16.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 56/24

—

vyhlásil žalobu o neplatnosť za prípustnú,

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie Ares (2014) 3142109 z 24. septembra 2014 v rozsahu, v akom odmieta poskytnúť žalobcovi plný prístup k požadovaným dokumentom s výnimkou upravených osobných údajov, ktoré sa v ňom nachádzajú,

—

uložil Komisii povinnosť uhradiť trovy konania žalobcu.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, keď pre každý dokument nevysvetlila, ktorú relevantnú výnimku z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie o transparentnosti“) uplatnila a na základe akých skutkových okolností a úvah. Komisia tým, že sa opierala o rovnaké všeobecné tvrdenia na podporu rôznych dôvodov odmietnutia (ochrana súdneho konania, právneho poradenstva a rozhodovacieho procesu), neuviedla dôvody, v čom by sprístupnenie požadovaných dokumentov mohlo „konkrétne a skutočne“ ohroziť každý z týchto záujmov. Konkrétnejšie napadnuté rozhodnutie nevysvetľuje, či odôvodnením, ktoré sa uvádza pre každé relevantné odmietnutie, je „súdne konanie“ alebo „právne poradenstvo“.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 druhú zarážku nariadenia o transparentnosti, keď nepreukázala, ako by sprístupnenie v každom prípade „konkrétne a skutočne“ ohrozilo ochranu „právneho poradenstva“ alebo „súdneho konania“. Pokiaľ ide o ochranu „právneho poradenstva“, všetky abstraktné odôvodnenia Komisie boli odmietnuté v judikatúre a Komisia neposkytuje nijaké konkrétne vysvetlenie, prečo by v tomto prípade plné sprístupnenie požadovaných dokumentov konkrétne a skutočne ohrozilo ochranu právneho poradenstva. Pokiaľ ide o „súdne konanie“, Komisia opäť konkrétne nevysvetlila, prečo by sprístupnenie „konkrétne a skutočne“ ohrozilo ochranu „súdneho konania“.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila obidva pododseky článku 4 ods. 3 nariadenia o transparentnosti, keď nevysvetlila, ako by sprístupnenie konkrétne a skutočne ohrozilo ochranu „rozhodovacieho procesu“. Pokiaľ ide o prvý pododsek článku 4 ods. 3 nariadenia o transparentnosti, Komisia neidentifikovala „rozhodovací proces“, ktorý by bolo stále možno považovať za „prebiehajúci“ a nepreukázala, ako by sprístupnenie mohlo konkrétne a skutočne ohroziť jej rozhodovací proces. Pokiaľ ide o druhý pododsek tohto ustanovenia, Komisia nepreukázala, že požadované dokumenty boli „stanoviská“ v zmysle tohto pododseku a tým menej že riziko, že toto sprístupnenie by konkrétne a skutočne ohrozilo rozhodovací proces, bolo vážne v užšom zmysle tohto pododseku.