30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/42

—

žiada, aby bol koordinovaný alebo spoločný postup v súlade s návrhom v článku 2 ods. 3 dobrovoľný, a nie povinný, a aby sa jednoznačne vymedzilo, na ktoré ďalšie právne predpisy EÚ by sa toto ustanovenie malo vzťahovať;

—

odmieta návrh obsiahnutý v článku 5 ods. 2 zaviesť povinnosť vykonávať určovanie rozsahu posudzovania bez výnimiek. Zodpovednosť za vymedzenie rozsahu a miery podrobnosti environmentálnej správy by mal naďalej niesť navrhovateľ projektu;

—

žiada, aby smernica o EIA v článku 5 ods. 3 zahŕňala rôzne systémy overovania environmentálnych správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, vrátane tých, kde overovanie správ vykonávajú interne príslušné orgány alebo environmentálne orgány;

—

víta zavedenie minimálnej 30-dňovej lehoty na konzultácie v článku 6 ods. 7. Zavedenie lehôt, ktoré presahujú rámec tohto minimálneho obdobia, však musí byť ponechané v právomoci členských štátov;

—

žiada, aby sa nové ustanovenia článku 8 ods. 1 o udelení povolenia na realizáciu projektu upravili tak, aby uspokojivým spôsobom zohľadnili rôzne systémy posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie existujúce v členských štátoch a odporúča, aby bolo v smernici stanovené trvanie platnosti posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie, ktoré by bolo významným prvkom na zabezpečenie kvality, a tým i účinnosti posudzovania;

—

kriticky sa stavia k stanoveniu záväzného časového rámca týkajúceho sa uzavretia posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (článok 8 ods. 3). Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov;

—

žiada, aby sa prechodné ustanovenia stanovili tak, aby sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie v prípade projektov v pokročilom štádiu rozpracovania dalo dokončiť podľa súčasnej smernice o EIA.

Spravodajca

Marek SOWA (PL/EĽS), maršálek Malopoľského vojvodstva

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

COM(2012) 628 final

1.

zdôrazňuje, že navrhované zmeny právneho rámca pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie v Európe sú v mnohých ohľadoch nevyhnutné a žiaduce. Zdôrazňuje však, že všetky zmeny musia vytvoriť patričnú rovnováhu medzi požiadavkami na ochranu životného prostredia na jednej strane a hospodárskym rozvojom na strane druhej. Nadmerne zdĺhavé postupy získavania rozhodnutia o povolení na realizáciu projektu by mohli ohroziť spoločenské i hospodárske záujmy a mohli by viesť k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ ako celku a v mnohých prípadoch by ani neprospievali ochrane životného prostredia či zdravia a života ľudí. Zmeny na zvýšenie kvality a súladu postupov a dokumentov by mali byť vykonávané s ohľadom na účinnosť a efektivitu prijímania rozhodnutí.

2.

Konštatuje, že jestvujú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o niektoré zmeny, ktoré by spôsobili predĺženie trvania hlavných etáp procesu.

3.

Pripomína, že táto revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (smernice o EIA) bude mať značný vplyv na miestne a regionálne orgány, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri realizácii navrhovaných opatrení. Na rozdiel od očakávaní Európskej komisie sa domnieva, že mnohé z navrhovaných zmien smernice o EIA môžu zvýšiť administratívne zaťaženie miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s organizáciou, riadením a výdavkami. Preto žiada, aby sa predišlo akémukoľvek prenosu zodpovednosti navrhovateľa projektu na príslušné orgány v tejto oblasti.

4.

Konštatuje, že všetky dodatočné náklady a administratívnu záťaž orgánov verejnej správy treba posudzovať na základe sociálno-ekonomického a environmentálneho prínosu navrhovaných zmien, aby z dlhodobého hľadiska prínos prevážil vynaložené náklady.

5.

Zdôrazňuje, že smernica môže mať úspech iba za predpokladu, že orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vytvoria dobre fungujúce inštitucionálne štruktúry, ktoré budú mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje umožňujúce aktívnu účasť všetkých zodpovedných úsekov verejnej správy, najmä odborov životného prostredia. Zdôrazňuje neustálu potrebu pokračovať v budovaní kapacít na úrovni miestnych a regionálnych orgánov, čo by malo zahŕňať užšiu spoluprácu s existujúcimi národnými strediskami pre EIA a podporu z ich strany.

6.

V záujme väčšej právnej istoty požaduje väčší súlad terminológie v celom znení návrhu smernice a jej príloh.

7.

Podporuje zámer zlepšiť kvalitu environmentálnych správ, ale smernica o EIA by mala zahŕňať rôzne systémy overovania týchto správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, regiónoch a mestách.

8.

Nazdáva sa, že nové ustanovenia nezohľadňujú uspokojivým spôsobom rôzne systémy EIA existujúce v členských štátoch, napr. postup EIA a postup udeľovania povolení pre projekt môžu byť vykonané integrovane alebo oddelene.

9.

Žiada vysvetlenie, prečo bola v článku 1 ods. 2 rozšírená definícia projektu o demolačné práce. Domnieva sa, že ak sa má týmto ustanovením zaviesť možnosť vykonať EIA v prípade demolačných prác pre všetky projekty uvedené v prílohách I a II, spôsobí to ďalšiu značnú administratívnu záťaž. Rovnako sa domnieva, že povinnosť vykonať EIA pre demolačné práce by sa mala obmedziť len na veľmi úzko vymedzené prípady uvedené v prílohách I a II, pri búraní alebo rozoberaní vybudovaného projektu na konci jeho životnosti alebo pri demolačných prácach potrebných na realizáciu projektu.

10.

Požaduje, aby sa opätovne preskúmala definícia pojmu „povolenie“, ako aj jeho použitie v texte, a to vzhľadom na skutočnosť, že transpozícia a uplatňovanie smernice o službách (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu) prispeli v členských štátoch k zrušeniu požiadavky získať predchádzajúce povolenie na poskytovanie určitých služieb, ktoré bolo nahradené kontrolami ex post.

11.

Víta, že na projekty slúžiace výlučne na účely národnej alebo civilnej ochrany sa nevzťahuje povinnosť vykonávať EIA. Aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia, ako aj situácii, že príliš veľa projektov bude vylúčených z postupu EIA, mohol by sa do smernice zaradiť ukážkový zoznam obsahujúci príklady týchto projektov slúžiacich na účely civilnej ochrany, pričom by sa zohľadnili aj projekty, ktoré sú podporované z Fondu solidarity Európskej únie.

12.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh nezahŕňa revíziu príloh I a II, keďže sa tým premeškala príležitosť prepracovať ich a na základe doterajších skúseností prípadne obmedziť rozsah ich platnosti, a opakuje svoju výzvu, aby sa stanovili minimálne prahové hodnoty EÚ v záujme zvýšenia právnej jednoznačnosti. Zmenšili by sa tým rozdiely v zaobchádzaní s podnikmi v EÚ, ako aj administratívna a finančná záťaž pre miestne a regionálne orgány v členských štátoch Ukazuje sa, že niektoré členské štáty pri stanovovaní prahových hodnôt často prekračujú svoju mieru slobody v rozhodovaní tým, že zohľadňujú len niektoré kritériá výberu uvedené v prílohe III alebo už vopred vylučujú niektoré projekty. Pri zjednocovaní prahov by sa mali brať do úvahy aj obmedzenia a kritériá stanovené v smernici 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách.

13.

Nazdáva sa, že koordinovaný alebo spoločný postup by mal byť dobrovoľný, a nie povinný, ako to navrhuje Európska komisia.

14.

V záujme väčšej jednoznačnosti právnych predpisov žiada, aby sa v článku 2 ods. 3 jednoznačne vymedzilo, na ktoré ďalšie právne predpisy EÚ by sa toto ustanovenie malo vzťahovať.

15.

Poukazuje na to, že zriadenie jedného kontaktného miesta pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie by nemalo byť spojené s vyšším počtom pracovníkov a väčšími nákladmi, pretože by to bolo neúmerné v porovnaní s prínosom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žiada, aby sa vyjasnilo, či sa ustanovenie „členské štáty vymenujú jeden orgán, ktorý bude zodpovedný za uľahčovanie postupu udeľovania povolenia pre každý projekt“ vzťahuje len na projekty, pri ktorých sa uplatňuje koordinovaný alebo spoločný postup, alebo všeobecne na všetky projekty. V niektorých členských štátoch bude veľmi ťažké splniť túto požiadavku vzhľadom na špecifickú hierarchiu a právomoci jednotlivých orgánov zapojených do tohto postupu. S ohľadom na členské štáty, v ktorých je postup EIA už zahrnutý v povoľovacom konaní a vykonáva ho orgán zodpovedný za udelenie takéhoto povolenia, treba upresniť, že „jeden orgán“, o ktorom je reč v návrhu, môže byť ten istý orgán.

16.

Požaduje väčší súlad medzi terminológiou a mierou podrobnosti v článku 3 a prílohách III a IV. Je potrebné upresniť aspekty uvedené v článku 3 s ohľadom na prílohu IV, napr. pokiaľ ide o využívanie a zaberanie pôdy, ekosystémy a ich funkcie, resp. „expozíciu, zraniteľnosť a odolnosť uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof“. Požaduje, aby sa určité vymenovania (napr. spojenie „okrem iného“ v bode 5) formulovali vyčerpávajúco s cieľom predísť rozšíreniu rozsahu posudzovania.

17.

Vyzýva Komisiu, aby čo najskôr po nadobudnutí účinnosti revidovanej smernice vypracovala usmernenia týkajúce sa metód posudzovania miestneho vplyvu projektu na zmenu klímy, ako aj expozície, zraniteľnosti a odolnosti uvedených faktorov voči prírodným a človekom spôsobeným rizikám katastrof.

18.

Vyzýva na doplnenie cieľov ochrany životného prostredia stanovených na miestnej alebo regionálnej úrovni v poslednom odseku bodu 5 prílohy IV.

19.

Podporuje návrh Rady bližšie objasniť vymedzenie „prijateľných alternatív“ v smernici, vrátane posúdenia prípadu, ak by projekt nebol realizovaný (základný scenár). Za prijateľné by mali byť považované iba tie alternatívy, ktoré sú úmerné cieľom, v súlade s inými právnymi predpismi EÚ alebo zodpovedajúce fáze plánovania a typu príslušného projektu.

20.

Víta všeobecný zámer Európskej komisie zefektívniť postup overovania a zvýšiť konzistentnosť postupov členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyžadovalo len v prípade, keď bude zrejmé, že dochádza k významnému vplyvu na životné prostredie.

21.

Zaujíma kritický postoj k novým pravidlám, ktoré vzbudzujú dojem, že z overovania sa stane „mini-EIA“. Z príloh II.A a III vyplýva, že v praxi sa na základe predloženej správy preukáže, či má projekt významné vplyvy alebo nie. Rozdiel spočíva v tom, že chýba analýza alternatív. Overovanie by sa malo skôr vykonať pomocou zoznamu kontrolných otázok, vďaka čomu by miestne a regionálne orgány mali k dispozícii ľahko uplatniteľné mechanizmy výberu vývoja, ktorý neprináša závažné následky. Navyše podľa navrhovanej zmeny článku 4. ods. 3 sa na všetky projekty uvedené v prílohe II smernice vzťahuje povinnosť navrhovateľa predložiť informácie o vlastnostiach projektu, jeho potenciálnych vplyvoch na životné prostredie a plánovaných opatreniach s cieľom predísť významnému vplyvu a znížiť ho, v súlade s informáciami v novej prílohe II.A. To je v rozpore s riešením povoleným v článku 4 ods. 2: „Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b)“. Okrem toho treba spresniť používanie prahov uvedených v ods. 2 písm. b) a určiť, či členské štáty môžu tieto prahy stanoviť samy na základe kritérií podľa prílohy III, alebo či sa musia stanoviť v smernici.

22.

Ďalej poukazuje na to, že ustanovenia prílohy III, pokiaľ ide o výberové kritériá podľa článku 4 ods. 4, predstavujú v mnohých ohľadoch výrazné sprísnenie v porovnaní so súčasnými platnými predpismi. Príloha III obsahuje okrem početných podrobných spresnení aj viaceré dodatočné kritériá, ktoré treba zohľadniť (riziká prírodných katastrof, poľnohospodárske oblasti s vysokou prírodnou hodnotou atď.), pričom tieto kritériá sčasti nemajú žiaden priamy súvis s projektom a prípadne presahujú rámec programu overovania rozhodnutia o udelení povolenia. Napríklad ku klimatickým zmenám dochádza na rozsiahlom území a nemožno časovo a priestorovo dostatočne konkrétne ohraničiť ich vývoj, ktorý sa v súčasnosti dá simulovať len pomocou veľmi náročných počítačových modelov. Na úrovni projektov sa doteraz zohľadňovali v prípade potreby zväčša len miestne klimatické účinky. Keďže sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie má odteraz zameriavať aj na priestorovo rozsiahle klimatické zmeny, vznikajú obavy, že navrhovateľ bude znášať vysoké náklady, ktoré prinesú len sporné odborné výsledky a budú neúmerné vzhľadom na druhoradý význam úzko lokálnych a líniových projektov z hľadiska vývoja klímy. Vyzýva preto, aby sa vymenovali všetky projekty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Poukazuje na to, že plánované navrhované zmeny sú v rozpore so zásadou subsidiarity. Plánované ďalšie spresnenie a začlenenie ďalších kritérií je v rozpore s myšlienkou uvedenou v odôvodnení 11 smernice o EIA, že členským štátom musí byť ponechaný priestor na prijímanie príslušných rozhodnutí aj s cieľom zohľadniť národné špecifiká. Rozsah kritérií, ktoré sa majú zohľadniť, resp. miera ich podrobnosti, presahuje úroveň, ktorá sa môže stanoviť záväzne pre celú EÚ.

23.

Oceňuje síce, že Európska komisia vo svojom návrhu týkajúcom sa zavedenia povinnosti určovania rozsahu posudzovania berie do úvahy jeho predchádzajúce odporúčania týkajúce sa zvýšenia kvality informácií a zefektívnenia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, odmieta však zavedenie povinnosti vykonávať určovanie rozsahu posudzovania bez výnimiek. Zodpovednosť za vymedzenie rozsahu a miery podrobnosti environmentálnych informácií predkladaných vo forme environmentálnej správy však musí naďalej niesť navrhovateľ projektu. Treba sa vyhnúť značnému zvýšeniu náročnosti pre navrhovateľov a príslušné orgány.

24.

Odporúča doplniť postup určovania rozsahu posudzovania o usmernenia Európskej komisie alebo členských štátov pre špecifickú sektorovú náplň v prípadoch, v ktorých to môže prispieť k zvýšeniu kvality posudzovania vplyvov na životné prostredie a získaniu všetkých hľadísk relevantných pre prijatie rozhodnutia.

25.

Kriticky sa stavia k návrhom obsiahnutým v článku 5 ods. 2 písm. a) (rozhodnutia a stanoviská, ktoré je potrebné získať), ako aj k návrhu v písmene c) (aby príslušný orgán určoval jednotlivé etapy postupu a ich trvanie) a v písmene d) (prijateľné alternatívy pre navrhovaný projekt a ich osobitné charakteristiky).

26.

Nazdáva sa, že povinnosť zvýšiť kvalitu environmentálnych správ musí spĺňať navrhovateľ projektu. Je potrebné zachovať rozdiel medzi zabezpečovaním kvality pri príprave správ navrhovateľmi a počas kontroly správ príslušným orgánom. Uznáva však, že sa musí zlepšiť kontrola a akosť správ, aby sa zaručili analýzy, ktoré budú nezávislé od navrhovateľa projektu.

27.

Nazdáva sa, že smernica o EIA by mala zahŕňať rôzne systémy overovania environmentálnych správ, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, ako aj v miestnych a regionálnych samosprávach. Existujúce systémy nielenže predpokladajú spoluprácu s externými odborníkmi a výbormi odborníkov, ako je uvedené v návrhu Európskej komisie, ale aj s inými systémami, ako je to v starších členských štátoch, kde overovanie správ vykonávajú interne príslušné orgány alebo environmentálne orgány.

28.

Považuje smernicu o EIA za kľúčový nástroj na zabezpečenie účasti občanov na miestnej a regionálnej úrovni, v snahe zohľadniť znalosti miestneho prostredia a zároveň poukázať na dôsledky z hľadiska nákladov a zručností. Víta preto zavedenie minimálnej 30-dňovej lehoty na konzultácie v článku 6 ods. 7, zavedenie lehôt, ktoré presahujú rámec tohto minimálneho obdobia, však musí byť ponechané v právomoci členských štátov. Mnohým podnikom a verejným navrhovateľom projektov by to spôsobilo neodôvodnené prieťahy, keďže sú na mieste obavy, že dotknutá verejnosť bude požadovať uplatnenie časového rámca 60 až maximálne 90 dní podľa článku 6 ods. 7. Tieto maximálne povolené lehoty sťažujú začlenenie posudzovania vplyvov na životné prostredie do požadovaného povoľovacieho postupu, a sú v rozpore s cieľom urýchliť plánovanie. Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov.

29.

So zreteľom na záujmy všetkých strán a s ohľadom na zásadu, že každé rozhodnutie sa musí prijať bez zbytočných prieťahov, navrhuje zaviesť primeranú lehotu na odovzdávanie informácií a prípravu rozhodovacích postupov.

30.

Zdôrazňuje, že nové ustanovenia článku 8 ods. 1 musia byť dostatočne pružné, aby uspokojivým spôsobom zohľadnili rôzne systémy EIA existujúce v členských štátoch. V niektorých členských štátoch je EIA samostatným postupom environmentálnych orgánov a iný orgán verejnej správy – až po schválení EIA – udeľuje povolenie na realizáciu projektu, ktoré musí byť v súlade s ustanoveniami rozhodnutia o povoľovacom konaní EIA. V iných členských štátoch je EIA súčasťou postupu udeľovania povolenia na realizáciu projektu.

31.

Upozorňuje na kritické hlasy poukazujúce na skutočnosť, že v článku 8 nebol dostatočne zohľadnený integrovaný systém zavedený v niektorých členských štátoch, pretože tieto ustanovenia vytvárajú nové východiskové materiálne podmienky, ktoré vedú k tomu, že právne predpisy EÚ by boli v rozpore s národnou odvetvovou legislatívou, resp. by prekrývali ich pôsobnosť. Preto by tieto ustanovenia nemali byť zahrnuté do smernice o EIA, ktorej bol prisúdený čisto procedurálny charakter.

32.

Upozorňuje na možné procedurálne problémy v súvislosti s novým ustanovením článku 8 ods. 2, podľa ktorého v prípade, že projekt bude mať významné negatívne vplyvy na životné prostredie, príslušný orgán v spolupráci s environmentálnymi orgánmi a s navrhovateľom zvážia, či by sa environmentálna správa mala prepracovať, či by sa mal projekt upraviť a či sú potrebné ďalšie zmierňovacie alebo kompenzačné opatrenia.

33.

Poukazuje na to, že zachovanie dlhého trvania postupu rozhodovania o povolení projektu v sebe skrýva reálne riziko, že sa bude často uplatňovať článok 8 ods. 4 navrhovaných zmien a doplnení smernice, podľa ktorého príslušný orgán pred prijatím rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia overí, či sú informácie v environmentálnej správe podľa článku 5 ods. 1 aktualizované, a to najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa opatrení zameraných na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom, na ich zníženie a tam, kde je to možné, na ich kompenzáciu.

34.

Odporúča, aby bolo v smernici stanovené trvanie platnosti EIA, ktoré by bolo významným prvkom na zabezpečenie kvality, a tým i účinnosti posudzovania.

35.

Kriticky sa stavia k stanoveniu záväzného časového rámca týkajúceho sa uzavretia posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie (článok 8 ods. 3). Mnohým podnikom a verejným navrhovateľom projektov by to na jednej strane spôsobilo neodôvodnené prieťahy, na strane druhej sa v článku 8 ods. 3 nezohľadňuje v dostatočnej miere skutočnosť, že najmä v prípade veľkých infraštruktúrnych projektov treba vykonať rozsiahle a časovo náročné posudzovania, ktoré sa v stanovenom časovom rámci nedajú zvládnuť v požadovanej kvalite. Preto sa možno v súvislosti s odôvodnením 22 návrhu smernice oprávnene obávať, že v prípade stanovenia konkrétnych časových rámcov by mohlo dôjsť k ohrozeniu súladu s náročnými normami ochrany životného prostredia, čo by mohlo mať negatívny vplyv aj na právnu istotu. Urýchlenie postupu, ktoré sa malo docieliť stanovením časových rámcov, sa lepšie dosiahne prostredníctvom diferencovaných vnútroštátnych predpisov členských štátov.

36.

Požaduje, aby sa zosúladila terminológia použitá v návrhu v súvislosti s kompenzačnými opatreniami (napr. „kompenzačné opatrenia“ v článku 8 ods. 2 a „opatrenia […] na kompenzáciu“ v článku 9 a prílohe IV).

37.

Upozorňuje, že monitorovanie by nemalo oslabovať potrebu podrobnej analýzy významných vplyvov a ich zmierňovania a kompenzácie zo strany navrhovateľa, rovnako ako zásad prevencie a obozretnosti. To znamená, že neistota podstatnej časti vplyvov navrhovaného projektu by nemala viesť k situácii, v ktorej namiesto hľadania zmierňovacích a kompenzačných opatrení je povolená realizácia projektu, pričom je záväzné len monitorovanie, čo môže neskôr spôsobiť problémy v prípade novej zmeny projektu v dôsledku jeho vplyvov. Ustanovenia druhého pododseku článku 8 ods. 2 je potrebné vnímať kriticky. Na základe nich sa má posudzovať vykonávanie a očakávaná účinnosť zmierňovacích a kompenzačných opatrení, čo sa v zásade rovná monitorovaniu. Pritom nie je zrejmé, prečo by mal orgán udeľujúci povolenia nariadiť opatrenia na monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, keď je presvedčený o účinnosti plánovaných zmierňovacích a kompenzačných opatrení, keďže v tejto súvislosti existuje v praxi už dostatok skúseností. Monitorovacia povinnosť bez akejkoľvek výnimky sa javí byť neprimeraná a neúnosne by zaťažila navrhovateľov projektu. Otázku, či je monitorovanie významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie potrebné, môže príslušný orgán udeľujúci povolenia zvyčajne posúdiť len pre jednotlivé prípady.

38.

Zaznamenáva kritické hlasy, pokiaľ ide o ďalšiu administratívnu záťaž uvalenú na členské štáty a regionálne a miestne orgány v dôsledku zberu nových informácií a ich sprostredkovania, v súlade s požiadavkami Európskej komisie obsiahnutými v navrhnutom článku 12 ods. 2 s cieľom monitorovať implementáciu smernice.

39.

Stavia sa proti tomu, aby sa Európskej komisii udelilo oprávnenie prijímať delegované akty, s cieľom ľahšie ich prispôsobiť prílohy II.A, III a IV vedeckému a technologickému pokroku. Nazdáva sa, že všetky prílohy by mali byť predmetom riadneho legislatívneho postupu, pretože sú úzko späté s požiadavkami týkajúcimi sa EIA obsiahnutými v smernici.

40.

Žiada naformulovať prechodné ustanovenia v článku 3 tak, aby sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie v prípade projektov v pokročilom štádiu rozpracovania dalo dokončiť podľa súčasnej smernice o EIA. To by mohlo platiť napríklad v prípade, keď už bola vypracovaná environmentálna správa podľa článku 5 alebo bol projekt zverejnený.