14.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/20

—

vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 24. marca 2014, ktoré vyžaduje, aby Luxembursko predložilo informácie týkajúce sa praxe preventívnych rozhodnutí vo finančnej oblasti,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 10 nariadenia č. 659/1999 a práva na obhajobu v rozsahu, v akom Komisia nedisponovala minimálnym množstvom požadovaných informácií na odôvodnenie žiadostí o informácie nachádzajúcich sa v príkaze, pričom jej vyšetrovacia právomoc je podriadená predchádzajúcej držbe dostatočných skutkových a objektívnych skutočností, ktoré môžu viesť k vzniku odôvodneného podozrenia týkajúceho sa existencie porušenia. Žalobca tvrdí, že Komisia tak pristúpila k skutočnej „prieskumnej žiadosti o informácie“, ktorá je nezlučiteľná s právom na obhajobu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v rozsahu, v akom i) medzi informáciami, ktoré už má Komisia k dispozícii, a povahou a rozsahom informácií požadovaných od žalobcu neexistuje vzťah a ii) príkaz predložiť informácie presahuje hranice primeranosti a nevyhnutnosti na realizáciu cieľov sledovaných Komisiou.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti dostatočného odôvodnenia, keďže Komisia nepredložila argumenty odôvodňujúce napadnutý príkaz, ani jasne nevysvetlila domnienky, ktoré chce preveriť.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 a 5 ZEÚ a nerešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti priameho zdaňovania.