12.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/30

1.

zdôrazňuje, že územná agenda EÚ predstavovala už od začiatku politický rámec pre opatrenia vytvorené na podporu polycentrického územného rozvoja EÚ. Zodpovednosť za politické opatrenia majú hlavne miestne a regionálne samosprávy, členské štáty a tiež európske inštitúcie;

2.

pripomína, že cieľom územnej agendy je poskytovať strategické usmernenia pre územný rozvoj, podporovať začlenenie územného rozmeru do rôznych oblastí politiky na všetkých úrovniach riadenia a tiež zabezpečovať realizáciu stratégie Európa 2020 v súlade so zásadami územnej súdržnosti (1);

3.

ľutuje, že územná agenda na niekoľko rokov zmizla zo zoznamu politických priorít, a preto oceňuje, že súčasná trojica predsedníctiev Taliansko – Lotyšsko – Luxembursko sa o túto tému tak veľmi zaujíma;

4.

zdôrazňuje, že územný prístup (place-based) je jediným správnym modelom politiky, vďaka ktorému môže Únia splniť očakávania európskych občanov (2). Európska únia musí preto, s aktívnym zapojením Výboru regiónov, ako aj miestnych a regionálnych orgánov a iných zainteresovaných strán, do väčšej miery rozvinúť prístup zameraný na konkrétnu oblasť, čím sa zároveň zlepší vykonávanie územnej agendy EÚ;

5.

upozorňuje, že pre územie Európy je potrebné spoločné strategické plánovanie, ktoré by sa malo opierať o celkovú víziu budúceho rozvoja, s cieľom podporovať lepšiu koordináciu politík EÚ, vytvárať synergie medzi sektormi, pričom by malo byť jasne určené, ktoré inštitúcie sú zodpovedné za realizáciu územnej agendy na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

6.

na to, aby sme dosiahli rozvoj, ktorý by bol do väčšej miery udržateľný a väčšmi by podporoval začlenenie do spoločnosti, je v tomto kontexte okrem mechanizmov plánovania a koordinácie nevyhnutné aj zvýšiť informovanosť miestnych a regionálnych orgánov a poskytovať im územné informácie a metodickú pomoc. V tomto ohľade treba ešte vykonať veľa práce, aby sa dali získať porovnateľné údaje na miestnej a nižšej ako miestnej úrovni v celej EÚ;

7.

žiada preto, aby bola vypracovaná stratégia integrovaného územného rozvoja na európskej úrovni (3), pričom by sa malo zároveň zaručiť, že budú rešpektované existujúce plánovacie právomoci na miestnej a regionálnej úrovni;

8.

odporúča posilniť územný rozmer v rámci účinnej realizácie stratégie Európa 2020 a ďalších opatrení, pričom treba osobitne prihliadať najmä na územný vplyv politických opatrení EÚ. Odporúča preto, aby sa preskúmali odvetvové politiky z hľadiska ich územného vplyvu a aby sa do postupu prijímania legislatívnych aktov týkajúcich sa jednotlivých politických opatrení EÚ, a najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti po roku 2020, natrvalo začlenilo posudzovanie územného vplyvu, ktoré by bolo jedným z prvkov hodnotenia vplyvu prijatých predpisov;

9.

upozorňuje na nevyhnutnosť monitorovať potrebné opatrenia, ktorá sa prijímajú na európskej úrovni v snahe zamedziť narastajúcim regionálnym rozdielom v celej EÚ v kontexte nedávnej krízy, pretože vážne ohrozujú územnú súdržnosť;

10.

potvrdzuje, že EÚ potrebuje stratégiu rozvoja, ktorá by sa zameriavala na konkrétnu oblasť. Malo by sa zintenzívniť úsilie, ktoré sa v tomto smere vyvíja v rámci legislatívneho balíka v súvislosti s politikou súdržnosti. Inými slovami politika súdržnosti musí ísť ruka v ruke so zásadou podmienenosti a zásadou subsidiarity, pričom by sa mal klásť väčší dôraz na tú druhú;

11.

pripomína, že územná politika Únie musí zohľadňovať vplyv rôznych politických stratégií EÚ na regióny, mestá a mestské oblasti a umožňovať zvládnuť súčasné problémy komplexným spôsobom, teda nielen prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov, v snahe prihliadať aj na životné prostredie, dopravu, vnútorný trh, digitálnu agendu, aby sme spomenuli aspoň zopár ďalších oblastí politiky EÚ, ktoré majú jasný územný dosah. Pri navrhovaní politiky by sa malo prihliadať na územný rozmer v snahe dosiahnuť čo najväčšiu súčinnosť, čo najviac využiť možnosti rozvoja a vyhnúť sa protichodným politickým vplyvom;

12.

s cieľom posilniť systém kontroly a zabezpečiť rovnováhu opätovne odporúča vytvoriť Radu pre politiku súdržnosti, ktorá by bola zložená z ministrov zodpovedných za regionálny rozvoj na príslušnej úrovni správy v danom členskom štáte a zo zástupcu Európskeho výboru regiónov ako koordinátora spolupráce. Vyhlasuje, že je pripravený aktívne sa zapojiť do politických diskusií o vytvorení takejto štruktúry, aby sa zabezpečilo, že názory miestnych a regionálnych samospráv budú plne zohľadnené;

13.

zdôrazňuje, že partnerstvo je nevyhnutným predpokladom na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti a že len systém viacúrovňového riadenia môže zaistiť účinné prepojenie medzi strategickými usmerneniami Európskej únie a výzvami na miestnej a regionálnej úrovni (4);

14.

opakuje, že podporuje nové mechanizmy alebo nástroje, ktoré majú pomôcť posilniť územný prístup prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) a integrovaných územných investícií. Vytvárajú totiž vynikajúce možnosti, ako zvýšiť schopnosť miestnych orgánov, miest a regiónov využívať fondy EÚ s cieľom dosiahnuť hospodársky rast, zabezpečiť blahobyt a vrátiť sa na cestu konvergencie. Preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci mnohé členské štáty zvažovali ich zavedenie do praxe, ich uplatňovanie maria regulačné prekážky, ktoré pretrvávajú v predpisoch EÚ, ako i neochota riadiacich orgánov ponechať realizáciu činnosti EÚ na regionálnu a miestnu úroveň;

15.

keďže spomínané nástroje sa v jednotlivých členských štátoch uplatňujú v rôznej miere, je nevyhnutné, aby sa systém riadenia, používania, monitorovania a kontroly týchto nástrojov na podporu územného rozvoja čo najviac zjednodušil a skoordinoval;

16.

upozorňuje však, že územný prístup k rozvoju sa neobmedzuje len na tieto nástroje a mal by sa zohľadniť vo všetkých aspektoch politiky súdržnosti;

17.

žiada, aby sa viac dodržiavali ustanovenia článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa územnej súdržnosti. V tomto článku sa uvádza, že Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, pričom sa venuje mimoriadna pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. Úspech Územnej agendy Európskej únie 2020 bude totiž závisieť aj od toho, či tieto územia budú môcť vďaka nej prekonať svoje štrukturálne znevýhodnenia, ktoré im bránia v rozvoji;

18.

zároveň poukazuje na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov. Ich špecifiká a znevýhodnenia, uvedené v článku 349 ZFEÚ, sa musia zohľadniť, aby sa týmto územiam umožnilo prekonať štrukturálne prekážky rozvoja, čo je jednou z hlavných podmienok úspechu Územnej agendy 2020;

19.

okrem toho sa musia vziať do úvahy ďalšie demografické výzvy, ktoré majú významný dosah na regióny, napríklad úbytok obyvateľstva, jeho starnutie a veľký rozptyl. Žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní politiky súdržnosti venovala osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac znevýhodnené zo zemepisného a demografického hľadiska (5);

20.

vyzýva, aby sa znovu otvorila diskusia o meraní kvality života na základe ukazovateľov, ktoré presahujú rámec HDP, pričom zdôrazňuje, že územná súdržnosť dopĺňa hospodársku a sociálnu súdržnosť, a preto ju nemožno merať len pomocou hospodárskych ukazovateľov. Inteligentný, trvalý hospodársky rast, ktorý podporuje začlenenie do spoločnosti v EÚ, to je omnoho viac než len rast HDP. Zahŕňa aj územné, sociálne, kultúrne, a najmä environmentálne aspekty, ktoré majú vo vidieckych a menej zaľudnených oblastiach mimoriadny význam. Z tohto hľadiska vytváranie vidieckej a mestskej zelenej infraštruktúry pomáha zlepšiť kvalitu a zmenšiť zraniteľnosť danej oblasti. Pri výbere ukazovateľov treba brať do úvahy, že dostupnosť štatistických údajov na regionálnej úrovni je vo všetkých členských štátoch obmedzená;

21.

vyzýva, aby bol zavedený súbor porovnateľných a spoľahlivých ukazovateľov a indexov, ktoré sa môžu použiť na meranie, podporu a monitorovanie územnej súdržnosti, komplexného územného rozvoja, štrukturálnych problémov, územných výziev a možností, ako aj územného vplyvu na rôzne geografické úrovne a typy regiónov (6). Rozhodujúci činitelia tak budú môcť prijímať uvedomelé rozhodnutia v oblasti územného plánovania v súlade s požiadavkami zásady proporcionality;

22.

považuje za nevyhnutné, aby sa zohľadnili klimatické a environmentálne riziká a ich územný vplyv;

23.

takisto upozorňuje, že je potrebné rozbehnúť diskusiu o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020, v rámci ktorej by sa malo preskúmať, či boli dosiahnuté počiatočné ciele tejto politiky, medzi inými podpora prístupu zameraného na konkrétne územie, ale tiež zvážiť, či je súčasná metóda prideľovania prostriedkov EŠIF plne v súlade s cieľmi tejto politiky a dostatočne zohľadňuje územnú rozmanitosť;

24.

zastáva názor, že polycentrický rozvoj EÚ má pre dosiahnutie územnej súdržnosti kľúčový význam, keďže pomáha vytvoriť do väčšej miery prepojený systém miest a zabezpečiť na celom území lepšie poskytovanie tovarov a služieb sociálnej súdržnosti;

25.

pripomína, že účinnosť a kvalita Európy závisia od vytvárania sietí kontaktov medzi mestami akejkoľvek veľkosti – počnúc miestnou úrovňou až po celosvetovú – ako aj od posilnenia postavenia občanov a od úsilia, ktoré miestne komunity vyvíjajú na propagáciu svojich predností v európskom a celosvetovom meradle;

26.

zdôrazňuje, že otvorenosť voči susedným krajinám a zvyšku sveta je dôležitou podmienkou pre všetky európske mestá a regióny, ktoré chcú využiť rozvojové príležitosti, ktoré ponúka celosvetový rast a technologický pokrok. V tejto súvislosti sa účinným nástrojom ukázala byť podpora cezhraničnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ. Dlhodobý rozvoj Európy závisí od náležitého ocenenia v celosvetovom meradle a od využitia konkurencieschopnejších aspektov každého mesta a regiónu v rámci dokončenia jednotného trhu a vytvorenia účinných stratégií spoločného rozvoja, najmä v rámci partnerstva Euromed a Východného partnerstva, ako aj prostredníctvom transatlantického partnerstva (7);

27.

upozorňuje, že spolupráca najlepšie rozvinutých miest a regiónov predstavuje pridanú hodnotu a prispieva k rozvoju širšieho okolia. Zdôrazňuje preto, že úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ako aj ich názory a návrhy je nevyhnutné zohľadniť, keďže európska politika má na tieto samosprávy priamy vplyv;

28.

vyzdvihuje výhody polycentrického modelu regionálneho rozvoja, pričom upozorňuje na to, aké dôležité sú väzby medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

29.

vyzýva, aby bol zaujatý taký politický prístup, ktorý bude podporovať vytváranie funkčných regiónov v rámci jednotlivých štátov, ako aj na cezhraničnej úrovni, keďže funkčné oblasti zahŕňajú tak mestské, ako aj vidiecke oblasti a zohrávajú významnú úlohu v úsilí o zachovanie kritického objemu pre rozvoj a zvýšenie odolnosti voči vonkajším otrasom, čo bolo viackrát zdôraznené v hospodárskej a územnej analýze;

30.

domnieva sa, že územná koncentrácia sociálneho vylúčenia existuje rovnako v mestách, ako na predmestiach či vo vidieckych oblastiach, ktoré často susedia s oblasťami so slušnou životnou úrovňou. V snahe o lepšie vykonávanie územnej agendy treba prihliadať na vnútroregionálne špecifiká;

31.

vyzýva, aby sa politika a finančné prostriedky EÚ viac zameriavali na účinné a efektívne prepojenia medzi mestskými regiónmi, pričom by sa malo prihliadať na fenomén expanzie miest a nové formy využívania územia, na prístup k poznatkom a vzdelávaniu a šikovné vytváranie sietí miest a funkčných oblastí (8), s cieľom podeliť sa o osvedčené postupy a účinné politické riešenia a projekty;

32.

s uspokojením vníma fakt, že v Územnej agende EÚ 2020 sa apeluje na krajiny, regióny a mestá (vrátane malých a stredne veľkých miest), aby prispeli k spoločným európskym územným prioritám. Zároveň ľutuje, že pri prijímaní rozhodnutí o týchto otázkach miestne a regionálne samosprávy na rozdiel od iných subjektov ešte stále nie sú považované za rovnocenných partnerov. Treba sa usilovať umožniť týmto samosprávam účinnejšie reagovať na najdôležitejšie územné výzvy v Európe;

33.

uznáva, že účinné fungovanie malých a stredne veľkých miest a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva sú rozhodujúce na to, aby sa územná agenda mohla zrealizovať v plnom rozsahu. V tomto kontexte sa stratégie musia zameriavať na spravodlivý prístup k službám všeobecného hospodárskeho a sociálneho záujmu, rozšírenie funkčných oblastí (vychádzajúc pritom z iniciatív pre rozvoj vidieckych a mestských oblastí, ktoré už boli vypracované) a podporu prístupnosti a vzájomnej prepojenosti malých a stredne veľkých miest (9);

34.

pripomína význam malých a stredne veľkých mestských oblastí ako jedného z prvkov polycentrického územného rozvoja. V tomto kontexte oceňuje, že sa trojica predsedníctiev zaoberala v súvislosti s malými a stredne veľkými mestskými oblasťami spoločnou témou, zameranou na analýzu prepojení medzi mestom a vidiekom a predstavenie mechanizmov spolupráce medzi jednotlivými oblasťami, ako aj na dosiahnutie vyváženejšieho územného rozvoja. Je nevyhnutné posilniť hodnoty, ktoré sú pre danú oblasť charakteristické (krajina, kultúrne dedičstvo a životné prostredie), pretože sú prínosom z hľadiska konkurencieschopnosti a diferenciácie na svetovom trhu;

35.

malé a stredne veľké mestské oblasti zohrávajú aktívnu úlohu v úsilí zabezpečiť blahobyt a prosperitu aj obyvateľom obcí, ktoré sa nachádzajú v ich okolí, sú strediskami zamestnanosti a služieb, miestnymi dopravnými uzlami a usmerňujú čoraz väčší dopyt po mobilite. Vďaka tomu pomáhajú obmedziť vyľudňovanie vidieckych a mestských oblastí. Môžu však tiež prispievať k rozvoju metropolitných oblastí prostredníctvom zapojenia do spoločnej polycentrickej siete. Pomáhajú pri riešení problémov v oblasti životného prostredia a kvality života, ktoré vyplývajú z príliš vysokej koncentrácie obyvateľstva vo veľkých mestách;

36.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami vyzýva, aby sa mestský rozmer politiky súdržnosti viac rozvinul a lepšie skoordinoval s ostatnými politickými opatreniami týkajúcimi sa mestských oblastí v rámci integrovaného programu pre mestá a aby sa posilnila oficiálna spolupráca medzi európskymi mestskými oblasťami a ich vidieckym zázemím (10). Opätovne vyzýva na vypracovanie bielej knihy o integrovanom programe pre mestá;

37.

Európsku územnú spoluprácu, ktorá funguje s pomocou iniciatív v oblasti cezhraničnej, medziregionálnej alebo nadnárodnej spolupráce (napr. EZÚS), ako aj rozvoj makroregionálnych stratégií považuje za dôležité nástroje, ktoré umožňujú zlepšiť vykonávanie územnej agendy. Preto víta zámer trojice predsedníctiev vykonať analýzu požiadaviek v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa vytvárania integrovaných cezhraničných oblastí, ako aj skutočnosť, že v Rade bola vytvorená pracovná skupina pre monitorovanie pokroku makroregionálnych stratégií. Pripomína, že účasť subjektov z nižšej ako celoštátnej úrovne na vytváraní týchto nástrojov a ich riadení, ako aj v rámci spomínanej skupiny, by mala byť i naďalej kľúčovým prvkom v záujme realizácie ich cieľov;

38.

zastáva názor, že by sa mal podporovať rast, ktorý je polycentrický a geograficky vyvážený medzi rôznymi územiami, a to aj prostredníctvom rozhodných opatrení na preklenutie digitálnej priepasti, posilnenie spolupráce v oblasti energetiky, klímy a životného prostredia, výskumu a inovácie, prístupnosti a príťažlivosti území a vďaka udržateľnej dopravnej politike založenej na stratégii diferencovanej podľa územných špecifík;

39.

zdôrazňuje význam dopravnej infraštruktúry ako nástroja územnej súdržnosti. Osobitnú pozornosť si v tejto súvislosti vyžadujú geograficky a demograficky znevýhodnené regióny (11). Poukazuje v tomto kontexte na možnosť využiť európske zoskupenia územnej spolupráce ako nástroje na podporu cezhraničných väzieb, a to aj s tretími krajinami, ako aj rôzne nástroje financovania, napríklad Nástroj na prepájanie Európy;

40.

vyzýva Komisiu, aby ďalej vyvíjala a zintenzívnila svoje úsilie v súvislosti s dokončením základnej siete TEN-T, najmä čo sa týka odstránenia problémových miest a uľahčenia cezhraničných spojení, ako aj väčšieho zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do platforiem pre koridor;

41.

zdôrazňuje, podobne ako sa uvádza v 6. správe o súdržnosti, že v usmerneniach pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete sa stanovuje cieľ vybudovať skutočnú multimodálnu sieť na úrovni EÚ, ktorá by zahŕňala aj železničné trate, a to vytvorením novej infraštruktúry, ale aj modernizáciou existujúcej infraštruktúry. Výbor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné mať k dispozícii udržateľné, konkurencieschopné, energeticky účinné a ekologickejšie dopravné prostriedky, podporovať intermodalitu, doplnkové využívanie rôznych druhov dopravy a tiež navrhnúť projekty zamerané na infraštruktúru v menej rozvinutých regiónoch, v cezhraničných oblastiach, kde fyzické prekážky bránia v prístupe k vnútorného trhu, ako aj v oblastiach, ktoré majú problémy s územnou súdržnosťou;

42.

konštatuje, že v Územnej agende EÚ 2020 sa potvrdzuje, že pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 je dôležitý územný prístup. Revízia stratégie by sa mala využiť na to, aby sa posilnil jej územný rozmer. Ciele EÚ stanovené v stratégii Európa 2020 bude preto možné dosiahnuť len pod podmienkou, že sa zohľadní územný rozmer stratégie, pretože možnosti rozvoja jednotlivých regiónov sú odlišné (12);

43.

opätovne vyzýva, aby bola predložená biela kniha o územnej súdržnosti, vypracovaná na základe analýzy vzájomného pôsobenia Územnej agendy Európskej únie 2020 a stratégie Európa 2020, s cieľom zmierniť narastajúce územné rozdiely v EÚ (13);

44.

zasadzuje sa za to, aby sa politika súdržnosti EÚ a jej cieľ dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť aj v budúcnosti do veľkej miery podieľali na plnení cieľov stratégie Európa 2020. Vďake pevnejšiemu spojeniu cieľov rastu a konvergencie politika súdržnosti umožní zmierniť rozdiely v Európskej únii, pokiaľ ide o dosahovanie hlavných cieľov stratégie, a pomôže zabezpečiť väčší blahobyt v celej Európe. Tento potenciál treba dôsledne využiť a prostredníctvom partnerského prístupu, ktorý je pre politiku súdržnosti príznačný, v rámci regionálne zakotvených stratégií zavádzať konkrétne opatrenia s prihliadnutím na miestne podmienky a možnosti;

45.

podporuje preto myšlienku navrhnúť kódex správania v súvislosti so stratégiou Európa 2020 (14) vychádzajúci z európskeho kódexu správania pre partnerstvo, ktorý zabezpečí, že miestne a regionálne orgány a iné zainteresované strany budú zapojené do plánovania a realizácie dlhodobých strategických dokumentov, ktoré majú dosah na územný rozvoj;

46.

vyzdvihuje úsilie, ktoré sa vyvíja v rámci programu ESPON, s cieľom vypracovať súbor ukazovateľov a indexov týkajúcich sa európskeho územného rozvoja, o ktoré by sa mohli rozhodujúci činitelia oprieť pri meraní a monitorovaní územnej súdržnosti. Výslovne žiada, aby sa vytvorili ukazovatele, ktoré budú odrážať, akým spôsobom územné a demografické problémy (ako je rozptýlenosť osídlenia, nízka hustota obyvateľstva, pokles počtu obyvateľov a starnutie) vplývajú na udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast;

47.

domnieva sa, že je naliehavé získať porovnateľné štatistické údaje o oblastiach na miestnej alebo nižšej ako miestnej úrovni, a tiež premeniť existujúcu klasifikáciu vidieckych a mestských oblastí OECD a Komisie na kategórie Eurostatu, ktoré by na základe spoľahlivých informácií priamo z terénu, mohli pomôcť pri tvorbe i hodnotení politiky EÚ;

48.

zastáva názor, že budovanie otvorenej a polycentrickej Európy je najkoherentnejšou územnou stratégiou, ktorá podporuje hospodársky rast a konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, za ktoré sa zasadzuje stratégia Európa 2020 a Územná stratégia EÚ 2020 na nasledujúce desaťročia (15). Podporuje stratégiu, ktorá spája rozvoj a súdržnosť a priaznivé podmienky pre život;

49.

uznáva, že pre územie Európy je potrebné spoločné strategické plánovanie, ktoré by sa opieralo o celkovú víziu budúceho rozvoja v záujme lepšej koordinácie európskych politík v regionálnom rozvoji (16).