29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/88

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Holandska na rok 2013, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Holandska na roky 2012 – 2017. Komisia 15. novembra 2013 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (5) predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Holandska na rok 2014.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Holandsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorými sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky svojho hĺbkového preskúmania v prípade Holandska, a to podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Holandskou naďalej existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť si zasluhuje najmä makroekonomický vývoj v súvislosti s dlhom súkromného sektora a pokračujúce znižovanie zadlženosti, ako aj pretrvávajúce nedostatky na trhu s nehnuteľnosťami určenými na bývanie. Hoci vysoký prebytok bežného účtu nepredstavuje riziká podobné tým pri vysokých deficitoch a sčasti súvisí s potrebou znižovania zadlženosti, Komisia bude vývoj bežného účtu v Holandsku monitorovať v rámci európskeho semestra.

(8)

Holandsko 29. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a 30. apríla 2014 svoj program stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe stability na rok 2014 je zabezpečiť, aby bola náprava nadmerného deficitu vykonaná v roku 2013 udržateľná, a do roku 2015 dosiahnuť rozpočtovú pozíciu, ktorá by sa približovala k strednodobému cieľu. Strednodobým cieľom je štrukturálny deficit vo výške najviac 0,5 % HDP, čo zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Vykonali sa rozsiahle dodatočné fiškálne opatrenia, ale (prepočítané) štrukturálne saldo by malo v roku 2014 zostať na rovnakej úrovni ako v roku 2013, čo poukazuje na výrazný odklon od požadovanej minimálnej úpravy vo výške 0,5 % HDP. Podľa plánu by sa v roku 2015 malo (prepočítané) štrukturálne saldo zlepšiť o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Výdavky by mali narastať rovnakým tempom ako referenčná hodnota pre výdavky v roku 2014 i 2015. Z celkového posúdenia rozpočtovej stratégie Holandska vyplýva, že postup úprav zameraný na dosiahnutie strednodobého cieľa je sčasti v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Podľa programu stability sa hrubý verejný dlh v roku 2015 stabilizuje a následne bude klesať. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v programe stability, je vierohodný a vypracoval ho nezávislý Holandský úrad pre analýzu hospodárskej politiky. Zdá sa, že riziká pre rozpočtové ciele sú veľké, ale v značnej miere vyvážené. V prognóze útvarov Komisie z jari 2014 sa očakáva stabilizácia štrukturálneho salda v roku 2014 a zlepšenie o 0,5 % HDP v roku 2015. Podľa prognózy Komisie by Holandsko dodržalo referenčnú hodnotu pre výdavky v roku 2014, nie však v roku 2015. V záujme posilnenia potenciálu Holandska v oblasti rastu je mimoriadne dôležité, aby sa požadovanou konsolidáciou zabezpečili výdavky podporujúce rast, ako napríklad výdavky na inovácie a výskum vrátane základného výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy. Na základe posúdenia programu stability a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada dospela k záveru, že Holandsko v roku 2013 udržateľne znížilo svoj deficit verejných financií pod úroveň 3 % HDP, ale od roku 2014 mu hrozí výrazný odklon od požiadaviek preventívnej časti.

(10)

Kľúčovou otázkou je trh s nehnuteľnosťami určenými na bývanie, na ktorom sa v uplynulých desaťročiach nahromadili rušivé motivačné faktory a nepružné prvky, ktoré sa premietli do spôsobov financovania bývania a odvetvových úspor. Tendencia domácností zvyšovať hrubý hypotekárny dlh zaručený ich nehnuteľným majetkom vo veľkej miere odráža dlhotrvajúce fiškálne motivačné faktory, najmä úplnú daňovú odpočítateľnosť hypotekárnych úrokov. Od apríla 2012 sa realizuje súbor opatrení v snahe o čiastkové riešenie týchto motivačných faktorov. Niektoré z týchto opatrení sa týkajú úprav fiškálneho režimu financovania bývania. Postupný prechod na obmedzenie daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov a zvýšenie motivačných faktorov na umorenie je oprávnený, ale postupné zavádzanie tohto opatrenia je príliš pomalé, aby malo výrazný vplyv na umorovanie. Pomer výšky úveru k hodnote nehnuteľnosti vo výške 100 %, ktorý sa má dosiahnuť v roku 2018, je stále vysoký. Trh s nájomným bývaním obmedzuje regulácia a existencia veľmi rozsiahleho sektora sociálneho bývania, ktorý sa takisto musí boriť s dlhými čakacími zoznamami. Nedávne zavedenie väčšej diferenciácie nájomného na základe príjmu v sektore sociálneho bývania predstavuje krok správnym smerom, jeho dosah je však obmedzený. Spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálneho bývania majú stále povolené stavať obydlia s mesačným nájomným vyšším, než je strop pre nájomné za sociálne byty. Napriek tomu, že sa v odporúčaniach z roku 2013 vyzývalo k tomu, aby sa pozornosť zamerala na domácnosti, ktoré to najviac potrebujú, na tejto zmene zamerania sa ešte pracuje. Preto hoci navrhované opatrenia predstavujú kroky správnym smerom, pokiaľ ide o riešenie základných problémov, je celkové tempo reforiem pomalé a je potrebné ho zrýchliť, keď to hospodárska situácia umožní, pričom sa musí aj naďalej zabezpečovať dostupnosť sociálneho bývania pre znevýhodnených občanov, ktorí nie sú schopní zabezpečiť si bývanie za trhových podmienok, a to aj v lokalitách s vysokým dopytom.

(11)

Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému sa posilňuje prostredníctvom postupného zvyšovania zákonného veku odchodu do dôchodku zo 65 rokov v roku 2012 na 67 rokov v roku 2023. Holandsko začalo realizovať komplexné reformy v oblasti pilierov dôchodkového systému financovaných z verejných a súkromných zdrojov a systému dlhodobej starostlivosti. Tieto reformy sú dopĺňané reformami, ktoré podporujú starších pracovníkov v tom, aby pracovali dlhšie, a ktoré zvyšujú mobilitu na trhu práce. Reformami v oblasti dlhodobej starostlivosti sa zodpovednosť presunula na obce, pričom došlo k zníženiu celkových výdavkov a k zameraniu na zvýšenie efektivity. Niektoré časti týchto podstatných reforiem je ešte potrebné prijať. K zostávajúcim otázkam patrí primerané vnútrogeneračné a medzigeneračné rozdelenie nákladov a rizík, pričom je potrebné monitorovať kvalitu a dostupnosť dlhodobej starostlivosti. Realizácia plánov na reformu dlhodobej starostlivosti by pomohla obmedziť rýchlo narastajúce náklady spojené so starnutím obyvateľstva a tým by podporila udržateľnosť verejných financií. V tejto súvislosti by sa mala kvalita a dostupnosť dlhodobej starostlivosti udržať na primeranej úrovni.

(12)

Cieľom reforiem trhu práce navrhovaných vládou je zvýšiť účasť a mobilitu na trhu práce. Cieľom zákona o účasti na trhu práce je podporiť účasť na trhu práce. Reformy však ešte neboli uzákonené. Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie fiškálnych činiteľov, ktoré odrádzajú od zapojenia sa do pracovného procesu, a na zlepšenie zamestnateľnosti osôb nachádzajúcich sa na okraji trhu práce vrátane žien, ľudí s prisťahovaleckým pôvodom, ľudí so zdravotným postihnutím a starších osôb. Holandsko oznámilo reformy systému dávok v nezamestnanosti a jeho pomerne prísne právne predpisy na ochranu zamestnanosti vrátane daňových motivačných faktorov na zvýšenie účasti na trhu práce. Napriek tomu, že tieto opatrenia sa uberajú správnym smerom, nemožno ich plne posúdiť, kým nedôjde k ich skutočnej realizácii. Rýchlejšie odstraňovanie zostávajúcich faktorov, ktoré druhé zárobkovo činné osoby v domácnostiach odrádzajú od zvýšenia počtu odpracovaných hodín, môže ďalej zmierniť budúce nedostatky v ponuke pracovnej sily. Lepšie využitie súčasnej flexibility inštitucionálneho rámca v záujme diferencovanejších nárastov miezd môže podporiť celkové príjmy domácností a tým aj domáci dopyt bez toho, aby to poškodilo hospodársku súťaž.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Holandska. Posúdila národný program reforiem a program stability. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Holandska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(15)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 2 a 4.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra tiež analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe Rada vydala osobitné odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (7). Holandsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo takisto zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

1.

Po náprave nadmerného deficitu posilniť rozpočtové opatrenia na rok 2014 v kontexte vznikajúcej medzery 0,5 % HDP na základe jarnej prognózy útvarov Komisie na rok 2014, čo naznačuje riziko značnej odchýlky vzhľadom na požiadavky preventívnej časti Paktu stability a rastu. V roku 2015 významne posilniť rozpočtovú stratégiu s cieľom zabezpečiť dosiahnutie strednodobého cieľa a následne ho zachovať, ako aj zabezpečiť dodržanie pravidiel týkajúcich sa dlhu v snahe trvale znižovať pomer verejného dlhu k HDP. Chrániť výdavky v oblastiach, ktoré majú priamy význam pre rast, ako napr. výdavky v oblasti vzdelávania, inovácií a výskumu.

2.

Pokiaľ to hospodárska situácia dovolí, zintenzívniť snahy o reformu trhu s bývaním tým, že sa urýchli proces znižovania daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov, na trhu s nájomným sa zavedie cenový mechanizmus viac orientovaný na trh a že v odvetví sociálneho bývania sa výška nájomného viac prispôsobí príjmom domácností. Monitorovať vplyvy reformy sociálneho bývania z hľadiska jeho fyzickej a cenovej dostupnosti pre domácnosti s nízkym príjmom. Pokračovať v úsilí o nové zameranie politík týkajúcich sa sociálneho bývania na podporu domácností, ktoré to najviac potrebujú.

3.

Vykonať reformy druhého piliera dôchodkového systému, ktoré zabezpečia vnútrogeneračné a medzigeneračné rozdelenie nákladov a rizík. Podporovať postupné zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku i opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti starších pracovníkov. Vykonať plánovanú reformu v oblasti dlhodobej starostlivosti s cieľom zabezpečiť udržateľnosť, ako aj spravodlivý prístup k službám a kvalitu týchto služieb a monitorovať jej účinky.

4.

Prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie účasti na trhu práce, a to najmä medzi osobami, ktoré sa nachádzajú na okraji trhu práce, a znížiť daňové faktory, ktoré odrádzajú od práce. Vykonať reformy v oblasti právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a systému dávok v nezamestnanosti, a bližšie sa zaoberať nepružnými prvkami na trhu práce. Po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou umožniť diferencovanejšie zvyšovanie miezd za plného využitia súčasného inštitucionálneho rámca.