14.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 168/91

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 21,

—

so zreteľom na dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) uzatvorené medzi EÚ a Uzbekistanom, Kirgizskou republikou, Kazachstanom a Tadžikistanom, na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom a Turkménskom a na DPS medzi EÚ a Turkménskom, ktorá bola podpísaná 25. mája 1998, ale zatiaľ nebola ratifikovaná,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú prijala Európska rada 21. – 22. júna 2007 (1), a na spoločné správy Komisie a Rady o pokroku z 24. júna 2008 (2) a z 28. júna 2010 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Strednej Ázii, najmä na uznesenia z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu (4), zo 6. mája 2010 (5) a 8. júla 2010 (6) o situácii v Kirgizsku, z 11. novembra 2010 o posilnení OBSE – úlohe EÚ (7), z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (8), zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (9) a zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (10),

—

so zreteľom na Európsku iniciatívu pre demokraciu a ľudské práva, ktorá sa začala v roku 2003 s cieľom podporovať ľudské práva a trestnoprávnu reformu, demokraciu, dobrú správu vecí verejných, slobodu médií, právny štát, bezpečnostné štruktúry (políciu/ozbrojené sily) a predchádzanie konfliktom, a na následný európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (nariadenie (ES) č. 1889/2006) (11),

—

so zreteľom na ministerské schôdze EÚ – Stredná Ázia, ktoré sa od roku 2007 konajú každé dva roky, a na ministerské konferencie EÚ – Stredná Ázia o bezpečnostných otázkach, ktoré sa konali v rokoch 2008 a 2009,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0338/2011),

A.

keďže predpokladom trvalo udržateľného rozvoja každej krajiny je zabezpečenie ochrany ľudských práv, stanovenie a uplatňovanie demokratických hodnôt a inštitúcií, právny štát, ľudské práva a základné slobody, ako aj dobrá správa vecí verejných a silná občianska spoločnosť,

B.

keďže boli zistené vážne nedostatky, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva, právny štát a základné slobody v štátoch Strednej Ázie,

C.

keďže posilnená spolupráca medzi EÚ a piatimi krajinami Strednej Ázie je strategickým záujmom oboch strán, a to na účel diverzifikácie a prehĺbenia politických, sociálnych a hospodárskych vzťahov a plného využívania potenciálu, ktorý ponúkajú dohody o partnerstve,

D.

keďže Stredná Ázia má veľký význam pre Európsku úniu, pokiaľ ide o obchodný potenciál a energetickú bezpečnosť, a keďže tento región bol ovplyvnený nedávnou globálnou finančnou a hospodárskou krízou,

E.

keďže niektoré členské štáty majú intenzívne dvojstranné vzťahy so štátmi Strednej Ázie, lebo sú hlavnými zdrojmi investícií a obchodu, a keďže EÚ potrebuje spoločný a koherentný prístup k tomuto regiónu, aby sa predišlo nedorozumeniam, zdvojeniu úloh a čo je najdôležitejšie, vysielaniu zmiešaných signálov,

F.

keďže niektoré štáty Strednej Ázie podnikli prvé kroky v dlhom procese demokratizácie, v ktorom je priebežné a skutočné úsilie v oblasti správy vecí verejných a regionálnej spolupráce nevyhnutnou podmienkou pre odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré im doteraz bránili v plnom využití ich potenciálu politického, sociálneho a hospodárskeho rozvoja,

G.

keďže malé a stredné podniky sú stelesnením podnikateľského ducha a voľného trhu a sú mocnou silou pri vytváraní demokracie,

H.

keďže absencia vzájomnej dôvery zhoršuje napätie v otázke zdieľania prírodných zdrojov, narúša regionálnu spoluprácu a zvyšuje riziko konfrontácie; keďže problémy s dostupnosťou vody sú skôr dôsledkom nedobrého hospodárenia a plytvania s vodnými zdrojmi než jej nedostatku,

I.

keďže EÚ a krajiny Strednej Ázie majú spoločný záujem na diverzifikácii vývozných trás a na spolupráci v oblasti energetickej a environmentálnej udržateľnosti,

J.

keďže obavy o bezpečnosť a stabilitu v tomto regióne by nemali zahŕňať len bezpečnosť štátu, ale aj bezpečnosť obyvateľstva, okrem iného prostredníctvom dodržiavania ľudských práv, zabezpečenia živobytia, ochrany životného prostredia a prístupu k základným verejným službám,

1.

zdôrazňuje silný politický a hospodársky záujem EÚ na posilnení dvojstranných a mnohostranných vzťahov s krajinami Strednej Ázie vo všetkých oblastiach spolupráce, ako je stabilita, bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj regiónu, obchodné a hospodárske vzťahy, energetické a dopravné prepojenia, posilnenie dialógu o všeobecných hodnotách, ako napríklad o demokracii, dodržiavaní ľudských práv a zásadách právneho štátu, a tiež v oblastiach, ako sú spoločné výzvy a hrozby vrátane riadenia hraníc a boja proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi;

2.

upozorňuje na to, že v stratégii Európskej únie pre Strednú Áziu je určených sedem priorít, ale počíta sa v nej s malým množstvom zdrojov; z toho dôvodu konštatuje, že európske finančné prostriedky určené na pomoc sú priveľmi obmedzené na to, aby umožnili Únii skutočný vplyv vo všetkých oblastiach politiky; vyzýva Európsku úniu, aby prijala spoločnú víziu a aby si lepšie určila a sformulovala priority; zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca so štátmi Strednej Ázie môže priniesť výsledky len vtedy, keď budú tieto štáty spĺňať medzinárodné normy demokracie, správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv; zároveň zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca EÚ nesmie byť podriadená hospodárskym, energetickým ani bezpečnostným záujmom;

3.

domnieva sa, že je potrebné, aby si EÚ zachovala vysokú úroveň angažovanosti v Strednej Ázii, pričom musí prispôsobiť svoje stratégie pokroku štátov v tomto regióne; zdôrazňuje skutočnosť, že úroveň a povaha angažovanosti EÚ musí byť diferencovaná a podmienená, musí závisieť od badateľného pokroku v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného sociálno-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii a že EÚ musí v prípade potreby ponúkať pomoc na podporu tohto pokroku podľa podobných zásad ako v prípade susedskej politiky EÚ (t. j. „viac za viac“);

4.

zdôrazňuje potrebu vysvetľovať a podporovať koncepciu bezpečnosti a stability EÚ v prípade, že sa odlišuje od koncepcií štátov Strednej Ázie; zdôrazňuje, že EÚ je povinná kriticky sa stavať k vládam, ktoré porušujú základné práva svojich občanov v mene národnej bezpečnosti;

5.

domnieva sa, že pokiaľ ide o budúcu stratégiu EÚ pre Strednú Áziu, je potrebné poučiť sa z reformy európskej susedskej politiky, a to s ohľadom na diferenciáciu, medziľudské kontakty a zvýšenú pozornosť venovanú demokracii a ľudským právam, a zohľadniť aj širšie geopolitické súvislosti;

6.

uznáva význam pokračujúcej práce osobitného zástupcu EÚ pri zabezpečovaní vysokej úrovne politického dialógu so štátmi Strednej Ázie; pripomína, že jeho mandát mu umožňuje komunikovať s miestnou občianskou spoločnosťou a že je to potrebné v záujme lepšej viditeľnosti EÚ; žiada, aby bol politický dialóg založený na dodržiavaní záväzkov štátov Strednej Ázie ako členov OBSE;

7.

domnieva sa, že pri revízii stratégie pre Strednú Áziu je nutné vziať do úvahy potrebu podpory jej cieľov dostatočnými finančnými zdrojmi a vytvorenia vhodných distribučných systémov, ktoré budú odrážať situáciu v každej krajine tohto regiónu; domnieva sa, že vzhľadom na finančné obmedzenia by sa pozornosť mala zamerať na tie strednodobé a dlhodobé programy, ktoré môžu mať najväčší vplyv na rozvoj regiónu, najmä pokiaľ ide o mládež a vzdelávanie, technickú pomoc pri hospodárskom rozvoji a podporu malých a stredných podnikov, ako aj zabezpečenie dodávok vody a boj proti obchodovaniu s drogami;

8.

žiada Komisiu, aby viditeľne začlenila alebo aspoň zlúčila svoje normatívne, technicky a záujmovo založené programy pre Strednú Áziu; pripomína aj povinnosti týkajúce sa jednotnosti politiky rozvoja zakotvené v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

9.

upozorňuje na to, že uplatňovanie stratégie je možné zlepšiť na jednej strane intenzívnejšou vnútornou koordináciou EÚ a na druhej strane intenzívnejším zapojením sa ostatných medzinárodných darcov a regionálnych účastníkov;

10.

odporúča zefektívniť regionálny prístup prostredníctvom vzťahov s Čínou a Ruskom ako hlavnými hospodárskymi subjektmi v regióne; zastáva názor, že treba prepojiť prístup v oblasti fosílnych zdrojov energie s plánovaním Európskej únie v kaukazskom a čiernomorskom regióne s v Turecku;

11.

žiada Komisiu, aby prísne rešpektovala rozdiel medzi programami a činnosťami, ktoré sú oprávnené na financovanie podľa nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI), a tými, ktoré majú byť financované inými finančnými nástrojmi, napr. nástrojom stability (IfS) alebo európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), hlavne pokiaľ ide o riadenie hraníc a boj proti organizovanému zločinu, lepšie uplatňovanie právneho štátu a ochranu ľudských práv;

12.

zdôrazňuje neustálu potrebu pravidelných dialógov o ľudských právach so všetkými piatimi krajinami a vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkový pokrok v tejto oblasti je nedostatočný a v niektorých prípadoch možno pozorovať zhoršenie situácie; domnieva sa, že existencia dialógov o ľudských právach by sa nemala zneužívať ako zámienka na vylučovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv, ktoré vyvstanú v iných oblastiach spolupráce, alebo na nečinnosť v súvislosti s ďalšími opatreniami; požaduje systematickú účasť MVO a aktérov občianskej spoločnosti na príprave týchto dialógov a uverejňovanie výsledkov dialógov, aby sa umožnilo hodnotenie ich účinnosti a angažovanosti strán;

13.

opäť zdôrazňuje, ako je v súvislosti s celkovou rozvojovou politikou EÚ a úsilím o splnenie miléniových rozvojových cieľov (MRC) dôležité neprehliadať krajiny so strednými príjmami, ako sú krajiny Strednej Ázie, pretože rozvojové úsilie, najmä v súvislosti so znižovaním rozvojovej podpory v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, sa často sústreďuje na najmenej rozvinuté krajiny, a zabúda sa tak na región Strednej Ázie;

14.

domnieva sa, že obmedzené zdroje a mnohé potreby tohto regiónu vyžadujú, aby EÚ dôsledne zacielila svoju pomoc a stanovila jej priority, a to aj so zreteľom na vplyv hlboko zakorenenej korupcie a nedostatočných administratívnych odborných znalostí na účinnosť tejto pomoci; požaduje stabilnú výšku schválenej rozvojovej pomoci s väčšou flexibilitou pri jej prideľovaní a podporuje kladenie dôrazu na to, aby sa táto pomoc poskytla Kirgizsku a Tadžikistanu, ktoré majú v tejto súvislosti najväčšie potreby;

15.

vyjadruje však pochybnosti o využívaní rozpočtovej podpory v Kirgizsku a Tadžikistane, najmä s ohľadom na tamojšiu rozšírenú korupciu; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o využívaní rozpočtovej podpory v týchto krajinách;

16.

dôrazne podporuje otvorenie plnohodnotných delegácií EÚ vo všetkých krajinách Strednej Ázie ako prostriedok na posilnenie prítomnosti a viditeľnosti EÚ v regióne a dlhodobej spolupráce a interakcie so všetkými sektormi spoločnosti, ako aj na podporovanie pokroku smerom k lepšiemu porozumeniu a vytvoreniu právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv; je presvedčený, že prítomnosť takýchto delegácií výrazne prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie a záujmov EÚ v regióne; trvá na riadnom personálnom obsadení týchto misií odborníkmi v oblasti politických vecí a hospodárstva a obchodu s cieľom dosiahnuť maximálne výsledky a poskytnúť účinnú pomoc;

17.

odporúča, aby sa krajinám Strednej Ázie v budúcnosti sprístupnili nástroje TAIEX, Twinning a SIGMA s cieľom podporovať zlepšovanie noriem a nevyhnutné reformy;

18.

so znepokojením poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa EÚ stretáva pri spolupráci s nezávislou občianskou spoločnosťou v oblasti ľudských práv a dobrej správy, a na pretrvávajúce prenasledovanie MVO v regióne; požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o vyčleňovanie finančných prostriedkov EÚ a členských štátov na rozvojovú spoluprácu, ako aj príjemcov týchto prostriedkov, a žiada, aby delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov podporovali skutočne nezávislých mimovládnych partnerov s cieľom pomôcť im zohrávať účinnú úlohu pri rozvoji a konsolidácii občianskej spoločnosti; domnieva sa, že nepretržitá podpora programov zameraných na krajiny Strednej Ázie zo strany EÚ je dôležitý cezhraničný nástroj na zlepšenie porozumenia a spolupráce medzi štátmi tohto regiónu;

19.

zdôrazňuje význam slobodného fungovania opozičných strán v tomto regióne a vyzýva vlády všetkých krajín Strednej Ázie, aby zaručili politickú slobodu;

20.

schvaľuje usporadúvanie pravidelných regionálnych samitov EÚ a krajín Strednej Ázie a vyzýva, aby sa zvážilo prípadné budúce zriadenie ad hoc parlamentného fóra EÚ – Stredná Ázia v rámci existujúcich výborov pre parlamentnú spoluprácu a medziparlamentných stretnutí s krajinami Strednej Ázie ako prostriedku na posudzovanie rozhovorov na samitoch a prispievanie k ich obsahu; zdôrazňuje význam pravidelnej dvojstrannej a mnohostrannej parlamentnej spolupráce; považuje dohody o partnerstve a spolupráci za inštitucionálny základ pre posilnenú výmenu medzi poslancami parlamentov vedúcu k vzájomnému porozumeniu a rešpektu; podporuje preto dohody o partnerstve a spolupráci so všetkými piatimi krajinami Strednej Ázie; zdôrazňuje význam aktívnejšieho zapojenia Európskeho parlamentu do monitorovania rokovaní o dohodách o partnerstve s krajinami Strednej Ázie a vykonávania platných dohôd;

21.

vyzýva Európsku úniu, aby aj ďalej podporovala reformu verejného sektora v krajinách Strednej Ázie prostredníctvom primeranej technickej a finančnej pomoci s cieľom dosiahnuť stabilné, reformované a zmodernizované administratívne štruktúry vo všetkých príslušných krajinách;

22.

konštatuje, že hoci došlo k istým pozitívnym ústavným či právnym zmenám v regióne (snahy o zrušenie trestu smrti, zriadenie úradov ombudsmanov, reformy určitých súdnych postupov atď.), celková situácia v oblasti ľudských práv a právneho štátu je naďalej znepokojivá;

23.

podporuje závery uvedené v publikácii OECD s názvom Central Asia Competitiveness Outlook (Výhľad konkurencieschopnosti Strednej Ázie) z januára 2011 a je osobitne znepokojený situáciou v oblasti ľudských a pracovných práv a nedostatočnou podporou občianskej spoločnosti v krajinách Strednej Ázie, vzdelávacím systémom, situáciou malých a stredných podnikov, reformami v oblasti vlastníctva pozemkov a investičnými politikami regiónu, ktoré je potrebné lepšie rozložiť v rámci celého hospodárstva, keďže sa v súčasnosti sústreďujú na sektor energie a banské odvetvie;

24.

žiada o posilnenie dialógov v oblasti ľudských práv, aby sa stali efektívnejšie a viac orientované na výsledky; v tejto súvislosti požaduje širšie zapojenie Európskeho parlamentu do monitorovania uvedených dialógov; naliehavo žiada Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zhodnotili vplyv predchádzajúcich dialógov, zohľadnili v spolupráci s Európskym parlamentom kritériá na posudzovanie pokroku, ktorý dosiahli štáty regiónu v oblasti ľudských práv a právneho štátu, a vyhodnotili účinnosť projektov pomoci EÚ v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa;

25.

odsudzuje akékoľvek využívanie mučenia a prísne obmedzovanie médií a slobody prejavu, zhromažďovania a združovania; naliehavo žiada EÚ a jej vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby verejne upozornili na prípady politických väzňov a väznených ochrancov ľudských práv a novinárov a žiadali ich okamžité prepustenie;

26.

vysoko oceňuje prácu politických nadácií, ktoré ponúkajú praktickú spoluprácu v demokratizačnom procese prostredníctvom svojej dlhodobej prítomnosti na mieste;

27.

považuje iniciatívu a podporu právneho štátu za kľúčový prvok spolupráce so štátmi Strednej Ázie a schvaľuje príkladnú spoluprácu EÚ a jej členských štátov pri vykonávaní projektov pomoci; konštatuje, že vzájomné pôsobenie medzi projektmi a miestnou občianskou spoločnosťou je slabé a že väčšia interakcia s občianskou spoločnosťou a lepší prístup aktérov miestnej občianskej spoločnosti k informáciám o tejto iniciatíve by zvýšili viditeľnosť, transparentnosť a zodpovednosť jej aktivít v súlade so širšími cieľmi EÚ v oblasti zlepšenia stratégie pre Strednú Áziu uvedenej v spoločnej správe o pokroku; zdôrazňuje, že je potrebné, aby projekt platformy pre právny štát obsahoval jasné ciele a transparentné hodnotenie jeho vykonávania a výsledkov, pričom nebude posilňovať represívne zložky bezpečnostných síl; zdôrazňuje, že náležitá realizácia tejto iniciatívy musí byť jedným z kľúčových kritérií pri prideľovaní pomoci a rozpočtovej podpory;

28.

zdôrazňuje skutočnosť, že vzdelávanie je základom demokratického vývoja spoločnosti; požaduje preto, aby sa pokračovalo v snahe modernizovať sektor verejného vzdelávania vrátane vzdelávania v oblasti podnikania a aby sa zabezpečila jeho bezplatnosť a dostupnosť, a žiada o zintenzívnenie vykonávania iniciatívy v oblasti vzdelávania, najmä medzinárodných akademických výmen študentov a učiteľov, a to v širšom kontexte podpory budovania občianskej spoločnosti založenej na stabilných ľudských a pracovných právach vo všetkých krajinách regiónu; zdôrazňuje, že je tiež nevyhnutné podporovať zabezpečovanie účasti žien a ich prístupu na trh práce;

29.

konštatuje, že práca EÚ v oblasti vzdelávania a ľudských práv by mala byť doplnená o opatrenia a programy zamerané na mládež ako najzraniteľnejšiu skupinu týchto spoločností; v tejto súvislosti žiada o zvýšenie podpory EÚ pre mládežnícke iniciatívy v tomto regióne, a to najmä tie, ktoré môžu obmedziť rastúcu radikalizáciu a podporiť toleranciu medzi mladými ľuďmi v týchto krajinách;

30.

vyzýva EÚ, aby aj naďalej podporovala medziľudské kontakty a výmenné programy v oblasti vedy, podnikania a vzdelávania; v tejto súvislosti poukazuje na nedostatky pri organizácii a vykonávaní iniciatívy EÚ a Strednej Ázie v oblasti vzdelávania a naliehavo žiada Komisiu EÚ, aby ich riešila v úzkej spolupráci s odborníkmi na vzdelávanie a partnermi zo Strednej Ázie;

31.

zdôrazňuje svoje pretrvávajúce znepokojenie nad situáciou detí, najmä nad všeobecným rozšírením nútenej detskej práce v rôznych formách a rôznej miere, a potrebu, aby všetky krajiny v regióne plnili na mieste svoje medzinárodné záväzky, predovšetkým tie, ktoré im vyplývajú z Dohovoru OSN o právach dieťaťa, dohovoru MOP o minimálnom veku a dohovoru MOP o najhorších formách detskej práce;

32.

zdôrazňuje, že zásady právneho štátu a hospodársky pokrok vzájomne súvisia; opätovne potvrdzuje svoju podporu hospodárskej diverzifikácii krajín Strednej Ázie, rozvoju odvetvia udržateľnej energetiky a zlepšeniu dopravných spojení prepájajúcich zdroje z Kaspického mora s európskym trhom ako spôsobu dosiahnutia hospodárskeho rozvoja a stabilného rastu HDP; vyzýva EÚ, aby podporila vytvorenie atmosféry ekonomickej stability prostredníctvom bezpečného a stabilného právneho rámca a bojom proti korupcii a rodinkárstvu, čo je rozhodujúce pre získanie zahraničných investícií, podporu inovácií a stimulovanie skutočného súkromného podnikania vrátane mikroúverov pre projekty nezávislých žien, v súlade s medzinárodnými sociálnymi, pracovnými a environmentálnymi normami;

33.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády a krajiny Strednej Ázie presadzovali a podporovali šírenie malých a stredných podnikov (MSP) ako jeden z prvkov potrebných pre rozvoj príslušných krajín, a zdôrazňuje, že EÚ by tomu mala prikladať väčší význam pri poskytovaní pomoci MSP v rámci mandátu EIB pre Strednú Áziu a liberalizovať vízové požiadavky pre ľudí, ktorí prichádzajú zo Strednej Ázie služobne alebo na univerzitné štúdiá, pričom by mala presadzovať medzinárodné normy v oblasti práce, životného prostredia a sociálnej zodpovednosti podnikov; okrem toho sa domnieva, že by sa malo zabrániť diskriminácii európskych priemyselných odvetví, a to aj v kľúčovom odvetví verejného obstarávania, a vyzýva EÚ, aby uľahčila spoluprácu MSP z EÚ a MSP zo Strednej Ázie;

34.

podporuje väčšiu integráciu krajín strednej Ázie do svetovej ekonomiky, najmä prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s WTO a pristúpenia do tejto organizácie; domnieva sa, že štrukturálne reformy zamerané na trhové hospodárstvo a pristúpenie do WTO majú zásadný význam pre hospodársky rozvoj krajín a regiónu a pre integráciu tohto regiónu do svetovej ekonomiky;

35.

zdôrazňuje skutočnosť, že medzinárodná hospodárska integrácia a regionálna hospodárska spolupráca sa navzájom dopĺňajú, a preto by sa mali v Strednej Ázii skutočne uplatňovať;

36.

uvedomuje si skutočnosť, že regionálna integrácia medzi krajinami Strednej Ázie je slabá; vyzýva Komisiu, aby navrhla odlišné obchodné stratégie pre každú z piatich stredoázijských krajín podľa ich osobitných potrieb a aby podporovala integráciu v rámci regiónu;

37.

zdôrazňuje význam diverzifikácie energetických dodávok pre EÚ, najmä vzácnych zemín, ako aj vývozných trhov, technológií a know-how pre Strednú Áziu; považuje za mimoriadne dôležité, aby projekty energetickej spolupráce obsahovali dlhodobé dohody o dodávkach, zakotvujúc pritom zásady environmentálnej udržateľnosti Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle; vyzýva na podporu Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a podobných iniciatív vo všetkých krajinách tohto regiónu, ktoré majú významné ťažobné zdroje;

38.

zdôrazňuje význam energetiky vo vzťahoch s krajinami Strednej Ázie, keďže je hlavným zdrojom príjmov pre štáty a potenciálnym zdrojom energetickej bezpečnosti EÚ;

39.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej podporovali projekty v oblasti energetiky a oznámenie o dôležitých cieľoch, ako je transkaspická trasa; víta účasť všetkých krajín Strednej Ázie na iniciatíve z Baku;

40.

uznáva význam spolupráce v oblasti energetiky s Kazachstanom a Turkménskom, pretože je prospešná pre oba štáty i pre členské štáty Európskej únie; víta preto podpísanie memoránd o porozumení s Kazachstanom a Turkménskom, ktoré zabezpečujú nákup plynu, ako aj kroky prijaté na vytvorenie južného koridoru, najmä v podobe projektu Nabucco; upozorňuje však, že Turkménsko ešte nie je členom Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); opätovne zdôrazňuje potrebu podporovať väčšiu transparentnosť v súvislosti s príjmom z prírodných zdrojov; žiada preto EÚ, aby prostredníctvom dialógu v oblasti energetickej politiky podporila členstvo Turkménska v EITI s cieľom zahrnúť aspekty dobrej správy do energetického plánovania EÚ;

41.

vzhľadom na rastúci nedostatok elektriny v Strednej Ázii zdôrazňuje príležitosti pre regionálnu synergiu vrátane sľubného sektora obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva EÚ, aby poskytla politickú podporu a technickú pomoc pre iniciatívy v tejto oblasti;

42.

so znepokojením poukazuje na negatívny vplyv globálnej finančnej krízy na Strednú Áziu a na rastúcu mieru chudoby; domnieva sa, že cesta k zdravému spoločenskému a politickému životu súvisí s hospodárskou prosperitou a že EÚ musí v rámci svojej stratégie pre tento región reagovať najmä na vývoj ekonomiky Strednej Ázie; žiada väčšiu podporu programov na zmiernenie chudoby a poukazuje na význam investícií EIB;

43.

zdôrazňuje nevyvážený charakter niektorých ekonomík Strednej Ázie, ktoré sa príliš spoliehajú na prírodné zdroje, a domnieva sa, že v tomto regióne je hlavným cieľom diverzifikácia zo strednodobého a dlhodobého hľadiska; poukazuje v tejto súvislosti na význam investičného programu pre Strednú Áziu a žiada, aby sa uplatňoval na všetkých päť krajín;

44.

zastáva názor, že zabezpečenie súdržného a komplexného preinvestovania národných príjmov pochádzajúcich z prírodných zdrojov je kľúčom k udržateľnému rozvoju a dosiahnutiu rozsiahleho sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

45.

domnieva sa, že reforma odvetvia poľnohospodárstva je mimoriadne dôležitá, najmä pokiaľ ide o zaistenie potravinovej bezpečnosti, diverzifikáciu výroby, zabezpečenie udržateľného riadenia osív a znižovanie závislosti od pestovania bavlny namiesto iných plodín; ďalej zdôrazňuje potrebu zaviesť v záujme dosiahnutia týchto cieľov nové pokrokové postupy a techniky v oblasti riadenia vodných zdrojov, ochrany vody a zavlažovania; vyzýva vlády štátov Strednej Ázie, aby sa v tomto prístupe ujali vedenia;

46.

zdôrazňuje skutočnosť, že nedostatok energie (napr. na kúrenie alebo elektrinu) zhoršuje situáciu chudobných ľudí v krajinách Strednej Ázie; naliehavo žiada Európsku úniu, aby v súlade so svojimi záväzkami v oblasti zmeny klímy urýchlila svoju pomoc pri rozvoji udržateľnej energetickej politiky aj prostredníctvom energetickej efektívnosti a využívaním obnoviteľných zdrojoch energie;

47.

zdôrazňuje, že problémy s vodou v tomto regióne sú naďalej jedným z hlavných zdrojov napätia a potenciálnych konfliktov, a poukazuje na význam regionálneho prístupu s cieľom chrániť a riadne spravovať spoločné vodné zdroje; predovšetkým konštatuje, že projekty v oblasti energie z vodných elektrární a vodných zdrojov v štátoch na horných tokoch riek, Kirgizsku a Tadžikistane, viedli k zvýšeniu regionálneho napätia s krajinami Strednej Ázie ležiacimi na dolných tokoch riek; vyzýva v tejto súvislosti krajiny v regióne, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Dohovory z Espoo a Århusu a posilnili účasť miestnych aktérov na rozhodovacom procese;

48.

zdôrazňuje nutnosť vytvoriť hodnoverný a efektívny trvalý rámec, v ktorom by mohli spolu rokovať krajiny dolného a horného toku riek a spolu rozhodovať o opatreniach prijímaných na riešenie problémov s vodou v regióne;

49.

víta zvýšenú angažovanosť európskych rozvojových bánk v regióne, najmä rozšírenie mandátu EIB na Strednú Áziu, s dôrazom na otázky životného prostredia a vody; vyzýva rozvojové banky, aby dodržiavali zásady stanovené EBOR, pokiaľ ide o nepodporovanie štátnych podnikov v krajinách, v ktorých sa systematicky porušujú ľudské práva;

50.

naliehavo žiada EÚ, aby v súvislosti s nedostatkom vodných zdrojov v regióne zvýšila svoju pomoc v oblasti vodného hospodárstva v rámci iniciatívy EÚ pre životné prostredie a vodné zdroje a aby ako riešenie problému nedostatočných energetických zdrojov v krajinách na horných tokoch riek zvážila ďalšie možnosti využívania slnečnej a veternej energie, ktoré by mohli pomôcť vidieckym komunitám v malom rozsahu; ľutuje, že projekt EÚ týkajúci sa hospodárenia s vodou sa doteraz sústreďoval predovšetkým na kvalitu vody, čo je dôležité, ale vzhľadom na situáciu v Strednej Ázii menej podstatné, ako sú otázky spojené so spoločným užívaním a rozdeľovaním vodných zdrojov;

51.

domnieva sa, že odborné skúsenosti EÚ pri správe medzinárodných vodných zdrojov, jej súčasná účasť na bilaterálnej spolupráci v súvislosti s integrovanými národnými plánmi riadenia vodných zdrojov, mnohostrannou spoluprácou v regionálnom programe riadenia vodných zdrojov a medzinárodným fondom pre Aralské jazero sú pre EÚ príležitosťou na to, aby sa vyprofilovala ako sprostredkovateľ, ktorý súčasne pomáha pri spoločnom užívaní vodných zdrojov medzi krajinami horného a dolného toku (vrátane severného Afganistanu), a aby podporovala zavedenie systému trvalej spolupráce v oblasti hospodárenia s vodou, ktorý by zabezpečovali medzinárodné zmluvy, čo je úloha, ktorú nie je ochotný alebo schopný vykonávať žiaden iný medzinárodný aktér napriek problémom dotknutých krajín;

52.

víta súčasné dodržiavanie zóny bez jadrových zbraní v Strednej Ázii piatimi republikami Strednej Ázie; domnieva sa, že táto zmluva so svojimi záväznými ustanoveniami o jadrovom odzbrojení v krajinách, ktoré v minulosti mali jadrové zbrane na svojom území a ktorých susediace krajiny vlastnia jadrové zbrane, je významným príspevkom k úsiliu dosiahnuť svet bez jadrových zbraní a názorným príkladom spolupráce v oblasti nešírenia zbraní

53.

uznáva, že popieranie základných práv a príležitostí ako dôsledok nedostatku demokracie a právneho štátu môže viesť k situácii neistoty;

54.

opakuje svoju podporu činnostiam zameraným na posilňovanie regionálnej spolupráce ako významného spôsobu riešenia mnohých problémov dotknutých štátov v oblasti cezhraničnej bezpečnosti, riadenia zdrojov, etnických, ekologických a rozvojových problémov, ako aj boja proti terorizmu a násilnému náboženskému extrémizmu; podporuje pokračovanie a posilnenie riadenia hraníc v rámci programu BOMCA a programu CADAP na boj proti drogám;

55.

zdôrazňuje, že programy BOMCA a CADAP sa nefinancujú v rámci nástroja stability, ale prostredníctvom nástroja financovania rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že – keďže nástroj stability bol vytvorený tak, aby bol flexibilný a reagoval na krátkodobé krízy, pričom pôsobí v rámci dlhodobých cieľov v oblasti medziregionálnej bezpečnosti – by bolo logické financovať tieto programy z nástroja stability;

56.

zdôrazňuje, že regionálna bezpečnosť je v záujme EÚ i ostatných aktérov v tejto oblasti, konkrétne Ruskej federácie, Číny a USA, ktoré sú všetky znepokojené rastúcou nestabilitou a radikalizáciou v tomto regióne, ako aj priepustnými hranicami s Afganistanom a s tým súvisiacim obchodovaním s drogami;

57.

berie na vedomie pristúpenie Kazachstanu do colnej únie s Ruskom a Bieloruskom a dúfa, že vývoj tohto subjektu nebude predstavovať prekážku pre regionálnu spoluprácu a nebude brániť zintenzívneniu bilaterálnych vzťahov s EÚ;

58.

zdôrazňuje skutočnosť, že štrukturálne zapojenie Afganistanu do odvetvovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť/riadenie hraníc, bezpečnosť ľudí a vodné hospodárstvo, má zásadný význam pre zaistenie stability a bezpečnosti v tomto regióne; žiada zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce s Afganistanom a zdôrazňuje potrebu súdržnosti medzi prístupom EÚ voči Afganistanu a stratégiou pre Strednú Áziu, najmä pokiaľ ide o činnosti a programy v oblasti dopravy, energetiky, obchodu a rozvoja;

59.

vyzýva EÚ, aby svoju pomoc sústredila na boj proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi, čo sú problémy, ktoré sú hlavným zdrojom nestability v Strednej Ázii, na ktoré sa môže zamerať úsilie EÚ; so znepokojením zaznamenáva vývoj tohto problému v celom regióne a žiada, aby EÚ navrhla a podporila cezhraničné riešenia; podporuje organizáciu fóra Strednej Ázie na boj proti drogovej trestnej činnosti;

60.

je znepokojený dvojitým problémom rastúcich fundamentalistických názorov a hnutí, ktoré sa šíria z Afganistanu, ale ktoré sú aj reakciou na problematickú činnosť vlád v oblasti ľudských práv a demokracie v tomto regióne; poznamenáva, že boj proti terorizmu je dôležitým prvkom stratégie EÚ pre Strednú Áziu;

61.

žiada o podporu reformy bezpečnostného sektora v krajinách Strednej Ázie v rámci politických programov zasadnutí s predstaviteľmi Strednej Ázie a naliehavo požaduje, aby sa zistili oblasti v rámci reformy bezpečnostného sektora, ktoré by bolo možné v tomto regióne podporovať okrem existujúcich činností súvisiacich so zásadami právneho štátu a riadením hraníc;

62.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby misie OBSE a OSN voľne pôsobili na území príslušných krajín, pretože tieto organizácie majú zásadný význam pre zabezpečenie pomoci, ktorá je v rámci reformy bezpečnostného sektora veľmi potrebná;

63.

zdôrazňuje, že nasledujúce odseky obsahujú zoznam dôležitých urgentných otázok v súvislosti s jednotlivými krajinami, ale neobsahujú komplexnú analýzu jednotlivých krajín;

64.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby naďalej naliehala na kazašské orgány, aby v plnej miere splnili svoje sľuby v súvislosti so zlepšením volieb a slobodou médií, ktoré oznámili v rámci prípravy na predsedníctvo OBSE roku 2010, v súlade s kľúčovými záväzkami členských štátov OBSE a národným plánom pre ľudské práva, ktorý v roku 2009 prijala kazašská vláda;

65.

vyzýva kazašské orgány, aby dodržiavali svoje medzinárodné povinnosti a záväzky vrátane tých, ktoré prijali v oblasti ľudského rozmeru OBSE;

66.

víta úsilie Kazachstanu o užšie a bližšie vzťahy s EÚ a nedávny začiatok rokovaní o novej, zlepšenej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom a zdôrazňuje, že hospodárska spolupráca musí ísť ruka v ruke s politickou spoluprácou a musí byť založená na politickej vôli dodržiavať a realizovať spoločné hodnoty; očakáva v tejto súvislosti viditeľný pokrok v oblasti slobody médií, slobody prejavu, slobody združovania a zhromažďovania a zlepšenie vedenia volebného procesu v nadchádzajúcich legislatívnych voľbách v roku 2012;

67.

vyjadruje poľutovanie nad nedávnym prechodom dohľadu nad väzenskými ústavmi z ministerstva spravodlivosti na ministerstvo vnútra a vyzýva vládu Kazachstanu, aby zintenzívnila úsilie o prevenciu a nápravu, pokiaľ ide o mučenie a neľudské, kruté a ponižujúce zaobchádzanie;

68.

vyzýva Kazachstan, aby demonštroval svoje obnovené záväzky v rámci Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) odstránením všetkých zákonných a regulačných prekážok úspešného vykonávania tejto iniciatívy;

69.

chváli Kirgizsko za jeho úsilie o demokratické reformy a posun k skutočnému systému plurality politických strán; dúfa, že k pokroku dôjde uskutočnením nastávajúcich prezidentských volieb, ktoré sa majú konať neskôr v tomto roku; zdôrazňuje, že na rozvoj plne funkčnej demokracie je potrebné ďalšie úsilie, a konštatuje, že Kirgizsko je jednou z pilotných krajín na podporu demokracie EÚ; vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby pomáhala kirgizským orgánom pri budovaní inštitúcií, konsolidácii demokratických postupov, v boji proti korupcii a proti prenikaniu organizovaného zločinu do kirgizskej administratívy;

70.

víta rozhodnutie vlády Kirgizka o zriadení osobitnej komisie na vykonávanie a monitorovanie odporúčaní Medzinárodnej nezávislej komisie na vyšetrovanie udalostí z júna 2010 v južnom Kirgizsku; žiada kirgizské orgány, aby prijali potrebné opatrenia na zmiernenie napätia medzi etnikami a etnického nacionalizmu, stabilizáciu situácie, podporu dialógu medzi kultúrami, rešpektovanie práv menšín a boj proti všetkým formám diskriminácie okrem iného realizáciou skutočných reforiem v oblasti súdnictva a polície ako predpokladu predchádzania porušovaniu ľudských práv, ako je mučenie a iné formy zlého zaobchádzania zo strany polície; vyzýva EÚ, aby vypracovala a uskutočňovala programy pomoci EÚ spolu s kirgizskými orgánmi a MVO, ktoré budú zamerané na prevenciu konfliktov, zmierenie a zabránenie beztrestnosti;

71.

vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou rozvojovej pomoci EÚ v krajine, ktorá je výsledkom vysokej korupcie, vplyvu organizovaného zločinu na vládu a hroziacej regionálnej fragmentácie, ktorú podnecuje bezútešná hospodárska situácia; požaduje preto alternatívny prístup založený na ľudskej bezpečnosti prostredníctvom alternatívnych kanálov pomoci;

72.

vyjadruje znepokojenie nad správami o mučení vo väzbe a pretrvávajúcom nedostatočnom prístupe pozorovateľov z radov občianskej spoločnosti do väzení; žiada, aby bol Medzinárodnému výboru Červeného kríža a medzinárodným pozorovateľom zabezpečený prístup do väzenských zariadení v záujme zvýšenia transparentnosti a dohľadu;

73.

odporúča v tejto súvislosti tadžickej vláde, aby si ako cieľ stanovila dosiahnutie pokroku v uvedených oblastiach, čo povedie k významným a stabilným zlepšeniam v hodnotení krajiny, pokiaľ ide o transparentnosť, riadenie a ďalšie relevantné ukazovatele stanovené medzinárodnými organizáciami; žiada stanovenie prísnych podmienok na čerpanie pomoci z EÚ prostredníctvom štátnych štruktúr;

74.

vyzýva EÚ, aby prostredníctvom štúdií realizovateľnosti, technických skúseností a v prípade potreby príslušných úverov EIB podporovala a napomáhala budovanie menších vodných elektrární na tokoch riek a výrobu alternatívnych obnoviteľných energií;

75.

víta legislatívu, ktorá bola prijatá v politickej, hospodárskej, sociálnej a vzdelávacej oblasti, ale zdôrazňuje, že musí nasledovať komplexné vykonávanie opatrení; nalieha v tejto súvislosti na Radu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby podnecovali turkménske orgány k uplatňovaniu novej legislatívy a k aktívnejšej spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami;

76.

žiada o celkové splnenie podmienok, ktoré stanovil Európsky parlament vo februári 2008, najmä pokiaľ ide o slobodný a neobmedzený prístup Medzinárodného výboru Červeného kríža, prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia, zrušenie všetkých vládnych obmedzení cestovania a možnosť pôsobenia MVO v krajine; domnieva sa, že je nevyhnutné splniť tieto podmienky, aby Turkménsko dodržalo medzinárodné záväzky, ktoré ratifikovalo;

77.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že súčasné orgány systematicky uplatňujú represívnu politiku, ktorá sa zameriava na všetky formy opozície, nezávislé MVO a aktivistov za ľudské práva; považuje za zvlášť poľutovaniahodné, že sa v Turkménsku nedosiahol dialóg s občianskou spoločnosťou;

78.

berie na vedomie závery Rady z októbra 2009, ktoré zrušili všetky sankcie uvalené na Uzbekistan a potvrdili vôľu EÚ všestranne posilniť vzťahy s touto krajinou; pripomína, že úroveň angažovania EÚ závisí od pokroku Uzbekistanu v oblasti ľudských práv, demokratizácie, zásad právneho štátu a boja proti obchodovaniu s drogami, a očakáva že ESVČ a Rada vypracujú politiku kritickej, podmienečnej a koherentnej spolupráce s Uzbekistanom;

79.

opakuje svoje znepokojenie nad správami o pretrvávajúcom využívaní nútenej detskej práce, najmä v oblasti poľnohospodárstva; berie na vedomie obavy Medzinárodnej organizácie práce (MOP), zástupcov pracovníkov, zamestnávateľov a MVO, pokiaľ ide o neustále využívanie štátom sankcionovanej nútenej detskej práce v bavlnárskom priemysle Uzbekistanu; naliehavo žiada orgány Uzbekistanu, aby spolupracovali s MOP, poskytli jej neobmedzený prístup k monitorovaniu zberu bavlny priamo na mieste a aby vypracovali, vykonávali a monitorovali účinné politiky zamerané na trvalé odstránenie nútenej detskej práce; vyzýva Európsku úniu, aby podporovala vládu Uzbekistanu v jej úsilí v tejto oblasti;

80.

je znepokojený nedávnym rozhodnutím uzbeckých orgánov zatvoriť kanceláriu Human Rights Watch v Taškente, pripomína im ich povinnosti voči OBSE a vyzýva ich, aby umožnili nerušený prístup a pôsobenie národných a medzinárodných MVO a pozorovateľov v krajine;

81.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu a vládam a parlamentom Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.