31.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 249/33

—

vyhlásil túto žalobu na prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil rozhodnutie z 15. júla 2016, ktorým sa zamieta návrh na nové zaradenie zo 16. marca 2016,

—

zrušil rozhodnutie z 13. februára 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť zo 14. októbra 2016,

—

nariadil náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy žalobcov,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti proti rozhodnutiu riaditeľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) zo 16. októbra 2012 vykonať len jednorazové nové zaradenie pre dočasných zamestnancov, ktorí majú zmluvu na dobu neurčitú.

Žalobcovia sa domnievajú, že uvedené rozhodnutie je protiprávne, keďže bolo prijaté v rozpore s článkom 10 ods. 3 a článkom 15 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“), v rozpore s hierarchiou noriem, ako aj v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery. Teda, rozhodnutia riaditeľa OLAF-u z 15. júla 2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť o nové zaradenie zo 16. marca 2016, ako aj z 13. februára 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť zo 14. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) boli prijaté na základe protiprávneho rozhodnutia a mali by byť teda zrušené.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, v podstate vzhľadom na to, že nadobudnutie účinnosti nového Služobného poriadku úradníkov Európskej únie z roku 2014 a ustanovení obmedzujúcich perspektívu služobného postupu na vyššie miesta ako AD12 a AST9 nie je platným dôvodom na vylúčenie týchto dočasných agentov z organizovania výkonu nového zaradenia.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keďže napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s rozhodnutím Komisie, určeným agentúram Európskej únie, ktoré stanovuje účasť dočasných zamestnancov na výkone nového zaradenia. Takto teda dočasní zamestnanci, ktorí majú zmluvy na dobu neurčitú v Spoločnom výskumnom centre („SVC“) Komisie môžu mať účasť na systéme každoročného nového zaradenia, čo žalobcovia uvádzajú ako príklad rozdielneho zaobchádzania, ktoré nie je odôvodnené.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, najmä preto, že obmedzenie na jedno nové zaradenie za celú kariéru nepredstavuje opatrenie zodpovedajúce cieľu opísanému v rozhodnutí zo 16. októbra 2016, a to zaistiť pokrytie potrieb OLAF-u v oblasti osobitnej odbornosti, ale je naopak skôr takej povahy, že neumožňuje OLAF-u uchovať si svojich dočasných zamestnancov počas dlhého obdobia.