Žaloba podaná 18. júla 2013 — Rada Európskej únie/Európska komisia

(Vec C-409/13)

2013/C 274/27

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rada Európskej únie (v zastúpení: G. Maganza, A. de Gregorio Merino a I. Gurov, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rada uvádza tri žalobné dôvody na podporu svojej žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia Komisie o stiahnutí návrhu nariadenia v neskoršom štádiu prvého čítania podľa riadneho legislatívneho postupu.

Po prvé Rada tvrdí, že stiahnutie návrhu nariadenia je závažným porušením zásady prenesenia právomocí stanovenej v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj zásady inštitucionálnej rovnováhy. Podľa Rady nijaké ustanovenie zmlúv výslovne nezveruje Komisii všeobecnú právomoc stiahnuť návrh, ktorý predložila normotvorcovi Únie. Hoci Rada nespochybňuje existenciu takej právomoci stiahnuť návrh na základe článku 293 ods. 2 ZFEÚ, Komisia túto právomoc nemôže vykonávať diskrečne alebo zneužívajúcim spôsobom. Rada sa domnieva, že stiahnutie takého návrhu v pokročilom štádiu legislatívneho postupu by znamenalo to isté ako priznať Komisii určité právo veta vo vzťahu k spolunormotvorcom Únie. V dôsledku toho by bola Komisia postavená na rovnakú úroveň ako títo spolunormotvorcovia, čo by viedlo k zneužitiu riadneho legislatívneho postupu stanoveného v článku 294 ZFEÚ, prekročeniu práva legislatívnej iniciatívy Komisie stanoveného v článku 293 ods. 2 ZFEÚ a zbavilo by právo Rady prijímať zmeny a doplnenia, stanovené v článku 293 ods. 1 ZFEÚ, potrebného účinku. Podľa Rady taký výkon právomoci stiahnuť návrh je navyše v rozpore s článkom 10 ods. 1 a 2 ZFEÚ, pretože Komisia by nebola ďalej inštitúciou poverenou výkonnými právomocami, ale zúčastňovala by sa legislatívneho postupu na rovnakej úrovni ako inštitúcie disponujúce demokratickou legitimitou.

Po druhé stiahnutie návrhu nariadenia je takisto porušením zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 13 ods. 2 ZEÚ. Na jednej strane Rada tvrdí, že k stiahnutiu návrhu nariadenia došlo veľmi neskoro. Po skončení trojstranných stretnutí, ktoré sa konali počas fázy prvého čítania („trialógy“), Komisia aj tak stiahla svoj návrh nariadenia v deň, keď Parlament a Rada mali podpísať dohodu, ktorú dosiahli. Na druhej strane Rada Komisii vytýka, že predtým, ako stiahla návrh, nevyčerpala všetky procedurálne možnosti, ktoré existujú v rámci rokovacieho poriadku Rady.

Napokon Rada tvrdí, že napadnutý akt stiahnutia nebol v súlade s požiadavkou odôvodenia aktov, ktorú stanovuje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, Rada Komisii vytýka, že vo svojom rozhodnutí o stiahnutí návrhu neuviedla nijaké vysvetlenie a toto rozhodnutie neuverejnila.