29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/136

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Spojeného kráľovstva na rok 2013, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Spojeného kráľovstva na roky 2012 – 2013 až 2017 – 2018.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej je Spojené kráľovstvo uvedené medzi členskými štátmi, v súvislosti s ktorými sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia uverejnila 5. marca 2014 výsledky hĺbkového preskúmania pre Spojené kráľovstvo podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Spojenom kráľovstve naďalej existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a opatrenia politiky. Pozornosť si naďalej zasluhuje predovšetkým vývoj v oblasti zadlženia domácností, ktoré súvisí s vysokým hypotekárnym zadlžením a štrukturálnymi vlastnosťami trhu s nehnuteľnosťami, ako aj nepriaznivý vývoj v oblasti podielov na vývoznom trhu. Riziká v sektore nehnuteľností sa týkajú pretrvávajúcej štrukturálnej nedostatočnej ponuky nehnuteľností. Vnútorné obmedzenia ponuky, najmä v Londýne, a relatívne pomalá reakcia ponuky na zvýšenie dopytu aj naďalej dvíhajú ceny obytných nehnuteľností, najmä v Londýne a na juhovýchode, a takisto vedú k tomu, že kupujúci si berú vyššie hypotéky. Klesajúci podiel na vývoznom trhu síce pravdepodobne nespôsobí krátkodobé riziká, ale spolu s deficitom bežného účtu poukazuje na štrukturálne výzvy. Tie sa týkajú kvalifikačných nesúladov a nedostatkov v infraštruktúre. Čo sa týka verejných financií, predpokladá sa, že Spojené kráľovstvo nedodrží konečný termín na úpravu nadmerného deficitu stanovený Radou a priemerné ročné fiškálne úsilie nenaplní odporúčanie.

(8)

Spojené kráľovstvo predložilo 30. apríla 2014 svoj národný program reforiem na rok 2014 a svoj konvergenčný program na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Podľa článku 4 Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa povinnosť vyhýbať sa nadmernému štátnemu deficitu v zmysle článku 126 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevzťahuje na Spojené kráľovstvo. V článku 5 uvedeného protokolu sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo sa má snažiť predchádzať nadmernému deficitu verejných financií. Rada 8. júla 2008 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla, že Spojené kráľovstvo má nadmerný deficit.

(10)

Cieľom rozpočtovej stratégie opísanej v konvergenčnom programe na rok 2014 je do konca päťročného prebiehajúceho obdobia, ktoré sa končí v rozpočtovom roku 2018 – 2019, dosiahnuť vyrovnaný cyklicky upravený rozpočet. Konvergenčný program neobsahuje strednodobý cieľ uvedený v Pakte stability a rastu. V rozpočtovom roku 2014 – 2015 sa odhaduje deficit verejných financií vo výške 5,0 % HDP, čo znamená pokles z vrcholnej úrovne 11,4 % HDP v rozpočtovom roku 2009 – 2010. Toto nekorešponduje s termínom na odstránenie nadmerného deficitu, ktorý stanovila Rada. V konvergenčnom programe sa uvádza, že rok, v ktorom dôjde k odstráneniu nadmerného deficitu na úrovni 2,4 % HDP, bude rozpočtový rok 2016 – 2017, čo je dva roky po termíne, ktorý stanovila Rada. Z konvergenčného programu vyplýva, že (prepočítaný) štrukturálny deficit verejných financií sa do rozpočtového roku 2014 – 2015 zlepší o 0,3 percentuálneho bodu na úroveň 4,4 % HDP. Rozpočtové opatrenia nie sú dostatočné na splnenie odporúčaného priemerného ročného fiškálneho úsilia potrebného na odstránenie nadmerného deficitu. Následne na to sa v konvergenčnom programe predpokladá ročné zlepšenie (prepočítaného) štrukturálneho salda o 0,8 percentuálneho bodu v rozpočtovom roku 2015 – 2016 a o 1,3 percentuálneho bodu v rozpočtovom roku 2016 – 2017. Celkovo je konvergenčný program len čiastočne v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu

(11)

Doteraz sa konsolidácia zabezpečovala hlavne znižovaním výdavkov a mohlo by sa teda uvažovať o potenciálnych príjmoch vyplývajúcich z rozšírenia daňového základu. Spojené kráľovstvo má vysokú mieru ušlých daní, najmä v oblasti nepriamych daní. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu k HDP sa v rozpočtovom roku 2015 – 2016 zvýši na 93,1 % predtým, než v rozpočtovom roku 2018 – 2019 poklesne na úroveň 86,6 %. Makroekonomický scenár Spojeného kráľovstva, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy konvergenčného programu, je realistický. Možné riziká rozpočtových prognóz pochádzajú z nižšieho rastu, ako sa očakávalo, z dôvodu obmedzených miezd, ktoré znižovali súkromnú spotrebu, a neistoty, ktorá bránila investíciám. Prognózy sú však zhodné s jarnou prognózou útvarov Komisie na rok 2014, v ktorej sa takisto nepredpokladá odstránenie nadmerného deficitu do termínu určeného Radou. Okrem toho na základe prognózy Komisie (opravená) zmena štrukturálneho salda na obdobie rokov 2010 – 2014 nedosahuje odporúčanú priemernú hodnotu 0,6 % HPP za rok a predpokladá sa, že ju nedosiahne ani v roku 2015. Na základe posúdenia konvergenčného programu a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že na zabezpečenie plnenia odporúčania v rámci postupu pri nadmernom deficite sú potrebné dodatočné opatrenia.

(12)

Spojené kráľovstvo zaviedlo opatrenia v oblasti nehnuteľností, a to na strane ponuky aj dopytu. Napriek tomu, že ponuka nových nehnuteľností stúpla, stále zostáva nízka a výrazne zaostáva za dopytom. Spolu s nízkymi úrokovými mierami a ľahšími podmienkami na hypotekárne úvery (napr. vyšší pomer výšky úveru k výške príjmu) to spôsobilo rast cien obytných nehnuteľností v niektorých častiach Spojeného kráľovstva, najmä v Londýne. Nedostatok v ponuke je dlhodobým štrukturálnym javom a pravdepodobne sa prejaví aj v strednodobom horizonte. Sú potrebné opatrenia na ďalšie zvýšenie ponuky obytných nehnuteľností, a to vytvorením vhodných stimulov na zvýšenie ponuky na miestnej úrovni. Orgány by mali naďalej sledovať ceny obytných nehnuteľností a hypotekárnu zadlženosť a byť pripravené v prípade potreby zaviesť vhodné opatrenia, vrátane prípadnej úpravy systému úverovej záruky Pomoc pri kúpe 2 (Help to Buy 2). Existuje potreba zvýšiť transparentnosť používania a dosahu makroprudenciálnej regulácie sektora nehnuteľností Výborom pre finančnú politiku, ktorá by sa mohla využiť na riešenie nadmerného nárastu cien obytných nehnuteľností a nárastu hypotekárneho zadlžovania. Mali by sa zvážiť reformy v oblasti zdaňovania pozemkov a nehnuteľností s cieľom zmierniť deformácie na trhu s nehnuteľnosťami.

(13)

Spojené kráľovstvo aj naďalej rieši výzvy v oblasti nezamestnanosti a podzamestnanosti, ako aj špecifické otázky týkajúce sa nezamestnanosti mladých ľudí. Existujú dôležité výzvy v oblasti vybavovania mladých ľudí zručnosťami a pracovnými skúsenosťami, ktoré si vyžaduje trh práce, ako aj v oblasti zvýšenia ponuky učňovských príprav. Vďaka tomu možno vysvetliť, prečo zostáva využívanie mzdových dotácií stanovených v Zmluve pre mládež (Youth Contract) nižšie, ako sa predpokladalo. Trh práce trpí nepomerom medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a orgány sa pokúšajú rekvalifikovať pracovnú silu a riešiť tak nezamestnanosť, ako aj nedostatok vysokokvalitných zručností potrebných na výkon zamestnania a technických zručností. Aj keď sa vyvinulo úsilie o zlepšenie kvality učňovských programov, je potrebné ďalšie úsilie. Okrem toho je kvalifikačný systém naďalej zložitý a musí sa zjednodušiť, aby sa uľahčilo všeobecné uznávanie a dosiahla sa vyššia miera zapojenia zamestnávateľov

(14)

Orgány tento problém slabých pracovných stimulov, ktorý sa týka najmä poberateľov sociálnych dávok, riešia zavedením univerzálneho úveru (Universal Credit), ktorý jednotlivcom umožní zachovať si pri prechode do zamestnania väčšiu časť svojho príjmu z dávok. Aj keď by univerzálny úver mohol mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, veľa bude závisieť od jeho účinnej implementácie a podporných služieb vrátane prepojenia s ostatnými dávkami. Zameranie sa na návrat do práce sa odrazilo aj na obmedzení ročnej úpravy mnohých dávok pre osoby v produktívnom veku a daňových úľav na 1 % ročne do roku 2016.

(15)

Spojené kráľovstvo naďalej čelí výzvam pri zvyšovaní zamestnanosti rodičov prostredníctvom zlepšenia prístupu k vysokokvalitnej, cenovo prijateľnej starostlivosti o dieťa. Naďalej zavádza schémy, ktoré cenovo sprístupňujú starostlivosť o dieťa rodičom pracujúcich na čiastočný aj plný úväzok, s ohľadom na rôzne príjmové úrovne. Ceny starostlivosti o dieťa však stále patria medzi najvyššie v Únii a spôsobujú problémy najmä druhým zárobkovo činným osobám v domácnosti a osamelým rodičom.

(16)

Čo sa týka prístupu k financovaniu, podmienky na úverových trhoch sa síce v roku 2013 zlepšili, ale rast úverov zostáva slabý a v prípade existujúcich politík je potrebný dlhší čas, aby sa ukázala ich prípadná úspešnosť. Osobitné výzvy pretrvávajú v oblasti prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky (MSP). Kým veľké podniky sa môžu samofinancovať priamo na veľkoobchodných trhoch a využívať ponuku dobre vyvinutých finančných služieb v Spojenom kráľovstve, malé a stredné podniky sa pri snahe získať externé finančné prostriedky musia vo veľkej miere spoliehať na banky. Dosiahol sa značný pokrok pri plnení minuloročného odporúčania o hospodárskej súťaži v bankovníctve pomocou vytvorenia nových bánk, takzvaných bánk typu challenger (jedným príkladom je TSB, ktorá však ešte nie je úplne nezávislá).

(17)

Spojené kráľovstvo v decembri 2013 uverejnilo aktualizovaný národný plán pre infraštruktúru: dlhodobý a strategický prístup k plánovaniu, finančnému krytiu, financovaniu a zavádzaniu infraštruktúry. V tomto pláne sa stanovujú pripravované budúce kapitálové investície do roku 2020 a v neskorších rokoch v celkovej výške 375 mld. GBP (približne 460 mld. EUR). Veľká časť pripravovaných investícií (340 mld. GBP, t. j. približne 420 mld. EUR) sa týka investícií do sektorov energetiky a dopravy. Predpokladá sa, že približne tri štvrtiny finančného krytia budú pochádzať zo súkromných zdrojov a zvyšok bude krytý z verejných zdrojov. Aj keď tento plán predstavuje primeranú iniciatívu, pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o časť financovanú zo súkromného sektora, regulačnú istotu a včasné vydávanie stavebných povolení. Na zníženie rizík súvisiacich s financovaním a realizáciou sú potrebné prísne mechanizmy, ktoré zároveň zabezpečia transparentnosť plánovaných a skutočných výdavkov na infraštruktúru.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Spojeného kráľovstva. Posúdila národný program reforiem a konvergenčný program. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Spojenom kráľovstve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku správu a riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do odporúčaní 1 až 6.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Spojeného kráľovstva a jej stanovisko (5) sa premietlo najmä do odporúčania 1.

(20)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sa premietli do odporúčaní 2, 3, 5 a 6

1.

Posilniť rozpočtovú stratégiu a usilovať sa o odstránenie nadmerného deficitu udržateľným spôsobom v súlade s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Presadzovať diferencované fiškálne sprísnenie, ktoré bude podporovať rast, a to uprednostňovaním kapitálových výdavkov. Na uľahčenie fiškálnej konsolidácie by sa malo zvážiť zvýšenie príjmov pomocou rozšírenia daňového základu. Zvýšiť rast vývozu tovarov a služieb, a to riešením štrukturálnych prekážok týkajúcich sa infraštruktúry, nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a prístupu k financovaniu pre MSP.

2.

Zvýšiť transparentnosť používania a dosahu makroprudenciálnej regulácie sektora nehnuteľností Výboru pre finančnú politiku Bank of England. Zaviesť vhodné opatrenia na reagovanie na rýchly rast cien nehnuteľností v oblastiach, ktoré sa významne podieľajú na raste v Spojenom kráľovstve, najmä v Londýne, a znížiť riziká týkajúce sa vysokej hypotekárnej zadlženosti. Monitorovať systém Help to buy a podľa potreby ho upraviť. Zvážiť reformy v oblasti zdaňovania pozemkov a nehnuteľností vrátane opatrení zameraných na precenenie nehnuteľností s cieľom zmierniť deformácie na trhu s bývaním. Pokračovať v úsilí o zvýšenie ponuky obytných nehnuteľností.

3.

Zachovať záväzok Zmluvy pre mládež predovšetkým zlepšovaním zručností, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnávateľov. Zabezpečiť zapojenie zamestnávateľov prostredníctvom dôrazu na riešenie nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami pomocou modernejšieho a kvalitnejšieho poskytovania zručností a presadzovania ponúk učňovskej prípravy. Znížiť počet mladých ľudí s nízkymi základnými zručnosťami.

4.

Pokračovať v úsilí znížiť detskú chudobu v domácnostiach s nízkymi príjmami, a to zabezpečením, aby univerzálny úver a ďalšie reformy sociálneho zabezpečenia poskytovali primerané dávky s jasnými pracovnými stimulmi a podporné služby. Zlepšiť dostupnosť cenovo prijateľnej a kvalitnej starostlivosti o dieťa.

5.

Pokračovať v úsilí o zlepšenie dostupnosti bankového aj nebankového financovania pre MSP. Zabezpečiť účinné fungovanie Podnikateľskej banky a podporovať zvýšenú prítomnosť bánk typu challenger.

6.

Zaoberať sa národným plánom pre infraštruktúru, a to zvýšením predvídateľnosti plánovacích procesov, ako aj vyjasnením záväzkov finančného krytia. Zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť, a to poskytovaním pravidelných a včasných informácií o vykonávaní plánu.