie COM(2010)0128, ako aj SEC(2010)0380, 0381 a 0382 o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na závery Rady o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia, prijaté na 3011. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 10. mája 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci z 15. augusta, z 20. októbra, zo 17. novembra a z 12. decembra 2014 a zo 16. marca 2015 o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike,

—

so zreteľom na správy adresované Európskej rade, ktoré v novembri 2014 a v marci 2015 vypracoval komisár a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides,

—

so zreteľom na komplexný rámec pre reakciu na vypuknutie vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike, ktorý vypracovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia,

—

so zreteľom na iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a správu o pokroku EITI Sierra Leone za rok 2011, správu o pokroku EITI Libérie za rok 2012 a správu o pokroku EITI Guiney za rok 2012,

—

so zreteľom na francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike,

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o epidémii eboly prijaté 3. decembra 2014 v Štrasburgu (Francúzsko),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (1),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0281/2015),

A.

keďže systémy zdravotníctva v Libérii, Sierra Leone a Guinei majú značné nedostatky a keďže tieto tri krajiny už pred vypuknutím epidémie patrili medzi krajiny s najnižšími indexmi ľudského rozvoja UNDP, pričom približne 80 % občanov týchto krajín žije v extrémnej chudobe, a vykazovali najvyššie miery predčasnej úmrtnosti na svete, pokiaľ ide o dospelých a deti vo veku do päť rokov, a to najmä z dôvodu liečiteľných ochorení;

B.

keďže kríza eboly má na miestnej a regionálnej úrovni, ale aj z hľadiska vnútroštátneho a svetového riadenia systémový charakter;

C.

keďže rozsah katastrofy možno pripísať niekoľkým faktorom vrátane: politickej neschopnosti postihnutých krajín urýchlene varovať o epidémii, nedostatočne prispôsobenej reakcie medzinárodného spoločenstva, ničivých účinkov uzavretia hraníc a obmedzení uvalených na ľudí, neúčinnosti dohľadu a mechanizmov varovania, pomalej a zle prispôsobenej reakcie, keď pomoc nakoniec bola mobilizovaná, zjavne chýbajúceho vedenia zo strany WHO a nedostatočného výskumu a vývoja v oblasti liekov, diagnostiky a očkovacích látok;

D.

keďže v týždni do 18. októbra 2015 boli zaznamenané tri nové potvrdené prípady eboly, z ktorých boli všetky v Guinei; keďže krajina ohlásila, že nezaznamenala žiaden prípad v priebehu posledných 2 týždňov; keďže Sierra Leone ohlásila, že nezaznamenala žiaden prípad v priebehu piatich po sebe nasledujúcich týždňov; keďže WHO 3. septembra 2015 vyhlásila Libériu za územie bez prenosu vírusu eboly v ľudskej populácii; keďže bolo potvrdených 28 512 prípadov vrátane 11 313 potvrdených úmrtí;

E.

keďže sa stále vie príliš málo o prevalencii, prenose a potenciáli mutácie vírusu ebola; keďže rozsiahly zmätok a prevládajúce nedorozumenia týkajúce sa príčin a následkov vírusového ochorenia ebola podporujú šírenie vírusu; keďže etnografický výskum je užitočný pre pochopenie toho, ako komunity fungujú a ako pristupovať k ľuďom s rôznym kultúrnym pozadím;

F.

keďže vírusové ochorenie ebola bolo zistené v sperme a v očnej tekutine zotavujúcich sa osôb; keďže existujú konkrétne evidentné prípady pohlavného prenosu ochorenia, z čoho môžu vyplynúť ťažkosti s potlačením vírusu a určením času, keď sa krajiny budú môcť skutočne považovať za zbavené eboly;

G.

keďže v mnohých afrických krajinách sa systémy zdravotníctva a vzdelávania v rámci programov štrukturálnych zmien zavedených MMF a Svetovou bankou zhoršili, čo si vyžiadalo rozpočtové škrty vo verejnom sektore;

H.

keďže epidémia eboly v západnej Afrike ukázala, že miestne a vnútroštátne systémy zdravotníctva v krajinách s nízkymi príjmami nemajú prostriedky ani pružnosť na reagovanie na epidémiu infekčnej choroby, akou je epidémia eboly; keďže posilnenie globálnych systémov zdravotníctva sa preto stalo neoddeliteľnou súčasťou riadenia zdravotníctva na celosvetovej úrovni;

I.

so zreteľom na dôležitosť kultúrnych a tradičných zvykov v riadení krízy spojenej s ebolou (2);

J.

keďže deti, dospievajúce dievčatá a mladé ženy patria medzi najviac marginalizované a zraniteľné osoby počas takejto krízy, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zapojenie žien do hospodárskych činností a zvyšuje rodové rozdiely v oblasti vzdelávania; keďže siroty sa môžu stretávať s odmietaním a stigmatizáciou;

K.

keďže epidémia eboly, ktorá postihla západnú Afriku, je najväčšou a najzložitejšou v histórii tejto choroby; keďže WHO bola prvýkrát upozornená na vypuknutie eboly 23. marca 2014, ale keďže Krízový výbor pre medzinárodné zdravotné predpisy vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu až 8. augusta 2014; keďže pred vypuknutím tejto epidémie sa ebola nepovažovala za vážny problém pre verejné zdravie;

L.

keďže takmer 500 zdravotníckych pracovníkov zahynulo v dôsledku eboly v Guinei, Libérii a Sierre Leone, t. j. v krajinách postihnutých vážnym nedostatkom takýchto pracovníkov už pred vypuknutím krízy v súvislosti s ebolou; keďže nemocnice a zdravotnícky personál nemali kapacity na riešenie iných ochorení, pretože zdroje sa mobilizovali na boj s epidémiou eboly; keďže je potrebné chrániť zdravotnícke zariadenia a zdravotníckych pracovníkov na zabezpečenie udržateľného poskytovania zdravotnej starostlivosti;

M.

keďže mnohí zotavení pacienti museli čeliť stigmatizácii tak zo strany svojich príbuzných, ako aj zo strany spoločnosti; keďže táto situácia osobitne postihuje deti, ktoré stratili jedného alebo oboch rodičov, a mnohé z týchto detí ich príbuzní, ktorí ostali nažive, odmietli kvôli strachu z nakazenia;

N.

keďže s cieľom vyvodiť správne závery o epidémii eboly treba spojiť epidemiológiu, verejné zdravie a sociálnu vedu;

O.

keďže v prvých mesiacoch krízy v súvislosti s ebolou boli najúčinnejšími aktérmi humanitárne mimovládne organizácie, konkrétne Lekári bez hraníc a Červený kríž, ktoré boli najlepšie informované a najskúsenejšie, a preto zohrali priekopnícku úlohu v počiatočnom úsilí o boj proti vírusu;

P.

keďže zatvorenie škôl a trend, že z osirotených detí sa stávajú opatrovatelia v domácnostiach, predstavujú riziko vzniku „stratenej generácie“ detí pripravených o formálne vzdelávanie na dlhý čas;

Q.

keďže humanitárne organizácie svojimi vedomosťami a schopnosťou spolupracovať preukázali, že v prípade potreby môžu na začiatku krízy konať cielenejšie a účinnejšie ako „inštitucionálne subjekty“;

R.

keďže výsledkom krízy eboly je nový fenomén, ktorý organizácia Lekári bez hraníc označila ako „krízu v kríze“ a v dôsledku ktorého sa osoby nakazené inými chorobami ako ebola vyhýbajú nemocniciam zo strachu, že by sa nakazili vírusom ebola;

S.

keďže EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a poskytla viac ako 1,39 miliardy EUR na pomoc s cieľom obmedziť epidémiu vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike; keďže táto suma umožňuje EÚ rokovať s partnerskými krajinami a inými darcami o podpore komplexného rozvoja účinného vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bude založený na súdržnej a inkluzívnej stratégii založenej na potrebách;

T.

keďže Svetový potravinový program Organizácie Spojených národov preukázal schopnosť poskytnúť účinnú logistiku, ktorú bude možné v budúcnosti využiť v oblasti včasného varovania a aj na účely reakcie;

U.

keďže bezpečnosť opatrovateľov je dôležitá pre medzinárodnú mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov;

V.

keďže Európska rada 23. októbra 2014 vymenovala koordinátora EÚ pre ebolu v osobe komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Stylianidesa; keďže od 12. novembra 2014 navštívil najviac postihnuté krajiny spolu s komisárom pre zdravie Andriukaitisom;

W.

keďže Organizácia Spojených národov, WHO a Komisia vytvorili postupy na hodnotenie boja proti epidémii;

X.

keďže WHO vo vyhlásení, ktoré vydala v apríli 2015, pripustila, že „svet a WHO sú na boj proti dlhodobej epidémii nedostatočne pripravení“;

Y.

keďže je naliehavo nutné zlepšiť medzinárodné riadenie v oblasti boja proti krízam týkajúcim sa zdravia;

Z.

keďže prístup k liekom je kľúčovou súčasťou práva na zdravie;

AA.

keďže 2 miliardy ľudí na celom svete nemajú prístup k vakcínam alebo liečbe, ktoré potrebujú na prežitie a zdravie;

AB.

keďže prístup k liekom, ako aj poznatky výskumu a vývoja v tejto oblasti musia prioritne zodpovedať potrebám chorých, ktorí žijú v Európe alebo v rozvojových krajinách;

AC.

keďže iniciatíva za inovačnú medicínu je najväčším svetovým verejno-súkromným partnerstvom v oblasti vied o živej prírode s rozpočtom 3,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2024, z čoho 1,638 miliardy EUR pochádza z programu Horizont 2020;

AD.

keďže trauma z eboly spôsobila, že ľudia nedôverujú zdravotníckym zariadeniam, zdravotníci sa obávajú znovu poskytovať služby a komunity sú ochudobnené a podozrievavé; keďže obnovenie základných zdravotných služieb je naliehavo potrebné; a keďže je rovnako nevyhnutné zaviesť vo všetkých rozvojových krajinách solídne a účinné zdravotnícke systémy zahŕňajúce spoločné znášanie rizík, čo tiež znamená kvalitnú odbornú prípravu miestneho zdravotníckeho personálu;

AE.

keďže kríza súvisiaca s ebolou spôsobila v krajinách nachádzajúcich sa v postihnutej oblasti hlbšiu recesiu a keďže podľa Svetovej banky len v roku 2015 v dôsledku toho klesne HDP troch najpostihnutejších krajín o 2 miliardy USD;

AF.

keďže uvedené tri krajiny požiadali MMF a Svetovú banku o balík „Marshallovho plánu“ v hodnote 7 500 miliónov EUR na pomoc pri prekonávaní svojich hospodárskych ťažkostí;

AG.

keďže niektoré MVO vyzvali Svetovú banku, aby uvoľnila približne 1,7 miliardy USD, a tak pomohla týmto krajinám trvalým spôsobom zlepšiť infraštruktúru v oblasti zdravotníctva;

AH.

keďže medzinárodné spoločenstvo musí naďalej zachovať obozretnosť a keďže cieľom je dospieť do štádia po prekonaní eboly, t. j. do štádia, v ktorom sa počas dlhého obdobia nevyskytnú žiadne nové prípady nákazy;

AI.

keďže je nevyhnutné dodržiavať správne hygienické postupy; keďže však tieto tri krajiny nemajú dostatočne fungujúce vodárenské a sanitárne systémy;

AJ.

keďže sa treba obávať, že v prípade akéhokoľvek nového vypuknutia epidémie by počet úmrtí dosiahol rovnaké rozmery;

AK.

keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová, európsky komisár pre humanitárnu pomoc a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides, európsky komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica, poslanci Európskeho parlamentu a členovia vlád a poslanci parlamentov členských štátov opakovane požadovali posilnenie systémov zdravotníctva;

AL.

keďže v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu patrí posilnenie systému zdravotníctva a vodárenských a sanitačných služieb medzi prioritné sektory len v prípade Guiney, ale nie v prípade Libérie a Sierra Leone;

AM.

keďže v oznámení Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) sa predkladá komplexná a celostná stratégia v oblasti celosvetového zdravia založená na potrebách, ktorú podporili členské štáty;

AN.

keďže nie všetky štáty úplne implementovali MZP; keďže MZP by sa mali na základe skúseností získaných z najnovšej epidémie eboly prehodnotiť;

AO.

keďže sa vie len málo o potenciálne nebezpečných zoonózach; keďže potravinové a poľnohospodárske postupy, odlesňovanie a obchod so zvieratami a živočíšnymi produktmi viedli k vzniku nových rozvíjajúcich sa zoonotických chorôb, ako sú vtáčia chrípka, ebola a HIV;

AP.

keďže WHO odporúča koordináciu medzi sektormi verejného zdravotníctva a veterinárstva;

AQ.

keďže delegácia Výboru pre rozvoj navštívi Sierra Leone v novembri 2015;

1.

kritizuje pomalú medzinárodnú reakciu na túto krízu počas prvých mesiacov; zdôrazňuje však reakciu a záväzok EÚ a jej členských štátov od marca 2014 s cieľom pomôcť pri zabránení šíreniu vírusu ebola; berie na vedomie zvyšovanie záväzkov EÚ a jej členských štátov v oblastiach humanitárnej a rozvojovej pomoci, logistiky a výskumu s cieľom čeliť kríze;

2.

víta vývoj novej očkovacej látky (v rekordnom čase), ktorá sa ukázala ako účinná na 100 % v Guinei k 23. marcu 2015, a požaduje urýchlené poskytnutie zaručeného prístupu k tejto vakcíne, ktorá by mala byť cenovo dostupná pre každého v Libérii a Sierra Leone;

3.

domnieva sa, že nie je na mieste znížiť bdelosť, pokiaľ ide o niekoľko nových prípadov eboly, ktorých spôsob prenosu je stále predmetom vyšetrovania;

4.

vyzýva všetky zúčastnené strany, predovšetkým vlády rozvojových krajín, európske inštitúcie a medzinárodné organizácie, aby sa poučili sa z tejto krízy, a to aj z negatívnych vplyvov podmienenosti nástrojov štrukturálnej úpravy MMF a Svetovej banky na sektory zdravotníctva v rozvojových krajinách, a aby vytvorili účinné spôsoby riešenia medzinárodných zdravotných kríz;

5.

v tejto súvislosti berie na vedomie reformu oznámenú riaditeľom WHO 18. mája 2015, najmä pokiaľ ide o vytvorenie nového núdzového programu a rezervného personálu vo svete, ktorý je možné rýchlo využiť na mieste, a zriadenie nového rezervného fondu vo výške 100 miliónov USD osobitne na núdzové situácie; víta záväzok zvýšiť rozpočet WHO o 10 % počas dvoch rokov na úroveň 4,5 miliardy USD;

6.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo na podporu informačných a vzdelávacích kampaní v príslušných krajinách; zdôrazňuje zásadný význam prevenčných a informačných kampaní pre riadenie krízy, a to najmä s cieľom obmedziť nákazu, ako aj informovať o nebezpečných praktikách, ktorým sa treba vyhnúť; zdôrazňuje význam alternatívnych spôsobov šírenia informácií;

7.

rozhodne zdôrazňuje význam boja proti zvýšeným napätiam medzi jednotlivými skupinami v dôsledku vypuknutia epidémie eboly, pretože vytváranie mýtov by mohlo viesť k obvineniu určitých etnických skupín z vypuknutia epidémie eboly;

8.

domnieva sa, že keď už nebude potrebná núdzová pomoc, dlhodobá reakcia EÚ by sa mala najskôr zamerať na rozvojovú pomoc, čo bude musieť zahŕňať investície do zdravotníctva na podporu pružnosti, najmä pokiaľ ide o organizáciu a riadenie systémov zdravotníctva, monitorovanie zdravia a informovanie o zdraví, systémy zásobovania liekmi, vnútroštátnu správu vecí verejných a budovanie štátu, a následne sa zamerať na nevyhnutnú pomoc v záujme hospodárskej obnovy týchto troch krajín;

9.

vyzýva orgány, aby zohľadnili získané skúsenosti týkajúce sa javu stigmatizácie a uplatnili ich v podobných humanitárnych krízach, ktoré môžu nastať;

10.

pripomína dôležitosť predchádzania konfliktom, keďže konflikty a nestabilita majú veľmi negatívny vplyv na systémy zdravotníctva;

11.

žiada vytvorenie stáleho európskeho tímu rýchlej reakcie, ktorý budú tvoriť odborníci, pomocné laboratórne tímy, epidemiológovia a logistická infraštruktúra vrátane mobilných laboratórií a ktorý bude schopný zasiahnuť čo najrýchlejšie; zdôrazňuje najmä pridanú hodnotu, ktorú EÚ môže vytvoriť v oblasti sledovania na pozemných a námorných hraniciach, a skutočnosť, že Únia by sa mohla snažiť nasledovať úroveň excelentnosti, ktorú dosiahli zdravotnícke orgány USA, pokiaľ ide o sledovanie na letiskách, a mať z nej prínos;

12.

vyzýva EÚ, aby podporovala vytvorenie siete monitorovacích miest v rozvojových krajinách, aby bolo možné čo najrýchlejšie odhaliť nové prípady infekčnej choroby, z ktorej by mohla vzniknúť pandémia, s cieľom vytvoriť monitorovaciu sieť v týchto krajinách;

13.

uznáva potrebu podporiť zavedenie spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a rozvojovými krajinami, najmä krajinami západnej Afriky, pokiaľ ide o odbornú prípravu zdravotníckeho personálu;

14.

zdôrazňuje význam posilnenia systémov na ochranu a rýchlu evakuáciu medzinárodných zdravotníckych pracovníkov;

15.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie úpravy a reformy, ako aj nespravodlivé rozvojové politiky prispeli k neúčinným systémom zdravotnej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla uvedeným trom krajinám vyvinúť vlastné verejné systémy zdravotníctva, aby tak mohli zabezpečovať svoje základné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby si mohli vytvoriť infraštruktúru, ktorá by dokázala zabezpečiť všetkým ich občanom prístup k verejnej zdravotnej starostlivosti; domnieva sa najmä, že budovanie odolných systémov zdravotníctva z dlhodobého hľadiska si vyžaduje okrem iného i) investovanie zdrojov do základných služieb verejného zdravotníctva, ii) zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej starostlivosti zvýšením zdrojov na primeranú odbornú prípravu, dohľad a zaplatenie zdravotníckeho personálu a poskytnutím prístupu k bezpečným liekom, iii) zapojenie miestnych účastníkov a spoločenstiev do reakcie na krízu a do plánovania rozvoja; vyzýva medzinárodných darcov, aby zvýšili oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) pre tieto krajiny prostredníctvom systémov týkajúcich sa jednotlivých krajín, ako je rozpočtová podpora; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s partnerskými krajinami, WHO, Svetovou bankou a inými darcami zaviedla koherentné zdravotné plány založené na potrebách a monitorovacie postupy;

16.

zdôrazňuje, že reakcie by mali riešiť existujúce medzery v zastúpení žien a prístupe k zdravotnej starostlivosti a službám a otázku narušenia živobytia; zdôrazňuje najmä potrebu poskytovať vysokokvalitné základné služby a zdravotnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o matky a pôrodné a gynekologické služby;

17.

víta oznámenie Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) a jeho celostnú predstavu o komplexných systémoch zdravotníctva, horizontálny prístup a úsilie o všeobecné zdravotné poistenie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto oznámenie vzhľadom na nové poznatky získané počas krízy súvisiacej s ebolou a aby si zachovala komplexný a horizontálny prístup a včas predložila a vykonávala akčný program;

18.

zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné, aby rozvojové krajiny prioritne vyčlenili rozpočet na zavedenie spoľahlivých a pružných verejných systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, vybudovanie dostatočného počtu dobre vybavených zariadení udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry (najmä laboratórií, vodohospodárskych a sanitačných zariadení) a poskytovanie vysokokvalitných základných a opatrovateľských služieb; zdôrazňuje potrebu dostatočného podielu zdravotníkov na počet obyvateľov a vyzýva vlády postihnutých krajín, aby zabezpečili, že zdravotníci budú zaplatení a že peniaze určené na zdravotnú starostlivosť sa dostanú k ľuďom; uznáva však, že krízy, ako je tá súčasná, nemožno vyriešiť len prostredníctvom systémov zdravotnej starostlivosti a že na riešenie kritických nedostatkov vo všetkých základných službách je potrebný komplexný prístup zahŕňajúci rôzne sektory, ako je vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová bezpečnosť a pitná voda; zároveň zdôrazňuje, že vzdelávanie zahŕňajúce kultúrne rozmery a vierovyznania je pri obnove takisto dôležité;

19.

poukazuje na to, že investície do sektora zdravotníctva sú dôležitou hnacou silou hospodárskeho rozvoja a prispievajú k zníženiu chudoby v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“ do návrhu budúcich cieľov udržateľného rozvoja;

20.

zdôrazňuje, že dlhodobé plány nákladov potrebné na vybudovanie pružných a komplexných systémov zdravotnej starostlivosti musia zahŕňať aj dostatočný počet vyškolených zdravotníkov, prístup k dostatočnému zdravotníckemu materiálu a spoľahlivé zdravotnícke informačné systémy;

21.

žiada posilnenie výskumnej infraštruktúry vytvorením regionálneho strediska pre verejný výskum infekčných chorôb v západnej Afrike a zavedenie spolupráce medzi univerzitami za účasti EÚ a jej členských štátov;

22.

zdôrazňuje potrebu zaoberať sa sociálnymi rozdielmi s cieľom vybudovať pružný a udržateľný systém verejného zdravotníctva; podporuje preto zavedenie verejne financovaného všeobecného zdravotného poistenia, ktoré je bezplatné v mieste využívania, a nalieha na Komisiu, aby spolu s partnerskými krajinami a inými darcami čo najskôr predložila program na zavedenie všeobecného zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručovalo spoločné znášanie zdravotných rizík;

23.

vyzýva všetky krajiny, aby sa zaviazali vytvoriť všeobecné zdravotné poistenie a aby vypracovali plán identifikujúci domáce zdroje a možné medzinárodné zdroje financovania na splnenie tohto cieľa; podporuje cieľ zvýšenia výdavkov na zdravotníctvo vo všetkých krajinách na uznané minimum 86 USD na osobu na základné zdravotnícke služby;

24.

víta medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o ebole, ktorá sa konala 3. marca 2015 pod záštitou EÚ a kľúčových partnerov s cieľom odstrániť ebolu, ale aj posúdiť jej dosah na postihnuté krajiny, aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc sa bude zakladať na humanitárnom úsilí;

25.

podporuje myšlienku zaviesť „Marshallov plán“ v záujme pomoci pri obnove hospodárstva týchto krajín; navrhuje ponúknuť technickú pomoc administratíve s cieľom posilniť jej kapacitu a zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k ľuďom a nestratili sa v korupcii ani na iné účely;

26.

vyzdvihuje medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých vírusom ebola;

27.

domnieva sa, že partnerstvá medzi EÚ a oblasťou, ktorá je postihnutá krízou, budú účinné len vtedy, keď Libéria, Guinea a Sierra Leone budú schopné čo najskôr prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj;

28.

domnieva sa, že programovanie 11. Európskeho rozvojového fondu by sa malo prehodnotiť s cieľom zabezpečiť, aby sa investície do zdravia a dobrej správy vecí verejných stali prioritnými oblasťami pre všetky krajiny so slabou verejnou infraštruktúrou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie a voda a sanitácia nie sú medzi prioritnými sektormi v národných indikatívnych programoch Libérie a Sierra Leone; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy na dôslednejšie monitorovanie pomoci;

29.

domnieva sa, že pri preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania nemožno ignorovať riziko štrukturálneho nedostatočného financovania humanitárnych opatrení EÚ;

30.

vyjadruje uznanie pracovníkom humanitárnej pomoci a zdravotníkom na mieste, ktorí sa s nasadením vlastného života snažili zvládnuť túto veľkú krízu ohrozujúcu zdravie;

31.

vyjadruje uznanie misii OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), partnerským organizáciám a mimovládnym humanitárnym organizáciám, ako sú Lekári bez hraníc, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a organizácia pre riešenie krízových situácií Emergency, v súvislosti s ich prácou v teréne a veľmi víta ich veľký prínos a pomoc pri boji proti tejto epidémii; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi nevhodného zaobchádzania so zdravotníckym personálom a inými pracovníkmi zapojenými do boja proti šíreniu eboly po ich návrate z Afriky;

32.

domnieva sa, že prístup k liekom by v zásade už nemal byť podmienený kúpnou silou pacientov, ale že by mal namiesto toho zodpovedať potrebám pacientov, a že by o tom, aké lieky sa majú vyrobiť, nemali rozhodovať len trhové sily;

33.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali zásadu EÚ týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ prostredníctvom presadzovania spravodlivého a čestného medzinárodného obchodu, lekárskeho výskumu a politík v oblasti inovácie, ktoré podporujú a uľahčujú univerzálny prístup k liekom;

34.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne modely k tým, ktoré vychádzajú z patentovaných monopolov pri vývoji liekov alebo očkovacích látok prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ako je iniciatíva za inovačnú medicínu, ktoré môžu zaručiť prístup pacientov k liečbe, udržateľnosť rozpočtov na zdravotnú starostlivosť a účinnú reakciu na krízy, akou je kríza spôsobená vírusom ebola alebo podobné hrozby;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť svetové kapacity v oblasti epidemiologického výskumu, vyvinúť „rýchle testy“ a poskytovať prístup k vakcínam; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že mnohé výskumné fondy EÚ sa mobilizovali na boj s vírusom ebola, a to aj prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu, programu Horizont 2020 a programu Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP); zdôrazňuje, že aj keď sú očkovacie látky vítané, s veľkou pravdepodobnosťou nie sú vhodné na odstránenie eboly, keďže vírus mutuje; preto zdôrazňuje, že prioritou financovania musí byť posilnenie všeobecného systému zdravotníctva, hygiena, zamedzenie šírenia, spoľahlivé rýchle testovanie v tropickom prostredí a lieky zamerané na vírus a symptómy, ktoré spôsobuje;

36.

nalieha na všetky zainteresované strany, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti zdravia pre verejnosť so zameraním na problematiku tradičných zvykov, ktoré sú nezlučiteľné s bojom proti šíreniu choroby medzi obyvateľstvom;

37.

zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať účinné a spravodlivé financovanie výskumu, ktorý je v prospech zdravia všetkých a zabezpečuje, aby inovácie a zásahy viedli k cenovo dostupným a prístupným riešeniam; zdôrazňuje najmä, že by sa mali preskúmať modely, ktoré oddeľujú náklady na výskum a vývoj od cien liekov, vrátane možností transferu technológií do rozvojových krajín;

38.

opäť zdôrazňuje potrebu investovať do boja proti zanedbávaným ochoreniam; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pokračovala diskusiách o tejto problematike a pripravila rozsiahlu spoluprácu verejného a súkromného sektora za predpokladu, že sa zavedú záruky, ktoré zabránia tomu, aby verejno-súkromné partnerstvá škodili zraniteľným osobám na neregulovanom trhu, s cieľom posilniť vnútroštátne systémy zdravotníctva a uľahčiť prenos výsledkov dotknutému obyvateľstvu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že na riešenie naliehavej potreby výskumu nových liečebných postupov poskytla EÚ sumu 138 miliónov EUR na projekty na rozvoj klinických skúšok nových očkovacích látok, rýchlych diagnostických testov a postupov v rámci programu Horizont 2020 a iniciatívy za inovačnú medicínu; vyjadruje uznanie európskemu farmaceutickému priemyslu, ktorý tiež venoval významné zdroje na podporu výskumného úsilia;

39.

zdôrazňuje, že ebola a iné epidémie sú medzinárodnými hrozbami, ktoré si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu; vyzýva WHO, aby prepracovala MZP s ohľadom na začlenenie previazanej zodpovednosti a finančnej podpory vrátane riešenia hlavných príčin;

40.

vzhľadom na povrchnú implementáciu MZP a nedostatočný epidemiologický dohľad víta francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike;

41.

zdôrazňuje, že teraz, keď epidémia ustupuje, ale vírus ostáva v pohlavných žľazách postihnutých osôb niekoľko mesiacov po uzdravení, musí byť k dispozícii sexuálne poradenstvo a plánovanie rodiny ako súčasť opatrení systému zdravotníctva a vzdelávania;

42.

zdôrazňuje, že po epidémii, ktorá zdevastovala malých poľnohospodárov, sa ako čoraz pravdepodobnejšia javí potravinová kríza; vyzýva členské štáty, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby investovali do ich dlhodobého rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske domácnosti a potravinová bezpečnosť západnej Afriky už v budúcnosti neboli ohrozované;

43.

vyzýva svoj príslušný výbor, aby pred predložením konečného hodnotenia založeného na dobre vymedzených kritériách a po misii Európskeho parlamentu do Sierra Leone zabezpečil monitorovanie prijímaných opatrení krízového riadenia v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre ebolu;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Africkej únie, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Svetovej zdravotníckej organizácii.