Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52014IP0009(01)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o správe o plnení v roku 2013: rozvoj a uplatňovanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v Európe (2013/2079(INI))

Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, p. 9–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/9


P7_TA(2014)0009

Technológie na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o správe o plnení v roku 2013: rozvoj a uplatňovanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v Európe (2013/2079(INI))

(2016/C 482/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (1) (smernica o zachytávaní a ukladaní uhlíka) ,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 o budúcnosti zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013)0180),

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (2),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0430/2013),

A.

keďže zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je sľubnou technológiou, ktorá je možno jediným spôsobom, ako dosiahnuť výrazné zníženie CO2 z priemyselných zdrojov a ktorá má potenciál výrazne znížiť emisie CO2 z elektrární na fosílne palivá, ale ktorá si vyžaduje investície a predvedenie v priemyselnom rozsahu na podporu inovácií, bezpečné znižovanie nákladov a potvrdenie svojej bezpečnosti z hľadiska životného prostredia;

B.

keďže Medzinárodná agentúra pre energiu predpovedá, že fosílne palivá budú do roku 2030 naďalej poskytovať 75 % celosvetového energetického mixu, navrhuje, že CCS má zabezpečiť takmer 20 % zníženia CO2 do roku 2050, a tvrdí, že ak sa CCS nezavedie, bude potrebných ďalších 40 % investícií do elektriny, aby sa zabránilo zvýšeniu teploty o 2 oC;

C.

keďže technológia CCS je jedinou technológiou, ktorá je schopná výrazne znížiť emisie CO2 v hlavných priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho, cementárenského, chemického a rafinačného a v kombinácii s využitím biomasy na výrobu elektrickej energie má potenciál na presadzovanie čistého zníženia emisií CO2;

D.

keďže so súčasnými úrovňami využívania fosílnych palív a predpokladmi ich využívania v budúcnosti sa technológia CCS zdá zásadnou na dosiahnutie cieľa udržať zvýšenie globálnej teploty pod 2 oC;

E.

keďže vývoj v oblasti CCS by sa mal považovať za stratégiu, ktorá dopĺňa rozvoj obnoviteľných zdrojov energie pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;

F.

keďže v roku 2007 si predsedovia vlád EÚ predsavzali do roku 2015 mať v prevádzke 12 demonštračných elektrární s CCS, ale keďže ich finančná životaschopnosť závisí od vysokej ceny uhlíka, tieto ambície nie je možné realizovať;

G.

keďže rozvoj tejto technológie by nemal byť stimulom na zvýšenie podielu elektrární na fosílne palivá;

H.

keďže EÚ stráca svoje technologické vedenie v oblasti CCS a s jediným projektom, o ktorého finančnej podpore z programu NER300 sa uvažuje, a projektmi Európskeho energetického programu pre oživenie, ktoré boli ukončené alebo pozastavené, v súčasnosti nemá žiadnu účinnú politiku na podporu rozvoja hlavných projektov v oblasti CCS;

I.

keďže široká verejnosť by vždy mala mať úplnú a jasnú predstavu o výhodách a možných rizikách technológie CCS pred vypracovaním akéhokoľvek projektu v komerčnom rozsahu;

Zvýšenie ambícií

1.

uznáva, že nasadenie technológie CCS má potenciál umožniť EÚ splniť svoje očakávania v oblasti zníženia emisií uhlíka do roka 2050 pri čo najnižších nákladoch a že je to potrebné najmä na zníženie emisií CO2 v odvetviach s vysokou úrovňou emisií; nazdáva sa, že môže tiež prispieť k rozmanitosti a bezpečnosti dodávok energie a zároveň môže zachovávať a vytvárať pracovné príležitosti; potvrdzuje naliehavú potrebu vypracovať celú sériu hlavných projektov CCS, aby sa mohli zistiť najlepšie a hospodársky najvýhodnejšie riešenia, a vyzýva Komisiu, aby vytýčila ciele pre dosiahnutie tohto zámeru; oceňuje, že vzhľadom na podstatné požadované investície sú okrem systému EÚ na obchodovanie s emisiami potrebné ďalšie investície na podporu výskumu a technického a bezpečného uplatňovania CCS;

2.

domnieva sa, že hoci CCS môže poskytnúť časť riešenia na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov, bolo by lepšie, keby členské štáty mohli dosiahnuť tento cieľ bez použitia technológie CCS;

3.

vyzýva Komisiu, aby povzbudila zavádzanie CCS nielen v súvislosti s výrobou elektrickej energie z uhlia a zemného plynu, ale aj v sérii priemyselných odvetví, akými sú chemické odvetvie, metalurgické, železiarske a oceliarske, cementárske a rafinačné odvetvie; trvá na tom, že Komisia by sa mala zaoberať otázkou zavádzania technológie CCS v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a mala by predložiť návrhy na podporu včasnej tvorby hlavných projektov CCS pre priemyselné odvetvia;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalekosiahle opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce a využívania technológií na zmierňovanie účinkov zmeny klímy s cieľom naznačiť rozvíjajúcim sa hospodárstvam cestu k alternatívam vo vývoji, napríklad k technológiám CCS, ktoré sú menej náročné na uhlík;

5.

domnieva sa, že v akčnom pláne pre oceľ by sa mal uviesť osobitný odkaz na potrebu rozvíjať hlavné projekty CCS v rámci tohto odvetvia;

Vedúca úloha členských štátov

6.

uznáva, že zavedenie technológie CCS nemožno uskutočniť bez podpory členských štátov a súkromných investorov a že členské štáty majú absolútne a zvrchované právo povzbudzovať jej uplatňovanie alebo jej brániť; poznamenáva, že hoci viaceré členské štáty uviedli, že neočakávajú, že CCS zohrá úlohu pri dosahovaní ich cieľov týkajúcich sa zníženia emisií, nemalo by to odradiť od iniciatív tých, ktorí sa nazdávajú, že technológia môže zohrávať účinnú úlohu v ich prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.

pripomína Komisii, že Parlament vyzval na prijatie právneho predpisu, ktorý by vyžadoval, aby každý členský štát vypracoval stratégiu znižovania emisií uhlíka do roka 2050; navrhuje, aby sa tieto vnútroštátne plány aktualizovali každých päť rokov; očakáva, že členské štáty v nich uvedú, či a ako nasadia technológiu CCS;

8.

žiada Komisiu, aby navrhla uložiť členským štátom povinnosť pripraviť a uverejniť vnútroštátne plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo pred konferenciou o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v roku 2015;

9.

zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu vysokej ceny uhlíka členské štáty, ktoré si želajú podporiť zavádzanie CCS, zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní transparentného toku príjmov a toľkej ďalšej finančnej podpory, koľko bude potrebné na zabezpečenie výstavby a prevádzky hlavných projektov, aby si prevádzkovatelia, ktorí ako prví iniciátori čelia vysokým nákladom, mohli zaistiť návratnosť svojej investície; poznamenáva, že možno sa budú požadovať vhodné regulačné opatrenia, ak má byť technológia CCS zavedená na komerčnej báze; uznáva, že je potrebné, aby boli splnené normy environmentálnej bezpečnosti;

Regulácia a financovanie zo strany EÚ

10.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie investičného fondu EÚ pre priemyselné inovácie na podporu vývoja inovatívnych technológií šetrných voči životnému prostrediu vrátane hlavných projektov CCS, iných inovatívnych nízkouhlíkových technológií a opatrení na zníženie emisií CO2 z energeticky náročných priemyselných odvetví a ich procesov; navrhuje, aby sa to financovalo z predaja kvót z EU ETS; zdôrazňuje, že by to nemalo viesť k novému zaťaženiu rozpočtu EÚ; uznáva, že pri stanovení rámca pre parametre na používanie účtu tohto fondu by sa mali využiť poznatky z obmedzení a nepružnosti mechanizmu financovania NER 300;

11.

je presvedčený, že politiky a stratégie CCS by sa mali vypracovať na základe jasného dôkazu o pozitívnom vplyve na životné prostredie, stabilitu hospodárstva EÚ, zamestnanosť v EÚ a na dostupnosť ceny energie pre verejnosť a pre priemysel;

12.

nazdáva sa, že dlhodobejšia podpora CCS by sa mala odvíjať najmä od vhodného cenového signálu CO2; navrhuje, aby Komisia uľahčila diskusiu o možných alternatívach, pričom uskutoční analýzu systémov vyžadujúcich nákup osvedčení CCS, ktoré budú dokladom o CO2, ktorým sa zabránilo prostredníctvom ukladania alebo spracovania v rovnakom množstve, ako v CO2, ktoré sa nachádzajú vo fosílnych palivách umiestnených na trhu;

13.

žiada Komisiu, aby pripravila usmernenia pre členské štáty so zreteľom na rozličné finančné a iné mechanizmy, ktoré by mohli zaviesť na podporu a podnietenie vývoja CCS, a na podporu financií v rámci rozpočtu EÚ;

14.

všíma si rozhodnutie Európskej investičnej banky zakázať pôžičky na výstavbu elektrární na uhlie, ktoré by vypúšťali viac než 550 g CO2/kWh; zdôrazňuje, že bez finančnej podpory rozvoja CCS bude mať zavedenie prísnych emisných noriem zásadný význam;

15.

navrhuje, aby Komisia zvážila, ako by sa dal v týchto odvetviach využiť Výskumný fond EÚ pre uhlie a oceľ na podporu demonštrácie CCS v etape pred komerčným využitím;

16.

víta podporu nórskej vlády projektov CCS v EÚ a vyjadruje želanie, aby sa v diskusii o nasledujúcom programovom období predložila žiadosť o finančnú podporu hlavných projektov CCS;

17.

žiada Komisiu, aby posúdila prínosy prijatia a rozvoja skúšobného projektu Ciuden CCS v Španielsku, ktorý ako európske skúšobné zariadenie technológie zachytávania a skladovania CO2 v rámci krajiny získal podporu financovania z prostriedkov EÚ vo výške približne 100 miliónov EUR;

Preprava a úložiská

18.

uznáva, že vytvorením zoskupení priemyselných zariadení CCS obsluhovaných spoločnými potrubiami alebo inými prepravnými systémami CO2 možno dosiahnuť významné finančné úspory; tvrdí, že od prevádzkovateľov závodov nemožno vo všeobecnosti očakávať, že budú brať ohľad na budúce požiadavky iných zariadení, a že významné investície, napríklad kmeňové potrubia, ktoré môžu prípadne odvádzať CO2 z viacerých zdrojov, by sa mohli budovať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje, že členské štáty usilujúce sa o zavedenie CCS môžu zohrávať priamu úlohu pri zaisťovaní zabezpečovania prepravy CCS a určovaní dostupnosti skladovacej infraštruktúry;

19.

vyzýva na užšiu spoluprácu so Spojenými štátmi a s Kanadou formou výmeny skúseností a osvedčených postupov týkajúcich sa činností v oblasti CCS vykonaných v súvislosti s dialógom medzi USA a Kanadou o čistej energii;

20.

trvá na tom, že nízkouhlíkové technológie by sa mali považovať za doplnkové a nie za vzájomne konkurenčné; zdôrazňuje skutočnosť, že obnoviteľné zdroje i CCS majú svoju úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ a že energetický mix by sa nemal presadzovať na úkor dosiahnutia povinného cieľa EÚ v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov; žiada, aby boli v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 navrhnuté opatrenia na podporu oboch technológií;

21.

poznamenáva, že z geologického hľadiska je Európa bohatá na možné lokality vhodné na trvalé uloženie veľkého objemu CO2, v neposlednom rade na dne Severného mora, ďaleko od ľudských obydlí; podporuje opatrenia EÚ na stanovenie spoločného vymedzenia charakteru úložiska, identifikáciu vhodných úložísk v celej Európe, prípravu pilotných projektov a prípravu úložísk na ukladanie v komerčnom rozsahu na území členských štátov podporujúcich tento zámer;

22.

vyzýva Komisiu, aby podporila výrobu európskeho atlasu možných úložísk CO2;

23.

uznáva, že článok 6 Londýnskeho protokolu bol zmenený tak, že už nemusí tvoriť prekážku cezhraničnej prepravy CO2 určeného na ukladanie; poznamenáva však, že ratifikácia tejto zmeny by mohla trvať dlhé roky; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila, či existujú okolnosti, ktoré umožnia cezhraničnú prepravu CO2 pred ratifikáciou protokolu;

Zodpovednosť pri ukladaní

24.

berie na vedomie obavy niektorých potenciálnych staviteľov zariadení s CCS, že požiadavky a zodpovednosť, ktorá im plynie z geologického ukladania CO2 v úložiskách schválených členskými štátmi, sú nezmerateľné a neúmerné; pripomína však predpisy týkajúce sa zodpovednosti za ukladanie CO2, ktoré sa ustanovujú v smernici o geologickom ukladaní CO2 (smernica o CCS) a povinnosti plynúce držiteľom povolenia na ukladanie;

25.

plne súhlasí s tým, že treba zabrániť akýmkoľvek únikom z úložísk CO2 a v súlade s článkom 1 smernici o CCS chrániť environmentálnu integritu projektu; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie k tomu, do akej miery by sa mali vopred určiť podrobnosti dojednaní o dodržiavaní podmienok prostredníctvom rokovaní medzi možnými prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;

26.

poukazuje na to, že smernica o CCS poskytuje členským štátom veľkú pružnosť v určovaní finančnej zábezpeky poskytnutej prevádzkovateľmi CCS a obdobia, do ktorého sa zodpovednosť za zatvorené úložisko prenáša na príslušný orgán; navrhuje, aby členské štáty, ktoré sa usilujú podporovať rozvoj CCS, zohrávali väčšiu podnikateľskú úlohu a prevzali väčší podiel zodpovednosti v porovnaní so súčasným chápaním;

27.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmerňujúce dokumenty k smernici o CCS, aby sa tieto body vysvetlili;

28.

tvrdí, že požiadavka smernice o CCS, že v prípade úniku CO2 musia prevádzkovatelia odovzdať kvóty, nezohľadňuje nákladné úsilie potrebné na nápravu; obáva sa, že táto povinnosť kladie do cesty rozvoja CCS ďalšiu prekážku; vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení smernice o CCS navrhla jej revíziu;

Stav pripravený na zachytávanie a ukladanie

29.

trvá na tom, že nie je viac prijateľné investovať do elektrární či priemyselných zariadení, pri ktorých je pravdepodobné vypúšťanie veľkého množstva CO2, bez zohľadnenia toho, ako sa toto množstvo v budúcnosti zníži;

30.

zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer európske obyvateľstvo vo veľkej miery nemá vedomosti o technológii CCS, ale tí, ktorí sú o nej informovaní, ju skôr podporujú; žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu v záujme zvýšenia povedomia verejnosti o CCS, a vyjadruje presvedčenie, že lepšie porozumenie technológii CCS má zásadný význam pre jej verejné prijatie, a teda aj pre jej zavedenie;

31.

poznamenáva, že členské štáty môžu rôznymi spôsobmi vyhodnotiť ustanovenia smernice o CCS, ktoré vyžadujú posúdenie možností zachytávania, prepravy a ukladania pred udelením prevádzkových licencií elektrárňam;

32.

vyzýva Komisiu, aby ako možnú podmienku výstavby akýchkoľvek nových elektrární na fosílne palivá a priemyselných zariadení produkujúcich vysoké emisie nad schválenú veľkosť v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú používať technológiu CCS, navrhla primeranú prípravu na zavedenie technológie CCS alebo iných opatrení zameraných na podstatné zníženie emisií CO2 s výnimkou elektrární určených na vyrovnávanie špičky a prípadov, keď členský štát splnil legislatívnu požiadavku na uverejnenie plánu, ako splní svoje ciele v oblasti znižovania emisií CO2 do roku 2050 bez použitia technológie CCS;

33.

vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala mieru, v akej by bolo potrebné zaviesť CCS do určitých kľúčových dátumov, napr. do roku 2030, a predložila o tom správu, aby CCS mohlo výrazne prispieť k cieľom znižovania emisií do roku 2050;

Zachytávanie a používanie uhlíka

34.

víta rôzne iniciatívy na využitie CO2 spôsobmi, ktoré obmedzujú celkové množstvá emisií v atmosfére a vytvárajú alternatívne produkty, akými sú udržateľné dopravné palivá; obzvlášť naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál bezpečného používania CO2 na zdokonalenie ťažby ropy a plynu v EÚ;

o

o o

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

(2)  Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.


Top