29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/17

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2013, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Dánska na roky 2013 – 2016.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. . Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Dánsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania Dánska podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe tejto analýzy dospela Komisia k záveru, že makroekonomické výzvy Dánska súvisiace s dlhom súkromného sektora a vonkajšou konkurencieschopnosťou sa už neidentifikujú ako nerovnováha v zmysle postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Predovšetkým sa zdá, že úprava na trhu s nehnuteľnosťami a dôsledky vysokej zadlženosti súkromného sektora pre reálnu ekonomiku a stabilitu finančného sektora sú zvládnuté. Tento vývoj, ako aj hybné faktory vonkajšej konkurencieschopnosti si však vyžadujú neustále monitorovanie.

(8)

Dánsko 15. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a svoj konvergenčný program na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(9)

Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe na rok 2014 je zaistiť udržateľnosť nápravy nadmerného deficitu a udržiavať štrukturálne rozpočtové saldo na úrovni strednodobého cieľa alebo nad ňou. Strednodobý cieľ vo výške -0,5 % HDP odzrkadľuje požiadavky Paktu stability a rastu. Deficit verejných financií Dánska udržateľne dosahoval v roku 2013 hodnotu nižšiu ako 3 % HDP. Konvergenčný program sa zameriava na celkový deficit verejných financií na úrovni 1,3 % HDP v roku 2014 a 2,9 % v roku 2015, čo je súlade s (prepočítaným) štrukturálnym saldom dosahujúcim alebo presahujúcim hodnotu strednodobého cieľa. Celkovo možno skonštatovať, že rozpočtová stratégia načrtnutá v konvergenčnom programe je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Očakáva sa, že úroveň dlhu, ktorá v roku 2013 predstavovala 44,5 % HDP, sa v roku 2015 dočasne zvýši a následne poklesne. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy konvergenčného programu, je realistický. Scenár predpokladá rast HDP na úroveň 1,6 % v roku 2014 a 1,9 % v roku 2015 a je vo všeobecnosti v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2014, ktorá predpokladá rast HDP na úrovni 1,5 % a 1,9 %. Rada na základe posúdenia konvergenčného programu na rok 2014, na základe prognózy Komisie a podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva názor, že Dánsko má zdravé verejné financie a že možno očakávať dosiahnutie cieľa jeho konvergenčného programu.

(10)

Dánsko dosiahlo určitý pokrok v otázke riešenia situácie skupín na okraji trhu práce ani v oblasti rozvoja nákladovej účinnosti vzdelávacieho systému. Reforma invalidných dôchodkov a flexibilných pracovných miest začala prinášať výsledky, začala sa uplatňovať reforma peňažných dávok, dohodlo sa na reforme nemocenských dávok a v apríli vláda predložila návrh na reformu aktívnych politík zameraných na trh práce. Výzvy naďalej existujú v súvislosti so zabezpečením dostatočného počtu kurzov učňovskej prípravy a so zlepšením kvality a imidžu tohto typu vzdelávania, s modernizáciou systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy a so znižovaním vysokej miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Vzhľadom na počiatočné štádium vykonávania týchto reforiem sa ich celkový účinok ešte len ukáže. Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, vo februári 2014 sa dohodlo na reforme, pričom sa očakáva, že reforma sa začne uplatňovať v polovici roka 2015, pričom jej cieľom bude zlepšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom širokej škály iniciatív.

(11)

Opätovné oživenie produktivity je pre hospodárstvo Dánska aj naďalej výzvou. Posúdenie Komisie je vo všeobecnosti v súlade so zisteniami Komisie pre produktivitu. Komisia pre produktivitu vydala v apríli 2014 hlavné odporúčania a viac ako 100 konkrétnych návrhov v oblastiach ako je hospodárska súťaž, verejné obstarávanie, vzdelávanie, internacionalizácia, inovácia, zdaňovanie a infraštruktúra. Kroky k riešeniu problému, ktorý predstavuje nízky rast produktivity, by mali viesť cez vykonávanie odporúčaní Komisie pre produktivitu.

(12)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Dánska. Posúdila národný program reforiem a konvergenčný program. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3.

(13)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do odporúčania 1,

(1)

V nadväznosti na nápravu nadmerného rozpočtu pokračovať v úsilí o uplatňovanie fiškálnej politiky, ktorá podporuje rast, uchovávať zdravú fiškálnu pozíciu a zároveň zaistiť, aby sa počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje konvergenčný program, naďalej dosahoval strednodobý rozpočtový cieľ.

(2)

Prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti osôb, ktoré sa nachádzajú na okraji trhu práce. Zlepšiť výsledky vzdelávania, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí z prostredia migrantov, a zvýšiť účinnosť odbornej prípravy. Uľahčiť prechod zo vzdelávania do zamestnania, a to aj prostredníctvom širšieho využívania odbornej a učňovskej prípravy na pracovisku.

(3)

Zvýšiť úsilie o odstránenie prekážok vstupu a znížiť regulačné zaťaženie s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž v sektore domácich služieb, predovšetkým v oblasti maloobchodu a stavebníctva, tak ako to odporúča komisia pre produktivitu.