29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/67

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Litvy na rok 2013, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Litvy na roky 2012 – 2016.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej Litva nie je uvedená medzi členskými štátmi, v súvislosti s ktorými sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Litva 1. apríla 2014 predložila svoj národný program reforiem na rok 2014 a 22. apríla 2014 svoj konvergenčný program na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito programami sa obidva programy posudzovali súčasne.

(8)

Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe na rok 2014 je dosiahnuť do roku 2015 strednodobý cieľ a na konci obdobia konvergenčného programu v roku 2017 dosiahnuť štrukturálny prebytok vo výške 0,9 % HDP. V konvergenčnom programe sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý cieľ - 1 % HDP, ktorý zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda vyplýva, že ročné tempo napredovania k strednodobému cieľu je najmenej 0,5 % HDP v roku 2014 a v roku 2015. Zároveň v roku 2015 hrozí riziko odchýlenia od referenčnej hodnoty pre výdavky. Celkovo postup úprav zameraný na dosiahnutie strednodobého cieľa je zhruba v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Podľa programu dlh počas programového obdobia významne klesá a do roku 2017 dosiahne úroveň približne 35 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v programe, je vcelku vierohodný. Zároveň je však potrebné ešte špecifikovať konsolidačné opatrenia na roky 2015 – 2017. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2014 sa v roku 2014 očakávajú štrukturálne úpravy na úrovni 0,2 % HDP, čo je o 0,3 % HDP pod požadovanou úrovňou 0,5 % HDP, a v roku 2015 sa očakávajú štrukturálne úpravy na úrovni 0,6 % HDP. Okrem toho v roku 2014 hrozí významné odchýlenie od referenčnej hodnoty pre výdavky, čo bude pretrvávať aj v roku 2015, aj keď len v obmedzenom rozsahu. Na základe posúdenia konvergenčného programu Litvy a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada dospela k záveru, že od roku 2014 existuje riziko významného odklonu od postupu úprav zameraného na dosiahnutie strednodobého cieľa.

(9)

Relatívny význam daní, ktoré sa považujú za menej škodlivé pre rast, ako napr. dane z nehnuteľností a environmentálne dane, je stále nízky. Daňové príjmy vo veľkej miere pochádzajú z nepriameho zdanenia a zo zdanenia práce, kým podiel, ktorý pripadá na environmentálne dane, je stále nízky. Vyššie príjmy z daní, ktoré sú priaznivejšie pre rast, by sa mohli použiť na zníženie daňového zaťaženia osôb s nízkymi príjmami, najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov. Na začiatku roka 2013 sa vykonalo čiastočné preskúmanie daňového systému a vláda sa rozhodla vykonať úpravu v oblasti zdaňovania kapitálu, zvýšiť hranicu zdaniteľného príjmu, čo znamená vyššiu progresívnosť zdaňovania príjmov fyzických osôb v prospech osôb s nízkymi príjmami, a zvýšiť spotrebné dane na tabak a alkohol. Tieto opatrenia však z celkového hľadiska budú mať skôr negatívny vplyv na príjmy. Preto sú aj naďalej nevyhnutné ďalšie kroky na zlepšenie udržateľnosti verejných financií a posilnenie strany príjmov. V nadväznosti na odporúčanie pre Litvu z roku 2013 týkajúce sa environmentálneho zdanenia sa neprijali žiadne významné opatrenia. Pri posilňovaní fiškálneho rámca sa dosiahol obmedzený pokrok, keďže výdavkové stropy sú stále nedostatočne záväzné a doposiaľ neboli schválené legislatívne zmeny. Litva aj naďalej rieši problémy v oblasti dodržiavania daňových predpisov, najmä pokiaľ ide o boj proti podvodom týkajúcim sa DPH, a to tým, že okrem iného posilňuje opatrenia v oblasti riadenia rizík. Akčný plán v oblasti dodržiavania daňových predpisov na roky 2013 – 2014 sa v súčasnosti realizuje a prvé odhady naznačujú určité pozitívne výsledky. V roku 2013 sa prijal súbor opatrení na posilnenie dodržiavania daňových predpisov v oblasti DPH a spotrebných daní. Začala sa vykonávať nová cielená stratégia na obdobie rokov 2014 – 2015.

(10)

Nepriaznivý demografický vývoj vyvoláva pochybnosti o dlhodobej fiškálnej udržateľnosti Litvy. Výdavky na starobné dôchodky sa podľa prognóz majú podstatne zvýšiť a odhaduje sa, že za 50 rokov dosiahnu takmer dvojnásobok priemeru EÚ. Postupné zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku, ktoré sa začalo v roku 2012, nie je dostatočnou odozvou na znižovanie objemu pracovnej sily a zvyšovanie strednej dĺžky života. Okrem toho náhly nárast chudoby a závažnej hmotnej núdze medzi staršími ľuďmi poukazuje na problémy spojené s nedostatočnosťou starobných dôchodkov. Litva prijala dôležité ale izolované kroky správnym smerom. Na to, aby bolo možné zrealizovať komplexnú reformu, sú potrebné významnejšie zmeny. Litva dokončila reformu druhého dôchodkového piliera, ale ani zamestnanecké dôchodkové systémy, ani dobrovoľné dôchodkové sporenie sa nevyužívajú vo veľkom rozsahu. Popri zvýšení zákonného veku odchodu do dôchodku je taktiež potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie zamestnateľnosti starších pracovníkov a pracovného prostredia ústretového k starším osobám.

(11)

Celková nezamestnanosť klesla, ale štrukturálna nezamestnanosť je stále vysoká, čo svedčí o nepomere medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami, najmä v prípade pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Hoci nezamestnanosť mladých a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, klesajú, sú aj naďalej vysoké. Obmedzený rozsah pôsobnosti aktívnych politík trhu práce je aj naďalej problémom a je potrebné zlepšiť ich účinnosť a včasnosť. Nedostatky kvalifikovanej pracovnej sily sa podľa prognózy majú v budúcnosti ešte väčšmi prehĺbiť. Aby sa zlepšila zamestnateľnosť mladých ľudí, je dôležité zlepšiť relevantnosť odborného a vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, zlepšiť kvalitu systémov učňovskej prípravy a učenia sa prácou v partnerstve so súkromným sektorom vrátane MSP. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je stále nedostatočná. S cieľom nájsť spôsoby, ako znížiť administratívne zaťaženie zamestnávateľov, je potrebná komplexná revízia pracovného práva, do ktorej by boli zapojení aj sociálni partneri. V prvom rade bude zásadne dôležité identifikovať a odstrániť zbytočné obmedzenia, ktoré majú vplyv na flexibilné pracovné zmluvy, ustanovenia o prepúšťaní a dojednania o pružnom pracovnom čase.

(12)

Napriek nedávnemu zlepšeniu situácie je chudoba zamestnaných ľudí stále nad priemerom EÚ. Pri riešení chudoby pomohlo zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy a nezdaniteľného minima. V posledných rokoch prudko narástla chudoba a vážna hmotná núdza v starobe. V rokoch 2012 – 2013 priniesol pilotný projekt reformy peňažnej sociálnej pomoci zníženie počtu príjemcov sociálnej pomoci a výdavkov na peňažné sociálne dávky. V roku 2014 sa pilotný projekt rozšíril na všetky obce. Je potrebné zabezpečiť monitorovanie a hodnotenie účinkov reformy na tých, ktorí sú v najväčšej núdzi. Rozsah pôsobnosti aktivačných opatrení na dlhodobo nezamestnaných príjemcov sociálnej pomoci je nedostatočný. Okrem toho sa opatrenia stále zameriavajú na programy verejných prác, čím síce zabezpečujú podporu príjmu, ale nepomáhajú zlepšovať zamestnateľnosť príjemcov. Je potrebné posúdiť vplyv reformy na osoby s nízkymi príjmami. Litva prijala na obdobie rokov 2014 – 2020 akčný plán na zlepšenie sociálneho začlenenia. Je však stále potrebné určiť hlavné cieľové skupiny, rozpočet a konkrétne opatrenia a bližšie vymedziť, akým spôsobom sa dosiahnu ciele a akým spôsobom budú spolupracovať rôzne ministerstvá, orgány miestnych samospráv a občianska spoločnosť.

(13)

Vláda realizuje ambicióznu reformu štátnych podnikov od roku 2010. Konečnými právnymi predpismi, ktoré boli schválené v decembri 2013, sa zmenili usmernenia o transparentnosti, podľa ktorých sa vyžaduje, aby všetky štátne podniky poskytovali od roku 2014 vo výročných správach osobitný súbor údajov pre komerčné a nekomerčné činnosti. Prvá správa, ktorá bude podrobne uvádzať takýto rozpis, sa plánuje na august 2014. Mala by umožniť podrobnejšie posúdenie úspechu, ktorý priniesla táto zmena. Počet nezávislých členov výkonnej rady v štátnych podnikoch však zostáva nízky, čo je čiastočne spôsobené právnymi obmedzeniami vzťahujúcimi sa na štátne a obecné podniky. Navrhujú sa právne zmeny, ktoré by umožnili vymenúvať nezávislých členov do výkonných rád štátnych podnikov. Účinnosť oddelenia komerčných a nekomerčných činností a profesionalizácia výkonných rád sa bude musieť posúdiť po tom, čo bude v plnej miere zavedená.

(14)

Prepojenie elektrických a plynových sietí so susediacimi členskými štátmi nie je stále dostatočne rozvinuté, čoho dôsledkom je obmedzená hospodárska súťaž a vysoké ceny. Hospodársku súťaž na domácich trhoch posilnila liberalizácia na trhu s plynom a s elektrickou energiou, ale zákazníci zatiaľ nevyužili svoje práva na zmenu dodávateľov. Hoci vláda pristupovala k energetickým prepojeniam ako k priorite, tieto prepojenia ešte neboli dokončené. Objednala sa výstavba dôležitého plynovodu a očakáva sa, že terminál na skvapalnený zemný plyn v Klaipede sa uvedie do prevádzky do decembra 2014. Určitý pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o prepojenia litovskej energetickej siete so susediacimi krajinami. Okrem toho je potrebné zlepšiť energetickú efektívnosť. Litva dosiahla určitý pokrok v oblasti energetickej hospodárnosti budov, a to aj pokiaľ ide o investície financované z holdingového fondu JESSICA: V roku 2013 sa prijali legislatívne opatrenia na urýchlenie čerpania prostriedkov z holdingového fondu. Na začiatku roku 2014 boli dokončené projekty a došlo k významnému nárastu pôvodných žiadostí. Súčasťou právnych zmien je zníženie dotácií na vykurovanie v prípade, že rezidenti odmietnu renováciu, čím sa odstraňujú faktory odrádzajúce od renovácie.

(15)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy. Komisia posúdila národný program reforiem a konvergenčný program. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 6.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko je premietnuté (5) najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Posilniť rozpočtové opatrenia na rok 2014 vzhľadom na to, že podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2014 nárast výdavkov presahuje referenčnú hodnotu a vzniká rozdiel vo výške 0,3 % HDP, pokiaľ ide o štrukturálne úsilie, čo svedčí o riziku významného odklonu oproti požiadavkám preventívnej časti Paktu stability a rastu. Posilniť v roku 2015 rozpočtovú stratégiu s cieľom zabezpečiť požadovanú úpravu vo výške 0,5 % HDP v záujme dosiahnutia strednodobého cieľa. Následne zabezpečiť dodržiavanie strednodobého cieľa. Ďalej posilniť fiškálny rámec, ktorý doplní rozpočtovú stratégiu, a to konkrétne tým, že sa pri stanovovaní strednodobého rozpočtového rámca zabezpečia záväzné výdavkové stropy. Ďalej preskúmať daňový systém a zvážiť zvýšenie tých daní, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, ako napr. periodické dane z nehnuteľností a environmentálne dane, a zároveň pokračovať v zlepšovaní daňovej disciplíny.

2.

Prijať a vykonať právne predpisy v oblasti komplexnej reformy dôchodkového systému. Najmä prispôsobiť zákonný vek odchodu do dôchodku strednej dĺžke života, obmedziť prístup k predčasnému odchodu do dôchodku, stanoviť jasné pravidlá indexácie starobných dôchodkov a podporovať využívanie doplnkových režimov sporenia. Podoprieť dôchodkovú reformu opatreniami, ktoré podporujú zamestnateľnosť starších pracovníkov.

3.

Lepšie zacieliť opatrenia aktívnej politiky trhu práce na nízko kvalifikovaných pracovníkov a dlhodobo nezamestnaných. . Zlepšiť dosah a primeranosť dávok v nezamestnanosti a prepojiť ich s aktivačnými opatreniami. Riešiť pretrvávajúci nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami prostredníctvom zvýšenia relevantnosti vzdelávania, okrem iného na základe systémov na odhadovanie zručností, a podpory celoživotného vzdelávania pre trh práce. Stanoviť si ako prioritu zabezpečenie kvalitnej učňovskej prípravy a iných foriem učenia sa s prácou a posilňovať partnerstvo so súkromným sektorom v záujme zlepšenia zamestnateľnosti mladých ľudí. Preskúmať v konzultácii so sociálnymi partnermi primeranosť pracovnoprávnych predpisov, najmä pokiaľ ide o rámec pre pracovné zmluvy a dojednania o pracovnom čase

4.

Zabezpečiť dostatočné krytie pre osoby v najväčšej núdzi a pokračovať v posilňovaní väzieb medzi peňažnou sociálnou pomocou a aktivačnými opatreniami.

5.

Dokončiť realizáciu reformy štátnych podnikov podľa plánu, a to najmä tým, že sa dokončí oddelenie komerčných a nekomerčných činností, dôjde k väčšej profesionalizácii výkonných rád a bude sa dôsledne monitorovať dodržiavanie požiadaviek reformy.

6.

Zintenzívniť opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov prostredníctvom rýchleho čerpania prostriedkov z holdingového fondu. Pokračovať v rozvoji cezhraničných prepojení elektrických i plynových sietí so susediacimi členskými štátmi v záujme diverzifikácie zdrojov energie a podpory konkurencieschopnosti prostredníctvom lepšieho začlenenia do baltských trhov s energiou.