29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/141

(1)

Súčasné hospodárske prostredie eurozóny je charakterizované postupným, ale stále nestabilným hospodárskym oživením. V roku 2013 a na začiatku roku 2014 inflácia v eurozóne markantne poklesla a očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia bude len veľmi postupne narastať, čo odzrkadľuje súčasnú stagnáciu spolu s prebiehajúcimi úpravami relatívnych cien v zraniteľných hospodárstvach a minulým zhodnocovaním výmenného kurzu eura. Okrem toho, zatiaľ čo oživenie nadobúda čoraz širší základ, rozdiely medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro (členské štáty, ktoré patria do eurozóny), sú aj naďalej veľké.

(2)

Eurozóna je viac než len súhrn jej členov. Hospodárska a finančná kríza jasne odhalila úzke prepojenia v eurozóne a zdôraznila potrebu silnejšej koordinácie fiškálnych, finančných a štrukturálnych politík medzi členskými štátmi, ktoré patria do eurozóny, s cieľom zabezpečiť súdržnú politickú pozíciu v rámci eurozóny ako celku. Členské štáty, ktoré patria do eurozóny, sa 2. marca 2012 podpisom Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii zaviazali vykonať súbor ďalekosiahlych reforiem politík a politickú koordináciu. Nadobudnutie účinnosti tzv. balíka dvoch nariadení (3) („two- pack“) v roku 2013 ďalej prehĺbilo koordináciu rozpočtových a hospodárskych politík v eurozóne. Členské štáty, ktoré patria do eurozóny, majú osobitnú zodpovednosť za účinné vykonávanie nového rámca správy. To si vyžaduje silnejší vzájomný tlak na podporu vykonávania národných reforiem a fiškálnej obozretnosti, rozsiahlejšie posudzovanie národných reforiem z pohľadu eurozóny, internalizáciu potenciálnych účinkov presahovania a stimuláciu politík, ktoré majú osobitný význam pre riadne fungovanie HMÚ. Vyžaduje si to aj náležitú komunikáciu v súvislosti so stratégiou eurozóny.

(3)

Vzhľadom na veľkú vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi, ktoré patria do eurozóny, môže v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych reforiem dôjsť k veľkým účinkom presahovania, čo je potrebné zohľadniť s cieľom zabezpečiť optimálne navrhnutie a vykonávanie politík v prípade jednotlivých členských štátov, ktoré patria do eurozóny, a v prípade eurozóny ako celku. Napríklad koordinovanejší postup pri vykonávaní reforiem by uľahčil potrebné zbližovanie medzi členskými štátmi. Včasná diskusia o reformných plánoch členských štátov, ktoré patria do eurozóny, ktorá vychádza zo súčasných postupov, ako aj účinné vykonávanie postupu pri makroekonomických nerovnováhach majú v tejto súvislosti kľúčový význam.

(4)

Jednou z kľúčových politických výziev, ktorým čelí eurozóna, je zníženie verejného dlhu prostredníctvom realizácie diferencovaných fiškálnych politík, ktoré podporujú rast, pri súčasnom zvýšení potenciálu rastu v eurozóne a riešení sociálnych dôsledkov krízy. Vďaka konsolidačnému úsiliu v uplynulých rokoch sa fiškálna situácia v eurozóne zlepšila, ale je potrebné, aby niekoľko členských štátov, ktoré patria do eurozóny, aj naďalej pokračovalo vo fiškálnych úpravách v záujme zníženia veľmi vysokej úrovne zadlženosti. Všetky členské štáty, ktoré patria do eurozóny, by mali zlepšiť kvalitu verejných financií s cieľom podporiť produktivitu a zamestnanosť.

(5)

Investície do eurozóny výrazne klesli v počiatočnej fáze krízy a doposiaľ sa nedostali späť na úroveň svojho dlhodobého priemeru. Stagnujúce investičné trendy sú determinované kombinovaným vplyvom znižovania zadlženosti súkromného sektora, finančnej fragmentácie a nevyhnutného úsilia o fiškálnu konsolidáciu, čo viedlo k zníženiu verejných investícií. Zvýšenie investícií do infraštruktúry a kvalifikácií má zásadný význam z hľadiska zachovania oživenia a zvýšenia potenciálneho rastu. Veľa investícií musí prísť zo súkromného sektora, ale verejné orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu pri tvorbe priaznivých podmienok.

(6)

V eurozóne sú úverové toky do reálnej ekonomiky aj naďalej tlmené a fragmentácia finančného trhu je stále vysoká napriek tomu, že tlaky na štátny dlh sa znížili. Prístup k financovaniu, a to najmä v prípade MSP, je v mnohých členských štátoch aj naďalej problematický, v dôsledku čoho hrozí oslabenie hospodárskeho oživenia. To si vyžaduje iniciatívy zamerané na obnovenie úverových tokov, prehĺbenie kapitálových trhov a podporu dlhodobého financovania hospodárstva. Opatrenia ako dokončenie ozdravenia súvah bánk, pokračujúce posilňovanie kapitálových vankúšov tam, kde je to potrebné, posudzovanie kvality aktív a záťažové testy pomôžu určiť všetky zostávajúce slabé miesta a posilniť dôveru k sektoru ako celku. Pokiaľ ide o bankovú úniu, dosiahol sa významný pokrok, najmä vďaka zriadeniu jednotného mechanizmu dohľadu a dohode o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

(7)

Finančná kríza odhalila nedostatky v štruktúre hospodárskej a menovej únie. Komisia 28. novembra 2012 predstavila koncepciu pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu s cieľom otvoriť európsku diskusiu. Predseda Európskej rady prezentoval 5. decembra 2012 v úzkej spolupráci s predsedom Európskej komisie, predsedom Euroskupiny a prezidentom Európskej centrálnej banky správu, ktorá vychádza z niekoľkých myšlienok koncepcie Komisie a v ktorej sa stanovuje časový rámec a jednotlivé etapy postupu zameraného na dobudovanie hospodárskej a menovej únie. Európsky parlament vyjadril svoje stanoviská vo svojom uznesení z 20. novembra 2012. Odvtedy sa podniklo viacero významných krokov. Európska rada poskytla v decembri 2013 ďalšie stanoviská. Ďalší rozvoj HMÚ si bude vyžadovať postupný prístup, ktorý kombinuje disciplínu a solidaritu. V takzvanom balíku šiestich („six-pack“) (4) a balíku dvoch („two-pack“) legislatívnych aktov je prvé preskúmanie ich vykonávania naplánované na koniec roka 2014.

(1)

Podporovať a monitorovať v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávanie štrukturálnych reforiem v tých oblastiach, ktoré majú najväčší význam pre bezproblémové fungovanie eurozóny, s cieľom podporiť rast a konvergenciu a úpravy vnútorných a vonkajších nerovnováh. Posúdiť a stimulovať pokrok v plnení reformných záväzkov v členských štátoch, ktoré patria do eurozóny, v ktorých existujú nadmerné nerovnováhy, a vo vykonávaní reforiem v členských štátoch, ktoré patria do eurozóny, ktorých nerovnováhy si vyžadujú rozhodné opatrenia, s cieľom obmedziť negatívne presahovanie na zvyšok eurozóny. Podporovať vhodné politiky v krajinách s veľkými prebytkami na bežnom účte v záujme prispenia k pozitívnemu presahovaniu. Pravidelne organizovať tematické diskusie o štrukturálnych reformách na trhu práce a trhu s výrobkami s potenciálne rozsiahlymi účinkami presahovania, zameriavajúc sa na zníženie vysokého daňovo-odvodového zaťaženia práce a na reformu trhov so službami.

(2)

Koordinovať fiškálne politiky členských štátov, ktoré patria do eurozóny, v úzkej spolupráci s Komisiou, najmä pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov v záujme zabezpečenia súdržnej fiškálnej pozície, ktorá podporuje rast, v celej eurozóne. Zlepšiť kvalitu a udržateľnosť verejných financií uprednostňovaním hmotných a nehmotných investícií na úrovni jednotlivých štátov a EÚ. Zabezpečiť, aby boli vnútroštátne fiškálne rámce vrátane vnútroštátnych fiškálnych rád silné.

(3)

Zabezpečiť odolnosť bankového systému, najmä prostredníctvom prijatia potrebných opatrení v nadväznosti na posúdenie kvality aktív a záťažové testy, vykonania predpisov o bankovej únii a dosiahnutia pokroku v ďalšej činnosti naplánovanej na prechodné obdobie v súvislosti so zavedením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií („SRM“). Stimulovať investície zo súkromného sektora a zvýšiť úverové toky do hospodárstva prostredníctvom opatrení na zlepšenie prístupu MSP k úverom, prehĺbenia kapitálových trhov, opätovného naštartovania trhu so sekuritizáciou, a to na základe návrhov a harmonogramu uvedených v oznámení Komisie o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva.

(4)

Pokročiť v práci na prehlbovaní hospodárskej a menovej únie a prispieť k zlepšeniu rámca pre hospodársky dohľad v kontexte jeho preskúmania, ktoré je naplánované na koniec roka 2014.