14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/102

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej preambulu a jej články 3 a 6,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 6, 9, 20, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,

—

so zreteľom na Philadelphskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce,

—

so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcovú smernicu) a jej samostatné smernice (2),

—

so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2010/32/EÚ z 10. mája 2010, ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (KOM(2007)0062),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

—

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese.(SEK(2011)0241),

—

so zreteľom na oznámenie Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020), a na jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii na 75 % do konca desaťročia,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie na obdobie 2007 – 2012 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci (10),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 7. júla 2011 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2012) (11),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie z 24. apríla 2011 s názvom Hodnotenie v polovici trvania európskej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (SEK(2011)0547),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0409/2011),

A.

keďže právo na zdravie je základným právom a keďže všetci pracovníci majú právne zaručené pracovné podmienky, ktoré rešpektujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť;

B.

keďže v stratégii Európa 2020 sa uvádza cieľ dosiahnuť mieru zamestnanosti 75 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov do roku 2020 podporovaním zamestnávania žien, mladých, starších pracovníkov, málo kvalifikovaných osôb a legálnych migrantov, a zlepšovať sociálnu súdržnosť;

C.

keďže technický vývoj a zmeny hospodárskych a sociálnych podmienok neustále menia miesta práce a postupy, a keďže rýchla politická, administratívna a technická reakcia sú preto potrebné na zaručenie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

D.

keďže je nevyhnutná prevencia rizík s cieľom znižovať mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania; keďže dobrá organizácia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má pozitívny vplyv na vnútroštátnej aj na európskej úrovni, ako aj pre podniky,

E.

keďže náležitou ochranou pracovníkov sa zasa podporujú dobré životné podmienky, kvalita práce a produktivita; keďže náklady podnikov a systémov sociálneho zabezpečenia na choroby z povolania a pracovné úrazy sa odhadujú na 5,9 % HDP (13);

F.

keďže vzhľadom na nedostatok pracovných síl je vhodné predĺžiť aktívny vek starších pracovníkov a keďže v blízkej budúcnosti by mali začať pôsobiť opatrenia na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

G.

keďže ochranou mladých pracovníkov je možné predchádzať zdravotným problémom spojeným s prácou, ktoré by sa mohli v ich živote objaviť neskôr;

H.

keďže v sektore služieb sú mladí pracovníci a ženy nedostatočne chránení politikou opätovného začleňovania a udržania práce (14);

I.

keďže možným dôsledkom externalizácie práce formou subdodávateľstva a práce prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je zamestnávanie menej kvalifikovanej pracovnej sily, nevykazovaná práca a voľnejšie pracovné vzťahy, čo sťažuje určovanie zodpovednosti za ustanovenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

J.

keďže rámcová smernica 89/391/EHS zavádza pre zamestnávateľov zodpovednosť za zavádzanie politiky systematickej prevencie pokrývajúcej všetky riziká bez ohľadu na postavenie pracovníka, pričom zamestnávateľom dáva zodpovednosť za zaručenie toho, aby platení pracovníci neutrpeli z dôvodu vykonávanej práce ujmu, a to najmä v dôsledku obťažovania,

K.

keďže nehody, muskuloskeletárne ochorenia a stres z práce sú hlavnými motívmi znepokojenia európskych podnikov, pokiaľ ide o BOZP (15),

L.

keďže stratégia EÚ 2020 si kladie za cieľ dosiahnuť mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov vo výške 75 %; keďže pracovníci trpiaci chronickými alebo dlhodobými chorobami často nenastupujú do práce, hoci im to ich zdravotný stav dovoľuje;

M.

keďže sa zintenzívňuje vplyv chronických zdravotných problémov, ktoré súvisia s prácou, ako napríklad muskuloskeletárne poruchy a psycho-sociálne riziká;

N.

keďže pod psycho-sociálnymi rizikami treba rozumieť riziká spojené so stresom, symbolickým násilím a obťažovaním na pracovisku; keďže stres je spojený s neistotou zamestnania, etickými konfliktmi a zlou organizáciou práce (napríklad tlak na termíny alebo pracovné preťaženie), konfliktným kontaktom s klientom, nedostatkom podpory v práci, nestabilitou pracovných vzťahov, ako aj nerovnováhou medzi pracovným a súkromným životom;

O.

keďže obyvateľstvo EÚ starne, pracovný život má tendenciu sa predlžovať a je potrebné zabezpečiť stúpajúcu strednú dĺžku života v dobrom zdraví; keďže medzi strednou dĺžkou života existujú nerovnosti, pokiaľ ide o socio-profesijné kategórie a náročnosť práce; keďže okrem muskuloskeletárnych ochorení sú pracujúci starší ako 55 rokov obzvlášť náchylní na rakovinu, srdcové ochorenia, dýchacie problémy a problémy so spánkom (16);

P.

keďže nedostatok pravidelnosti v plánovaní pracovníkov vykonávajúcich povolania, ktoré si vyžadujú prácu v noci, často spôsobuje problémy, ktoré môžu vyvolať choroby z povolania,

Q.

keďže 168 000 európskych občanov každoročne zomrie v dôsledku pracovných úrazov alebo chorôb z povolania (17) a 7 miliónov utrpí zranenia v úrazoch, a keďže zatiaľ nie sme schopní presne posúdiť dôsledky úrazov spojených s používaním nových technológií a s novými formami práce;

R.

keďže nebola zistená žiadna súvislosť medzi počtom úrazov a veľkosťou podniku; keďže takýto vzťah naopak existuje, pokiaľ ide o typ práce a odvetvie, v ktorom podnik vykonáva svoju činnosť, najmä v prípade podnikov, v ktorých prevažuje manuálna práca a v ktorých existuje priama väzba medzi človekom a strojom;

S.

keďže technologický rozvoj prináša nové riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorí si zasluhujú byť ocenení;

T.

keďže nádorové ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtnosti súvisiacej s prácou, po ktorej nasledujú srdcovo-cievne a respiračné ochorenia, zatiaľ čo pracovné úrazy predstavujú iba malú časť úmrtí (18);

U.

keďže ženy podliehajú vyššiemu počtu zdravotných problémov súvisiacich s prácou ako muži bez ohľadu na typ práce (19); keďže opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia byť preto založené na rodovej príslušnosti a na životnom cykle;

V.

keďže ženy sú takisto, ak nie viac, postihované muskuloskeletárnymi ochoreniami, aj keď pracujú v odvetví služieb;

W.

keďže starnúce ženy sú mimoriadne náchylné na ochorenia spojené s vekom, čo by sa malo primerane riešiť v politikách BOZP;

X.

keďže reprodukčnú schopnosť môžu ohroziť zdravotné problémy spôsobené účinkami, ktoré môžu mať na budúcich rodičov alebo ešte nenarodené deti znečistenie životného prostredia a rizikové faktory prítomné v pracovnom prostred;

1.

pripomína, že európsky referenčný rámec v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sám o sebe nestanovuje automatické zlepšovanie pracovných podmienok, a že najdôležitejšími faktormi sú náležité zavádzanie právnych predpisov na mieste, najmä prostredníctvom zapájania zamestnancov, mechanizmy trojstranného dialógu, zhromažďovanie a šírenie údajov, kampane na zlepšovanie informovanosti, sieťové prepájanie vzdelávacích a informačných služieb, a kontrolovanie uplatňovania legislatívy v členských štátoch; žiada Komisiu, aby v prípade zistenia porušení rýchlo konala a v prípade potreby posilnila sankcie;

2.

poukazuje na to, že hlavným cieľom stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012 je zabezpečenie riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ a zlepšenie a zjednodušenie platných predpisov, a to aj prostredníctvom vykonávania nezáväzných nástrojov; okrem toho pripomína, že so zreteľom na článok 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európska únia v oblastiach zamestnanosti a verejného zdravia delí o právomoc s členskými štátmi a že Komisia vo svojom oznámení z roku 2007 zdôraznila vypracovanie a zavedenie vnútroštátnych stratégií; zdôrazňuje preto, že je potrebné prispôsobovať právne predpisy EÚ sociálnym zmenám jednotným spôsobom a zbytočne neprijímať právne predpisy na úrovni EÚ;

3.

vyjadruje poľutovanie, že v roku 2009 viaceré členské štáty nesústredili svoje národné stratégie na tri priority stratégie EÚ: stres, pocit vyhorenia v práci, muskuloskeletárne ochorenia, ako aj výskum a pravidelné zhromažďovanie údajov o nových rizikách; domnieva sa, že vnútroštátne stratégie by mali prevencii venovať viac úsilia a prostriedkov;

4.

zastáva názor, že prijatie, plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych stratégií by malo zohľadňovať osobitnú situáciu každého členského štátu pri zameraní na odvetvia a spoločnosti, ktoré sú najviac ovplyvnené nehodami pri práci;

5.

považuje za potrebné, aby sa na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni zosúladili a začlenili politiky v oblasti BOZP do ďalších verejných politík v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, zamestnanosť, priemysel, životné prostredie, doprava, bezpečnosť premávky, vzdelávanie, energetika, regionálny rozvoj, verejné obstarávanie a vnútorný trh; malo by sa vo všetkých politikách zohľadňovať rodové hľadisko s cieľom lepšie odrážať osobitné riziká, ktorým čelia pracujúce ženy;

6.

pripomína, že okrem imidžu podniku a hospodárskych faktorov sa právne vynútenie a požiadavky zamestnancov javia ako dva hlavné faktory motivácie zamestnávateľov, aby začali konať;

7.

žiada, aby sa pri zadávaní verejných zákaziek ešte viac zohľadňovala úroveň bezpečnosti a postupy prevencie úrazov;

8.

domnieva sa, že európska politika týkajúca sa chemických rizík, predchádzania nádorovým ochoreniam z povolania a ochrany schopnosti reprodukcie musí byť ambicióznejšia a reaktívnejšia;

9.

zdôrazňuje význam úplného zavedenia REACH a potrebu väčšej synergie medzi týmito politikami a politikami v oblasti BOZP na európskej úrovni, ako aj v rôznych členských štátoch;

10.

žiada, aby sa v budúcej európskej stratégii stanovilo viac merateľných cieľov spolu so záväznými harmonogramami a pravidelným hodnotením; očakáva, že sa cieľ jedného inšpektora práce na 10 000 pracujúcich, ktorý odporúča MOP, stane záväzným;

11.

poukazuje na to, že úsporné opatrenia počas hospodárskej krízy nesmú viesť k zanedbávaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zdôrazňuje, že prísne rozpočtové politiky a úspory na sociálnych výdavkoch by nemali poškodzovať opatrenia na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

12.

domnieva sa, že dôsledky krízy v oblasti hospodárstva a závažnosť recesie, ktorú možno pozorovať v niekoľkých členských štátoch, by nemali byť zámienkou pochybeného uplatňovania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani takého ich uplatňovania, ktoré by poškodzovalo politiky v oblasti prevencie pracovných rizík;

13.

domnieva sa, že členské štáty a podniky musia investovať viac do politík na predchádzanie rizikám a zabezpečiť, aby pracujúci boli do nich zapojení; domnieva sa, že návratnosť tejto investície je zabezpečená zvýšenou produktivitou práce, zvýšením konkurencieschopnosti podnikov a nižšími výdavkami v oblasti sociálneho zabezpečenia, a že okrem toho umožní zaručiť životaschopnosť systémov sociálnej ochrany;

14.

zastáva názor, že na to, aby bolo predchádzanie rizikám skutočne efektívne, musí sa plánovať už od štádia projektu, aby inovácia priniesla väčšiu bezpečnosť výrobku aj celému výrobnému procesu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali a podnecovali výskum v tejto oblasti;

15.

považuje za potrebné riešiť problém bezpečnosti na pracovisku zavedením dvojúrovňovej stratégie, naplnením úsilia v boji proti environmentálnym rizikám a tým, že sa zlepší psycho-sociálny aspekt pracovného prostredia; domnieva sa, že úspech tejto stratégie bude do značnej miery závisieť od zapojenia pracovníkov a všetkých sociálnych partnerov na národnej a miestnej úrovni a na úrovni pracoviska; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a podporovala diskusiu a konzultáciu so sociálnymi partnermi, aby sa dosiahli spoločné a zladené opatrenia pri konkrétnych otázkach;

16.

zdôrazňuje, že pracovný stres sa uznáva za významnú prekážku produktivity v Európe; vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom ochorení a úrazov pracovníkov spôsobených psycho-sociálnymi problémami; pripomína výskyt samovrážd na pracovisku a skutočný vplyv, ktorý má pracovná neistota na faktor stresu; vyjadruje poľutovanie nad nejednotným uplatňovaní v EÚ rámcovej dohody o pracovnom strese z 8. októbra 2004; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby zabezpečila vykonávanie dohody vo všetkých členských štátoch a žiada sociálnych partnerov, aby robili viac pre zvyšovanie informovanosti a pochopenia stresu spôsobeného prácou medzi zamestnancami, pracovníkmi a ich zástupcami;

17.

poukazuje na rozširovanie neštandardizovaných foriem zamestnania (práce na určitý čas, sezónnej práce, nedeľnej práce, práce na polovičný úväzok, práce na diaľku), ktoré si vyžadujú cielenejší prístup v oblasti ochrany pracujúcich;

18.

kritizuje skutočnosť, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť zohľadňovaniu rodového hľadiska v rámci stratégie Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani v rámci jej priebežného hodnotenia uprostred realizácie; víta preto iniciatívu Komisie na prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na rodové aspekty; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila dostupnosť štatistík na úrovni Spoločenstva členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné; povzbudzuje členské štáty, aby v politikách prevencie a v metódach hodnotenia rizík zvážili mimoriadne riziká, ktorým čelia pracujúce ženy;

19.

berie na vedomie, že je vhodné zvyšovať úroveň zamestnanosti v Európskej únii v priemere o 1 % ročne, pričom prioritou musí byť ochrana zdravia starších, invalidných a zdravotne postihnutých pracovníkov, ako aj zavedenie a zaručenie pracovných podmienok prispôsobených ich stavu;

20.

konštatuje, že ani verejný sektor, ani súkromný sektor nie sú pripravené skutočne čeliť demografickej situácii a považovať za prínos najímanie väčšieho počtu osôb so zdravotným postihnutím, chronicky chorých osôb alebo osôb ktorých schopnosť pracovať je znížená; považuje za potrebné, aby sa venovala väčšia pozornosť pracovníkom so zdravotným postihnutím a aby sa v jednotlivých prípadoch zvyšovala prístupnosť a istota aj ich pracovných miest;

21.

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením Komisie pri predkladaní nového legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek v súvislosti s expozíciou pracovníkov rizikám vyplývajúcim z elektromagnetických polí, ku ktorému dochádza po odložení vykonávania smernice 2004/40/ES, a vyzýva na rýchle vykonávaniu príslušných právnych predpisov po ich prijatí;

22.

domnieva sa, že sociálna zodpovednosť podnikov je významný a efektívny nástroj, a to najmä na zabezpečenie istých pracovných podmienok a kvalitného pracovného prostredia, preto sa domnieva, že by sa mala podnecovať;

23.

považuje za potrebné, aby sa posilnila spolupráca medzi EÚ, MOP a SZO s cieľom nájsť riešenia problému sociálnej hospodárskej súťaže medzi európskymi pracovníkov a pracovníkmi z tretích krajín;

24.

zdôrazňuje, že Komisia by mala získať štatistické prostriedky zohľadňujúce rodové hľadisko a vek na hodnotenie prevencie, a to nielen pokiaľ ide o úrazy, ale aj choroby a percento pracovníkov vystavených chemickým, psychickým a biologickým látkam, ako aj nebezpečné situácie z hľadiska organizácie práce;

25.

zdôrazňuje význam opatrení založených na rodovej príslušnosti a životnom cykle, aby sa odstránilo riziko skoršieho odchodu do dôchodku zo zdravotných dôvodov;

26.

zdôrazňuje, že zber údajov je v mnohých členských štátoch ťažký; žiada, aby sa práce agentúr EU-OSHA a Eurofound (Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok) posilnili a aby sa rozširovali v širokej miere;

27.

žiada Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), aby zozbierala vnútroštátne ukazovatele v oblasti vystavenia nádorovým ochoreniam a zhodnotila poznatky v oblasti vystavenia pracovníkov, ktorí sú osobitne zraniteľní;

28.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a osobitnými výbormi Európskej komisie, ako je Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, v záujme dosahovania lepších výsledkov a predkladania návrhov;

29.

žiada, aby EÚ a členské štáty vypracovali európsky program monitorovania pracovných rizík (najmä problémov pohybového ústrojenstva a psychosociálnych problémov) na základe ukazovateľov zdravia, vymedzení a epidemiologických nástrojov, ktoré využíva 27 členských štátov; trvá na potrebe zaujať integrovaný prístup k monitorovaniu zohľadňujúci súčasne profesionálnu dráhu zamestnancov a zdravotný stav zamestnancov na dôchodku;

30.

konštatuje zníženie počtu úrazov na pracovisku v EÚ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je to spôsobené poklesom miery aktivity a neustálou tercializáciou hospodárstva; očakáva, že ciele stanovené na európskej a vnútroštátnej úrovni, ako aj hodnotenie ich uskutočňovania budú viac zohľadňovať tento makroekonomický rozmer;

31.

berie na vedomie výsledky projektu Komisie s názvom Scoreboard 2009, ktoré vyjadrujú výkonnosť členských štátov; považuje za nevyhnutné, aby sa týkal všetkých oblastí európskej stratégie na roky 2007 – 2012; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že to, či sú údaje presné a vyčerpávajúce, nepodlieha vždy nestrannému overeniu, a že údaje sú poskytované na čisto nezáväznom základe; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty budú poskytovať spoľahlivé a podrobné údaje, a že poskytované údaje budú kontrolovať nezávislé orgány na národnej úrovni;

32.

kritizuje, že nie všetky členské štáty vymedzili merateľné ciele vzhľadom na svoje vnútroštátne stratégie BOZP a že drvivá väčšina z nich si ciele nestanovila, pokiaľ ide o choroby z povolania, zdravotné problémy a choroby spojené s prácou, rizikové faktory pri práci alebo vysokorizikové odvetvia; zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici trvania ani projekt s názvom Scoreboard 2009 o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neposkytujú žiadne podstatné informácie o tom, kde sa nachádzajú členské štáty, pokiaľ ide o jediný kvantifikovaný cieľ stratégie EÚ do roku 2012 znížiť o 25 % nehody pri práci; žiada, aby sa v budúcich hodnotiacich správach lepšie vyhodnotil rozsah súladu právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia s praxou v členských štátoch;

33.

zdôrazňuje, že je na úvod dôležité, aby sa jasne vymedzili pojmy pracovný úraz a choroba z povolania vrátane úrazu počas presunu do práce (z domu na pracovisko), ako aj pracovný stres, ktorý by sa mal dať zmerať podľa presných ukazovateľov;

34.

považuje za potrebné, aby sa preskúmalo prepojenie medzi utrpením pri práci a organizáciou práce, ako aj riadením pracovného času; žiada, aby sa vyšetrovania zdravotných problémov zakladali v zásade na holistickom prístupe pokrývajúcom organizáciu práce, štatistické faktory a individuálne slabé stránky;

35.

vyzýva Komisiu, aby získala a poskytla štatistické údaje o vplyve výskumu zameraného na prevenciu už od projektovej fázy na zníženie počtu úrazov;

36.

upozorňuje na problém pri zavádzaní zdravia a bezpečnosti pri práci s ohľadom na pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na neohlásených aktivitách; zastáva názor, že len prísnejšie kontroly a primerané sankcie môžu tejto anomálii zabrániť a žiada, aby sa prijali prísnejšie opatrenia proti organizovaniu tohto typu aktivít; zdôrazňuje, že BOZP je právom bez ohľadu na postavenie pracovníka, a že toto právo musí byť účinné lepším vykonávaním platnej legislatívy;

37.

zdôrazňuje význam prenosu vedeckých údajov do podnikov s cieľom predvídať nové a objavujúce sa riziká;

38.

konštatuje, že európske krajiny s najnižšou mierou pracovných nehôd sú zároveň najkonkurencieschopnejšími krajinami (20); považuje za nevyhnutné zozbierať viac údajov hodnotiacich vplyv dobrého predchádzania rizikám na konkurencieschopnosť podnikov;

39.

vyzýva EU-OSHA a Eurofound, aby analyzovali príčiny skoršieho odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami;

40.

vyzýva EU-OSHA, aby uskutočnila výskum o účinkoch dvojitej zmeny na zdravie pracujúcich žien, t. j. keď ženy musia pokračovať v neplatenej práci doma po pravidelnej a ocenenej platenej práci;

41.

žiada o zlepšenie cezhraničnej výmeny informácií medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť účinnejšiu kontrolu pri vysielaní pracovníkov do iných členských štátov EÚ;

42.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií týkajúcich sa rizík a riešení medzi zamestnancami, zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi či dokonca zdravotníckymi službami; pripomína pozitívnu úlohu účasti a zastúpenia zamestnancov v tejto súvislosti;

43.

domnieva sa, že zástupcovia pracovníkov pomáhajú zlepšovať BOZP, najmä v MSP, a tiež vtedy, keď je toto zastúpenie organizované na oficiálnom základe; domnieva sa, že účasť zamestnancov je ďalším kľúčovým faktorom úspechu riadenia rizík BOZP (21);

44.

pripomína, že prevencia pri práci má nevyhnutne viacodborový charakter, keďže zahŕňa pracovné lekárstvo, bezpečnosť, ergonómiu, epidemiológiu, toxikológiu, priemyselnú hygienu a najmä psychológiu;

45.

považuje za dôležité zlepšiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov prostredníctvom nezáväzných nástrojov, ako je výmena osvedčených postupov, kampane na zvyšovanie informovanosti a lepšie informovanie;

46.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali pokyny uľahčujúce uplatňovanie ochrany pracovníkov v praxi bez toho, aby sa tým oslabovali pravidlá v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

47.

zdôrazňuje, že približne 50 % pracujúcich v EÚ stále nemá prístup k službám prevencie, najmä pokiaľ ide o MSP a subdodávateľské siete; zdôrazňuje, že väčšina existujúcich služieb nie je celkom viacodborová a mnohé nejasne zdôrazňujú hierarchiu preventívnych opatrení ustanovených v rámcovej smernici; domnieva sa, že na všetkých pracovníkov, a to aj na pracovníkov súkromného sektora, by sa mali vzťahovať opatrenia na predchádzanie rizikám, ako aj účinné preventívne politiky vrátane opatrení týkajúcich sa dostupnosti, kurzov odbornej prípravy a pracovných seminárov pre pracovníkov, a osobitná pozornosť sa musí venovať situácii zraniteľných pracovníkov vrátane ľudí, ktorí sa musia zúčastňovať záväzných schém pracovnej činnosti bez predchádzajúcej odbornej prípravy a potrebných zručností; okrem toho považuje za potrebné zohľadňovať nové formy práce, aby sa preventívne a kontrolné opatrenia týkali všetkých pracovníkov, najmä zraniteľných pracovníkov, bez ohľadu na typ vykonávanej práce a formu ich zamestnania; vyjadruje želanie, aby sa stanovil cieľ jedného bezpečnostného poradcu na 3 000 pracovníkov;

48.

domnieva sa, že sociálna zodpovednosť podnikov zohráva úlohu pri podpore BOZP;

49.

domnieva sa, že sa musí zabezpečiť nezávislosť útvarov prevencie vo vzťahu k zamestnávateľovi; domnieva sa, že pre zdravie v práci by dohľad, stavy pohotovosti, zdravotné posudzovania a z nich vyplývajúce oznámené odporúčania mali podávať len nezávislí zdravotní odborníci; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovná zdravotná služba je v niektorých členských štátoch zverená združeniam zamestnávateľov, ktorí sú zároveň posudzovateľmi a zúčastnenými stranami, ktorých skutočným rozhodovacím orgánom je valné zhromaždenie;

50.

zdôrazňuje, že vzhľadom na pokrok vo výskume v oblasti zdravia, nepretržitý vývoj sociálno-ekonomického kontextu, rozvoj nových technológií a vývoj pracovného trhu by európske a národné orgány mali pozorne sledovať objavovanie sa nových pracovných rizík a dbať o včasnú aktualizáciu právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú, ich uplatňovania a zoznamu ťažkých a nezdravých povolaní;

51.

pripomína, že inšpekcia práce zohráva nevyhnutnú úlohu v rámci vzdelávania, presviedčania a nabádania a pri overovaní zavádzania existujúcej legislatívy, a teda aj v oblasti prevencie, najmä pri overovaní dodržiavania slušných pracovných podmienok pre skupiny zraniteľných pracovníkov alebo povolaní, v ktorých sa zvykne vyskytovať nelegálna práca; zdôrazňuje, že členské štáty musia zaručiť vysokú úroveň kvality v oblasti odbornej prípravy a zdokonaľovania inšpektorov práce; nabáda členské štáty, aby zvýšili počet zamestnancov a zdroje, ktoré majú inšpektoráty práce k dispozícii, aby bolo možné splniť cieľ jedného inšpektora na 10 000 pracovníkov, ako ho navrhla MOP; podporuje sprísnenie sankcií voči podnikom, ktoré nedodržiavajú svoje povinnosti v oblasti základných práv pracovníkov, domnieva sa, že sankcie v takýchto prípadoch musia byť účinné, primerané a odradzujúce;

52.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti byrokratickej záťaži a zložitosti vnútroštátnych kontrolných mechanizmov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v oblasti pracovných inšpekcií, a to prostredníctvom posilnenia ich dynamiky a zjednodušenia časovo náročných vnútorných postupov s cieľom umožniť početnejšie a efektívnejšie kontroly;

53.

žiada členské štáty, aby vykonávali prísnejšiu kontrolu nenahlasovania pracovných úrazov;

54.

žiada Komisiu, aby navrhla smernicu, ktorá bude chrániť osoby, ktoré legitímne poukazujú na riziká BZOP, ktoré nie sú uznávané v rámci podniku, najmä oznímením príslušnému inšpektorovi práce; tieto osoby by mali byť chránené s cieľom predchádzať akémukoľvek nátlaku, ktorý by sa ich mohol týkať (hrozby prepúšťania alebo iné); vyzýva Komisiu, aby skončila s praktikou zapisovania na čiernu listinu týchto zamestnancov zabezpečením toho, aby sa takémuto porušovaniu základného pracovného práva predchádzalo prostredníctvom účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií;

55.

trvá na tom, aby sa rovnaká pozornosť venovala predchádzaniu problémom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súkromnom a verejnom sektore; pripomína záväzný charakter zásady nediskriminácie;

56.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi politikami verejného zdravia a politikami zdravia pri práci vo viacerých členských štátoch;

57.

žiada členské štáty, aby lepšie upravili pravidelné zdravotné kontroly a analýzu výsledkov, a to tak, aby pracovníkom zaručili zdravotný stav zodpovedajúci požiadavkám spojeným s ich zamestnaním;

58.

žiada Európsku komisiu, aby v tejto veci vypracovala príručky osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli výmeny osvedčených postupov s cieľom zvýšiť pracovnú efektivitu pracovníkov;

59.

je presvedčený, že by bolo možné podporovať členské štáty pri výskume nových rizík a zavádzaní nových praktík prispievajúcich k účinnejšiemu uplatňovaniu bezpečnostných predpisov prostredníctvom 7. rámcového programu pre výskum a inovácie;

60.

je presvedčený, že hodnotenie rizík by malo byť viacodborové a malo by byť podporené účasťou zamestnancov;

61.

poznamenáva, že väčšina podnikov vykonáva hodnotenie rizík, ale menej v malých podnikoch a len v určitých členských štátoch (22);

62.

domnieva sa, že MSP nie sú samy osebe menej bezpečné, ale že riziká sa týkajú skôr nefunkčnej organizácie práce a menších zdrojov určených na BOZP; domnieva sa, že MSP je nutné pomôcť pri vypracúvaní ich politík predchádzania rizika; zdôrazňuje užitočnosť iniciatív ako napr. OiRA, ako aj hospodárskych stimulov; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali svoje osvedčené postupy;

63.

domnieva sa, že je dôležité, aby príslušný verejný orgán zodpovedný za uplatňovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v členských štátoch robil všetko, čo je v jeho silách, aby pomáhal hodnotiť a minimalizovať všetky riziká a zabezpečiť náležitú ochranu pracovníkov; považuje za dôležité, aby sa pomáhalo MSP so zavádzaním ich politík prevencie rizík; zdôrazňuje pozitívnu úlohu iniciatív, ako sú OiRA, ktoré sú jednoduché, bezplatné a cielené; zastáva názor, že posúdenie rizík na úrovni podniku sa musí uskutočňovať pravidelne a musí sa postupne prispôsobovať novým podmienkam a objavujúcim sa rizikám;

64.

zdôrazňuje význam kampaní na zvyšovanie informovanosti, aby si podniky, najmä MSP, uvedomovali riziká a mohli uskutočňovať príslušné preventívne opatrenia;

65.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom subdodávateľstva, napríklad v oblasti civilných a vojenských jadrových zariadení, a zdôrazňuje, že všetci zamestnávatelia vrátane subdodávateľov majú zodpovednosť voči svojim zamestnancom a že preventívne akcie sa musia zameriavať na týchto zamestnancov;

66.

domnieva sa, že všetci pracovníci, a najmä pracovníci na určitý čas, na skrátený úväzok a pracovníci subdodávateľov, musia absolvovať osobitnú a aktuálnu odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na zlepšenie bezpečnosti na pracovisku; je znepokojený rastúcim počtom ochorení spôsobených stresom a všíma si nedostatok vzdelanosti pri riadení stresu v práci; žiada preventívne opatrenia pre všetkých ale najmä pre mladých ľudí, za účasti sociálnych partnerov, v podobe školení týkajúcich sa riadenia stresu, ktoré by mali zahŕňať sociálne schopnosti vrátane komunikačných schopností, ako aj schopnosti čeliť konfliktom, a vo forme informačných kampaní v školách a na pracovisku; nabáda členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z Európskeho sociálneho fondu na tento účel;

67.

povzbudzuje členské štáty, aby investovali do vied v oblasti práce; v tejto súvislosti si želá väčší výskum na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva;

68.

zdôrazňuje, že hlavné prekážky, ktoré treba zohľadňovať pri psycho-sociálnych rizikách pri práci, sú vnímaná citlivosť voči danej otázke, ako aj nedostatok uvedomenia, zdrojov a odbornosti (23);

69.

nalieha na Komisiu, aby pomáhala pri vypracúvaní európskych noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; v tomto smere zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi členskými štátmi pri zisťovaní príčin pracovných úrazov a výmene osvedčených postupov;

70.

žiada členské štáty, aby zahrnuli BOZP do základnej odbornej prípravy, a neskôr ako súčasť celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že je vhodné, aby bolo vzdelávanie o rizikách súčasťou učebných osnov v niektorých technologických, vedeckých, umeleckých a športových oblastiach, ale aj pri vzdelávaní v oblasti riadenia podniku; podnecuje členské štáty, aby zahrnuli BOZP do univerzitného vzdelávania s cieľom vychovať budúcich inžinierov, architektov, podnikateľov, manažérov a pod.;

71.

domnieva sa, že v záujme zníženia úrovne pracovného stresu by bolo vhodné zaviesť a rozvinúť špecializovanú odbornú prípravu zameranú na zlepšenie schopnosti pracovať v stresových situáciách, ako aj pracovné semináre zamerané na rozvoj schopnosti tímovej práce a zlepšenie integrácie určenej skupiny pracovníkov;

72.

vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili kvalitu vzdelávania podnikateľov, pokiaľ ide o predchádzanie rizikám v práci, a podporovali výmenu osvedčených postupov;

73.

zdôrazňuje, že je potrebné prostredníctvom lepšej koordinácie politík Spoločenstva podporovať programy odbornej prípravy tým, že sa súčasné programy zintenzívnia tak, aby sa vytvorila politika predchádzania rizikám zohľadňujúca miestne, regionálne a celoštátne skúsenosti;

74.

zdôrazňuje, že vznik nových typov pracovných miest (napríklad ekologické pracovné miesta) je zdrojom nových príležitostí na ochranu pracovníkov (24) a prispôsobenie odborného vzdelávania;

75.

domnieva sa, že riziku dlhodobého ochorenia sa dá predísť prísnym dodržiavaním právnych predpisov v oblasti práceneschopnosti a materskej dovolenky, keďže tlak zo strany zamestnávateľa počas tohto obdobia môže viesť k predĺženiu práceneschopnosti a materskej dovolenky;

76.

pripomína, že pracovisko je potrebné považovať za jednu z hlavných platforiem na podporu stratégií prevencie EÚ a členských štátov týkajúcich sa prenosných i neprenosných ochorení, a že zamestnávatelia, organizácie pracovníkov a ďalší sociálni partneri hrajú významnú úlohu pri propagácii zdravého životného štýlu a podpore informovanosti o otázkach zdravia medzi pracujúcou populáciou;

77.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia a aby znižovali rozdiely v oblasti pracovných podmienok a prístupu k službám, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia pracujúcich, prevencia a ochrana zdravia pri práci;

78.

zdôrazňuje, že okrem pracovníkov vykonávajúcich ťažkú prácu migranti, mladí ľudia, seniori, ženy v plodnom veku, osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci etnických menšín, nízko kvalifikovaní pracovníci, občasní zamestnanci a zamestnanci s neistými pracovnými podmienkami a dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa vracajú na trh práce, sú kategóriami, ktoré sú mimoriadne vystavené riziku; zdôrazňuje, že by mali existovať stimuly na podporu účinnejšieho uplatňovania pravidiel BOZP najmä pre tieto kategórie; je presvedčený, že pred zamestnaním takýchto pracovníkov by sa mala v prípade potreby ponúkať osobitná odborná príprava;

79.

konštatuje, že mladí pracovníci vo veku 15 – 24 rokov sú vystavení osobitne vysokému riziku úrazu (25), a že dlhodobé dôsledky choroby alebo úrazu z mladosti môžu byť významné; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné začleniť aspekt bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do súčasných programov EÚ, napríklad do programu Mládež v pohybe;

80.

žiada Komisiu a členské štáty, aby brali do úvahy demografický vývoj a aby kroky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci viac prispôsobovali potrebám starších pracovníkov; zdôrazňuje priaznivé účinky celoživotného vzdelávania na zachovanie motivácie k práci, ako aj priaznivé účinky opatrení, ktoré počítajú so znižovaním fyzickej sily, napríklad ergonomickej úpravy pracovných pozícií; zdôrazňuje, že rámcová dohoda medzi sociálnymi partnermi by bola konštruktívnym impulzom;

81.

je presvedčený, že nekvalifikovaní a dlhodobo nezamestnaní pracovníci by sa nemali zamestnávať bez nevyhnutnej osobitnej odbornej prípravy v oblasti rizika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

82.

vyjadruje vážne znepokojenie nad rozširovaním netypických pracovných úväzkov ako napríklad čiastočných pracovných úväzkov, práce na diaľku, prerušovaných pracovných časov, práce počas sviatkov a v noci, ak sú tieto druhy pracovných úväzkov vynucované; žiada, aby sa vedecky hodnotili riziká spojené s týmito nedobrovoľnými formami práce a viacnásobným zamestnaním najmä v prípade žien, konštatuje však, že tieto formy práce môžu niektorým zamestnancom vyhovovať, ak sú zvolené dobrovoľne;

83.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom iniciatív so zameraním na situáciu samostatne zárobkovo činných osôb, zamestnancov na určitý čas, pracovníkov v domácnosti a zmluvných pracovníkov na krátky čas, zatiaľ čo aj oni majú právo na dodržiavanie svojej BOZP;

84.

pripomína, že formy zamestnania na určitý čas sú rozšírené v sektoroch, ako je stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo, kde je zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania, a v sektore služieb, kde sú obmedzené poznatky (26);

85.

domnieva sa, že podporovanie práce na určitý čas medzi staršími pracovníkmi by mohlo umožniť postupný prechod do dôchodku a zlepšiť dobré životné podmienky a schopnosti starších pracovníkov;

86.

preberá odporúčanie európskej správy projektu HIRES, ktoré má za cieľ zaručiť pracovníkom na určitý čas a zamestnancom podniku rovnaké využívanie práv v oblasti ochrany zdravia, keďže povaha ich práce vyplýva z dlhodobého hľadiska a vykonáva sa v rámci riadenia hlavného zamestnávateľa;

87.

zdôrazňuje, že mužov a žien sa psychosociálne i fyzické pracovné riziká (najmä v oblasti pohybového ústrojenstva) dotýkajú odlišným spôsobom; okrem toho poukazuje na možnú súvislosť medzi neistými pracovnými zmluvami, najmä dočasnými zmluvami a zmluvami na prácu na čiastočný úväzok, a rastom fyzických a psychosociálnych pracovných rizík; vyzýva preto členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách zohľadnili rodový rozmer a riziká spojené s rôznymi typmi pracovných zmlúv;

88.

vyjadruje svoje znepokojenie nad posudzovaním hraníc rizika pre pracujúce tehotné ženy; žiada uskutočnenie podrobného výskumu dôsledkov vystavenia tehotných žien určitým pracovným podmienkam (napríklad chemickým látkam, ionizujúcemu žiareniu, elektromagnetickému vlneniu, stresu, nadmernému teplu, zdvíhaniu ťažkých bremien, a pod.); v tejto súvislosti žiada aj preskúmanie vzájomných súvislostí medzi pôrodom mŕtveho dieťaťa, pôrodnými komplikáciami a narodením detí so zdravotnými problémami a pracovnými podmienkami ohrozujúcimi tehotné ženy;

89.

žiada vypracovať štúdiu vplyvu o možných rizikách nových technológií, škodlivých látok a rizikových faktorov vrátane organizácie práce na pracovisku; je presvedčený, že intenzívnejší výskum, výmena vedomostí a praktické uplatňovanie výsledkov pomáhajú lepšie identifikovať a zhodnotiť potenciálne nové riziká; žiada prijať legislatívne kroky, aby sa zabezpečilo, že sa nanomateriály plne zahrnú do európskeho nariadenia v oblasti BOZP;

90.

domnieva sa, že nadmerný pracovný čas a nedostatočný čas na oddych, ako aj neprimerané požiadavky na pracovný výkon predstavujú hlavný faktor zvýšenia miery pracovných úrazov a chorôb z povolania; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sú v rozpore so základnými zásadami BOZP; žiada o zabezpečenie uspokojivej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva členské štáty, aby úplne uplatňovali smernicu 2003/88/ES;

91.

zastáva názor, že solídna vedecká štúdia o účinkoch nedeľnej práce na zdravie pracovníkov je naliehavo nutná; domnieva sa, že by bolo vhodné, aby Komisia neodkladne zadala vypracovanie nestrannej štúdie analyzujúcej všetky súčasné výsledky s cieľom dospieť na ich základe k vedecky podloženým záverom;

92.

vyjadruje ľútosť nad tým, že na európskej úrovni neexistuje spoločné a jednotné vymedzenie morálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné vnútroštátne stratégie boja proti násiliu na pracovisku založené na vymedzení morálneho obťažovania spoločnom pre všetkých dvadsaťsedem členských štátov;

93.

domnieva sa, že stres, ktorý často vyvoláva morálne obťažovanie, predstavuje faktor nárastu muskuloskeletárnych problémov, ako aj psycho-sociálnych rizík, a že by bolo vhodné, aby boli tieto faktory predmetom podrobnej štúdie Európskej komisie;

94.

očakáva, že budúci legislatívny návrh o muskuloskeletárnych chorobách bude pokrývať integritu pracujúcich;

95.

podporuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa ochrany pracovníkov pred fajčením na pracovisku, pretože v súčasnosti nie je riadne zaručená ich úplná ochrana;

96.

žiada Komisiu, aby v roku 2012 predložila návrh Parlamentu a Rade o zákaze fajčiť na pracoviskách vrátane reštauračných zariadení v interiéri a vo všetkých prostriedkoch verejnej dopravy a uzatvorených budovách EÚ;

97.

vyzýva Komisiu, aby začala širokú konzultáciu o zozname chorôb z povolania s európskymi sociálnymi partnermi na základe podrobných vedeckých a zdravotných analýz hlavných oblastí nebezpečenstva, ktoré sa uznávajú dnes (najmä duševné poruchy a azbest); vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila potenciálne prínosy v oblasti zdravia pracovníkov aktualizácie a povinného uplatňovania odporúčania 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho zoznamu chorôb z povolania;

98.

domnieva sa, že je dôležité prehĺbiť výskum účinkov, najmä dlhodobých, niektorých činností na zdravie, pričom by sa malo vyvinúť čo najväčšie úsilie o predchádzanie chorobám, ktoré sa prejavujú až určitý čas po období odbornej činnosti; domnieva sa, že pri určovaní povolaní vyžadujúcich viac výskumu v oblasti BOZP by sa mali zohľadniť najdôležitejšie priority sociálnych partnerov;

99.

vyzýva Komisiu, ak nové štúdie alebo veda preukážu, že niektoré povolania sú vysoko rizikové v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, aby okamžite prijala príslušné opatrenia na ochranu a bezpečnosť pracovníkov;

100.

domnieva sa, že rehabilitácia a opätovné začleňovanie po prekonaní choroby alebo úrazu sú nevyhnutné, a preto je potrebné ich podporovať;

101.

vyzýva členské štáty, aby čo najskôr implementovali smernicu 2010/32/EÚ o ochrane zdravotníckeho personálu pred poraneniami ostrými predmetmi s cieľom zaručiť maximálnu ochranu pacientov a ošetrujúceho personálu pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou;

102.

vyjadruje vážne znepokojenie nad pretrvávajúcim počtom nádorových ochorení súvisiacich s pracovnou činnosťou; vyjadruje poľutovanie, že veľký počet pracovníkov je naďalej vystavený nebezpečenstvám azbestu; najmä v odvetví údržby a dekontaminácie; opakovane preto vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu o azbeste vrátane zorganizovania vypočutia na tému, ako riešiť obrovské problémy BOZP, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; takisto vyzýva členské štáty, aby postúpili pri vyraďovaní azbestu, napríklad aby zmapovali azbest v budovách a zabezpečili bezpečné odstránenie tohto azbestu;

103.

zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú predstavuje politika Spoločenstva, pokiaľ ide o chemické látky, a potenciál zlepšovania, ktorý by sa mal zhodnotiť pri prevencii rakoviny spôsobenej prácou;

104.

zdôrazňuje, že karcinogénne riziká sa týkajú najmä robotníkov v priemyselných, remeselníckych a poľnohospodárskych sektoroch, ako aj žien pracujúcich v sektore služieb, ktoré sú im opakovane vystavované (27); žiada vypracovať štúdiu vplyvu vystavenia poľnohospodárskych pracovníkov chemickým výrobkom;

105.

žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zavádzanie REACH a najmä substitúciu chemických látok, ktoré najviac vzbudzujú obavy;

106.

domnieva sa, že nová stratégia Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na roky 2013 – 2020 by sa mala zamerať na využitie potenciálu predpisov REACH na zlepšenie ochrany pracovníkov pred chemickými rizikami, obnovenie snahy predchádzať ochoreniam spôsobených prácou a zlepšovanie kvality života pracovníkov na pracovisku, posilňovanie monitorovania a presadzovanie zodpovednosti inšpektorátov práce a účasť pracovníkov na navrhovaní, monitorovaní a vykonávaní politík prevencie, zlepšovanie uznávania chorôb z povolania a riešenie flexibility, neistoty, subdodávateľstva a pod., ako prekážky správnej prevencie rizík;

107.

žiada Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila návrh revízie smernice 2004/37/ES o karcinogénnych a mutagénnych látkach s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti o reprotoxické látky analogicky k látkam vzbudzujúcim veľké obavy v rámci REACH a posilniť uplatňovanie zásady substitúcie; žiada, aby sa vytvorila súvislosť s reprodukčným zdravím;

108.

vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pokiaľ možno podporovala využívanie technológií, ktoré znižujú riziko, ktoré v prípade pracovných úrazov predstavujú nebezpečné látky, a aby prípadne tieto technológie nahrádzali používanie chemických a rádioaktívnych látok;

109.

žiada, aby Európska komisia a členské štáty navrhli opatrenia s cieľom lepšie prispôsobiť pracovné podmienky osôb postihnutých rakovinou alebo inými ochoreniami spojenými s prácou a chronickými ochoreniami;

110.

znovu pripomína Komisii výzvu predchádzať ohrozeniu úrovne ochrany dosiahnutej v smerniciach BOZP EÚ pri preskúmavaní možností, ako zjednodušiť právne predpisy;

111.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a národným parlamentom a vládam členských štátov.