20.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 207/30

1.

Možno v prípade, keď sa na prejednávanú vec [– vymenovanie štátneho príslušníka iného členského štátu Európskej únie do funkcie predsedu Autorità Portuale, ktorý je právnickou osobou, ktorú možno kvalifikovať ako verejnoprávny subjekt –] pravdepodobne neuplatní výnimka zakotvená v ustanovení článku 45 ods. 4 ZFEÚ, keďže sa týka prípadov… zamestnávania v štátnej službe alebo verejnej službe (čo nie je prípad… prejednávanej veci) pričom funkciu predsedu Autorità Portuale vykonávanú na základe poverenia možno v každom prípade chápať v širšom slova zmysle ako „pracovnú činnosť“, … považovať ustanovenie, ktoré výkon tejto funkcie stanovuje výhradne pre talianskych štátnych príslušníkov, za diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti zakázanú uvedeným článkom 45?

2.

Môže zastávanie funkcie predsedu talianskeho Autorità Portuale štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie spadať pod právo usadiť sa podľa článku 49 a nasl. ZFEÚ, a ak áno, predstavuje zákaz zastávania tejto funkcie iným než talianskym štátnym príslušníkom stanovený vnútroštátnym právom diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, alebo ide o okolnosť, na ktorú sa nevzťahuje vyššie uvedený článok 51 ZFEÚ?

3.

Subsidiárne, možno zastávanie funkcie predsedu talianskeho Autorità Portuale štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie považovať za poskytovanie „služby“ v zmysle smernice 2006/123/ES (1) a týka sa vyňatie prístavných služieb z pôsobnosti tejto smernice aj prípadu, ktorý je predmetom tejto veci a — v prípade, že to tak nie je, — predstavuje zákaz týkajúci sa zastávania tejto funkcie stanovený vnútroštátnym právom diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti?

4.

Subsidiárne v poslednom rade… možno v prípade, že zastávanie funkcie predsedu talianskeho Autorità Portuale štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie nespadá pod vyššie uvedené ustanovenia, v každom prípade všeobecne považovať v zmysle článku 15 Charty základných práv Európskej únie za výsadné právo občana Únie „pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte“, a to aj bez ohľadu na osobitné „odvetvové“ ustanovenia obsiahnuté v článkoch 45 a 49 a nasl. ZFEÚ, ako aj v smernici 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu, a je teda zákaz zastávania tejto funkcie stanovený vnútroštátnym právom v rozpore s týmto všeobecným zákazom diskriminácie na základe štátnej príslušnosti obsiahnutým v článku 21 ods. 2 vyššie uvedenej Charty základných práv Európskej únie?