12.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/24

1.

Je zlučiteľná s článkom 56 ZFEÚ nediskriminačná právna úprava členského štátu, ktorou sa jediným aktom a bez adaptačného obdobia späťnásobí predchádzajúca suma priamej dane, ktorá sa musí zaplatiť za hracie automaty prevádzkované v herniach, nazývanej daň z hry a ktorou sa navyše zavádza daň z hry s percentuálnou sadzbou, takže sa obmedzuje činnosť prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí prevádzkujú herne?

2.

Možno článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že do jeho pôsobnosti spadá nediskriminačná právna úprava členského štátu, ktorou sa jediným aktom a bez adaptačného obdobia späťnásobí predchádzajúca suma priamej dane, ktorá sa musí zaplatiť za hracie automaty prevádzkované v herniach, nazývanej daň z hry a ktorou sa navyše zavádza daň z hry s percentuálnou sadzbou, takže sa obmedzuje dovoz hracích automatov do Maďarska z územia Európskej únie?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku, môže sa členský štát odvolávať výlučne na nápravu rozpočtovej situácie v [rámci] uplatňovania článku 36 ZFEÚ, článku 52 ods. 1 ZFEÚ a článku 61 ZFEÚ alebo [existencie] naliehavých dôvodov?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku, treba – so zreteľom na článok 6 ods. 3 ZEÚ – vziať do úvahy všeobecné právne zásady v súvislosti s obmedzeniami stanovenými členským štátom a s poskytnutím obdobia na prispôsobenie sa daňovému predpisu?

5.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku, možno vykladať rozsudok vydaný vo veci Brasserie du Pêcheur [rozsudok z 5. marca 1996, C-46/93 a C-48/93] v tom zmysle, že porušenie článku 34 ZFEÚ a/alebo článku 56 ZFEÚ môže zakladať zodpovednosť členského štátu za škodu z dôvodu, že uvedené ustanovenia – vzhľadom na ich priamy účinok – priznávajú práva jednotlivcom z členských štátov?

6.

Možno smernicu 98/34/ES (1) vykladať v tom zmysle, že daňový predpis členského štátu, ktorým sa jedným aktom späťnásobí suma priamej dane, dane z hry, ktorá sa musí platiť za hracie automaty prevádzkované v herniach, a ktorým sa navyše zavádza daň s percentuálnou sadzbou, predstavuje „de facto technický predpis“?

7.

V prípade kladnej odpovede na šiestu otázku, môžu jednotlivci z niektorého členského štátu voči tomuto štátu namietať, že členský štát porušil článok 8 ods. 1 a/alebo článok 9 ods. 1 smernice 98/34/ES, lebo došlo k opomenutiu členského štátu, ktoré zakladá zodpovednosť za škodu[, teda] je účelom uvedenej smernice priznať individuálne práva? Aké aspekty musí vnútroštátny súd zvážiť pri rozhodovaní o tom, či sa žalovaný dopustil dostatočne závažného porušenia, a aký druh nároku na náhradu škody môže také porušenie zakladať?

1.

Je v súlade s článkom 56 ZFEÚ nediskriminačná právna úprava členského štátu, ktorá s okamžitou účinnosťou zakazuje prevádzkovanie hracích automatov v herniach bez toho, aby dotknutým prevádzkovateľom hazardných hier poskytla prechodné alebo adaptačné obdobie alebo im ponúkla primerané odškodnenie, a zároveň stanovuje monopol na prevádzkovanie hracích automatov pre kasína?

2.

Možno článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie musí mať rozhodujúci význam a byť uplatniteľné aj v prípade, ak členský štát prijme nediskriminačnú právnu úpravu, ktorá síce priamo nezakazuje dovoz hracích automatov z územia Európskej únie, ale obmedzuje alebo zakazuje skutočné používanie a prevádzkovanie uvedených automatov prostredníctvom organizácie hazardných hier bez toho, aby dotknutým prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí vykonávajú túto činnosť, poskytla prechodné alebo adaptačné obdobie alebo odškodnenie?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú a druhú otázku, aké kritériá musí vnútroštátny súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o tom, či obmedzenie bolo nevyhnutné, vhodné a primerané v [rámci] uplatňovania článku 36 ZFEÚ, článku 52 ods. 1 ZFEÚ a článku 61 ZFEÚ alebo [existencie] naliehavých dôvodov?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku, treba – so zreteľom na článok 6 ods. 3 ZEÚ – vziať do úvahy všeobecné právne zásady v súvislosti s obmedzeniami stanovenými členským štátom a s poskytnutím adaptačného obdobia? Majú sa zohľadniť základné práva – ako je vlastnícke právo a zákaz vyvlastnenia bez náhrady – v súvislosti s obmedzením, ku ktorému dochádza v prejednávanom prípade, a ak áno, ako?

5.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku, možno vykladať rozsudok vydaný vo veci Brasserie du Pêcheur [rozsudok z 5. marca 1996, C-46/93 a C-48/93] v tom zmysle, že porušenie článku 34 ZFEÚ a/alebo článku 56 ZFEÚ môže zakladať zodpovednosť členského štátu za škodu z dôvodu, že uvedené ustanovenia – vzhľadom na ich priamy účinok – priznávajú práva jednotlivcom z členských štátov?

6.

Možno smernicu 98/34/ES vykladať v tom zmysle, že predpis členského štátu, ktorý tým, že obmedzuje prevádzkovanie hracích automatov na kasína, zakazuje ich prevádzkovanie v herniach, predstavuje „inú požiadavku“?

7.

V prípade kladnej odpovede na šiestu otázku, môžu jednotlivci z niektorého členského štátu voči tomuto štátu namietať, že členský štát porušil článok 8 ods. 1 a/alebo článok 9 ods. 1 smernice 98/34/ES, lebo došlo k opomenutiu členského štátu, ktoré zakladá zodpovednosť za škodu? Aké aspekty musí vnútroštátny súd zvážiť pri rozhodovaní o tom, či sa žalovaný dopustil dostatočne závažného porušenia, a aký druh nároku na náhradu škody môže také porušenie zakladať?

8.

Uplatňuje sa zásada práva Spoločenstva, podľa ktorej sú členské štáty povinné zaplatiť jednotlivcom náhradu škody vyplývajúcej z porušení práva Spoločenstva pripísateľných členským štátom, aj v prípade, ak má členský štát v oblasti, ktorej sa týka prijatý predpis, suverenitu? Slúžia základné práva a všeobecné právne zásady, ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, aj v tomto prípade ako usmernenie?