9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/8

1.

podporuje snahu Európskej komisie zabezpečiť, aby európske politiky lepšie odrážali obavy vnútroštátnych, regionálnych a miestnych samospráv, a opakovane pripomína, že to musí byť spoločnou zodpovednosťou všetkých úrovní správy;

2.

podporuje názor, že lepšia právna regulácia neznamená len menej právnych predpisov na úrovni EÚ, ale aj stanovenie úrovne, na ktorej možno najlepšie dosiahnuť zamýšľané ciele, a zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie zásady subsidiarity je kľúčovým prvkom lepšej právnej regulácie;

3.

zdôrazňuje, že každá regulácia musí nájsť rovnováhu medzi rovnako oprávnenými obavami a očakávaniami v súvislosti s bezpečnosťou (individuálnou, právnou, správnou, finančnou) na jednej strane a s efektívnosťou, slobodou alebo s pružnosťou na druhej strane. Zabezpečiť vyváženie týchto obáv v konkrétnych súvislostiach je úlohou demokratického procesu a je zodpovednosťou demokraticky zvolených zástupcov na všetkých úrovniach, aby občanom vysvetlili nevyhnutné ústupky a kompromisy;

4.

berie na vedomie prácu skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže (Stoiberova skupina), jej záverečnú správu a nesúhlasné stanoviská;

5.

berie ne vedomie, že Rada, Komisia a Parlament podpísali 13. apríla 2016 Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva, a dúfa, že táto nová dohoda prispeje k zlepšeniu rozhodovania EÚ vo všetkých fázach – pri plánovaní, vypracúvaní, prijímaní, vykonávaní a hodnotení. Vyjadruje však znepokojenie, že osobitné úlohy demokraticky zvolených zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni a vo VR nie sú spomenuté v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva v žiadnom inom kontexte než v kontexte „zainteresovaných strán“ napriek váhe a mandátu, ktoré im poskytuje Lisabonská zmluva;

6.

chce sa podieľať na ďalších iniciatívach týkajúcich sa výkladu a vykonávania tejto novej dohody tak, aby bol v legislatívnom cykle plne využitý jeho potenciál ako poradného orgánu; pripomína, že veľký počet členov VR zohráva dôležitú úlohu pri vykonávaní politických opatrení EÚ;

7.

víta žiadosť Európskej komisie o vypracovanie „širšieho výhľadového stanoviska“, ktoré by obsahovalo „dodatočné návrhy týkajúce sa požiadaviek stanovených na základe právnych predpisov EÚ a jednoduchšie spôsoby na dosiahnutie rovnakých, či dokonca lepších výsledkov“;

8.

víta požiadavky Európskej komisie týkajúce sa jednotlivých politík na výhľadové stanoviská výboru v oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, energetika, finančné služby a poľnohospodárstvo, v ktorých môžu miestne a regionálne orgány určiť rôzne druhy záťaže a predložiť návrhy na zlepšenie, ktoré zodpovedajú ich potrebám;

9.

konštatuje, že toto širšie výhľadové stanovisko poskytuje prehľad účinkov právnej regulácie na miestne a regionálne orgány a podporuje konkrétne politické a odvetvové analýzy s cieľom určiť nedostatky a zaťaž;

10.

víta všeobecný prístup, v rámci ktorého sa do konzultácie o lepšej právnej regulácii osobitne zapájajú regionálne a miestne subjekty; v tejto súvislosti víta napríklad správu „Holandské provincie za lepšiu právnu reguláciu“ a upozorňuje na sériu zistených nedostatkov a konkrétne navrhnuté riešenia;

11.

v tejto súvislosti vyslovuje svoj súhlas so vznikom Amsterdamského paktu na konkrétne vykonávanie mestskej agendy EÚ, pretože v tematických partnerstvách zohráva významnú úlohu aspekt lepšej tvorby právnych predpisov. V tomto kontexte bola vypracovaná správa s názvom „Bridge! Better EU regulation for local and regional authorities“„Most – lepšia tvorba právnych predpisov EÚ pre miestne a regionálne samosprávy“. Obsahovala príklady konkrétnych situácií, v ktorých v miestnej a regionálnej praxi vznikajú ťažkosti s európskymi právnymi predpismi;

12.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala navrhované riešenia týkajúce sa odvetvových nariadení, proporcionality, cezhraničných nedostatkov, štátnej pomoci a tlaku auditu a zohľadnila ich pri vypracovaní nových pravidiel;

13.

uznáva osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v širokej škále oblastí, ktoré sú výrazne zasiahnuté právnou reguláciou EÚ, a ich úlohu orgánov, ktoré transponujú právne predpisy EÚ v praxi a spravujú fondy EÚ a zdôrazňuje, že na základe ich osobitnej zodpovednosti majú dobré možnosti posúdiť, ktoré oblasti regulačných rámcov sú problematické, resp. by sa mali upraviť;

14.

domnieva sa, že všetky úrovne správy musia zabezpečiť primeranosť, účinnosť a efektívnosť právnych predpisov a že nespôsobujú zbytočné náklady a zaťaženie, pričom zároveň chránia občanov, spotrebiteľov, udržateľnosť a životné prostredie;

15.

chápe, že inštitúcie EÚ musia všetkým občanom ukázať hodnotu regulačných rámcov, ako aj pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, a zároveň dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

16.

uznáva, že v dôsledku nedávnych ťažkostí v hospodárskej oblasti sa vytvorila situácia, v rámci ktorej dodatočné náklady spôsobené nadmernou reguláciou pre mnohé miestne a regionálne orgány ešte zvýšili rozpočtové škrty. A to v situácii, kde už došlo k zníženiu objemu dostupných zdrojov. To sa ukázalo ako zaťažujúce a viedlo k väčšiemu tlaku na tieto orgány, aby sa usilovali znížiť administratívne náklady, zatiaľ čo sa od nich stále viacej požadujú opatrenia. VR pripomína, že je potrebné zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž, ak to má vplyv na dôležité úlohy, ktoré sú miestne a regionálne orgány povinné vykonávať;

17.

oceňuje, že správy a stanoviská, ktoré doteraz prijali Európsky parlament, EHSV a Výbor regiónov, potvrdili význam koordinovaných opatrení EÚ v duchu partnerstva s vnútroštátnymi inštitúciami a inštitúciami EÚ, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi;

18.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore občanov v rámci prekonávania ťažkostí spôsobených dlhodobými hospodárskymi problémami a nedostatkom príležitostí a pripomína, že právna istota a ľahký prístup k programom EÚ pri súčasnom zohľadnení potreby štrukturálnych reforiem sú základným predpokladom k tomu, aby miestne a regionálne orgány mohli plniť túto úlohu;

19.

poznamenáva, že finančné prostriedky EÚ sú pre mnohé miestne a regionálne orgány dôležité na vykonávanie právnych predpisov EÚ, predovšetkým na vykonávanie politiky súdržnosti diferencovanej v závislosti od hospodárskej sily;

20.

uznáva, že dostupnosť programov EÚ a požadované regulačné režimy môžu spôsobiť značné ťažkosti, pokiaľ ide o výklad právnych rámcov, pravidlá vykonávania, audit a podávanie správ, a upozorňuje na to, že režim auditu spôsobuje mnoho ťažkostí, v neposlednom rade v súvislosti s dlhodobým uchovávaním záznamov pre sponzorov projektov, tak ako sa uvádza aj v stanovisku VR o zjednodušení fondov EŠIF;

21.

víta uznesenie Európskeho parlamentu k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (1), v ktorom bola zdôraznená dôležitá úloha, ktorú zohráva Výbor regiónov ako politická inštitúcia, a súhlasí s názorom, že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie noriem;

22.

pri súčasnej podpore cieľa zníženia byrokracie a odstránenia zbytočnej regulačnej záťaže zdôrazňuje, že program REFIT sa nesmie vnímať ako zámienka na zníženie úrovne ambícií, najmä v oblastiach, ako sú životné prostredie, bezpečnosť potravín, zdravie a práva spotrebiteľov;

23.

podporuje cieľ zavádzať právne predpisy EÚ na vnútroštátnej úrovni čo najčastejšie jedna k jednej, a len ak si to vyžadujú vecné a odborné dôvody, zachádzať nad rámec minimálnych noriem EÚ. Členské štáty a regióny však v každom jednotlivom prípade musia mať naďalej možnosť posúdiť, čo je na zmysluplnú realizáciu potrebné. Návrh Komisie, že nadmerná regulácia („gold-plating“) by mala byť odôvodnená, by mohol pomôcť zvýšiť transparentnosť. Avšak posilnená zodpovednosť vo veci vykonávania na celoštátnej a regionálnej úrovni nesmie viesť k zasahovaniu do otázok vnútroštátnej administratívnej štruktúry a vnútroštátnych administratívnych postupov;

24.

zdôrazňuje, že pri posudzovaní právnych predpisov je dôležité vziať do úvahy náklady aj prínosy – spoločenské, environmentálne a iné – pre občanov a hospodárstvo, ako aj náklady, pokiaľ by sa nekonalo na úrovni EÚ (2), t. j. spôsobené neexistujúcou spoločnou akciou na európskej úrovni v danom odvetví;

25.

v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Európskej komisii, aby pre celú EÚ vytvorila štandardnú definíciu nadmernej regulácie („gold plating“) s cieľom vytvoriť právnu istotu pri implementácii a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a obmedziť prílišnú byrokraciu (3);

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj digitálnych metód a nástrojov IKT, o. i. v rámci akčného plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu s cieľom zabezpečiť spoločný formát a postup pre zhromažďovanie údajov potrebných na účely monitorovania a podávania správ a znížiť tak administratívnu záťaž vznikajúcu v dôsledku vkladania údajov do vnútroštátnych, ako aj európskych databáz;

27.

zdôrazňuje význam „kontroly vhodnosti“, ktorá môže identifikovať prekrývanie a nezrovnalosti, ktoré vznikli v priebehu času zo širokej škály cieľov a nových politických iniciatív, najmä pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa podávania správ a zabezpečenia súladu;

28.

zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia rozsahu ohlasovacích povinností, ktoré boli zavedené na dosiahnutie súladu s právom EÚ. Navrhuje, aby sa vytvoril a čo najviac štandardizoval zoznam požiadaviek na podávanie správ pre miestne a regionálne orgány a aby použité metodiky podávania správ smerovali k zníženiu administratívnej záťaže občanov, MSP a miestnych a regionálnych orgánov;

29.

uznáva, že jazyk a jeho používanie môže byť buď prekážkou účasti alebo výzvou na účasť. Ľahko dostupný a zrozumiteľný jazyk je kľúčovým prvkom legislatívnych a regulačných zmien;

30.

je presvedčený, že inkluzívnosť si vyžaduje jednoduchosť a zrozumiteľnosť jazyka, štruktúr a právnej regulácie, aby sa zabezpečilo, že EÚ, jej účel, programy, politiky, legislatíva a praktická pomoc budú prístupné všetkým;

31.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preto zjednodušila jazyk, ktorý používa, tak, aby mu rozumela široká verejnosť a navrhuje, aby sa používanie technického jazyka obmedzilo na minimum v súlade s právnymi požiadavkami;

32.

je presvedčený, že je potrebný užívateľsky prijateľnejší a jednotný výklad pravidiel a predpisov EÚ, napríklad aj vrátane primeraných požiadaviek na audit, väčšieho využívania pevných sadzieb, zjednodušenia podávania žiadostí, nárokov a podávania správ, a jasnejšieho výkladu právnych predpisov (napríklad v prípade právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci a verejného obstarávania);

33.

chápe, že EÚ musí venovať náležitú pozornosť aktívnej komunikačnej stratégii zameranej na zapojenie partnerov, udržanie činnosti a pritiahnutie investícií;

34.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri zabezpečovaní odbornej prípravy a poskytovaní informácií o európskych politikách a programoch s cieľom priblížiť ich miestnemu obyvateľstvu;

35.

zdôrazňuje úlohu informačných centier Europe Direct pri informovaní miestnych občanov o právnych predpisoch a programoch EÚ, pričom prispôsobujú obsah a jazyk občanom;

36.

konštatuje, že vedomostné centrá, ku ktorým patrí aj Europa Decentraal v Holandsku, zohrávajú dôležitú úlohu pri uľahčovaní správneho vykonávania a výkladu právnych predpisov EÚ. Ich experti majú významnú úlohu pri poskytovaní voľne prístupných informácií a taktiež poskytujú poradenské služby pre miestne a regionálne orgány a ich združenia. Na druhej strane vysoký dopyt po práci znalostných centier preukázal potrebu zjednodušovania právnych predpisov EÚ;

37.

oceňuje, že v rámci súčasnej praxe sú občania vyzývaní, aby sa zúčastňovali na konzultáciách. Príspevky jednotlivých občanov sú však zriedkavé, keďže väčšina z týchto konzultácií je obmedzená z dôvodu jazykovej dostupnosti a používania technických pojmov a súvislostí, v dôsledku čoho sú do značnej miery odrádzajúce. Dostane sa k nim len málo občanov, ktorí majú potrebné zručnosti a ovládajú daný jazyk, ktoré im umožňujú zapojiť sa. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky príslušné strany, a najmä občianska spoločnosť, mali rovnaký prístup k textom konzultácií, ktoré musia byť preložené do všetkých úradných jazykov EÚ a byť čo najjednoduchšie, najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie tak, aby poskytovali čo najviac informácií o predkladaných predpisoch;

38.

zastáva názor, že občianske konzultácie by mali dopĺňať, a nie nahrádzať štruktúrované verejné konzultácie, pričom by tiež nemali znižovať úlohu príslušných inštitucionálnych orgánov uznaných v Lisabonskej zmluve;

39.

pripomína, že je dôležité vyhradiť vo fáze legislatívnej iniciatívy osobitnú konzultáciu zameranú na miestne a regionálne zhromaždenia s legislatívnou právomocou prostredníctvom VR, keďže ako zástupcovia územných celkov predstavujú demokratické zhrnutie skutočných potrieb občanov, vrátane tých, ktorí nie sú jednotlivo schopní sprostredkovať svoj názor;

40.

v tomto zmysle je nevyhnutné, aby sa regionálne a miestne orgány uprednostňovali pred súkromnými spoločnosťami, a to jednak v súvislosti s ich úlohou uznanou v Lisabonskej zmluve, jednak preto, že sú vyjadrením demokracie a politického zastúpenia;

41.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotné kontaktné miesto pre poskytovanie poradenstva o právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť, aby žiadateľom o finančné prostriedky EÚ bolo poskytnuté včasné, primerané, jednoznačné a jasné poradenstvo;

42.

navrhuje v priebehu programového obdobia požiadať o názor odborníkov, aby zlepšenie legislatívneho a regulačného rámca bolo založené na praktických skúsenostiach;

43.

navrhuje osobitný mechanizmus na využitie finančných prostriedkov na technickú pomoc s cieľom vytvoriť právnické tímy pre každý program, ku ktorým budú mať všetci žiadatelia voľný prístup a ktorý na základe jednotného výkladu právnych predpisov podľa odporúčaní Európskej komisie a na základe existujúcich postupov môže poskytovať rozsiahle a ucelené poradenstvo o predpisoch EÚ týkajúcich sa financovania v záujme odstránenia mnohých pochybností a nevýhod, s ktorými sa v súčasnosti stretáva konečný príjemca;

44.

navrhuje, že mechanizmy riadenia musia vytvoriť jasné rozlíšenie medzi správou programu a realizáciou projektu/programu, aby sa predišlo prípadným konfliktom záujmov a hodnoteniu odchýlok;

45.

navrhuje maximalizovať výšku finančných fondov v rámci existujúceho rozpočtového stropu, čo umožní programový prístup k realizácii, v rámci ktorého sa kombinuje množstvo súvisiacich projektov a úspech sa meria skôr podľa hlavných výsledkov, než výsledkov jednotlivých projektov v oblastiach ako napríklad energetika;

46.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti rozvoja a zlepšovania modelov finančného inžinierstva vrátane špecializovaných fondov rizikového kapitálu pre kľúčové odvetvia, účinnejšieho zosúladenia grantového financovania s iniciatívou JESSICA s cieľom stimulovať investičný trh s nehnuteľnosťami, a možnosť systému mikroúverov na základe iniciatívy JASMINE na podporu začínajúcich podnikov a malých podnikov;

47.

navrhuje zvýšiť príležitosti pre spárovacie financovanie a najmä zo súkromného sektora s cieľom zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov, ktoré miestnym a regionálnym orgánom umožnia riešiť miestne potreby;

48.

žiada Komisiu, aby navrhla mechanizmus, v rámci ktorého by sa nevyužité finančné prostriedky a prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, vracali do rozpočtu EÚ tak, ako boli pridelené príslušnému členskému štátu ako pripísané príjmy, aby sa tak zabezpečilo pridelenie a využitie týchto prostriedkov v rámci odvetvových politík príslušného členského štátu, pre ktoré boli odsúhlasené;

49.

v súčasnosti sa nedarí využívať dostupné finančné prostriedky najmä preto, lebo implementačný systém má veľa chýb, je pomalý a príliš zložitý, ako aj preto, lebo priority nie sú primerané vymedzené; Je nevyhnutné zabezpečiť riadnu komunikáciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj vnútroštátnymi orgánmi s cieľom prehodnotiť a objasniť priority, aby príjemcovia neboli znevýhodnení;

50.

preto je dôležité zabezpečiť, aby zvlášť viacročné programy financovania mali istotu plánovania a spoľahlivosti v záujme dosiahnutia svojich cieľov; Väčšia pružnosť vo viacročnom finančnom rámci preto nesmie viesť k financovaniu presunov alebo nových politických iniciatív na úkor už schválených programov;

51.

navrhuje jednoznačne prideliť úlohy pre partnerov pri podávaní správ a monitorovaní v kontexte programov financovaných EÚ v rámci obcí alebo regiónu vrátane prehľadu výdavkov a výsledkov a navrhovania nápravných opatrení a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc vrátane finančných prostriedkov pre miestne a regionálne orgány, ak zjednodušenie, či už legislatívne alebo nelegislatívne, bude znamenať zvýšenie verejných výdavkov na poskytovanie ich služieb;

52.

žiada Európsku komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na zjednodušenie politiky súdržnosti tým, že zohľadní návrhy miestnych a regionálnych orgánov vyjadrené v stanovisku na tému Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov, spravodajca: Petr Osvald (CZ/SES) (4);

53.

pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú hlavným nástrojom EÚ na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých členských štátoch a že ich zjednodušenie je zásadné pre dosiahnutie politických cieľov. Mali by sa naplánovať okamžité zlepšenia v rámci súčasného programového obdobia, ako aj dlhodobé zjednodušovanie, ktoré môže potenciálne viesť k zásadnej revízii existujúceho mechanizmu realizácie a platných právnych predpisov;

54.

zvlášť upozorňuje na potrebu zjednodušenia, ktoré by prinieslo legislatívne aj nelegislatívne zmeny v oblastiach týkajúcich sa auditu, požiadaviek a pokynov v súvislosti s podávaním správ, štátnej pomoci, verejného obstarávania a pridávania dodatočných požiadaviek k právnym predpisom;

55.

poznamenáva, že úsilie o zjednodušenie si vyžaduje cielenú spoluprácu medzi všetkými príslušnými útvarmi Komisie, najmä GR REGIO, GR EMPL, GR COMP a GR GROW;

56.

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla viac informácií a viac podporila odbornú prípravu miestnych a regionálnych orgánov v oblasti súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI);

57.

žiada o zjednodušenie procesov podávania žiadostí a správ, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výskum a inováciu, a to aj posilnením uplatňovania štandardných nákladov, a najmä pokiaľ ide o audit;

58.

zdôrazňuje odporúčania obsiahnuté v stanovisku na tému Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré bolo prijaté v októbri 2015 (5);

59.

opakuje, že je potrebné posilniť zásadu dôvery voči konečným príjemcom tým, že sa zmierni povinnosť vykazovať odôvodnenie výdavkov pri predkladaní záverečnej správy a že sa zasiahne do fázy kontroly kladením dôrazu na výsledky financovaných projektov;

60.

vyjadruje znepokojenie, že aj napriek uvedeným cieľom novej SPP obmedziť právne predpisy na úrovni EÚ, sa zvýšil regulačný výstup Komisie prostredníctvom delegovaných právnych predpisov;

61.

pripomína svoju žiadosť, že medzi SPP a ostatnými politikami EÚ, ako je environmentálna politika (a environmentálne fondy), je potrebný väčší súlad a komplementárnosť. Väčší súlad je najpotrebnejší medzi Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ktoré spolu tvoria spoločný strategický rámec založený na širších politických cieľoch stratégie Európa 2020;

62.

domnieva sa, že SPP sa musí zosúladiť s cieľom územnej súdržnosti, ktorý je zakotvený v Lisabonskej zmluve, a že je nutné vyhnúť sa tomu, aby sa prostredníctvom opatrení EÚ zvyšovala územná nerovnováha alebo aby boli ohrozené verejné služby, napr. vo vidieckych oblastiach;

63.

považuje za veľmi dôležité, aby sa v rámci prebiehajúceho pracovného procesu o lepšej právnej regulácii pre MSP plne zohľadnili skutočné potreby subjektov v regionálnom a miestnom podnikateľskom prostredí;

64.

poukazuje na to, že platforma REFIT musí venovať dostatočnú pozornosť aj regulačnej záťaži správnych orgánov. Je dôležité predísť presúvaniu tejto záťaže medzi podnikmi a orgánmi správy;

65.

poznamenáva, že na základe konzultácii s víťazmi projektu výboru „Podnikateľský región roka“ prioritné oblasti, v ktorých je potrebné zjednodušenie, alebo oblasti, kde miera zjednodušenia zavedená prostredníctvom existujúcich právnych predpisov ešte nie je dostatočná, zahŕňajú účasť MSP na projektoch financovaných z EFRR, prístup MSP k verejnému obstarávaniu, spotrebiteľské práva a nariadenie REACH. Ako priorita pre ďalší postup boli určené aj požiadavky na podávanie správ o obchodných štatistikách (Intrastat);

66.

domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia v oblasti administratívneho zjednodušenia pre MSP, najmä pokiaľ ide o DPH;

67.

žiada, aby boli prijaté opatrenia na zjednodušenie prístupu MSP k verejnému obstarávaniu. Vyjadruje obavy, že miera zjednodušenia, ktorá bude zavedená prostredníctvom nových smerníc a jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, nemusí byť ešte dostatočná na zabezpečenie priaznivých pravidiel obstarávania pre MSP;

68.

upozorňuje, že uvedené opatrenia na zjednodušenie nesmú poškodzovať schopnosť miestnych a regionálnych orgánov schvaľovať, z dôvodu ich osobitnej situácie a potrieb občanov, prísnejšie normy, a to najmä v oblastiach, ako sú rovnosť, sociálna, priemyselná alebo environmentálna politika;

69.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ v oblasti štátnej pomoci v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sú príliš podrobné a príliš zložité vzhľadom na množstvo sekundárnych právnych predpisov a nezáväzných textov v oblasti štátnej pomoci. Ďalším zjednodušením sa zvýši právna istota, urýchli realizácia investičných projektov, zabezpečí včasné poskytovanie SVHZ a podporí sa rast a zamestnanosť;

70.

zdôrazňuje, že treba zvyšovať povedomie medzi inovatívnymi malými spoločnosťami o nových postupoch v oblasti verejného obstarávania, ich výhodách a obmedzeniach a o dostupnej podpore. V súvislosti s pravidlami EÚ o verejnom obstarávaní treba do troch rokov vypracovať posúdenie vplyvu a treba skontrolovať, či mali za následok uľahčenie prístupu MSP k verejným súťažiam, či prispeli k zníženiu byrokratických prekážok a či pomohli rozvíjať dlhodobé partnerstvá, pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré v súčasnosti nie sú na trhu;

71.

opakuje svoju výzvu, že prahové hodnoty pre zásadu de minimis v prípade štátnej pomoci pre SVHZ, ako aj prahová hodnota pre oslobodenie od povinnosti (podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ) oznámiť štátnu pomoc vo forme náhrady verejnej služby pre niektoré subjekty poverené poskytovaním SVHZ, by sa mali zvýšiť, keďže tieto opatrenia povedú k ďalšiemu zjednodušeniu pre miestne a regionálne orgány, ako aj pre subjekty prijímajúce náhradu;

72.

upozorňuje na svoje stanovisko na tému Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia: zlepšenie nahlasovania a zabezpečenie súladu, prijaté v apríli 2016 (6), a žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sa riadili jeho odporúčaniami pri kontrole vhodnosti povinností týkajúcich sa monitorovania a podávania správ v oblasti environmentálnej politiky;

73.

zvlášť upozorňuje na konkrétne odporúčania navrhnuté v stanovisku, ktoré sa týkajú auditu nadmernej záťaže a požiadaviek na podávanie správ, a vyzýva najmä na automatizáciu nástrojov podávania správ a hľadanie synergií medzi oznamovacími povinnosťami v rámci rôznych smerníc. Pripomína svoj návrh zaviesť „tabuľky výsledkov vykonávania“ pre ďalšie smernice v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia;

74.

podporuje možnosť horizontálnej smernice EÚ, ktorou by sa zaviedli ustanovenia na zabezpečenie súladu do všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to na základe zásad uvedených v stanovisku Výboru regiónov uvedenom vyššie;

75.

konštatuje, že v roku 2013 mala Európska únia rozsiahly súbor 63 záväzných cieľov a 68 nezáväzných cieľov, z ktorých väčšina sa má dosiahnuť v rokoch 2015 až 2020. Pri navrhovaní a zmene cieľov sa musí merať a zohľadniť vplyv týchto cieľov na miestne a regionálne samosprávy, ako aj podniky. Neužitočné ciele, ktoré sú už zavedené, by sa mali zrušiť, aby mali predstavitelia miestnych samospráv dostatočnú autonómiu na to, aby mohli opatrenia prispôsobiť miestnym ekonomickým a environmentálnym podmienkam;

76.

pripomína, že primerané rozdelenie zodpovednosti a zdrojov, ako aj jasné informačné toky medzi obcami, regiónmi a národnou úrovňou, pokiaľ ide o požiadavky členských štátov na monitorovanie a podávanie správ v oblasti životného prostredia, sú potrebné na zabezpečenie konzistentnosti, účinnosti a spoľahlivosti správy a ukazovateľov týkajúcich sa stavu životného prostredia.