18.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/16

Spravodajca:

Petr ZAHRADNÍK

1.1.

Kľúčovým všeobecným záverom je konštatovanie, že predpokladom aktívnejšieho, účinnejšieho a výraznejšieho postavenia eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách je posilnenie jej vonkajšieho zastúpenia, čím dôjde aj k posilneniu jej relatívnej váhy v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a zvýrazneniu jej pozície na medzinárodných finančných trhoch. Ešte pred zverejnením týchto dokumentov vypracoval EHSV na túto tému viaceré stanoviská (1).

1.2.

EHSV takisto vyjadruje súhlas s logikou uplatnenou v oboch dokumentoch, podľa ktorej po výraznom posilnení vnútornej správy eurozóny, najmä v rokoch 2009 – 2014, je následne potrebné urobiť takisto vyvážený krok z hľadiska jej zastúpenia v celosvetovej ekonomike ako prejav posilnenia politického piliera, zaisťujúceho vyváženú väzbu a konzistentnosť medzi vnútornou súdržnosťou a vonkajšími potrebami fungovania eurozóny, čo tiež vedie k zblíženiu paradigmy hospodárskych politík jednotlivých členských štátov.

1.3.

Z viacerých dôvodov (predovšetkým vzhľadom na dominantnú úlohu v globálnej správe hospodárskych záležitostí a tvorbe hospodárskej politiky a takisto z dôvodu praktického zapojenia do záchranných programov mnohých členských štátov EÚ v uplynulom období) EHSV rovnako súhlasí s prioritným zameraním posilnenia vonkajšieho zastúpenia eurozóny na Medzinárodný menový fond (MMF).

1.4.

Navrhované posilnenie vonkajšieho zastúpenia EÚ, resp. eurozóny však EHSV považuje súčasne za prvý krok v celom procese, po ktorom bude nasledovať podobný podrobný scenár vo vzťahu voči ďalším relevantným inštitúciám, ako je Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) alebo OECD – napríklad na účely bankovej únie alebo únie kapitálových trhov. EHSV navrhuje Európskej komisii, aby – pri zachovaní prioritného významu MMF v stratégii posilnenia vonkajšieho zastúpenia eurozóny – rozpracovala scenár posilnenia a zefektívnenia väzieb aj voči ostatným relevantným medzinárodným inštitúciám zohľadňujúc pritom príslušné obsahové zameranie.

1.5.

EHSV vo všeobecnosti súhlasí s cieľom, ktorým je dosiahnuť do roku 2025 jednotné zastúpenie eurozóny v MMF, ako sa uvádza v návrhu na vonkajšie zastúpenie eurozóny, ako aj so scenárom na naplnenie tohto cieľa. Podporuje pritom výzvu Európskej komisie na dosiahnutie takého konsenzu medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorý by Rade umožnil prijať všeobecne prínosné rozhodnutie o navrhnutom postupe.

1.6.

V tejto súvislosti EHSV zároveň odporúča jasne a zreteľne vymedziť úlohu vonkajšieho zastúpenia eurozóny na jednej strane a jej koordinovaného prepojenia s úlohou EÚ ako celku na strane druhej (v snahe zachovať integritu jednotného trhu). EHSV sa domnieva, že navrhované zastúpenie eurozóny v MMF sa týka tiež oblastí, ktoré vecne a obsahovo presahujú tematické vymedzenie eurozóny a sú mimoriadne dôležité pre celú EÚ a všetky jej členské štáty. EHSV taktiež súhlasí s tým, aby sa v procese vonkajšieho zastúpenia eurozóny zohľadnila aj otázka jej budúceho rozširovania. Existencia takejto koordinácie môže predstavovať dodatočný dôvod a motiváciu na vyhodnotenie rozhodnutia o pripravenosti členského štátu na vstup do eurozóny.

1.7.

EHSV súhlasí so základnými bodmi trojfázového scenára na dosiahnutie jediného kresla v MMF do roku 2025, ako aj s prechodnými etapami vedúcimi k naplneniu tohto cieľa. Musí sa však zaistiť potrebný politický tlak na to, aby si členské štáty včas splnili povinnosti a záväzky, ktoré im z toho vyplývajú.

1.8.

EHSV zároveň súhlasí s návrhom na vytvorenie takej štruktúry, ktorá povedie k zriadeniu postu zástupcu zodpovedného za záujmy eurozóny najmä v rámci MMF, ale aj v iných relevantných finančných inštitúciách v Bruseli (transformáciou podvýboru SCIMF na plnohodnotný podvýbor Hospodárskeho a finančného výboru), a s vytvorením skupiny, ktorá by zastupovala jednotný záujem eurozóny vo Washingtone s cieľom zaistiť explicitnú a skutočnú koordináciu vo vzťahu voči nečlenským štátom eurozóny.

1.9.

EHSV predpokladá, že navrhovaný postup vyústi do lepšej a dôkladnejšej koordinácie medzi členskými štátmi v oblasti hospodárskej politiky a jej vonkajšieho rozmeru a očakáva adekvátnu koordináciu medzi jednotlivými príslušnými inštitúciami a orgánmi EÚ v tejto oblasti pri súčasnom zaistení maximálnej transparentnosti.

1.10.

Podľa EHSV sa obidva dokumenty zameriavajú prevažne na procedurálno-organizačné alebo legislatívne a právne aspekty tejto záležitosti. EHSV odporúča zahrnúť ekonomickú analýzu a stručné vyjadrenie k očakávaným prínosom a dosahom po jeho vykonaní.

1.11.

EHSV schvaľuje a podporuje navrhovaný postup pre podávanie pravidelných správ o pokroku pri zaisťovaní silnejšieho zastúpenia eurozóny, pričom prvá z nich sa má predložiť na jar 2017.

2.1.

V stanovisku sú zhrnuté názory na dva dokumenty, ktoré boli vydané 21. októbra 2015 ako súčasť balíka opatrení na dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Tieto dokumenty sa týkajú jednej z priorít tohto balíka – vonkajšieho zastúpenia eurozóny. Balík je pritom navrhnutý ako systém navzájom sa ovplyvňujúcich a podmienených krokov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie požadovaného cieľa v roku 2025.

2.2.

Koncepcia vychádza z existujúcich návrhov na vytvorenie rozsiahlej a skutočnej HMÚ (november 2012) a ďalej bola zdôraznená v správe piatich predsedov z júna 2015.

2.3.

V dokumentoch sa predpokladá, že kľúčovou inštitúciou, voči ktorej by sa malo posilniť vonkajšie zastúpenie eurozóny, je Medzinárodný menový fond (MMF).

2.4.

Ak by bola eurozóna zastúpená jednotným spôsobom, umožnila by sa aj jednotná komunikácia eurozóny vo vzťahu s MMF v otázkach, v ktorých sa politiky EÚ výrazne koordinujú – hospodárske a rozpočtové záležitosti, makroekonomický dohľad, politika výmenných kurzov a finančná stabilita.

2.5.

Na tento základ nadväzuje návrh na konzistentnejšie a efektívnejšie vonkajšie zastúpenie eurozóny v rámci MMF, ktorý sa opiera o stratégiu čo najrýchlejšej dohody na podobe scenára a jeho pozvoľného uskutočňovania, pričom pozostáva z troch fáz.

2.6.

Koncepcia posilňovania vonkajšieho zastúpenia eurozóny sa má vykonávať transparentným spôsobom a zainteresovaná verejnosť má dostávať informácie prostredníctvom predkladania pravidelných správ o pokroku.

2.7.

Cieľová podoba jednotného zastúpenia eurozóny v MMF v roku 2025 je v legislatívnej úprave špecifikovanej v dokumente COM(2015) 603 final stanovená takto:

2.8.

V prípade rozšírenia eurozóny sa vykonajú potrebné zmeny v rámci koordinácie s nečlenskými štátmi eurozóny a uskutočnia sa príslušné kroky na zohľadnenie tohto stavu aj v rámci jednotného zastúpenia.

3.1.

V prvom dokumente sa pozornosť zameriava predovšetkým na procedurálno-organizačné aspekty danej témy, zatiaľ čo v druhom texte sú tieto poznatky predložené v podobe legislatívneho návrhu. Obidva predstavujú neoddeliteľný príspevok k vytvoreniu politického piliera eurozóny a zabezpečeniu rovnováhy medzi vnútornými a vonkajšími nástrojmi, ktoré má eurozóna k dispozícii. Ak sa v rámci vonkajšieho zastúpenia eurozóny bude hovoriť jedným hlasom, posilní sa tým koordinácia a súdržnosť eurozóny a takisto sa prispeje k zblíženiu širokej škály hospodárskych politík jej jednotlivých členov. Na zaistenie a naplnenie tejto vízie je potrebné prevziať väčšiu zodpovednosť v podobe intenzívnejšej integrácie a posilnenia inštitúcií.

3.2.

V období 2009 – 2014 došlo v oblasti koordinácie hospodárskych politík EÚ k prijatiu doteraz bezprecedentného počtu opatrení – zavedenie permanentne sa opakujúceho procesu európskeho semestra, prispôsobenie pravidiel Paktu stability a rastu, prijatie balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov (Six-Pack, Two-Pack), Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (rozpočtová dohoda), európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), banková únia, únia kapitálových trhov a pod., ktoré predstavovali vo väčšine prípadov nápravu chýbajúcich konštrukčných prvkov eurozóny alebo prijímanie krátkodobých záchranných opatrení na zaistenie nevyhnutných potrieb hospodárskej a fiškálnej politiky. V prípade balíka, ktorý bol uverejnený 21. októbra 2015 v nadväznosti na správu piatich predsedov, ide po dlhej dobe o ambicióznu a výhľadovú koncepciu zameranú na rozvoj a zlepšenie inštitucionálneho prostredia, nástrojov a štruktúry eurozóny, ktorá by sa mala zavedením týchto opatrení optimalizovať a lepšie integrovať.

3.3.

Opatrenia prijaté počas obdobia 2009 – 2014 sa zameriavali predovšetkým na vnútorné posilnenie fungovania eurozóny, pričom príslušné vonkajšie zastúpenie eurozóny sa nezabezpečilo tak, aby bolo adekvátne jej rastúcemu významu a posunu v oblasti koordinácie hospodárskych politík. Pozícia eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách a následne aj na medzinárodných finančných trhoch sa buď relatívne oslabila alebo nenapĺňa potenciál, ktorým disponuje. Posilnenie vonkajšej funkčnosti eurozóny by sa malo prejaviť aj navonok a v globálnej finančnej architektúre musí byť koherentnejšie a jednotnejšie.

3.4.

Otázku vonkajšieho zastúpenia eurozóny je potrebné vnímať v širšom politickom kontexte, ktorý bol podnetom pre správu piatich predsedov. Implicitne možno konštatovať, že:

3.5.

Možno sa domnievať, že v prípade nezabezpečenia primeraného vonkajšieho zastúpenia eurozóny by mohlo dôjsť k nevyužitiu potenciálu eurozóny pri tvorbe celosvetovej hospodárskej a menovej politiky a k zníženiu atraktívnosti eura ako transakčnej, investičnej a rezervnej meny v celosvetovom kontexte.

3.6.

Potreba zamerať sa na MMF vyplýva zo silnej komplementárnosti medzi hospodárskymi politikami a jej nástrojmi na úrovni EÚ a MMF po tom, ako na úrovni EÚ a najmä na úrovni eurozóny došlo k ich výraznému posilneniu a koordinácii (2). MMF je kľúčovou celosvetovou inštitúciou v oblasti správy hospodárskych záležitostí. Spolu s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou takisto zohrával dôležitú úlohu pri zostavovaní a vykonávaní programov záchrany členských štátov, ktoré zasiahla hospodárska a dlhová kríza. Očakáva sa, že úloha MMF by sa mala naďalej posilňovať a potreba súčinnosti eurozóny s MMF sa bude chápať z oveľa širšej a komplexnejšej perspektívy, než len z izolovaného pohľadu jednotlivých členských štátov. EHSV zároveň upozorňuje na skutočnosť, že v prípade, ak by bol od samého začiatku súčasťou eurozóny Európsky menový fond, ktorý figuroval v pôvodných návrhoch pred vznikom Európskeho menového systému koncom 70. rokov, mohol by v čase krízy zohrávať úlohu, ktorú v skutočnosti prevzal práve MMF.

3.7.

Intenzívnejšiemu a účinnejšiemu vonkajšiemu zastúpeniu eurozóny bráni súbor identifikovaných a správne posúdených prekážok:

3.8.

Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vyvodiť zásadné pripomienky k obidvom diskutovaným dokumentom: realizácia obidvoch dokumentov si vyžaduje intenzívnu koordináciu z vo viacerých oblastiach: medzi vnútornými a vonkajšími nástrojmi, ktoré má eurozóna k dispozícii, smerom k optimálnej podobe jej architektúry a funkčnosti, konzistentnosti hospodárskych politík, súdržnosti a konvergencie; medzi štátmi eurozóny a tými členskými štátmi, ktoré nezaviedli euro (s pripraveným postupom v prípade rozšírenia eurozóny); medzi jednotlivými podobami vonkajšieho zastúpenia eurozóny (menové záležitosti, štrukturálna politika, bankovníctvo a finančný trh, hospodárska politika). Za východiskový bod pre zásady koordinácie možno považovať konštatovanie, že euro je menovou jednotkou EÚ.

3.9.

Ďalšou všeobecnou pripomienkou je potreba nájsť rovnováhu medzi procedurálnym, administratívnym a legislatívnym poňatím dokumentov na jednej strane a príslušnými ekonomicko-analytickými a politickými argumentmi na strane druhej.

4.1.

V súlade s uvedenými všeobecnými pripomienkami možno odporučiť vypracovanie jednoduchej schematickej previazanosti medzi novou správou hospodárskych záležitostí a politikami MMF, prípadne ďalších inštitúcií, analogicky napríklad s obsahovým a časovým scenárom realizácie a napĺňania európskeho semestra, čím by sa diskusia o tejto téme stala transparentnejšou a prístupnejšou.

4.2.

Možno tiež odporučiť vypracovanie scenára vnútornej operačnej koordinácie medzi zapojenými inštitúciami a orgánmi EÚ s cieľom dosiahnuť účinnú synergiu medzi nimi, predovšetkým v prípravných a prechodných etapách vykonávania tejto koncepcie a v období rozširovania eurozóny z hľadiska flexibility pravidiel a postupov. V súlade s oznámením Komisie a v snahe zabezpečiť maximálnu transparentnosť a demokratickú zodpovednosť by mal Európsky parlament zohrávať v tejto oblasti určitú úlohu v zhode s rozhodovacou metódou Spoločenstva.

4.3.

Návrh na rozšírenie vonkajšieho zastúpenia eurozóny je súčasťou balíka, prostredníctvom ktorého sa prepracúva forma európskeho semestra, zavádzajú sa národné rady pre konkurencieschopnosť a Európska fiškálna rada. V dôsledku týchto krokov bude potrebné zastupovať EÚ a eurozónu na ďalších príslušných fórach. V tejto súvislosti sa javí ako vhodné posilniť synergie s OECD, G7, G20, Bankou pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) alebo Svetovou bankou. Tieto kroky sa týkajú výkonnosti a koordinácie makroekonomických politík, reformy finančnej regulácie a daňovej transparentnosti (pričom EÚ a eurozónu zastupujú: predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, predseda Euroskupiny, predstavitelia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky, ministri jednotlivých štátov G7, resp. G20), záležitostí súvisiacich so zriaďovaním bankovej únie a únie kapitálových trhov a ďalších relevantných otázok. Potenciálne sú otvorené ďalšie možnosti, napríklad v prípade Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), kde sú v pomerne veľkom počte zastúpené jednotlivé členské štáty.

4.4.

Z uvedených konštatovaní vyplýva, že potreba zefektívniť vonkajšie zastúpenie eurozóny je prvým a nevyhnutným krokom na posilnenie váhy, významu a rešpektovania menovej jednotky EÚ v celosvetovej ekonomike, ktorý treba urobiť v rámci projektu dobudovania HMÚ. Jeho úspešnosť bude vo veľkej miere závisieť od skutočnej ekonomickej výkonnosti eurozóny a kvalitného vykonávania všetkých príslušných hospodárskych politík.