12.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 195/22

1.

víta oznámenie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“, ktorého cieľom je skúmať hospodárske a spoločenské účinky kultúrneho dedičstva a poukázať na to, že Európa sa dostala na križovatku. Na výzvy v odvetví kultúrneho dedičstva môžeme reagovať prostredníctvom strategického, holistického a integrovaného prístupu. Osobitne víta, že oznámenie kladie dôraz na využitie príležitostí v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a stimuluje k tomu, aby sa v plnej miere využili finančné prostriedky Únie vyčlenené pre oblasť kultúrneho dedičstva. Európsky výbor regiónov súhlasí s tým, že v záujme uplatnenia osvedčených praktických riešení a realizácie výmeny nápadov je potrebná užšia a koordinovaná spolupráca na miestnej, ako aj celoeurópskej úrovni a ponúka svoju podporu pri ďalšom rozvoji tejto spolupráce;

2.

uznáva dlhodobú úspešnú činnosť Európskej rady v oblasti kultúrneho dedičstva a podporuje ďalšiu užšiu spoluprácu v oblasti regulácie a praxe. Vyzdvihuje Rámcový dohovor o ochrane kultúrneho dedičstva z Fara, ktorý je v súlade s tematickým okruhom oznámenia Komisie a ktorý chráni všetky formy kultúrneho dedičstva v Európe, keďže všetky spolu predstavujú spoločný zdroj pamäte, porozumenia, identity, spolupatričnosti a tvorivosti (1). Zároveň so záujmom sleduje svetové fórum UNESCO o kultúre a kultúrnych odvetviach, ktorého ciele sú synergické s postojom Európskeho výboru regiónov zameraným na to, aby sa v rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 v plnej miere zohľadnila zásada subsidiarity a realizovala úplná integrácia oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva (2);

3.

zdôrazňuje, že každá úroveň riadenia zohráva prostredníctvom aktívneho zapojenia zainteresovaných subjektov dôležitú úlohu v oblasti ochrany a podpory európskeho kultúrneho dedičstva, ako aj v oblasti prínosu rozmanitosti kultúrneho dedičstva k hospodárskemu rozmachu, aj vzhľadom na výzvy 21. storočia. V súlade s Lisabonskou zmluvou EÚ rešpektuje vlastnú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje ochranu a ďalšie šírenie európskeho kultúrneho dedičstva (3). Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje zásadu subsidiarity a ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo (4). Kultúrna, historická a spoločenská rozmanitosť je zdrojom budúcich inovácii v hospodárstve, vede, umení, politike a v každodennom živote;

4.

zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo je organickou súčasťou kultúrneho a tvorivého odvetvia a predstavuje súhrn vecných, duševných a prírodných zdrojov, statkov a poznatkov zdedených z minulosti, ktoré môžu pomôcť vytvárať imidž miest a regiónov a taktiež v zásadnej miere prispieť k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 a k spoločenskej súdržnosti. Ide o verejný statok a spoločnú hodnotu, ktorej spoznávaním je možné plánovať budúcnosť. Zachovanie dedičstva, jeho využívanie a zabezpečenie jeho udržateľnosti v budúcnosti je spoločným cieľom, úlohou a zodpovednosťou. Pokiaľ ide o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva členských štátov EÚ, výbor schvaľuje význam, ktorý oznámenie kladie na článok 36 Zmluvy (5), nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (6) a smernicu 2014/60/EU o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu;

5.

nazdáva sa, že úloha, ktorú zohráva oblasť kultúrneho dedičstva, je ešte stále podceňovaná a na plnenie cieľov spojených s kultúrnym dedičstvom sa vynakladá čoraz menej štátnej pomoci. Vzhľadom na to, že kultúrne dedičstvo je viac ako len ekonomická hodnota, a na škrty vo financovaní, ktoré naň môžu vplývať, treba hľadať aj nové spôsoby financovania na zachovanie obrovského kultúrneho dedičstva Európskej únie. V tejto súvislosti víta pokrok, ktorý dosiahla Európska komisia v oblasti tvorby právnych predpisov, ako aj rozšírenie pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (7) v rámci modernizácie štátnej pomoci na pomoc zameranú na podporu kultúry a kultúrneho dedičstva, pričom sa uznáva, že kultúrne dedičstvo je dôležitým nástrojom na vytváranie pracovných miest a takisto sprostredkúva identity a hodnoty formujúce spoločnosť. Štátna pomoc preto musí zohľadňovať tieto osobitosti;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení sa neodkazuje na prírodné dedičstvo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 (8), v ktorom sa jasne konštatuje, že „keďže prírodné dedičstvo má často zásadný význam pri vytváraní dedičstva umeleckého a kultúrneho, zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle tohto nariadenia by sa malo chápať tak, že zahŕňa aj prírodné dedičstvo viazané na kultúrne dedičstvo alebo formálne uznané príslušnými verejnými orgánmi daného členského štátu“;

7.

víta presadenie prístupu vymedzeného v nedávno revidovanej smernici 2014/52/EÚ týkajúcej sa hodnotenia environmentálneho vplyvu (9), na základe ktorého je potrebné v súvislosti s jednotlivými verejnými a súkromnými projektmi zohľadniť aj účinok na kultúrne dedičstvo. Tieto opatrenia Únie stimulujú opatrenia prijímané zo strany miestnych a regionálnych orgánov v oblasti kultúry a, pokiaľ ide o ich komplexné plány miestneho a územného rozvoja, aj vytváranie a realizovateľnosť integrovanej ochrany a zachovanie kultúrneho dedičstva;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že ničenie kultúrnych statkov, ako aj nepovolené vykopávky a nezákonné obchodovanie s kultúrnymi dielami ohrozuje udržateľnosť a ochranu kultúrneho dedičstva a predstavuje naďalej otázku, ktorá si vyžaduje kolektívne opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni. Takéto opatrenia si vyžadujú komunikáciu a úzku spoluprácu, do ktorej budú zapojené členské štáty EÚ, ako aj kandidátske krajiny a tretie krajiny. Výbor víta zavedenie informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol vytvorený nariadením (EÚ) č. 1024/2012, a očakáva, že bude zriadený modul systému IMI, ktorý bude špeciálne prispôsobený kultúrnym statkom, čím by sa malo uľahčiť vykonávanie smernice 2014/60/EÚ;

9.

domnieva sa, že Komisia by mala efektívne riešiť otázku neexistujúcich údajov na úrovni EÚ o príspevku kultúrneho dedičstva k hospodárskemu rastu a sociálnej súdržnosti. Preto žiada, aby sa vytvorila a sprevádzkovala európska databáza, ku ktorej môžu prispieť rôzne projekty zamerané na túto oblasť (10). Taktiež povzbudzuje rozvoj noriem, ktoré môžu byť základom pre vypracovanie niektorých analýz nákladov a prínosov, ktoré môžu vyjadriť rozsah ekonomického a spoločenského príspevku kultúrneho dedičstva, a tak vyzdvihnúť skutočný prínos tohto dedičstva, z ktorého môžu vychádzať dodatočné opatrenia na jeho ochranu.

10.

podporuje otvorenú metódu koordinácie vytvorenú v rámci európskeho programu pre kultúru, ktorá okrem stanovenia strategických cieľov vytvára štruktúru pre spoluprácu v oblasti kultúry, pomáha pri komunikácii medzi členskými štátmi, šírení osvedčených postupov a vzájomnom učení. VR odporúča, aby sa v spolupráci s Európskou komisiou preskúmala možnosť, či by VR mohol mať aj po roku 2015 zastúpenie v pracovných skupinách fungujúcich na základe nového pracovného programu pre kultúru. Okrem toho opakovane poukazuje na to, že je potrebné, aby zástupcovia členských štátov viedli systematické konzultácie s miestnymi a regionálnymi aktérmi v záujme čo najspoľahlivejšieho nastoľovania otázok (11) a aby sa odborné znalosti, vedomosti, skúsenosti na miestnej a regionálnej úrovni, tvorivé a inovatívne nápady a výsledky dosiahnuté v kľúčových oblastiach mohli prejaviť aj prostredníctvom šírenia osvedčených postupov;

11.

poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo je jedným z ústredných prvkov miestnej, územnej, národnej a európskej identity, ktorej zachovanie, ochrana a posilňovanie na miestnej a územnej úrovni je dôležitým faktorom udržateľnosti, keďže prostredníctvom tejto identity sa uchovávajú hodnoty spoločenstiev pre budúce generácie a zabezpečí sa zachovanie tradičných osobitostí a vedomostí. Kultúrne dedičstvo sa zameriava na spoločnosť a zohráva dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, keďže je zdrojom hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti. Oboznámenie sa s kultúrnymi dedičstvom na miestnej a regionálnej úrovni by malo byť pevnou súčasťou všetkých formálnych učebných osnov;

12.

vyzdvihuje skutočnosť, že miestne kultúrne hodnoty, akými sú umelecké, literárne, audiovizuálne a architektonické diela, tvorivé práce, súčasná kultúra, remeslá, ľudové umenie, archeologické, historické, náboženské a etnografické dedičstvo, nárečia, hudba, potravinárske výrobky a gastronómia, miestne a prírodné danosti, tradičné odborné znalosti a vedomosti, spôsobilosti, živé tradície atď., úzko súvisia s identitou, ktorá je založená na vecnom, duchovnom a prírodnom dedičstve spoločenstiev. Pripomína, že rozvoj kultúry na miestnej úrovni posilňuje miestnu identitu a osobitosť. Zmes rôznych identít založených na vzájomnom rešpektovaní taktiež pomáha pri vytváraní spoločného kultúrneho dedičstva. Vznikajú kultúrne produkty, a tým sa vytvára jedinečná hodnota spojená s konkrétnym miestom. Tieto kultúrne faktory sú dôležité aj na európskej úrovni (12);

13.

zdôrazňuje, že územná identita sa vytvára prostredníctvom duševného kultúrneho dedičstva, ktorého využitie pomáha rozvíjať danú oblasť. V rámci cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sa preberá množstvo osvedčených postupov na základe vytvárania stratégie založenej na duševných kultúrnych zdrojoch, ktorá tým, že sa zameriava na jedinečný a osobitý charakter, upozorňuje na to, na čo môžeme byť hrdí, a zároveň posilňuje príťažlivosť daného miesta a regiónu z hľadiska podnikania a konkurencieschopnosti jednotlivých oblastí (13) a pomáha vytvárať pracovné miesta;

14.

konštatuje, že ochrana kultúrneho dedičstva prispieva k rozvíjaniu identity prostredníctvom zvyšovania informovanosti o hodnotách dedičstva tým, že podporuje pocit spolupatričnosti, prepája ich s koncepciami rozvoja verejného priestoru a predstavuje prínos v oblasti ich využívania. Toto môže prispieť k rozvoju spoločenského partnerstva spolu s verejno-súkromnými partnerstvami, pričom trvalé úsilie o zachovanie kultúrnych hodnôt môže pomôcť pri tvorbe pracovných miest a podporiť sociálne hospodárstvo. V tejto súvislosti považuje za dôležité, aby sa vymieňali skúsenosti medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o súpis a celkovú ochranu miestneho dedičstva.

15.

považuje za dôležité, že politika v oblasti udržateľného rozvoja kultúrneho dedičstva má z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj a na kvalitu života v príslušnom regióne. Oblasť kultúrneho dedičstva môže byť hybnou silou pri plánovaní rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, rozvoji tvorivých odvetví a pri rozsiahlejšom sprístupňovaní kultúrnych statkov, čím prispieva k hospodárskemu rastu. Dôležitou otázkou v súvislosti s konkurencieschopnosťou je otvorenosť vo vzťahu k inovatívnym riešeniam v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa oblasť kultúrneho dedičstva, kultúry, tvorivosti a ich hlavné iniciatívy viac integrovali do revidovanej stratégie Európa 2020 a aby táto stratégia zohľadnila preukázaný prínos kultúrneho dedičstva pre hospodárstvo;

17.

považuje za potrebné, aby bolo v súvislosti s kultúrnymi a tvorivými odvetviami týkajúcimi sa kultúrneho dedičstva k dispozícii viacero zdrojov v rozpočtoch nových fondov Únie (napr. EFRR, ESF, EPFRV, EFRH) a programov (napr. program Tvorivá Európa, RP7) a aby bola oblasť kultúrneho dedičstva lepšie integrovaná do nového finančného cyklu EÚ (2014 – 2020). Osobitne víta, že v politikách a programoch EÚ (14) sa mapujú aktivity zamerané na oblasti kultúrneho dedičstva. Výbor nabáda k tomu, aby sa v záujme tvorivého a inovatívneho vytvárania a realizácie cieľov regionálnych stratégii v oblasti kultúry v plnej miere využívali zdroje Únie. V záujme zabezpečenia efektívnosti je naďalej veľmi dôležité, aby medzi fondmi a programami Únie existovala čo najväčšia súčinnosť. K tomuto účelu prispieva usmernenie Európskej komisie, štrukturálny a investičný fond, iniciatíva Horizont 2020, ako aj ostatné programy Únie, ktoré riadi priamo Európska komisia, pokiaľ ide o koordináciu v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, súčinnosť a jej doplňujúci charakter (15);

18.

vyzdvihuje skutočnosť, že okrem rozvoja hospodárstva, stratégií a programov regionálneho, územného a mestského rozvoja by bolo mimoriadne vhodné zohľadniť aj zachovanie kultúr, ktoré sú nositeľmi hodnôt, a kultúrnych zdrojov, ako aj zaťažiteľnosť životného prostredia a krajiny a ekologické hľadiská. Zásahy, opatrenia a nástroje šetrné k životnému prostrediu a prírode a účinné z energetického hľadiska, ktoré by mohli zabrániť účinkom prírodných katastrof (napr. povodniam), alebo katastrofám zapríčineným človekom, zohrávajú dôležitú úlohu pri zmierňovaní účinkov zmeny klímy a pokiaľ ide o účinnosť rozvoja vychádzajúceho z miestnych a regionálnych daností;

19.

považuje za dôležité, aby sa budovy využívali so zreteľom na kultúrne dedičstvo, ktoré môže poskytnúť lokalitám kultúrneho dedičstva nové funkcie v rámci obnovy miest a so zapojením malých a stredných podnikov prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti a vytváraniu pracovných miest. Profesionálna dôveryhodnosť obnovy budov sa zvýši, ak sa práce realizujú nielen s tradičnými materiálmi, ale aj s tradičnými a súčasnými technikami. Tieto znalosti, ako aj samotná pamiatka sa musia zachovať a ďalej odovzdávať v rámci odbornej prípravy. Na trhu bude dopyt po kvalifikovanej a špecializovanej pracovnej sile. Na miestnej a regionálnej úrovni existuje veľa príkladných osvedčených postupov, pokiaľ ide o podporu tvorivého prostredia, využitie možností, ktoré ponúka kultúrna rozmanitosť, a integráciu stratégií v oblasti kultúry do rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni v snahe realizovať ciele stratégie Európa 2020, pričom Európsky výbor regiónov prispieva k šíreniu vedomostí a výmene skúseností v tejto oblasti. Tieto praktické prístupy a modely napomáhajú pri tvorbe udržateľného kultúrneho ekosystému a stimulujú tvorivého podnikateľského ducha;

20.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy, aby sa zapájali do správy architektonického dedičstva a historických budov, ktoré sú v mnohých prípadoch verejnými budovami, a aby tieto budovy využívali rôznymi spôsobmi, aby boli zdrojom príjmov a aby bola zabezpečená ich údržba a udržateľnosť. Poukazuje na to, že program európskych hlavných miest kultúry je takisto dôležitým príspevkom Únie k zachovaniu a pretransformovaniu architektonického dedičstva, v rámci ktorého sa môžu revitalizovať viaceré historické lokality, časti obcí a mestské štvrte, spolu s procesmi zameranými na riadenie a úvahy týkajúce sa priemyselného dedičstva a priemyselných lokalít;

21.

vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy sú najbližšie k obyvateľom a majú zodpovednú úlohu pri vytváraní pocitu zodpovednosti za ochranu vytvoreného a prirodzeného prostredia, dosiahnutí pozitívnej zmeny v myslení ľudí a aktivovaní obyvateľov v tomto smere. Bežným postupom by malo byť pravidelné monitorovanie stavu architektonického dedičstva. Úrady by mali takisto šíriť postupy v oblasti údržby pamiatok a poskytovať školenia svojim zamestnancom, ako aj majiteľom pamiatok;

22.

opakovane pripomína, že politika zameraná na MSP musí byť v záujme maximalizácie počtu pracovných miest a udržateľného hospodárskeho rastu (napr. kultúrne a tvorivé odvetvie) (16);

23.

vo všetkých oblastiach kultúrneho dedičstva sa navrhuje povzbudzovať účasť súkromného kapitálu, čo si vyžaduje daňové stimuly a formovanie verejnej mienky, ktorá bude cítiť zodpovednosť za ochranu hmotného a nehmotného dedičstva. Pripomína, že súkromný sektor hrá často dôležitú úlohu pri podpore kultúry v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov tým, že poskytuje dary alebo iné formy podpory, avšak miestne a regionálne samosprávy môžu taktiež prispievať k vytváraniu prostredia, ktoré by umožňovalo čo najlepšie využívanie tejto podpory (17);

24.

je presvedčený, že kultúrne dedičstvo je určujúcou hnacou silou inkluzívneho miestneho a regionálneho rozvoja a vytvára značné materiálne statky prostredníctvom podpory udržateľného kvalitného a zodpovedného kultúrneho cestovného ruchu, ktorého rozvoj je založený na materiálnom a duševnom dedičstve miestnych a regionálnych spoločenstiev. Európsky výbor regiónov sa domnieva, že vytváranie súčinnosti medzi stratégiami pre udržateľný cestovný ruch a kultúrnymi a tvorivými priemyselnými odvetviami na miestnej a regionálnej úrovni má v súčasnosti už strategický význam a jeho cieľom je dosiahnuť hospodársky rast, zvyšovanie zamestnanosti a umožniť lepší prístup ku kultúre;

25.

upozorňuje však na to, že je potrebné dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi rozširovaním odvetvia kultúrneho cestovného ruchu a ochranou kultúrneho dedičstva;

26.

v súvislosti s využitím viacfunkčného potenciálu kultúrneho dedičstva upozorňuje na kultúrne trasy, ktoré sú v rámci krajiny, ako aj za jej hranicami cenným prínosom a ktoré tým, že zapájajú obyvateľov a všetky zúčastnené strany, prispievajú k spoznávaniu miestnych a regionálnych kultúrnych hodnôt a zároveň komplexným spôsobom podporujú zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a fungovanie podnikov (napr. výroba a preprava miestnych výrobkov, prevádzkovanie ubytovacích a reštauračných zariadení). Trasy vytvorené na základe tematických koordinačných pravidiel (18) (ako spoločné väzby) často spájajú menej známe destinácie, regióny a obce, čo prispieva k diverzifikácii ponuky cestovného ruchu a zviditeľneniu kultúrneho (architektonického, územného, kulinárskeho a duševného) dedičstva vidieckych oblastí. Kultúrne trasy (chodníky, cyklotrasy atď.) takisto vo významnej miere prispievajú k zlepšovaniu zdravia obyvateľov;

27.

Poukazuje na to, že v rámci kultúrneho cestovného ruchu naviazaného na gastronómiu možno považovať miestne gastronomické špeciality za veľmi významné prvky kultúry, ktoré vďaka miestnym a tradičným poľnohospodárskym výrobkom a potravinám lákajú turistov. Zdôrazňuje, že udržateľná výroba potravín a opatrenia na ochranu rôznorodosti miestneho a regionálneho gastronomického dedičstva prispievajú k vytváraniu nových udržateľných pracovných miest a môžu zohrať dôležitú úlohu pri raste a kohézii na miestnej a regionálnej úrovni;

28.

vyzdvihuje silnú pridanú hodnotu programov európskej územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o zachovanie a podporu kultúrneho dedičstva presahujúceho hranice jednotlivých štátov, keďže odstránením týchto hraníc sa prostredníctvom spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni zviditeľňuje Európa a jej regióny, mestá a obce. V oblasti kultúrneho cestovného ruchu táto spolupráca podporuje obchodovanie s miestnymi výrobkami a v súvislosti s tvorivými odvetviami umožňuje výmenu odborných znalostí a vedomostí, posilňuje ekonomiku regiónov a získava nové trhy. Prispieva k tomu, aby sa zabránilo zániku tradičných zručností a remesiel, ktoré čelia demografickým výzvam (19). Výbor považuje za dôležité, že makroregionálne rozvojové stratégie môžu v rámci cezhraničnej spolupráce prostredníctvom pretvárania hodnôt kultúrneho dedičstva na produkt cestovného ruchu, ako aj inovatívnymi a tvorivými riešeniami taktiež prispieť k plneniu cieľov v oblasti spoločenskej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

29.

uznáva, že jednou z výziev Digitálnej agendy pre Európu je digitalizácia kultúrneho dedičstva a pamiatok v Európe, ich sprístupnenie on-line a ich zachovanie pre budúce generácie, v rámci čoho sa dosiahol určitý pokrok (20). Pri prístupe ku kultúrnemu dedičstvu a prehodnotení jeho úlohy treba zohľadniť aj skutočnosť, že sa musí umožniť sprístupnenie tohto dedičstva širokej verejnosti, ako aj novému publiku prostredníctvom výhod, ktoré ponúkajú nové technológie, čo pomáha pri budovaní komunity, výmene a rozširovaní poznatkov, vzdelávaní, učení a výskume. Výbor zastáva názor, že digitalizácia a nové technológie zároveň vytvárajú nové možnosti v oblasti inovácie s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť, pričom vďaka sprístupneniu digitalizovaných materiálov v oblasti kultúry pre tvorivé a inovatívne odvetvia dochádza k ich vzájomnému posilňovaniu;

30.

vyzdvihuje skutočnosť, že múzeá. knižnice a archívy zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti kultúrneho dedičstva pri posilňovaní pocitu spolupatričnosti. V informačnej spoločnosti v 21. storočí by sme sa mali zamyslieť nad úlohou a budúcnosťou obecných knižníc, ktoré vo viacerých členských štátoch riadia a prevádzkujú miestne samosprávy, pokiaľ ide o dostupnosť a šírenie poznatkov o kultúrnom dedičstve. Plánovanie obsahu nových služieb a digitálnych médií by nemalo podliehať len ekonomickým kritériám, ale malo by sa vyvíjať v súlade so sociálnymi a kultúrnymi potrebami (21). Konferencie, školenia a študijné cesty realizované v rámci partnerských vzťahov medzi mestami by mohli prispieť k výmene skúseností v oblasti hľadania moderných riešení, ako aj pri výmene osvedčených postupov;

31.

považuje za dôležitú úlohu, ktorú plnia projekty EÚ pri podpore digitalizácie, ako aj fungovanie kultúrnej platformy Europeana, systému združujúceho on-line obsahy európskych knižníc, múzeí a archívov, ktorého cieľom je sprístupnenie európskeho dedičstva v oblasti kultúry a vedy pre širokú verejnosť Uznáva, že otázky týkajúce sa autorských práv a uplatňovania práv v on-line prostredí sú zatiaľ naďalej výzvou a podporuje vytvorenie rámcových právnych podmienok digitalizácie;

32.

uznáva, že filmové diela a oblasť filmového dedičstva, ktoré sú zdrojom informácií o histórii európskej spoločnosti, predstavujú neoddeliteľnú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva a v tejto súvislosti sa odporúča, aby sa lepšie využil ich potenciál v priemyselnej a kultúrnej oblasti. V súvislosti s digitalizáciou filmov a ich sprístupnením on-line sa ešte objavujú prekážky (22), pričom kino zohráva dôležitú kultúrnu úlohu, pokiaľ ide o reprezentovanie kultúry a civilizácie, ktorá je pre jednotlivé národy charakteristická. Digitálna revolúcia a účinok finančného zaťaženia môže mať za následok neustále zmeny v tomto priemyselnom odvetví na miestnej a regionálnej úrovni. VR preto opakovane žiada, aby sa vyvíjalo spoločné úsilie a rozvíjala spolupráca s cieľom zabrániť tomu, aby kiná s jednou kinosálou zmizli z trhu (23), a povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby využívali zdroje Únie určené na modernizáciu miestnych kín;

33.

VR zdôrazňuje, že v rámci vzdelávania je dôležité osvojovať si digitálne zručnosti už od útleho veku, čím sa mladej generácii umožní plne ťažiť z nových foriem prístupu ku kultúre a lepšie sa pripraviť na budúce zamestnanie, najmä tým, že sa im a tiež širšej spoločnosti poskytne pomoc pri vyrovnávaní sa s dôsledkami prechodu na digitálne technológie (24);

34.

víta skutočnosť, že v oznámení sa uznávajú výsledky programov a iniciatív Únie, ktoré sa zameriavajú na zvyšovanie informovanosti o spoločenských hodnotách kultúrneho dedičstva a ich cieľom je podporovať dialóg medzi kultúrami. Značka „Európske dedičstvo“ a „Európske hlavné mesto kultúry“ sú hodnotnými podujatiami, ktoré vyzdvihujú bohatstvo, rôznorodosť a spoločné aspekty európskych kultúr (25), a zdôrazňuje, že je potrebné, aby mestá, ktoré sa o titul uchádzajú, vypracovali na základe miestnych a regionálnych zdrojov špecifický kultúrny program, ktorý by mal výrazný európsky rozmer a bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na odvetvie kultúry a na hostiteľské mestá (26); Treba pripomenúť, že ak bude spoločnosť vnímať hodnotu európskeho kultúrneho dedičstva ako faktor rozvoja, môže to pomôcť vytvoriť ukazovatele štandardizované v európskom kontexte, ktoré umožnia merať dosah tohto odvetvia na miestne a regionálne hospodárstvo (jednotlivých území) a na tvorbu a zachovanie pracovných miest;

35.

nazdáva sa, že zavedenie Európskeho roka kultúrneho dedičstva, v podobe ako ho navrhla Rada Európskej únie (27), by pomohlo priblížiť kultúrne dedičstvo širšej verejnosti;

36.

uznáva význam ceny Európskej únie za kultúrne dedičstvo a ceny Europa Nostra, ktoré boli vytvorené s cieľom oceniť aktivity vyvíjané v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a šíriť odbornú činnosť v danej oblasti na vysokej úrovni, vzhľadom na to, že táto činnosť zvyšuje angažovanosť občanov, mobilizuje občiansku spoločnosť, miestne a regionálne orgány, súkromné nadácie a podniky pri oživovaní historických pamiatok a lokalít, k čomu prispieva aj nový program „Tvorivá Európa“, ktorý kladie osobitný dôraz na nadnárodné aktivity v sektore kultúry a tvorivej činnosti (28);

37.

domnieva sa, že treba viac sprísniť sankcie za vandalizmus na pamiatkach, životnom prostredí a jeho umeleckých zložkách a archeologických náleziskách;

38.

súhlasí s názorom, že výskumy v oblasti kultúrneho dedičstva podporujú jeho zachovanie, rozvoj a šírenie. Siedmy rámcový program v oblasti výskumu (RP7), Iniciatíva spoločnej tvorby programov (JPI) a iniciatíva Horizont 2020 môžu vďaka podpore aktivít v oblasti výskumu a inovácií zameraných na boj proti zmene klímy a prírodné hrozby a katastrofy zaručiť, že európske kultúrne dedičstvo sa bude rozvíjať dynamicky a udržateľným spôsobom. Výbor víta politický rámec a akčný program Únie pre výskum a inováciu v oblasti kultúrneho dedičstva, ktoré sa začnú realizovať v blízkej budúcnosti, a v tejto súvislosti žiada, aby sa v partnerstve s miestnymi a regionálnymi orgánmi zaviedol mechanizmus spolupráce;

39.

zdôrazňuje, že kultúrne statky a služby musia byť sprístupnené pre všetkých, čím sa znížia rozdiely, pokiaľ ide o životné šance medzi bohatými a chudobnými, medzi obyvateľmi miest a vidieka, mladými a staršími ľuďmi a osobami so zdravotným postihnutím. Programy na znižovanie nerovností môžu byť úspešné len vtedy, ak sa budú do nich zapájať a zúčastňovať sa na nich aj príslušné subjekty, pričom sa rozšíria možnosti prístupu ku kompetenciám. Rovnosť príležitostí je nevyhnutným predpokladom kultúrnej demokracie;

40.

považuje za dôležité, aby mladá generácia spoznávala vecné a duševné dedičstvo vlastného regiónu, porozumela záujmom týkajúcim sa ochrany a mohla sa zúčastňovať na propagovaní kultúrnych statkov (napr. Dni európskeho dedičstva). Výbor sa domnieva, že partnerstvá sa môžu vytvárať vďaka týmto poznatkom a ich cieľom je udržateľné využívanie kultúrneho dedičstva a vedomé využívanie životného prostredia. Navrhuje, aby sa v rámci Dní európskeho dedičstva obsah tematického týždňa vymedzil tak, aby obsahoval témy, ktoré sa v oblasti kultúry spájajú v sieti činnosti samospráv;

41.

domnieva sa, že dobrovoľnícka činnosť je sľubnou formou zapájania miestnych obyvateľov a rozvíjania vzťahov v rámci spoločenstva, zohráva dôležitú úlohu pri osvojovaní si poznatkov a vzbudzovaní záujmu o kultúru a pomáha zamedzovať marginalizácii zraniteľných skupín v spoločnosti;

42.

v záujme zachovania, rozvoja a zviditeľnenia kultúrneho dedičstva VR považuje za dôležitú ochranu hodnôt, ktoré sa môžu usporiadať do reťazca v oblasti kultúrneho dedičstva, a ich udržateľné využívanie, ako aj to, aby miestne a regionálne orgány a inštitúcie zodpovedné za vzdelávanie, kultúru a kultúrne dedičstvo spolupracovali a systematicky sa rozvíjali prostredníctvom zavedenia zaužívanej praxe, čo by mohlo byť užitočné, pokiaľ ide poskytovanie všeobecne zrozumiteľných informácií pre obyvateľov. Spolupráca predstavuje vytváranie dôvery, nadväzovanie medziľudských kontaktov a prostredníctvom nej sa zabezpečuje, aby sa na spoločné výzvy hľadali spoločné riešenia;

43.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú plní spolupráca medzi lokalitami a cezhraničná spolupráca partnerských miest s aktívnymi zapojením občanov pri vzájomnom, interaktívnom a poznávacom oboznamovaní sa s kultúrnym dedičstvom na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor zdôrazňuje prínos programu Európa pre občanov na úrovni Únie pri vytváraní programov a sietí partnerských miest a projektmi zameranými na historickú pamäť a európsky rozmer, podporuje toleranciu, lepšie porozumenie histórii EÚ a jej rozmanitosti a vytvára spojenie medzi Európou a jej občanmi. VR víta pokračovanie tohto programu aj v novom finančnom cykle EÚ (29);

44.

odporúča, aby sa zvážilo ocenenie osvedčených postupov v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva realizovaného prostredníctvom kontaktov a spolupráce medzi lokalitami, čím sa posilní identita Európskej únie;

45.

považuje za dôležité, aby sa na úrovni vidieckych lokalít a miest vytvárala a realizovala tematická spolupráca v oblasti kultúrneho dedičstva a aby sa povzbudzovala aktívna účasť všetkých príslušných aktérov na rozhodovaní, čím sa posilňuje účinné participatívne riadenie. Výbor zdôrazňuje hodnotu a význam viacúrovňového riadenia (30), ktorého uplatňovaním sa, okrem iného, uľahčuje šírenie osvedčených postupov v oblasti politiky kultúrneho dedičstva, ďalší rozvoj participatívnej demokracie, vzájomné učenie, vytváranie nových foriem partnerstiev a dialógu a vytváranie efektívnosti a súladu medzi odvetvovými politikami vzťahujúcimi sa na kultúrne dedičstvo;

46.

konštatuje, že prehodnotenie významu kultúry a kultúrneho dedičstva je dlhodobým procesom, ktorý sa dotýka všetkých aktérov spoločnosti. Výbor sa domnieva, že úspešnú zmenu postoja môžeme dosiahnuť vtedy, ak sa nám podarí zainteresovať čo najširšiu vrstvu obyvateľstva, a to napr. prostredníctvom znižovania sociálnej nerovnosti, rozvojom spoločenstiev, rozširovaním možností na zapojenie spoločnosti, vytváraním otvorenosti pre prijímanie nových impulzov a rozvíjaním schopností potrebných na vytváranie, spoznávanie a využívanie inovačných zručností a kultúrnych hodnôt. Našou spoločnou úlohou je dosiahnuť, aby sme zapojením každého aktéra umožnili nadobudnúť konkurencieschopné poznatky a vzdelanie, ktoré sú potrebné na to, aby sme mohli úspešne reagovať na výzvy, pred ktorými stojí EÚ. v tejto súvislosti víta a podporuje bod 28 záverov zo zasadnutia Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport z 25. novembra 2014, ktorý obsahuje výzvu, aby sa zvážila možnosť vyhlásiť Európsky rok kultúrneho dedičstva. Prispelo by to k splneniu spoločných cieľov v celoeurópskom kontexte;

47.

zdôrazňuje, že kultúra môže zohrávať dôležitú úlohu v rámci zahraničných vzťahov pri prekonávaní rozdielov a uznávaní spoločných a rovnakých hodnôt jednotlivých národov. Preto žiada, aby sa viac zviditeľnili kultúrne vzťahy na vysokej úrovni a v tejto súvislosti berie na vedomie nedávno vyvíjané úsilie o začlenenie kultúrnej diplomacie do vonkajších vzťahov Európskej únie, a to najmä prostredníctvom prípravnej akcie Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ;

48.

poukazuje na potrebu posilniť aj spoluprácu zameranú na boj proti nelegálnemu obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty. Preto žiada členské štáty, aby ratifikovali dohovor UNESCO z roku 1970 a dohovor UNIDROIT z roku 1995 a zaručili ich účinné uplatňovanie prostredníctvom vhodného prispôsobenia vnútroštátneho práva a posilnenia polície a colnej kontroly na hraniciach EÚ.