21.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/5

1.A.

Má sa právo Únie, predovšetkým článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1612/68 (1), vykladať v tom zmysle, že členskému štátu Únie, konkrétne Holandsku, bráni v tom, aby plnoletému dieťaťu, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť cezhraničný pracovník, ktorý má holandskú štátnu príslušnosť, býva v Holandsku a pracuje sčasti v Holandsku a sčasti v Belgicku, odoprel nárok na financovanie štúdia v prípade vzdelávania mimo Únie od okamihu, keď v ňom cezhraničný pracovník ukončil činnosť a pôsobí už len v Belgicku, pretože dieťa nespĺňa podmienku, že minimálne tri zo šiestich rokov, ktoré predchádzali jeho zápisu v predmetnej vzdelávacej inštitúcii, bývalo v Holandsku?

1.B.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku písm. a), zakazuje právo Únie, aby sa financovanie štúdia — za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky — priznalo na obdobie, ktoré je kratšie ako trvanie vzdelávania, na ktoré sa financovanie povoľuje?

Ak Súdny dvor pri odpovedi na prvú otázku písm. a) a b) dospeje k záveru, že právne predpisy týkajúce sa práva na voľný pohyb pracovníkov nezakazujú, aby sa pani Martensovej za obdobie od novembra 2008 do júna 2011 alebo na časť tohto obdobia nepriznalo financovanie štúdia:

2.

Majú sa články 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že členskému štátu Únie, konkrétne Holandsku, bránia v tom, aby predĺžil financovanie štúdia v rámci vzdelávania vo vzdelávacej inštitúcii v zámorskej krajine a území (na ostrove Curaçao), na ktoré existoval nárok, pretože otec dotknutej osoby pracoval v Holandsku ako cezhraničný pracovník, keď dotknutá osoba nespĺňa podmienku, ktorá platí pre všetkých občanov Únie, teda aj pre vlastných štátnych príslušníkov, že minimálne počas troch zo šiestich rokov, ktoré predchádzali jej zápisu na toto vzdelávanie, bývala v Holandsku?