a)

Bráni právo Únie tomu, aby bola chuť potraviny ako vlastná duševná tvorba autora chránená podľa autorského práva? Predovšetkým:

b)

Bráni ochrane podľa autorského práva skutočnosť, že výraz „literárne a umelecké diela“ v článku 2 ods. 1 Bernského dohovoru, ktorý je záväzný pre všetky členské štáty Únie, síce zahŕňa „všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia“, ale príklady uvedené v danom predpise sa vzťahujú iba na diela, ktoré možno vnímať zrakom a/alebo sluchom?

c)

Bráni (možný) sklon potraviny podliehať skaze a/alebo subjektívna povaha chuťového zážitku tomu, aby bola chuť potraviny klasifikovaná ako dielo chránené podľa autorského práva?

d)

Bráni systém výlučných práv a obmedzení v článkoch 2 až 5 smernice 2001/29/ES (1) tomu, aby bola chuť potraviny chránená podľa autorského práva?

a)

Ktoré požiadavky musia byť splnené, aby mohla byť chuť potraviny chránená podľa autorského práva?

b)

Je ochrana chuti potraviny podľa autorského práva založená jedine a výhradne na chuti ako takej alebo (aj) na receptúre potraviny?

c)

Aký je rozsah bremena tvrdenia na strane účastníka, ktorý v konaní (o porušení práv) uvádza, že vytvoril chuť potraviny, ktorá je chránená podľa autorského práva? Môže sa tento účastník konania uspokojiť s tým, že sudcovi predloží v rámci konania potravinu, aby si sudca, ochutnaním a ovoňaním, vytvoril vlastný názor, či chuť potraviny spĺňa požiadavky na ochranu podľa autorského práva? Alebo má žalujúca strana (prípadne tiež) predložiť opis kreatívnych rozhodnutí, ktoré súvisia s kompozíciou chuti, a/alebo receptúru, na základe ktorej treba chuť považovať za vlastnú tvorivú duševnú činnosť autora?

d)

Ako má sudca v konaní o porušení práv určiť, či sa chuť potraviny žalovaného účastníka konania zhoduje s chuťou potraviny žalujúceho účastníka konania, takže ide o porušenie autorského práva? Je v tejto súvislosti relevantné (aj) to, či sa celkové dojmy z oboch chutí zhodujú?