12.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 55/90

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o krajinách Arabskej jari a o Únii pre Stredozemie, najmä na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o situácii v Egypte (1) a na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie EÚ pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete (2),

—

so zreteľom na odporúčania Výboru pre politické veci, bezpečnosť a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie z 12. apríla 2013,

—

so zreteľom na nariadenie Rady z 26. novembra 2012 o prijatí nového legislatívneho rámca na uľahčenie vymáhania majetku v Egypte a Tunisku,

—

so zreteľom na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Tunisko z 28. a 29. septembra 2011 a na závery spolupredsedov osobitnej skupiny EÚ – Egypt zo 14. novembra 2012, a najmä na ich časti týkajúce sa vymáhania majetku,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1100/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 270/2011 z 21. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Egypte a na nariadenie Rady (EÚ) č. 1099/2012, ktorým sa mení uvedené nariadenie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na rozhodnutia Rady 2011/625/SZBP a 2011/178/SZBP, ktorými sa mení uvedené rozhodnutie, na nariadenie Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a na nariadenie Rady (EÚ) č. 965/2011, ktorým sa mení uvedené nariadenie, a na vykonávacie nariadenia Rady (EÚ) č. 364/2013 a (EÚ) č. 50/2013, ktorými sa vykonáva článok 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 204/2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi,

—

so zreteľom na existujúce právne nástroje EÚ zamerané na zlepšenie konfiškácie a vymáhania majetku podľa rozhodnutí Rady 2001/500/SVV, 2003/577/SVV, 2005/212/SVV, 2006/783/SVV and 2007/845/SVV a návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2012 o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2005, najmä na jeho článok 43 o medzinárodnej spolupráci a kapitolu V o vymáhaní majetku, ktorého zmluvnými stranami sú Egypt, Líbya a Tunisko a ktorý bol v mene Európskej únie schválený rozhodnutím Rady 2008/801/ES z 25. septembra 2008,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (dohovor z Palerma) z roku 2000,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 19/38 z 19. apríla 2012 o negatívnom vplyve nerepatriácie finančných prostriedkov nezákonného pôvodu do krajín pôvodu na uplatňovanie ľudských práv a o dôležitosti zlepšovania medzinárodnej spolupráce,

—

so zreteľom na iniciatívu generálneho tajomníka OSN zo 17. septembra 2007 týkajúcu sa vymáhania ukradnutého majetku,

—

so zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR), ktorá je spoločným programom Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

—

so zreteľom na akčný plán skupiny G8 na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville s arabskými krajinami v procese transformácie z 21. mája 2012, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ,

—

so zreteľom na konečnú správu arabského fóra o vymáhaní majetku z 13. septembra 2012,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zatiaľ čo zmrazenie majetku patrí do právomocí EÚ, vymáhanie a repatriácia majetku patria do právomocí členských štátov a musia sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže inštitúcie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu v podnecovaní a uľahčovaní tohto procesu;

B.

keďže vymáhanie majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie je morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou vo vzťahoch EÚ s jej južnými susedmi; keďže ide o vec, ktorá má z ekonomického hľadiska význam aj pre zainteresované južné susedské krajiny vzhľadom na potenciál tohto majetku, ktorý by v prípade vrátenia a transparentného a účinného použitia mohol prispieť k oživeniu ich hospodárstiev; keďže vymáhanie majetku vysiela dôrazný signál osobám zapojeným do korupcie a prania špinavých peňazí o tom, že nie sú beztrestní;

C.

keďže existuje komplexný medzinárodný právny rámec, ktorým sa táto oblasť riadi, s osobitným zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) z roku 2003, ktorý ukladá zmluvným stranám jasné povinnosti; keďže v článku 51 UNCAC sa uvádza, že vrátenie majetku „je základným princípom tohto dohovoru a štáty, zmluvné strany, si v tejto súvislosti poskytujú čo najširšiu mieru spolupráce a pomoci“;

D.

keďže súdny proces týkajúci sa vymáhania majetku je zložitý a zdĺhavý; keďže uplatniteľné právne požiadavky požiadaných štátov sa nemôžu obchádzať a oprávnené tretie strany nemôžu byť v tomto procese zbavené ich právnych nárokov; keďže nedostatočná zodpovedajúca právna odbornosť a obmedzená inštitucionálna kapacita v žiadajúcich štátoch sú hlavnými prekážkami úspešných iniciatív v tejto oblasti; keďže medzi žiadajúcimi a požiadanými štátmi neexistuje efektívna spolupráca;

E.

keďže po revolúciách Arabskej jari v Egypte a Tunisku Európska únia okamžite zmrazila majetok bývalých diktátorov, ich rodín a niektorých ďalších osôb spojených s ich režimami; keďže EÚ v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 (2011) prijala podobné rozhodnutie aj v prípade Líbye;

F.

keďže nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012 umožňuje členským štátom EÚ uvoľniť zmrazený majetok egyptským a tuniským orgánom na základe súdnych rozhodnutí uznaných v členských štátoch EÚ a uľahčuje výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ a príslušnými orgánmi;

G.

keďže osobitné skupiny EÚ – Egypt a EÚ – Tunisko vyzdvihli význam vrátenia nezákonne získaného majetku, ktorý je v súčasnosti naďalej zmrazený v niekoľkých tretích krajinách; keďže tieto osobitné skupiny súhlasili s dokončením plánu, ktorý by mohol zahŕňať zriadenie skupiny pre vymáhanie majetku pre každú krajinu, ktoré by koordinovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

H.

keďže skupina G8 prostredníctvom partnerstva z Deauville z mája 2011 podporuje krajiny arabského sveta v procese transformácie na „slobodné, demokratické a tolerantné spoločnosti“; keďže v akčnom pláne vydanom 21. mája 2012 sa uznáva, že bezprostredne po Arabskej jari sa tento región a medzinárodné spoločenstvo naliehavejšie zameriavajú na vymáhanie majetku;

I.

keďže Egypt, Líbya a Tunisko vynaložili značné úsilie na zabezpečenie repatriácie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami vrátane zriadenia osobitných vnútroštátnych vyšetrovacích komisií poverených úlohou sledovať, odhaľovať a vymáhať takýto majetok a začatia konaní na súdoch v členských štátoch EÚ; keďže kľúčoví medzinárodní aktéri vrátane EÚ, krajín G8 a Švajčiarska reagovali na toto úsilie pozitívne; keďže sa však v tejto oblasti doteraz dosiahlo málo konkrétnych výsledkov; keďže nedostatok konkrétnych výsledkov vedie k zvyšujúcej sa frustrácii vlád a občianskych spoločností žiadajúcich krajín;

J.

keďže komunikácia je v úsilí o vymáhanie majetku dôležitá v záujme výmeny najlepších postupov a tvorby podnetov zverejňovaním úspešných prípadov; keďže komunikáciou by sa zabránilo vzniku zavádzajúcich vyhlásení o výške vymáhateľného majetku;

K.

keďže vrátenie majetku možno dosiahnuť dvojstrannými súdnymi mechanizmami a viacstrannou spoluprácou; keďže opatrenia na vymáhanie majetku by sa mali prijať na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni;

L.

keďže v apríli 2013 libanonské orgány vrátili svojim tuniským partnerom takmer 30 miliónov USD, ktoré boli nezákonne uložené na bankových účtoch bývalých tuniských vládnych predstaviteľov;

1.

zdôrazňuje, že okrem hospodárskeho významu je vrátenie majetku odcudzeného bývalými diktátormi a ich režimami v krajinách Arabskej jari v procese transformácie aj morálnou a zákonnou povinnosťou a zásadnou politickou otázkou, keďže symbolizuje obnovenie spravodlivosti a vyvodenie zodpovednosti v duchu demokracie a zásad právneho štátu, ako aj politické záväzky a dôveryhodnosť EÚ, a preto predstavuje kľúčovú súčasť partnerstva Únie s jej južnými susedmi s osobitným zreteľom na Egypt, Líbyu a Tunisko;

2.

uznáva, že pre krajiny Arabskej jari je vymáhanie ukradnutého majetku dôležité aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, pretože tieto krajiny vzhľadom na vážne hospodárske výzvy, ktorým čelia, potrebujú finančné prostriedky na stabilizáciu svojich ekonomík, vytvorenie pracovných miest a zabezpečenie rastu;

3.

konštatuje, že napriek značnému úsiliu egyptských, líbyjských a tuniských orgánov a pevnej politickej vôli všetkých strán dosiahli odborníci pri vymáhaní odcudzeného majetku veľmi malé úspechy, a to najmä z dôvodu zložitosti a komplexnosti príslušných právnych predpisov a postupov v rámci rôznych vnútroštátnych právnych systémov, právnej nepružnosti, nedostatočnej odbornosti dotknutých krajín Arabskej jari, pokiaľ ide o právne, finančné a administratívne postupy v európskych a iných jurisdikciách, a nedostatku zdrojov, ktoré majú k dispozícii;

4.

nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie vrátenia sprenevereného majetku, ktorý ľuďom v krajinách Arabskej jari ukradli bývalé režimy, v primeranom časovom rámci; nabáda národné úrady pre vymáhanie majetku vo všetkých členských štátoch, aby úzko spolupracovali a nadviazali vzťahy s príslušnými orgánmi v krajinách Arabskej jari s cieľom poskytovať im pomoc pri riešení príslušných zložitých právnych postupov; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zohrávala proaktívnu vedúcu úlohu, najmä tým, že bude koordinovať úsilie členských štátov a podporovať budovanie kapacít a spoluprácu medzi všetkými dotknutými štátmi;

5.

zdôrazňuje, že vymáhanie majetku je dôležitou súčasťou podpory Únie zameranej na prechod k demokracii a oživenie hospodárstva v týchto krajinách a môže posilniť vzájomnú dôveru na oboch stranách v duchu partnerstva so spoločnosťami, čo predstavuje základný prvok revidovanej európskej susedskej politiky;

6.

v tejto súvislosti víta iniciatívu Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Japonska, Švajčiarska a Spojených štátov vydať príručku s obsiahlym opisom ich vnútroštátnych právnych systémov z hľadiska vymáhania majetku, aby žiadajúce krajiny lepšie chápali tomu, čo je právne možné, aký typ informácií je dostupný, aký druh vyšetrovania možno vykonať a ako treba postupovať v záujme dosiahnutia účinného vymáhania majetku prostredníctvom vzájomnej právnej pomoci; nabáda všetky členské štáty, aby prijali podobné opatrenia a vytvorili spoločný európsky súbor zásad;

7.

víta iniciatívu skupiny G8 týkajúcu sa akčného plánu na vymáhanie majetku v rámci partnerstva z Deauville, ktorou sa stanovujú konkrétne opatrenia na podporu spolupráce, pomoci s prípadmi, úsilia zameraného na budovanie kapacít a technickej pomoci, a predkladá návrh na spoločnú regionálnu iniciatívu – arabské fórum o vymáhaní majetku, ktoré by slúžilo na diskusiu a spoluprácu pri ďalších snahách;

8.

víta nový legislatívny rámec prijatý Radou 26. novembra 2012, ktorý uľahčuje vrátenie odcudzených prostriedkov Egyptu a Tunisku tým, že povoľuje členským štátom uvoľniť zmrazený majetok na základe uznaných súdnych rozhodnutí a podporuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov na jednej strane a Egypta a Tuniska na strane druhej; zdôrazňuje však, že je potrebné dosiahnuť konkrétne výsledky a v plnej miere zapojiť Líbyu do tohto procesu;

9.

víta úzku spoluprácu inštitúcií EÚ s inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi pri vymáhaní majetku pre Egypt, Líbyu a Tunisko s osobitným zreteľom na iniciatívu na vyhľadávanie ukradnutého majetku (StAR) Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu; zdôrazňuje význam úplného využitia existujúcich mechanizmov na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni spolu s prijatím potrebných nových právnych predpisov a prispôsobením existujúcich právnych predpisov vnútroštátnym právnym systémom v tejto oblasti;

10.

vyzýva Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, aby otázku vymáhania majetku predložilo národným parlamentom s cieľom presvedčiť poslancov z oboch brehov Stredozemia, aby aktívne podporovali právne opatrenia na zabezpečenie úzkej spolupráce medzi políciou a zúčastnenými justičnými orgánmi;

11.

požaduje bezodkladné zriadenie mechanizmu EÚ zloženého z tímu národných a medzinárodných vyšetrovateľov, prokurátorov, právnikov a iných odborníkov s cieľom poskytnúť právne a odborné poradenstvo a pomoc krajinám Arabskej jari v procese vymáhania majetku; žiada, aby sa na tento mechanizmus poskytli dostatočné prostriedky z príslušného finančného nástroja v rámci vonkajších vzťahov Únie; zdôrazňuje význam udržateľnosti tohto mechanizmu EÚ vzhľadom na to, že ide o zložitý, citlivý a zdĺhavý súdny proces; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa z tejto skúsenosti poučili a ďalej na nej stavali; upozorňuje tiež na možnosť dodatočného financovania tohto mechanizmu v neskoršej fáze prostredníctvom dohôd o spolufinancovaní so žiadajúcimi štátmi;

12.

naliehavo vyzýva Ligu arabských štátov, aby vymedzila, prijala a rýchlo vykonala mechanizmy spolupráce pri vymáhaní majetku, a vyzýva najmä krajiny Perzského zálivu, aby zintenzívnili spoluprácu a poskytli právnu pomoc krajinám Arabskej jari tým, že sa budú zaoberať procesom vymáhania majetku;

13.

uznáva a plne podporuje prínos organizácií občianskej spoločnosti v žiadajúcich aj v požiadaných krajinách k procesu vymáhania majetku, a to najmä v tom, že poskytujú informácie príslušným orgánom, podporujú spoluprácu kľúčových vnútroštátnych a medzinárodných aktérov, monitorujú vrátenie majetku a zabezpečujú, aby sa vrátený majetok v žiadajúcich štátoch použil transparentným a účinným spôsobom;

14.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať prechod krajín Arabskej jari k demokracii a sľubuje, že bude podporovať krajiny Arabskej jari a pomáhať im pri budovaní silných a stabilných demokracií, ktoré presadzujú zásady právneho štátu, dodržiavajú ľudské práva a základné slobody vrátane práv žien a slobody prejavu a v ktorých prebiehajú voľby v súlade s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ dala najavo svoj konkrétny a skutočný záväzok k podpore tohto procesu;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Švajčiarska, Kongresu a prezidentovi Spojených štátov, Parlamentnému zhromaždeniu Únie pre Stredozemie a parlamentom a vládam Egypta, Líbye a Tuniska.