9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/15

1.

podporuje politiku EÚ obhájiť postavenie Európy ako najnavštevovanejšieho regiónu sveta, ktorý v roku 2015 navštívilo 51,4 % všetkých medzinárodných turistov, čo je približne 609 miliónov osôb (1), a zmaximalizovať príspevok tohto odvetvia k udržateľnosti, inovácii, hospodárskemu rastu a zamestnanosti;

2.

zdôrazňuje, že cestovný ruch spadá podľa článku 195 ZFEÚ do pôsobnosti členských štátov a že EÚ má právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov, a teda aj regionálnych a miestnych orgánov, v tejto oblasti. Miestne a regionálne orgány v tejto súvislosti zohrávajú hlavnú rolu vzhľadom na ich právomoci, pričom mnohé regióny majú výlučné právomoci v tomto sektore. Vzhľadom na význam cestovného ruchu pre vnútorný trh je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi a miestnou a regionálnou úrovňou verejnej správy, za súčasného dodržania zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, ako aj spoločné európske zásady, kritériá a opatrenia, ktoré sú prínosom na európskej úrovni;

3.

žiada Európsku komisiu (EK), aby prepracovala stratégiu v oblasti cestovného ruchu z roku 2010, vypracovala integrovanú politiku EÚ v oblasti cestovného ruchu, ktorá by bola prepojená so všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, zlepšila dôveru turistov v sektor cestovného ruchu ako celok, posilnila prístup EK založený na sezónnosti a predložila viacročný pracovný program s jasnými cieľmi, ukazovateľmi a opatreniami pre oblasť cestovného ruchu;

4.

žiada členské štáty EÚ, aby na základe stratégie EÚ v oblasti cestovného ruchu vypracovali vnútroštátne politiky cestovného ruchu, a to v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

5.

žiada, aby boli všetky makroregionálne stratégie  (2) doplnené o kapitolu venovanú cestovnému ruchu. Vyzýva EK, aby spoločne s VR vypracovala tematický katalóg možných cieľov v oblasti cestovného ruchu pre makroregióny;

6.

zdôrazňuje, že cestovný ruch je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárskych odvetví v Európe, sektorom, ktorý je hnacou silou celosvetového rastu a rozvoja, vytvára milióny pracovných miest, stimuluje vývoz a investície a mení životy ľudí, sektor, ktorý podporuje šírenie kultúrnej rozmanitosti a hodnôt a aktívne prispieva k postupnej konsolidácii európskej identity mladých generácií;

7.

vyzýva regióny a mestá, aby nadväzne vypracovali stratégie pre oblasť cestovného ruchu, ktoré budú v súlade s európskymi a makroregionálnymi stratégiami, a nabáda na verejno-verejnú spoluprácu a na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom rozvíjať, podporovať a realizovať novú infraštruktúru v oblasti cestovného ruchu, pričom treba mať na pamäti potreby starnúcej populácie v Európe a umožniť starším občanom cestovať bezbariérovo po celej Únii. Tieto stratégie by mali byť spojené s vypracovaním plánov na oživenie cestovného ruchu v destináciách pomocou lepšieho využívania zdrojov a zariadení – tak verejných, ako aj súkromných – s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Takisto treba stimulovať zlepšenia vo vyspelých turistických destináciách, v ktorých mal faktor času negatívny dosah na zdroje slúžiace na prilákanie turistov;

8.

vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby umožnili a aktívne podporovali cezhraničnú spoluprácu miestnych a regionálnych orgánov v odvetví cestovného ruchu;

9.

žiada vytvoriť miestne medzisektorové, ako aj regionálne platformy  (3) s cieľom prepojiť, strategicky rozvíjať a obchodne propagovať destinácie (4), aby sa začal dialóg a výmena osvedčených postupov a know-how o tom, ako využiť finančné nástroje EÚ;

10.

pripomína, že cestovný ruch je jednou z najdôležitejších oblastí politiky pre cezhraničnú spoluprácu v Európe. Vyzýva štruktúry cezhraničnej spolupráce vrátane EZÚS a euroregiónov, aby prostredníctvom cezhraničných stratégií v oblasti cestovného ruchu (ako sú dopravné alebo marketingové stratégie) uľahčili cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, a vytvárali blahobyt, zvýšili zamestnanosť a regionálnu ponuku pre spotrebiteľov. Mali by na to využiť všetky možné európske prostriedky podpory (napr. EFSI, EŠIF, Interreg, Horizont 2020), pričom by mali byť zapojené organizácie, zoskupenia či siete s bohatými skúsenosťami, prepojené s týmto sektorom;

11.

žiada, aby sa v odľahlých oblastiach, horských oblastiach, na ostrovoch a v pobrežných oblastiach využili verejné aj súkromné prostriedky na udržateľné zlepšenie infraštruktúry pre cestovanie a cestovný ruch (5), ktorá v mnohých oblastiach zabezpečuje služby všeobecného záujmu, aby sa tak zaručila a podporila dostupnosť, zásobovanie a konkurencieschopnosť turistických regiónov, a žiada:

12.

žiada, aby do európskej, národnej a regionálnej stratégie v oblasti cestovného ruchu boli zahrnuté aj otázky boja proti terorizmu, bezpečnosti, najmä vo verejných priestoroch, a civilnej ochrany, najmä krízová komunikácia a krízové riadenie v národných, regionálnych a miestnych krízových plánoch a postupoch;

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby pri strednodobom hodnotení viacročného finančného rámca od základu prehodnotila svoj prístup k cestovnému ruchu v rámci EŠIF, keďže v súčasnom programovacom období v niektorých krajinách podporu cestovného ruchu prostredníctvom EŠIF prakticky vylúčila, hoci v mnohých regiónoch týchto krajín existujú málo rozvinuté oblasti, v ktorých je cestovný ruch prakticky jediným možným nástrojom rozvoja (napr. národné parky, chránené prírodné oblasti a pod.);

14.

zdôrazňuje, že do konkurencieschopnosti európskeho cestovného ruchu treba investovať. Najmä MSP musia lepšie využívať stratégie pre jednotný digitálny trh a s ním spojené balíky podpory (EFSI, EŠIF, ENRF, Interreg, Urbact, LIFE, Horizont 2020, COSME, CREATIVE EUROPE, Erasmus+, EaSI) (9); V tejto súvislosti by boli potrebné sprievodné iniciatívy a odborná príprava zamerané na MSP v záujme účinnejšieho využívania finančných prostriedkov;

15.

podporuje požiadavku začleniť do ročného rozpočtu EÚ rozpočtovú položku na podporu európskeho cestovného ruchu, z ktorej by sa financovali inovatívne, konkurencieschopné, udržateľné, nadregionálne a cezhraničné projekty, a súčasne viac zohľadniť investície súvisiace s cestovným ruchom v regionálnej politike EÚ po roku 2020. Podpora z EÚ musí uľahčiť pozíciu MSP a je potrebné podstatne znížiť byrokratické zaťaženie pri vybavovaní administratívnych úkonov spojených s podporou;

16.

vyzýva členské štáty a ich regionálne orgány, aby začlenili priority v oblasti cestovného ruchu do svojich operačných programov po roku 2020, aby verejné orgány a súkromný sektor mali prístup k fondom na financovanie svojich projektov. Uvedomuje si rýchly vývoj demografických zmien, a preto odporúča uprednostňovať iniciatívy zamerané na prispôsobenie infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu a dopravné prostriedky potrebám starnúcej populácie;

17.

vyzýva členské štáty, aby:

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP z nedostatku informovanosti nevyužívajú dostatočne EFSI a podporuje zriadenie regionálnych investičných platforiem v rámci EFSI, aby mali MSP prístup k informáciám a know-how podľa vzoru regionálneho rozvoja (ako napr. „theALPS“ (10)). V rámci uplatňovania svojho vyhlásenia s názvom Investovať a spájať (11), ktoré je výsledkom 7. summitu regiónov a miest v Bratislave, VR navrhuje EK a EIB, aby spoločne zriadili celoeurópsku investičnú platformu pre MSP pôsobiace v oblasti cestovného ruchu a realizovali spoločné miestne fóra investícií do cestovného ruchu v rámci EFSI. Konkrétne by sa malo do roku 2018 zrealizovať 5 pilotných projektov v modelových regiónoch (vidiecke/odľahlé regióny alebo najvzdialenejšie, horské, pohraničné a ostrovné/pobrežné regióny, ako aj mestá), prípadne aj so zapojením sietí, ako sú NECSTouR, Združenie európskych pohraničných regiónov, európske zoskupenia územnej spolupráce či euroregióny;

19.

žiada regióny a EZÚS, aby spolu s riadiacim výborom z EFSI a EIB motivovali banky vo svojich regiónoch vytvárať investičné programy, ktoré uľahčia cezhraničné investície a prístup MSP pôsobiacich v cestovnom ruchu k finančným prostriedkom EÚ a prostriedkom verejného sektora (model PPP);

20.

vyzýva EK, aby podporovala cezhraničné malé projekty a mikroprojekty v oblasti cestovného ruchu, ako aj projekty „people-to-people“ („ľudia ľuďom“), ktoré najmä v pohraničných regiónoch výraznou mierou prispievajú k budovaniu európskeho povedomia;

21.

opakuje svoju požiadavku, aby bola hranica de minimis v prípade štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú často na prospech aj infraštruktúre využívanej v cestovnom ruchu, zvýšená na 1 milión EUR na obdobie každých troch daňových rokov. V regiónoch, ktorých hospodárska a sociálna stabilita závisí do veľkej miery od cestovného ruchu a ktoré sú poznačené vysokou nezamestnanosťou, by mal tento prah platiť aj pre verejné investície do infraštruktúry využívanej v cestovnom ruchu, ak ju pravidelne využíva miestne obyvateľstvo. Súčasne pripomína, že rámec pôsobnosti aktuálneho všeobecného nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách platného do 31. decembra 2020 už zahŕňa aj zachovanie kultúrneho dedičstva a pomoc pre športové a multifunkčné rekreačné zariadenia;

22.

podotýka, že cestovný ruch je kľúčovým prvkom stratégie mnohých menej rozvinutých regiónov, ktoré majú veľký a stále plne nevyužitý potenciál z hľadiska hospodárstva a životného prostredia;

23.

poukazuje na problémy v súvislosti s regulačným rámcom, a žiada členské štáty, aby nesprísňovali platné európske predpisy vnútroštátnou reguláciou (gold plating). VR odporúča EK v rámci iniciatívy REFIT podniknúť tieto špecifické iniciatívy v oblasti cestovného ruchu:

24.

žiada stratégie na revitalizáciu centier miest, keď sa budú zisťovať budúce potreby investícií do obnovy alebo infraštruktúry, aby sa dôkladne zohľadnil potenciálny vplyv týchto investícií, pokiaľ ide o ochranu a zvyšovanie miestnej atraktívnosti pre aktivity cestovného ruchu a zlepšovanie dostupnosti pre občanov a návštevníkov s obmedzenou mobilitou;

25.

navrhuje v zmysle inteligentnej špecializácie (smart regions/cities) podporovať projekty tematicky zameraného cestovného ruchu  (13) ako protiváhu negatívnych dôsledkov masového cestovného ruchu, a zaviesť titul „Európske hlavné mesto inteligentného cestovného ruchu“, ktorý by zástupcovia priemyslu cestovného ruchu, EK, EP a VR každoročne udeľovali maximálne trom mestám/regiónom v EÚ. Pri tom by sa osobitná pozornosť mala venovať propagácii udržateľných a konkurencieschopných turistických destinácií ako prínosu k iniciatíve Vysokokvalitné európske destinácie (EDEN). Zohľadniť by sa mali aj oblasti mimo centier miest a dobre známych mestských lákadiel, aby tak z neho profitovali aj mestské uzly v okrajových častiach metropolitných oblastí či malé a stredne veľké mestá;

26.

zdôrazňuje, že mestský cestovný ruch vytvára priestorovú dynamiku pre transformáciu mestského prostredia, a to prostredníctvom obnovy verejných priestranstiev, infraštruktúry a prepojení, rozvoja miestnej vybavenosti a rekreačnej infraštruktúry. To prospieva nielen turistom, ale aj miestnemu spoločenstvu a občanom;

27.

žiada, aby sa podporoval cestovný ruch zameraný na kultúru, prírodu, dejiny a náboženstvo, ktorý je prínosom v oblasti zamestnanosti, porozumenia medzi kultúrami, ako aj v oblasti regionálneho a vidieckeho rozvoja, a vyzýva, aby sa prepojili turistické atrakcie s cieľom vytvoriť tematické cestovné trasy na európskej, národnej a miestnej úrovni, ako napríklad mestá a pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V tejto súvislosti by sa mala v Európskej únii vytvoriť európska sieť miest svetového dedičstva a mali by sa prijať konkrétne opatrenia na ich zachovanie a zvýšenie povedomia o ich existencii;

28.

zdôrazňuje, že cestovný ruch súvisiaci so zdravím a wellness je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví cestovného ruchu, ktoré láka starších Európanov a návštevníkov z tretích krajín, a odporúča posilniť prepojenie medzi agendami v oblasti cestovného ruchu a striebornej ekonomiky;

29.

zdôrazňuje, že vidiecky cestovný ruch zachováva miestne spoločenstvá tým, že vytvára pracovné miesta, podporuje rozvoj, chráni životné prostredie, a podporuje vidiecku kultúru, umenie a remeslá a žiada, aby

30.

zdôrazňuje dôležitú úlohu gastronomického cestovného ruchu, pokiaľ ide o tvorbu nových a udržateľných pracovných miest, a upozorňuje na skutočnosť, že cieľom rozvoja tohto odvetvia cestovného ruchu je propagácia kvalitných tradičných miestnych výrobkov. Vzhľadom na skutočnosť, že viac ako tretina výdavkov vynaložených v rámci cestovného ruchu pripadá na spotrebu potravín, gastronómia je istým a dôležitým zdrojom príjmov;

31.

pripomína svoju podporu iniciatívam Európske hlavné mesto kultúry a značka „Európske dedičstvo“, ako aj Dni európskeho dedičstva a cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo;

32.

pripomína, že cestovný ruch je v mnohých oblastiach kľúčovou poistkou hospodárskeho rastu, príjmov a zamestnanosti. VR vyzýva regióny, aby dbali vo svojich stratégiách cestovného ruchu  (14) na udržateľnosť  (15), pomocou novátorských nástrojov na monitorovanie a posilnenie udržateľnosti každého z troch rozmerov cestovného ruchu: environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho (ETIS), s cieľom zaujať holistický prístup, ktorý predvída zvýšený tlak na životné prostredie v dôsledku aktivít cestovného ruchu a vie sa s ním vyrovnať. Príprava týchto stratégií by sa mala cielene podporovať prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ;

33.

žiada európske právne riešenie trendu kolaboratívneho hospodárstva, ktoré okrem pozitívnych vplyvov so sebou prináša aj riziká, ako napríklad chýbajúce sociálne zabezpečenie pracovníkov, chýbajúce predpisy o ubytovaní zákazníkov/turistov, prenesenie rizík zamestnávateľov na zamestnancov a negatívne daňové vplyvy či chýbajúca kontrola kvality danej destinácie;

34.

podporuje rozvoj udržateľného kultúrneho cestovného ruchu v mestách, ktorý môže byť dôležitým katalyzátorom vytvárania príjmov pre inovatívne postupy v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a jeho riadení. Cestovný ruch v mestách tiež stimuluje inovácie. Využívanie informácií, komunikačné technológie a koncepcia inteligentných miest, ktorá nielen vytvára kvalitu, ktorú návštevníci zažívajú, ale zlepšuje aj kvalitu života miestneho obyvateľstva;

35.

nabáda turistické regióny, aby sa vzhľadom na klimatické zmeny postarali o diverzifikáciu svojich hospodárskych ťažísk, osobitne horské a pobrežné regióny majú vhodné predpoklady na to, aby získavali energiu z obnoviteľných zdrojov (vodná a veterná energia, slnko, geotermálna energia, biomasa) a spoločne so sektorom investovali do projektov, ktoré sú priaznivé z hľadiska klímy, a využívali nástroje, ako sú Hotel Energy Solutions (HES) (16) a Nearly Zero Energy Hotels (neZEH) (17);

36.

vyzýva EK, aby podporovala kampane na zvýšenie informovanosti v tomto sektore o problematike udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi (s cieľom obmedziť spotrebu vody, plytvanie potravinami, používanie čistiacich prostriedkov a hygienických potrieb);

37.

žiada, aby EK a členské štáty prijali ďalšie opatrenia na cezhraničné formálne uznávanie kvalifikácií v odvetví cestovného ruchu, ako aj všestrannú odbornú prípravu, aby sa znížila sezónna závislosť. Pri uznávaní kvalifikácií musí byť latka nastavená vysoko (18);

38.

zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti využívaniu nelegálnej alebo neohlásenej práce, ktorá je mimoriadne rozšírená najmä v sektore cestovného ruchu (19);

39.

žiada EK, aby v rámci EURES v spolupráci s národnými agentúrami na sprostredkovanie zamestnania vypracovala špecifické, na cestovný ruch zamerané programy na celoeurópske sprostredkúvanie práce pre kvalifikované pracovné sily v regiónoch so silným turistickým zameraním;

40.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy a agentúry trhu práce, aby s odvetvím cestovného ruchu vytvorili kvalifikačné združenia, ktoré by v zmysle celoživotného vzdelávania poskytovali školenia v na podporu kvality (udržateľnosť, starostlivosť, bezpečnosť a pod.) a marketing produktov (digitalizácia) v sektore cestovného ruchu;

41.

víta prijatie nových cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (20) Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov na jeho 70. zasadnutí a zdôrazňuje, že spomedzi 17 cieľov sa cestovný ruch výslovne uvádza v cieľoch 8, 12 a 14, a to v súvislosti s jeho schopnosťou podporovať hospodársky rast, začleňovanie a dôstojnú prácu pre všetkých, podnecovať udržateľnú spotrebu a výrobu a ďalšiu ochranu a udržateľný rozvoj vodných zdrojov, so zreteľom na hlavné oblasti činnosti, zasadzovanie sa za a osvetu v tejto oblasti, budovanie poznatkov a ich šírenie, tvorbu politiky, ako aj budovanie kapacít a vzdelávanie;

42.

v rámci európskej vzdelávacej ofenzívy navrhuje:

43.

vyzýva členské štáty, regióny a mestá, aby rýchlejšie začlenili migrantov a žiadateľov o azyl do trhu práce, využili jazykové a odborné zručnosti migrantov a ďalej ich rozvíjali pomocou kurzov;

44.

zdôrazňuje, že európski občania vnímajú, že oni ako turisti sú spotrebitelia chránení právom EÚ a môžu sa slobodne pohybovať na jednotnom trhu EÚ a v schengenskom priestore. Cestovný ruch preto pri vytváraní povedomia o európskom občianstve a pri podpore vzájomného porozumenia zohráva dôležitú úlohu. Preto by sa mali vytvoriť stimuly, ktoré povedú európskych občanov k tomu, aby svoju dovolenku trávili viac v Európe. VR vyzýva EK a členské štáty, aby pri rešpektovaní zásady subsidiarity a uplatňovaní viacúrovňového riadenia zvážili tieto nápady:

45.

zdôrazňuje, že cestovný ruch výraznou mierou prispieva k porozumeniu medzi národmi a pomáha lepšie spoznať rôzne kultúry;

46.

navrhuje, aby EK, EP a VR vypísali mediálnu cenu („Oskar“ v oblasti cestovného ruchu), ktorou by oceňovali dokumentárne reportáže (v printových alebo audiovizuálnych médiách), ktoré sprostredkúvajú poznatky o európskom kultúrnom a prírodnom dedičstve, ako aj o regionálnych a miestnych turistických atrakciách v Európe a prispievajú k vytváraniu európskeho občianskeho povedomia;

47.

vyzdvihuje význam vnútorného trhu a schengenského priestoru pre cezhraničný cestovný ruch a miestne trhy. VR dôrazne vyzýva členské štáty, aby zaručili schengenský priestor bez hraníc;

48.

víta „vízový balík“ (23), ktorý Komisia prijala v apríli 2014 a zdôrazňuje, že zjednodušenie vízového režimu je dôležitým predpokladom pre to, aby sa turisti (najmä z krajín BRIC) odhodlali navštíviť Európu (24). Je potrebné dôkladne zvážiť bezpečnostné otázky a hospodársky prínos cestovného ruchu. Výbor víta v tejto súvislosti zavedenie Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (25), ktorý posilní bezpečnosť cestovania do schengenského priestoru v rámci dohôd o bezvízovom styku;

49.

navrhuje, aby sa otázkam spojeným s cestovným ruchom, a najmä opatreniam na zlepšenie bezpečnosti európskych turistov v krajinách mimo EÚ, venovala správa Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM);

50.

podporuje novovytvorené platformy pre spoluprácu medzi EÚ a medzinárodnými partnermi ako Čína, a to prostredníctvom iniciatív ako je výbor pre rozvoj kultúry a cestovného ruchu v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR) medzi EÚ a Čínou (26);

51.

plne podporuje rozhodnutie vyhlásiť rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva, pričom sa domnieva, že cestovný ruch bude kľúčovým prvkom, ktorý umožní plne rozvinúť príslušné aktivity a žiada stanovenie Európskeho roka cestovného ruchu;

52.

žiada, aby sa medzi zastrešujúcimi organizáciami národného hnutia cestovného ruchu a Európskou komisiou pre cestovný ruch zosúladila spoločná reklama na Európu v tretích krajinách;

53.

nabáda, aby sa ponuka cestovného ruchu rozšírila a zamerala na konkrétne krajiny, záujmové skupiny, profesijné skupiny atď., pričom by sa malo dbať na to, aby sa informácie šírili prijateľným a zrozumiteľným spôsobom, podľa možnosti pomocou najnovších médií v celosvetovom meradle. Väčšia dostupnosť poznatkov o európskych produktoch cestovného ruchu môže zdynamizovať cestovný ruch v rámci Európy, ako aj zo vzdialenejších krajín;

54.

žiada Komisiu, aby sa viac zaoberala interferenciou cestovného ruchu a migrácie resp. utečeneckých prúdov, preskúmala kultúrne, hospodárske a spoločenské dôsledky a v spolupráci s VR zistila potenciál príležitostí, ktoré príslušné regióny ponúkajú (trh práce atď.);

55.

odporúča EK, aby

56.

vyzýva EK, aby zapojila VR do každoročného európskeho fóra cestovného ruchu a európskeho dňa cestovného ruchu;

57.

žiada každoročnú diskusiu o cestovnom ruchu medzi príslušnými výbormi a orgánmi EP a VR. Súčasťou tejto diskusie by mohlo byť spoločné vypočutie zainteresovaných strán spojených s týmto sektorom;

58.

vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby do svojho programu zaradili témy cestovného ruchu v Európe a zapojili zástupcov VR;

59.

podporuje manifest Tourism for Growth and Jobs Manifesto  (29), ktorý je iniciatívou verejných a súkromných aktérov v sektore cestovného ruchu, a navrhuje podpísať ho s cieľom spojiť sily, aby sa podarilo udržať Európu ako atraktívny turistický cieľ a zabezpečiť, že sektor cestovného ruchu bude aj naďalej prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európe;

60.

nabáda UNWTO, aby podporila jeho iniciatívu s cieľom rozvíjať cestovný ruch;

61.

žiada, aby vlády a súkromný sektor podporovali politika a prax zodpovedného cestovného ruchu v súlade so zásadami uvedenými v Globálnom etickom kódexe cestovného ruchu UNWTO, ktorý predstavuje komplexný rámec pre rozvoj udržateľného, zodpovedného a všeobecne dostupného cestovného ruchu, ktorý zohľadňuje všetky hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne rozmery;

62.

osobitne zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť cestovného ruchu a apeluje na európskych aj mimoeurópskych občanov, aby sa informovali a boli zodpovednými turistami a cestovateľmi a rešpektovali miestne zvyklosti a kultúru.