16.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 184/10

1.

Zahŕňa pojem obchodná transakcia, vymedzený článkom 2 smernice 2000/35/ES (1) a článkom 2 smernice 2011/7/EÚ (2), zákonný mandátny vzťah medzi štátnou správou a poľnohospodárskymi združeniami (vzťah, na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorú združenia následne postúpili spoločnosti Federconsorzi, pričom táto spoločnosť ju postúpila v rámci insolvenčného konania svojim veriteľom) vo veci dodávky a distribúcie poľnohospodárskych výrobkov, vyplývajúci z legislatívneho dekrétu č. 169/1948 a zo zákona č. 1294/1957?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, znamená povinnosť prebrať smernice 2000/35/ES (článok 6 ods. 2) a 2011/7/EÚ (článok 12 ods. 3), stanovujúce možnosť zachovať ustanovenia, ktoré sú pre veriteľov výhodnejšie, aj povinnosť nemeniť in peius sadzbu úrokov z omeškania, vrátane zákazu jej prípadného vylúčenia, v rámci vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti jednotlivých smerníc?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa povinnosť nemeniť in peius sadzbu úrokov z omeškania v rámci už existujúcich vzťahov hodnotiť ako povinnosť vzťahujúcu sa na jednotnú reguláciu úrokov, ktorá do určitého času (konkrétne od 31. januára 1982 do 31. decembra 1995) priznávala existenciu mimozákonnej sadzby a kapitalizácie úrokov, hoci len na ročnom a nie polročnom základe, ako to vyžadoval veriteľ, a po uvedenom čase iba platbu zákonných úrokov, a to prostredníctvom úpravy, ktorá vzhľadom na detaily prejednávanej veci (pozri bod 3 vyššie) nie je nevyhnutne v neprospech veriteľa?

4.

Znamená povinnosť prebrať smernicu 2000/35/ES (článok 6) a smernicu 2011/7/EÚ (článok 12) v časti, v ktorej sa vo vzťahu k zákazu zneužívania zmluvnej slobody na úkor veriteľa stanovuje v článku 3 ods. 3, resp. v článku 7 neúčinnosť nekalých zmluvných podmienok alebo nekalých obchodných praktík, zákaz adresovaný štátu, týkajúci sa jeho zásahu prostredníctvom právnych predpisov, ktoré by vzhľadom na vzťahy, ktorých je štát účastníkom a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti smerníc, vylučovali platbu úrokov z meškania?

5.

V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, vzťahuje sa povinnosť nezasahovať do existujúcich vzťahov, ktorých účastníkom je štát, prostredníctvom právneho predpisu o vylúčení úrokov z omeškania na jednotnú reguláciu úrokov, ktorý do určitého času (konkrétne od 31. januára 1982 do 31. decembra 1995) priznával existenciu mimozákonnej sadzby a kapitalizácie úrokov, hoci len na ročnom a nie polročnom základe, ako to vyžadoval veriteľ, a po uvedenom čase iba platbu zákonných úrokov, na úpravu, ktorá vzhľadom na detaily prejednávanej veci (pozri bod 3 vyššie) nie je nevyhnutne v neprospech veriteľa?