5.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 356/9

—

uznáva, že existujú legislatívne, administratívne, fiškálne alebo finančné prekážky, ktoré bránia formovaniu a dynamickému fungovaniu partnerstiev medzi mestom a vidiekom. Je dôležité určiť a odstrániť tieto prekážky s cieľom zabezpečiť zákonný rámec, ktorý bude vhodný pre rozvoj partnerstiev;

—

odporúča správnym orgánom na úrovni členských štátov, aby používali nové nástroje územného rozvoja, ktoré poskytuje EÚ v rámci európskej politiky regionálneho a vidieckeho rozvoja: integrované územné investície, miestny rozvoj vedený miestnymi aktérmi, globálne granty a stratégia financovania z viacerých zdrojov;

—

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kritéria oprávnenosti čerpať z fondov, treba uznať funkčné oblasti a zároveň začleniť zdroje financovania dostupné v rámci regionálnej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ;

—

domnieva sa, že je absolútne nevyhnutné zlepšiť zbieranie údajov na úrovni funkčných oblastí. To umožní vytvoriť databázu, aby mohli tvorcovia politiky prijímať správne rozhodnutia v oblasti územného plánovania v súlade s požiadavkami primeranosti,

—

zdôrazňuje cezhraničné aspekty partnerstiev medzi mestom a vidiekom a spôsob využívania finančných nástrojov navrhnutých Komisiou s cieľom podporiť potenciál hospodárskeho rozvoja cezhraničných prepojení miest a vidieka;

—

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zapojiť súkromný sektor a sektor sociálneho hospodárstva, ktorých prínos je veľmi prospešný z hľadiska kritérií výkonnosti, podnikateľských a inovačných schopností, valorizácie príležitostí a mobilizácie spoločnosti, ale ktoré najmä umožnia prilákať kapitál a vytvoriť verejno-súkromné partnerstvá.

Spravodajca

Romeo STAVARACHE (Rumunsko, ALDE), primátor mesta Bacău

Referenčný dokument

1.

Medzi mestskými a vidieckymi oblasťami existujú demografické a hospodárske väzby, ako aj prepojenia infraštruktúr pre prístup k verejným službám. Prepojeniam medzi mestským a vidieckym prostredím, ktoré vyplývajú z prepravy tovaru, presunov do a z práce, vzdelávacích služieb, zdravotných služieb, vodného a odpadového hospodárstva, hospodárskych transakcií, prístupu k prírodným zdrojom, ako aj z kultúry a rekreačných činností, sa musí venovať osobitná pozornosť zo strany rozhodujúcich orgánov na všetkých úrovniach správy. Spôsob, akým sa spravujú, má vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj funkčných oblastí, a tým na kvalitu života ľudí, ktorí v nich žijú.

2.

Chýbajúca koordinácia vzťahov medzi mestom a vidiekom často vedie k nesprávnemu vývoju tak mesta, ako aj jeho okolia. Uvedomenie si týchto vzájomne prepojených vzťahov a ich správne pochopenie môže prispieť k vyriešeniu ťažkostí, s ktorými sa mestské a vidiecke oblasti stretávajú. Je potrebné obidve strany podporovať v tom, aby zvážili existenciu funkčných prepojení a závislostí.

3.

Na vytvorenie najlepších modelov správy miest a vidieka je nevyhnutné vopred pochopiť vzájomné prepojenia a identifikovať výzvy, na ktoré musia reagovať tak mestské, ako aj vidiecke oblasti. Vopred treba vylúčiť univerzálny prístup.

4.

Príkladmi, ktoré predstavujú výzvy pre rozvoj partnerstva medzi mestom a vidiekom, sú demografický pokles, najmä v izolovaných oblastiach, udržateľnosť životného prostredia a zachovanie krajiny, neobmedzený prístup k prírodným a kultúrnym zdrojom, verejným službám, spotrebnému tovaru, rozšírenie mestských oblastí na úkor vidieckeho prostredia, hospodárska recesia, hospodárska súťaž medzi regiónmi, vnútroregionálne prepojenie, účinnosť verejných politík a využitie možnosti vonkajšieho financovania.

5.

Rozmanitosť problémov sa prejavuje aj v cieľoch vytýčených pre partnerstvá medzi mestom a vidiekom: hospodársky rozvoj, spoločné integrované plánovanie, využívanie synergických účinkov, posilňovanie regionálnej konkurencieschopnosti, úspory z rozsahu pri poskytovaní služieb v partnerstve, opatrenia na podporu všetkých území, spoločné činnosti na ochranu záujmov a strategická spolupráca s cieľom dosiahnuť prístup k verejným alebo súkromným finančným prostriedkom atď.

6.

Je možné určiť funkčné oblasti typu mesto-vidiek na základe väzieb hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho charakteru, ktoré existujú na úrovni územných celkov. Vymedzenie týchto oblastí je nevyhnuté, keďže tradičná koncepcia, z ktorej vychádzajú politiky rozvoja miest a obcí, je limitovaná administratívnymi hranicami a nezodpovedá sociálno-hospodárskej realite územia.

7.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) používa túto všeobecnú definíciu funkčného regiónu: funkčný región je geografické územie, ktoré vo všeobecnosti nezodpovedá administratívnym hraniciam územia, s osobitnou formu vzájomnej územnej závislosti (funkčnej), ktorá si môže vyžadovať istú formu správy.

8.

Pre partnerstvá typu mesto – vidiek je charakteristická pružná geometria. Táto pružnosť vyplýva z: 1. cieľa partnerstva, ktorý môže spadať do jednej alebo viacerých oblastí, 2. dôvodu jeho vzniku – správa projektu alebo integrované riadenie funkčnej oblasti, a 3. typu zvolenej správy, buď zhora nadol alebo zdola nahor.

9.

Skúsenosť dokazuje, že prístupy a problémy sú rozdielne v každom regióne a v každej krajine. V niektorých prípadoch národné správne orgány inštitucionalizovali rámec spolupráce medzi mestom a vidiekom, zatiaľ čo v iných je tento rámec pružný. Táto rozmanitosť je pre EÚ skutočnou výhodou, pretože ponúka možnosti preskúmať a inovovať rôzne modely a postupy a aj sa nimi inšpirovať.

10.

Bez ohľadu na kontext spoločný faktor rozhodujúci pre úspech spolupráce spočíva v dialógu a dôvere medzi partnermi, ako aj v uznaní a riešení spoločných problémov príslušnej oblasti.

11.

Nedostatok dôvery medzi partnermi, či už na horizontálnej úrovni medzi miestnymi partnermi, alebo na vertikálnej úrovni medzi verejnými inštitúciami na rôznych príslušných úrovniach správy, môže byť škodlivý a vo všeobecnosti spomaľuje proces spolupráce. Všetky príslušné rozhodujúce orgány musia vyvinúť zvýšené politické úsilie, aby sa vytvorilo prostredie dôvery a nachádzali sa riešenia zložitých problémov spoločného záujmu.

12.

Hoci sa nerovnosti v rozvoji medzi krajinami Európskej únie v posledných rokoch zmiernili, podľa makroekonomických analýz založených na štatistických údajoch spred krízy sa však vytvorili rozdiely na úrovni regiónov. Treba nájsť najlepšie riešenia na preklenutie týchto vnútroregionálnych priepastí, na zlepšenie kvality života v regiónoch, ktoré zaostávajú za hospodárskym rozvojom, a na rozvinutie priemyslu a služieb, ako aj ekologického poľnohospodárstva.

13.

Usporiadanie územia je často vo výhradnej právomoci územných správnych jednotiek, a nie správnych jednotiek funkčnej oblasti a nezohľadňuje vzájomnú závislosť medzi mestskými a vidieckymi regiónmi. Táto situácia môže mať negatívne dôsledky na územnú súdržnosť a môže znížiť možnosti na vytváranie miestnych synergií, ktoré posilňujú sociálno-hospodársky rozvoj.

14.

Z dôvodu účinnosti by sa integrovaný prístup politík pre rozvoj nemal prísne zastaviť na administratívnych hraniciach, ktoré oddeľujú mestský priestor od vidieckeho. Mal by sa zohľadňovať funkčný rozmer. Oblasti okolo miest, tzv. prímestské oblasti prispievajú k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, dodávajú energiu a prírodné a kultúrne zdroje, čím zlepšujú kvalitu života. Je všeobecne uznávané, že mestá sú strediskami verejných služieb, obchodu, zdravotnej starostlivosti, vyššieho vzdelávania, dopravy, inovácií a zamestnanosti.

15.

Často sa stáva, že správne hranice stanovené na úrovni miest a obcí sa nezhodujú s regionálnou hospodárskou geografiou. Pre funkčné regióny je okrem toho typická neustála dynamika, a preto musia byť územné politiky prispôsobivé a dostatočne pružné. Ako príklad môžeme uviesť najčastejšie sa vyskytujúci faktor vzájomnej závislosti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, konkrétne presuny pracovníkov medzi miestom bydliska a pracoviska. Je dobre známe, že optimálna dĺžka presunu by nemala presiahnuť 1 hodinu. Ak je dlhšia, negatívne ovplyvní dostupnosť miesta pracoviska.

16.

Integrovaný prístup, ktorého predmetom sú partnerstvá medzi mestom a vidiekom, môže vytvoriť nové príležitosti a dynamiku pre hospodársky rozvoj. Udržateľný a inkluzívny hospodársky rast na regionálnej úrovni do veľkej miery závisí od riadneho využívania potenciálu spolupráce medzi mestami a vidiekom.

17.

Ak vychádzame zo zásady, že susediace mestské a vidiecke oblasti by si nemali konkurovať, ale skôr by sa mali dopĺňať, môžeme konštatovať, že koordinácia zásahov orgánov verejnej správy je skutočnou výzvou. Jedine týmto spôsobom bude môcť mestské a vidiecke prostredie nájsť prospešné riešenia, ktoré zabránia prípadným konfliktom záujmu.

18.

Partnerstvá medzi mestom a vidiekom potrebujú dlhodobý prístup na vypracovanie stratégií a programov, a najmä na rozvoj štruktúr správy. Výhody uvažovania z dlhodobého hľadiská spočívajú najmä v ucelenosti a konkrétnych výsledkoch. Partnerstvá môžu prispieť k riešeniu reálnych problémov tým že budú reagovať na miestne potreby v mestskom a vidieckom prostredí a následne sa uplatnia spoločné praktické riešenia. Miestne a regionálne orgány musia požadovať prioritný dlhodobý strategický prístup k plánovaniu a realizácii viacročného rozpočtu EÚ v záujme toho, aby sa odstránili nedostatky, ktoré vznikli v dôsledku regulačných procedurálnych opatrení.

19.

Prípadové štúdie týkajúce sa povahy partnerstiev medzi mestom a vidiekom ukazujú, že ich úspech nezávisí úplne od zásahov verejných orgánov na vyššej úrovni, ako sú legislatívne opatrenia alebo nástroje financovania, či už na vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Opatrenia tohto typu však môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť vývoj týchto partnerstiev, ich príťažlivosť, udržateľnosť, účinnosť a schopnosť dosiahnuť želané výsledky. Existujú tiež situácie, kedy by zriadenie partnerstiev a ich riadenie prinieslo náklady, ktoré partneri nemôžu spravodlivo znášať. V takom prípade je v záujme zabezpečenia ich súdržnosti nevyhnutné stanoviť finančnú podporu alebo technickú pomoc. Pre EÚ je to výzva určiť najvhodnejšie intervenčné opatrenia na rozvoj a podporu týchto partnerstiev bez toho, aby sa vytvorila závislosť od finančnej pomoci a vznikali „papierové“ partnerstvá, ktoré neslúžia záujmom spoločenstva.

20.

Viacúrovňové riadenie uplatňované v rámci partnerstva medzi mestom a vidiekom predpokladá účasť všetkých úrovní verejnej správy a príslušných inštitucionálnych partnerov. Inštitúcie poverené správou nástrojov mestskej a vidieckej politiky na vnútroštátnej alebo európskej úrovni často nezohľadňujú vzájomnú závislosť medzi mestskými a vidieckymi oblasťami alebo súvisiace výzvy alebo ich možné riziká a výhody.

21.

Pre prihraničné regióny sa pritom vytvorila nová dynamika najmä v dôsledku postupného otvárania hraníc v rámci EÚ. Podpora cezhraničných partnerstiev medzi mestom a vidiekom predstavuje značný potenciál rozvoja, pri využívaní ktorého hrá podstatnú úlohu predovšetkým Európska únia.

22.

Prínosom partnerstva medzi mestom a vidiekom je zvýšenie účinnosti verejných zásahov, zavedenie väčšieho súladu do využívania finančných prostriedkov, ako aj podpora integrovaných riešení spoločných problémov, a čo je dôležitejšie, podnecovanie solidarity na územnej úrovni.

23.

Činnosť samospráv v mestských a vidieckych oblastiach sa musí zameriavať na zapojenie miestnych komunít do plánovania a vykonávania práce. Účinnosť zavedených opatrení závisí od ich aktívnej účasti.

24.

Zatiaľ čo účinnosť zásahov je zásadná pre riešenie problémov, častých zmien a zemepisných problémov, na ktoré musia regióny reagovať, na posilnenie správy často treba viac času. Je preto nevyhnutné, aby príslušné strany, zvlášť mestá, preukázali altruizmus, boli schopné postaviť sa proti predsudkom, podporovali rovnosť zaobchádzania medzi partnermi napriek správnym alebo hospodárskym nesúladom, prijímali pevné záväzky, vyvinuli zvýšené politické úsilie na vybudovanie kapacít a prejavili určitú prispôsobivosť v pružnom prístupe.

25.

Existujú legislatívne, administratívne, fiškálne alebo finančné prekážky, ktoré bránia formovaniu a dynamickému fungovaniu partnerstiev medzi mestom a vidiekom. Preto je dôležité určiť a odstrániť tieto prekážky s cieľom zabezpečiť zákonný rámec, ktorý bude vhodný pre rozvoj týchto partnerstiev.

26.

Vzájomná závislosť v oblasti poskytovania verejných služieb, udržateľný rozvoj a hospodárske vyhliadky, ktoré partnerstvá medzi mestami a vidiekom ponúkajú, sú vhodným stimulom tak pre mestských, ako aj vidieckych partnerov a motivujú ich k spolupráci.

27.

Je nevyhnutné zabezpečiť monitorovanie výhod, ktoré partneri získajú, a merať ich. Zatiaľ čo konkrétne výhody je jednoduché zhodnotiť, tie nehmatateľné sa ťažko posudzujú, hoci sú rovnako dôležité. Navyše v prípade zásahov vedených zvonka orgánmi, ktoré financujú partnerstvo, je potreba kvantitatívne vyjadriť výhody ešte dôležitejšia, hoci partneri už vyjadrujú určitú spokojnosť so získaným pokrokom.

28.

Pripomína svoju podporu prípravnej iniciatíve RURBAN navrhnutej Európskym parlamentom a Európskou komisiou, ktorá sa v súčasnosti vykonáva a bude základom pre nové opatrenia, ktoré sa na úrovni Únie zamerajú na podporu integrovaného územného rozvoja a partnerstva medzi mestom a vidiekom.

29.

Víta pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o vykonávanie územnej agendy 2020 a politických dokumentov prijatých ministrami zodpovednými za politiku súdržnosti ako Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest, vyhlásenie z Marseille o zavedení spoločného referenčného kritéria trvalo udržateľného európskeho mesta a vyhlásenie z Toleda o úlohe integrovaného mestského rozvoja ako nástroja na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

30.

Pripomína odporúčania Európskeho parlamentu týkajúce sa „dobrej správy vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie“ a žiada, aby sa uplatnili v rámci nového programovacieho cyklu na obdobie 2014 – 2020 (1).

31.

Zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť výmenu osvedčených postupov a poznatkov v oblasti partnerstiev a správy medzi mestom a vidiekom (2).

32.

Uznáva význam harmonizácie európskych právnych predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti a politiky pre rozvoj vidieka, ktoré sú uvedené v novom spoločnom nariadení o fondoch, ktoré miestnym samosprávam poskytuje väčšiu pružnosť pri vypracúvaní prierezových integrovaných územných projektov, a najmä návrhov týkajúcich sa integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného miestnymi aktérmi.

33.

Odporúča správnym orgánom na úrovni členských štátov, aby používali nové nástroje územného rozvoja, ktoré poskytuje EÚ v rámci európskej politiky regionálneho a vidieckeho rozvoja: integrované územné investície, miestny rozvoj vedený miestnymi aktérmi, globálne granty a stratégia financovania z viacerých zdrojov.

34.

Odporúča propagovať integrovaný územný prístup v novom cykle programovania, a to tak, že sa do dohôd o partnerstve zahrnie a jasne sa v týchto dohodách uvedie územný rozmer zásahov a podporných opatrení, najmä tých, ktoré sú určené partnerstvám medzi mestom a vidiekom na úrovni funkčných oblastí.

35.

Zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy vypracúvajú svoje programy investovania na základe tematických cieľov stratégie Európa 2020, ale pokiaľ ide o geografické pokrytie, môžu vymedziť príslušné funkčné oblasti. Pokiaľ ide o kritéria oprávnenosti čerpať z fondov, treba uznať tieto funkčné oblasti a zároveň začleniť zdroje financovania dostupné v rámci regionálnej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

36.

Zastáva názor, že partnerstvá medzi mestom a vidiekom nie sú ani nástrojom na prerozdelenie hospodárskeho potenciálu v príslušnom priestore, ani prostriedkom na prerozdelenie finančných prostriedkov vo funkčnej oblasti. Ich cieľom je správne využívanie existujúcich možností a prepájanie rôznych strán s cieľom podporovať miestny rozvoj.

37.

Domnieva sa, že je nevyhnutné lepšie kvantitatívne vyjadriť riziká inštitucionálneho rozdrobenia, ktoré existujú v rámci partnerstva medzi mestom a vidiekom: možné konflikty záujmov medzi partnermi a ich hospodársky rozmer, nebezpečenstvá týkajúce sa možností reformy v záujme posilnenia hospodárskej účinnosti, ale zároveň aj stability pre uznanie legitimity zásahov, finančná nestabilita a udržateľnosť, prípadný nesúlad medzi potrebami financovania a existujúcimi možnosťami, možnosť nedostatočného zapojenia príslušných partnerov a súkromných partnerov do postupu atď.

38.

Domnieva sa, že je potrebné lepšie propagovať a uznať výhody partnerstva na európskej úrovni. Posilnenie inštitucionálnych kapacít miestnej verejnej správy v organizácii verejných úloh, rozvoj a využívanie existujúcich kapacít a zvýšenie produktivity, racionalizácia prostriedkov a lepší prístup k prírodným zdrojom by sa mali podporovať na všetkých vládnych úrovniach vrátane úrovne EÚ. Zvýšená viditeľnosť funkčných regiónov, zníženie negatívnych dôsledkov konkurencie medzi susediacimi správnymi jednotkami (najmä pokiaľ ide o zdaňovanie), vyššie úspory z rozsahu pre investície, hospodárska životaschopnosť, prístup k službám, mobilizácia nevyužitých prostriedkov, zlepšenie poznatkov na miestnej úrovni vďaka výmene informácií, zmena tendencie prílišného rozrastania miest sú príkladmi výziev spolupráce mesta a vidieka.

39.

Odporúča podporovať cezhraničné funkčné regióny a partnerstvá medzi mestom a vidiekom, ktoré môžu slúžiť ako referenčné prvky na realizáciu viacročných rozvojových programov financovaných zo štrukturálnych fondov a európskych investičných fondov.

40.

Upozorňuje na to, že európske programy musia byť pružné, aby sa mohli prispôsobiť realite, v ktorej sa nachádzajú funkčné regióny, a mohli umožniť rozvoj nástrojov, ktoré pomáhajú vidieckym a mestským oblastiam a podnecujú ľahšiu spoluprácu a podporu účinnejších politických riešení.

41.

Domnieva sa, že je absolútne nevyhnutné zlepšiť zbieranie údajov na úrovni funkčných oblastí. To umožní vytvoriť presvedčivú databázu pre lepšie územné plánovanie založené na znalosti pomerov, ktoré bude môcť odôvodniť primeranosť zásahov, t. j. potrebu, aby sa plánovanie uskutočňovalo tam, kde k problémom alebo zmenám skutočne dochádza. Okrem toho na posilnenie používania presvedčivých informácií o spôsobe fungovania (alebo nefungovania) partnerstva je nevyhnutné mať k dispozícii praktické príklady, ktoré sú dôkazom o prínose a výhodách partnerstva pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj (3). V tejto súvislosti bude analýza siete ESPON mimoriadne dôležitá pre tvorcov politiky a vykonávateľov projektu.

42.

Je presvedčený, že na posúdenie kvality partnerstiev medzi mestom a vidiekom je potrebné lepšie pochopiť výhody, hmotné aj nehmotné, ktoré prinášajú. Tento prístup dokáže európsku pridanú hodnotu, ktorú tieto partnerstva majú pre plnenie cieľov stratégie Európa 2020. Preto by mohlo byť vhodné zaviesť spoločné ukazovatele na kvantitatívne vyjadrenie týchto výhod a nabádať miestne samosprávy, aby ich používali. Z dlhodobého hľadiska by partnerstvá mohli byť predmetom porovnávacieho hodnotenia, najmä pokiaľ ide o programy financované z európskych fondov.

43.

Povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy do vytvárania inovačných modelov správy miest a vidieka s cieľom optimalizovať účinok spolupráce medzi mestami a vidiekom, ako aj dosiahnuté výsledky.

44.

Navrhuje, aby partnerstvo medzi mestom a vidiekom bolo jednou z prioritných tém programu URBACT a inovačných činností s cieľom zbierať skúsenosti a postupy v oblasti partnerstva medzi mestom a vidiekom EÚ a propagovať inovačné modely správy.

45.

Považuje za nevyhnutné posilniť spoluprácu, najmä cezhraničnú, a finančnú podporu z európskych programov poskytovanú na spolufinancovanie transakčných nákladov partnerstva, ktoré môžu byť vysoké, ako napríklad výdavky na správu a ľudské zdroje. Na zabezpečenie životaschopnosti partnerstva by bolo vhodné posúdiť tieto náklady, ako aj pomer získaných výhod a vynaložených nákladov.

46.

Domnieva sa, že partnerstvo môže byť účinné len vtedy, ak medzi svojich partnerov zaradí súkromný sektor, sektor sociálneho hospodárstva a mimovládny sektor, a ak má podporu obyvateľov.

47.

Zdôrazňuje cezhraničné aspekty partnerstiev medzi mestom a vidiekom a spôsob využívania alebo nevyužívania finančných nástrojov navrhnutých Komisiou s cieľom podporiť potenciál hospodárskeho rozvoja cezhraničných prepojení miest a vidieka.

48.

Zdôrazňuje význam dialógu medzi občanmi, ktorý je nevyhnutný v oblasti správy miest a vidieka, ak chceme dosiahnuť konsenzus, pokiaľ ide o víziu a spoločné ciele, a posilniť dôveru.

49.

Považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na predchádzanie prílišnému rozrastaniu miest, ktoré má negatívny vplyv na možnosti udržateľného rozvoja vzhľadom na to, že zástavba pôdy vytvára vhodné predpoklady na záplavy, bráni predchádzaniu rizík a tomu, aby sa zaručili dodávky vody, ako aj kvalita vzduchu, ale aj na mobilitu, pričom spôsobuje napr. preťaženie dopravy, alebo zvyšuje dodatočné náklady na infraštruktúru a spôsobuje problémy v oblasti územného plánovania. Tieto problémy je možné vyriešiť, ak mestá a vidiek pracujú v partnerstve.

50.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné zapojiť súkromný sektor a sektor sociálneho hospodárstva, ktorých prínos veľmi prospešný z hľadiska kritérií výkonnosti, podnikateľských a inovačných schopností, valorizácie príležitostí a mobilizácie spoločnosti, ale ktoré najmä umožnia prilákať kapitál a vytvoriť verejno-súkromné partnerstvá.

51.

Pripomína hlavné základy úspechu partnerstva: vytvoriť prostredie dôvery, identifikovať všetky existujúce možnosti, starostlivo uvažovať pred realizáciou konkrétnych projektov, vyberať možnosti prospešné pre mestá i vidiek, stanoviť cieľ prilákať fondy a zabezpečiť súlad a dlhodobú životaschopnosť partnerstva.