Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CN0221

    Vec C-221/14 P: Odvolanie podané 7. mája 2014 : H proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) z  27. februára 2014 vo veci T-490/13, GJ/Súdny dvor

    Ú. v. EÚ C 235, 21.7.2014, p. 7–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    21.7.2014   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 235/7


    Odvolanie podané 7. mája 2014: H proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) z 27. februára 2014 vo veci T-490/13, GJ/Súdny dvor

    (Vec C-221/14 P)

    2014/C 235/10

    Jazyk konania: francúzština

    Účastníci konania

    Odvolateľ: H (v zastúpení: S. Sagias, advokát)

    Ďalší účastník konania: Súdny dvor Európskej únie

    Návrhy odvolateľa

    zrušiť napadnuté uznesenie,

    vrátiť vec Všeobecnému súdu s tým, že vec sa má prejednať pred ním na prvom stupni alebo alternatívne vyhovieť vcelku návrhom predloženým na prvom stupni,

    zaviazať odporcu na prvom stupni na náhradu trov konania, ktoré vznikli tak na prvom stupni ako aj prejednávanom konaní.

    Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojho odvolania sa odvolateľ dovoláva troch odvolacích dôvodov voči uzneseniu Všeobecného súdu vydanému 27. februára 2014.

    Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľ tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho výkladu článkov 263 ZFEU a článkov 90 a 91 služobného poriadku úradníkov (1), ako aj článkov 2 a 35 spoločných predpisov o poistení pre prípad choroby úradníkov Európskych spoločenstiev. Jednak sa odvolateľ domnieva, že napadnuté uznesenie je poznačené nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že sa žaloby bývalých členov Súdneho dvora proti aktom spôsobujúcim ujmu v oblasti pokrytia RCAM zakladajú výlučne na článku 263 ZFEU a musia sa podať v lehote dvoch mesiacov, ktorú upravuje toto ustanovenie. Na druhej strane sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že článok 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov sa neuplatní na členov a bývalých členov Súdneho dvora.

    Svojím druhým odvolacím dôvodom sa odvolateľ domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol uplatniť judikatúru týkajúcu sa ospravedlniteľného omylu.

    Svojim tretím odvolacím dôvodom sa odvolateľ domnieva, že uplatnenie článku 111 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je poznačené nesprávnym právnym posúdením ako aj procesnými nezrovnalosťami. Odvolateľ napadol skutočnosť, že odvolanie podané na Všeobecný súd bolo kvalifikované ako „zjavne“ neprípustné, čo mu zabránilo sa vyjadriť k dôvodu uvedenej neprípustnosti. Všeobecný súd sa tiež dopustil porušenia práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces, jeho práv na obhajobu a najmä práva byť vypočutý ako aj práva na účinný prostriedok nápravy nedodržaním článku 47 Charty základných práv a slobôd Európskej únie.


    (1)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 2. marca 2004, ktorým sa ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 124, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130).


    Top