14.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 76/59

1.1

Výbor vníma cloud computing (CC) ako príležitosť Európy na rast a rozvoj a prostredníctvom tohto stanoviska by chcel navrhnúť koncepciu, ktorá sa líši od vízie uvedenej v oznámení Komisie a dopĺňa ju. Výbor dôrazne nabáda Komisiu, aby dôkladne preskúmala tento návrh a aby podľa neho prispôsobila svoju stratégiu v oblasti CC.

1.2

Výbor súhlasí s názorom Komisie v súvislosti s tým, že je potrebné rozvíjať využívanie CC v Európe v záujme toho, aby sa európska ekonomika stala pružnejšou, výkonnejšou a inovačnejšou. Podporuje teda tri opatrenia, ktoré navrhuje Komisia:

1.3

Využívanie CC si vyžaduje posilniť ochranu občanov, ich údajov a ich súkromného života. Výbor preto povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v tejto ceste, a to najmä prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a posilňovaním regulačného rámca na

Výbor takisto pripomína, že toto úsilie týkajúce sa ochrany bude v plnej miere účinné pre údaje, ktoré poskytovatelia CC uchovávajú v Európe.

1.4

Paralelne a ako doplnok k uľahčenému využívaniu CC a na základe úspechov, ktoré zaznamenali USA v oblasti CC, výbor odporúča, aby Komisia podporila vytvorenie európskej produkcie digitálnej energie, inými slovami, vytvorenie a posilňovanie európskych dodávateľov infraštruktúry v oblasti CC (IaaS: Infrastructure as a Service).

Na tento účel prichádzajú do úvahy viaceré spôsoby:

Cieľom je využiť priaznivé podmienky (prísna ochrana údajov v Európe, obavy užívateľov z poskytovateľov, ktorí sú príliš ďaleko, potreba zaručiť spoľahlivé služby, atď.), ktoré umožnia, aby sa objavili európski poskytovatelia CC, či už na miestnej, celoštátnej (zvrchovaný cloud) alebo cezhraničnej úrovni (účasť viacerých členských štátov na konzorciách).

1.5

Reštrukturalizácie súvisiace s prepájaním informatických služieb v rámci CC, virtualizácia a narastajúci odstup užívateľov a informatikov sú takisto negatívnymi aspektmi, ktoré sa musia zohľadniť, hoci tento sociálny účinok sa v oznámení Komisie neuvádza.

Práve naopak, Komisia vychádza z vyhliadok istej analytickej spoločnosti a oznamuje, že rozvoj CC by mal viesť k vytvoreniu 2,5 milióna pracovných miest. Výbor si kladie otázku, či tieto čísla nie sú nedosiahnuteľné a či zodpovedajú reálnej situácii v informatickej oblasti.

1.6

Ako doplnok k európskemu partnerstvu v oblasti CC by Komisia mala urýchlene iniciovať vypracovanie „štandardného textu Cloud First Policy “ (podľa vzoru z USA alebo Nového Zélandu) s cieľom podporiť využívanie CC zo strany európskej správy a členských štátov. Cieľom je totiž prelomiť kultúrne bariéry alebo odstrániť obavy jednotlivcov a samozrejme využiť čo najpružnejšie služby, ale aj výrazne znížiť náklady spojené s CC.

Výbor samozrejme dôrazne žiada, aby Komisia do tejto „Cloud First Policy“ zapracovala ochranné mechanizmy pre využívanie CC vo verejných službách a niektorých citlivých súkromných sektoroch s cieľom vykonávať kontrolu alebo dokonca zabrániť tomu, aby táto politika poskytovala priestor prostredníctvom poskytovateľov, na ktorých sa uplatňujú rizikové vnútroštátne predpisy, ako napr. „ Patriot Act “ pre severoamerických poskytovateľov, a to aj vtedy, ak majú svoje zastúpenie v Európe.

1.7

Jednou z hlavných ťažkostí a obáv užívateľov (jednotlivcov alebo podnikov) v súvislosti s CC je riešenie sporov s poskytovateľom mimo ich krajiny.

Podľa vzoru elektronického obchodu, ktorý je takisto globalizovaný a medzinárodný ako CC, výbor, ktorý vypracoval stanovisko (1) na túto tému, navrhuje zahrnúť ODR (Online Dispute Resolution) ako možný spôsob riešenia väčšiny sporov na základe mediácie, a to najmä tých sporov, ktoré podliehajú viacerým jurisdikciám. Túto mediáciu, ktorá musí byť nezávislá a nestranná, by mohla vykonávať už existujúca alebo novozaložená európska agentúra. Mala by na starosti sprostredkovávanie a rokovanie s poskytovateľmi a užívateľmi CC. Okrem toho, táto sprostredkovateľská aktivita by umožnila zisťovať hlavné príčiny konfliktov, opakovane sa vyskytujúce nedostatky, potreby týkajúce sa úpravy postupov a predpisov.

1.8

Aj keď zástupcovia Komisie prostredníctvom viacerých vystúpení (konferencie, tlač atď.) potvrdili, že si želajú podporovať komunikáciu, zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu potenciálnych užívateľov CC, v oznámení sa neuvádzajú návrhy na konkrétne kvantifikované opatrenia.

Výbor preto očakáva, že Komisia doplní svoje oznámenie najmä o iniciatívy, ktoré sú prioritne zamerané na najmenej informovaných užívateľov v súvislosti s CC, a síce na:

1.9

Výbor navrhuje, aby Komisia doplnila oznámenie o vypracovanie noriem týkajúcich sa spotreby energie pre serverové centrá v oblasti CC.

1.10

So zreteľom na opatrenia, ktoré Komisia plánuje prijať, výbor navrhuje, aby sa vypracoval konkrétny časový plán a aby sa pre všetky navrhované oblasti stanovili presné a explicitné údaje a aby sa predložili správy o stave napredovania prác.

2.1

V záujme ozrejmenia pripomíname, že CC je možné vymedziť na základe prvej úvodnej vety oznámenia.

„Cloud computing možno zjednodušene chápať ako ukladanie, spracovávanie a používanie údajov na vzdialených počítačoch [bez toho, aby sme poznali presnú lokalizáciu] dostupných cez internet“.

Výbor na doplnenie vypracoval v roku 2012 stanovisko, ktoré sa zaoberá výlučne oblasťou CC (2). Práce National Institute of Standards and Technology (NIST), Európskeho parlamentu a Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú takisto veľmi zaujímavé.

Komisia zverejnila dva dokumenty (žiadosť Komisie o vypracovanie stanoviska adresovaná výboru sa týka výlučne prvého dokumentu):

2.2

Komisia navrhuje tri „strategické opatrenia“ s cieľom stimulovať využívanie CC v Európe:

3.1

Výbor navrhuje novú víziu CC, ktorú ilustruje koncepcia „digitálnej energie“ využívaná v čoraz širšom meradle na znázorňovanie výpočtovej kapacity (ukladanie, spracovanie, prenos informácií) poskytovanej prostredníctvom CC.

Digitálna energia sa poskytuje bez toho, aby užívatelia museli poznať spôsob výroby resp. dátové stredisko, jeho lokalizáciu, používané technológie atď. Taktiež vzniká nový segment trhu: okrem užívateľov a poskytovateľov služieb sa objavujú aj výrobcovia digitálnej energie, ktorí sú schopní realizovať mimoriadne rozsiahle investície (v objeme niekoľkých miliárd USD), pokiaľ ide o vytváranie stredísk CC.

3.2

Digitálna energia sa stáva ekonomickou a strategickou výzvou tak, ako ostatné druhy energie (fosílne, elektrické atď.).

Ovládanie tejto energie (na účely výroby alebo distribúcie) je základom pre potenciál rastu a vytvárania pracovných miest v súlade s Digitálnou agendou. Okrem toho. v oblasti výroby digitálnej energie je potrebná aktívna úloha v záujme toho, aby sa pre EÚ a jej členské štáty zabezpečila strategická nezávislosť a sebestačnosť (aspoň čiastočná).

3.3

Rozvoj CC v Európe teda zahŕňa komplexný hodnotový reťazec digitálnej energie (využívanie, služby a výroba) tak, ako je to znázornené v tejto tabuľke:

Počas posledných desaťročí sa ukázalo, aký význam má závislosť členských štátov alebo dokonca štátov eurozóny od rôznych zdrojov energie: ropy, plynu, elektrickej energie atď. Ak v budúcnosti majú byť informácie o európskych občanoch, podnikoch a verejných službách uchovávané, spracovávané a kontrolované mimoeurópskymi subjektmi v oblasti CC, je legitímne si položiť otázku o účinkoch takejto závislosti:

3.4

Európa je však už veľmi závislá od mimoeurópskych dodávateľov poskytujúcich hardvér, softvér a informatické siete. Lídri sociálnych sietí sídlia v USA, pričom najpopulárnejšie internetové vyhľadávače sú kontrolované spoločnosťami so sídlom v USA alebo v Číne. Vývoj IT sa v čoraz väčšej miere externalizuje do Indie alebo do iných krajín s nízkymi nákladmi.

V súčasnosti je produkcia digitálnej energie na celosvetovej úrovni takmer v plnej miere pod kontrolou oligopolu výrobcov. Hlavným európskym operátorom je podľa niektorých štúdií OVH (skratka pre názov „On Vous Héberge“ – www.ovh.com), ktorý však nie je dostatočne viditeľný a vplyvný na celosvetovej úrovni. Telekomunikační operátori ako napr. T-Systems, Telefonica Digital, Cloud Sigma, Numergy/SFR alebo Cloudwatt/Orange začali niektoré iniciatívy, nemajú však také postavenie, aby mohli konkurovať lídrom na trhu, ako Amazon, Microsoft a Google.

3.5

Ak aj v súčasnosti existujú určité rozdiely medzi predpismi členských štátov, tieto sa veľmi podobajú textom, normám a smerniciam na úrovni EÚ. S tým súvisí aj obava užívateľov (v niektorých prípadoch oprávnená), že ich údaje budú uložené mimo Európu, čo môže spôsobiť ťažkosti a právnu patovú situáciu v prípade sporov.

Navyše dôvodom najväčších obáv užívateľov je „patriotAct“. Tento právny akt vzišiel z boja proti terorizmu (po teroristických útokoch 11. septembra 2001) a umožňuje, aby vláda USA alebo sudca na federálnej úrovni mali prístup k akýmkoľvek údajom bez ohľadu na to, či subjekt vlastniaci tieto údaje je z USA alebo nie. Jedinou podmienkou je to, aby boli príslušné údaje uložené a kontrolované americkou spoločnosťou, a to aj v prípade, ak sú tieto údaje uchovávané v stredisku, ktoré sa nachádza v Európe. Navyše majiteľ týchto údajov nemôže byť informovaný o tom, že uchovávajúci subjekt poskytol jeho údaje.

3.6

Z ekonomického hľadiska by podľa Komisie mal tento sektor umožniť v priebehu ôsmich rokov vytvoriť 2,5 milióna pracovných miest v Európe a prispievať v objeme 160 miliárd EUR ročne k HDP Európskej únie (približne 1 %).

Výbor si však kladie otázku, či sú tieto číselné údaje náležité. Z podrobného posúdenia vplyvu v oblasti CC, ktoré bolo realizované na mieste, totiž vyplýva, že:

V oznámení však tento sociálny dopad nie je uvedený ani zohľadnený, rovnako ako ani reštrukturalizácie súvisiace s prepájaním informatických služieb v rámci CC, úbytok pracovných miest, delokalizácie, virtualizácia a narastajúci odstup užívateľov a informatikov.

3.7

Samotné využívanie CC už umožňuje úsporu energie pre hardvér. Súbežne s tým, najväčší poskytovatelia CC (úložná kapacita a súvisiace služby) vlastnia farmy serverov, ktoré väčšinou využívajú procesory so spotrebou 100 W/h na jednotku, ktoré sa môžu krátkodobo alebo strednodobo deliť desiatimi. Niektorí konštruktéri mikroprocesorov ponúkajú cenovo výhodné procesory, ktoré vyžarujú menej tepla (čo je vážny problém pri klimatizácií miestností, v ktorých je umiestnený server) a majú nižšiu spotrebu energie.

4.1

Komisia sa zaujíma najmä o „verejný cloud“ a nezaoberá sa „súkromným cloudom“. Ide tu však o prístup, ktorý sa považuje za spoľahlivý a niekedy aj potrebný v prípade kritických informácií, ktoré sa majú následne presunúť do „verejného cloudu“.

Možno konštatovať, že pod „verejným cloudom“ treba rozumieť „verejne prístupný cloud“, a nie „cloud pre verejné služby“.

4.2

V úvodnom odseku sa uvádza, že technológia cloud computingu by mohla priniesť ďalšie nebezpečenstvá, čo nutne neodzrkadľuje reálny stav. Cloud computing v sebe skutočne skrýva nové nebezpečenstvá, zároveň však aj zabraňuje niektorým iným.

4.3

Niektoré anglické výrazy ako „cloud-friendly“ alebo „cloud-active“ sa dajú len ťažko preložiť do iných jazykov a preklad textu Komisie v niektorých prípadoch vôbec nezodpovedá pôvodnému zneniu.

Napr. v bodoch 3.1 a 3.2 sú výrazy „cloud-firendly“ a „cloud-active“ preložené (v niektorých jazykoch) rovnako, pričom predstavujú odlišné ciele.

5.1

Návrhy Komisie na rozvoj používania cloud computingu majú za cieľ:

Všetky tieto návrhy sú konkrétne, realistické a potrebné, a majú teda plnú podporu výboru. Výbor však podotýka, že prvé dva návrhy sa netýkajú ťažkostí, s ktorými zápasí Európa. Preto by bol očakával, že sa Komisia vo svojom oznámení zameria prednostne na špecificky európske problémy.

5.2

Výbor naďalej podporuje základné ciele digitálnej agendy, a to konkrétne:

5.3

Pokiaľ ide o rozvoj používania CC, v bode 3.1 sa dvakrát uvádza anglický výraz „cloud-friendly“ (priaznivé pre cloud computing) ako cieľ, ktorý treba dosiahnuť. Členka Komisie zodpovedná za digitálnu agendu však vo svojich početných vystúpeniach na podporu CC presadzovala cieľ urobiť Európu aktívnou v tejto oblasti („cloud-active“).

Podpredsedníčka Európskej komisie Neelie KROES v Davose (27. januára 2011) uviedla: „I want to make Europe not just cloud-friendly but cloud-active“ (Nechcem sa uspokojiť s tým, že Európa bude cloud computingu len priaznivo naklonená, chcela by som, aby bola v tejto oblasti aktívna.) a oficiálne 27. septembra 2012 vo svojom blogu v článku Making Europe cloud active ohlásila vydanie oznámenia. V týchto príspevkoch sa teda presadzuje ambicióznejšia miera rozvoja, ktorá presahuje úroveň „cloud-friendly“.

Výbor teda udivuje diametrálny rozdiel medzi cieľmi, ktoré oprávnene hájila podpredsedníčka Komisie, a realitou opatrení, ktoré sú navrhnuté v oznámení. Okrem toho pripomína, že vo svojom predchádzajúcom stanovisku (5) vyzval Komisiu, aby stanovila ambicióznejšie ciele, než je dosiahnuť, aby sa Európu stala „cloud-active“, a navrhol usilovať sa o to, aby bola „cloud-productive“.

5.4

V oznámení sa nenavrhuje vytvorenie jediného aktéra, „európskeho super cloudu“, na výrobu digitálnej energie. Výbor so zreteľom na poslanie GR Connect a ťažkosti spojené s vytvorením takéhoto „obra“ chápe a podporuje tento postoj. Na spoločných stretnutiach rôzni aktéri tohto sektora (prevádzkovatelia telekomunikačných sietí, vydavatelia softvéru, systémoví integrátori atď.) navyše boli jednomyseľne zajedno v tom, že tento postoj treba posilniť.

Existuje však správna európska stredná cesta medzi nerealistickým „obrom“ a európskymi „mikro-cloudmi“, ktoré globálni a mimoeurópski aktéri svojím silným marketingom a obchodnou a finančnou mocou odsúvajú na okrajové trhy.

Výbor svojím návrhom sleduje vytvorenie a posilnenie veľkých európskych aktérov zodpovedných za obrovské centrá CC, t. j. budúceho európskeho digitálneho priemyslu! Títo aktéri budú môcť byť činní na miestnej, národnej (zvrchovaný cloud jednotlivých štátov) alebo cezhraničnej úrovni (konzorciá s účasťou viacerých členských štátov).

5.5

Výbor tiež poukazuje na skutočnosť, že európski aktéri v oblasti CC majú viacero konkurenčných výhod bez toho, aby mali dimenzie trhových lídrov.

Tieto priaznivé podmienky pre rozvoj európskych aktérov však nebudú trvať dlho. Preto je dôležité a naliehavé, aby Komisia vyvíjala úsilie na podporu vzniku európskych aktérov počas tohto zatiaľ priaznivého obdobia.

5.6

V bode 2 oznámenia sa uvádza, že „jednotlivé úsilia na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne nezaistili optimálnu nákladovú efektívnosť“. Výbor vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj k vytvoreniu cloudu na národnej úrovni (zvrchovanému cloudu).

Na jednej strane oznámenie alebo posúdenie vplyvu neobsahuje žiaden faktický prvok, ktorý by podporil toto tvrdenie, čo je dosť prekvapujúce vzhľadom na jeho prísnosť.

Na druhej strane, ak sa nenavrhnú alternatívne riešenia, ktoré oznámenie neobsahuje, kritický postoj voči zvrchovanému alebo miestnemu cloudu jednotlivých štátov je prísny a mohol by ohroziť všetky rozumné riešenia na vybudovanie solídnej, udržateľnej a konkurencieschopnej ponuky CC, ktorá by dokázala čeliť gigantom z iných oblastí sveta (India, Čína, či USA).

5.7

Navrhovaný prístup prostredníctvom európskeho partnerstva pre cloud je príliš zameraný na sektor verejných služieb a sleduje cieľ (pozri bod 3.5) „ podporiť spoločné vedenie verejného sektora “.

Výbor uznáva a podporuje postoj Komisie, pokiaľ ide o význam verejných služieb v rámci sociálno-hospodárskych modelov v Európe. Pri rozvoji CC by teda mali zohrávať významnú úlohu.

Výbor si však nedokáže dobre predstaviť, ako by sa v kontexte všeobecných rozpočtových obmedzení európske verejné služby mohli stať hnacou silou inovácií CC. Okrem toho pripomína, že najpozoruhodnejšie európske úspechy dosiahol buď súkromný sektor (napríklad mobilné telefónne služby, čipové karty), alebo súkromný sektor s podporou verejného sektora (napríklad Airbus, Arianespace atď.).

Výbor odporúča Komisii, aby podala jednoznačnejšie vysvetlenie úlohy „hnacej sily“, ktorú má zohrávať toto partnerstvo.

5.8

Prístup navrhovaný Komisiou zapadá do modelu „zhora nadol“, inak povedané s cieľom uľahčiť používanie v snahe podporiť vznik služieb a podľa možnosti výroby digitálnej energie.

Výbor by rozhodne podporil takéto postupné zavádzanie poháňané dopytom, ak by neexistoval žiaden dominantný aktér, resp. keby mali európski a mimoeurópski aktéri rovnovážne postavenie. Takéto prostredie však žiaľ už neexistuje a hlavní aktéri v oblasti CC nie sú z Európy a tvoria oligopol. Rozvoj používania CC by teda mohol pôsobiť kontraproduktívne a ešte viac posilniť postavenie týchto lídrov na trhu.

Výbor neodmieta tento vývoj, ale trvá na tom, aby Komisia prijala ochranné opatrenia v snahe zaručiť, že z jej činnosti budú profitovať európski aktéri, ktorým umožnia etablovať sa a čeliť dominantnému trhovému postaveniu neeurópskych aktérov.

5.9

Výbor by rád povzbudil Komisiu, aby súbežne so spomenutým prístupom „zhora nadol“ a komplementárne k nemu navrhla konkrétne kroky, ktoré by jednoznačne vychádzali z prístupu „zdola nahor“. To znamená podnecovať vznik výrobcov CC na regionálnej, národnej alebo cezhraničnej úrovni, s cieľom nadväzne podporovať rozvoj služieb a používania CC.

Ostatné odvetvia, ako napríklad automobilový sektor alebo sektor mobilných telefónnych služieb, preukázali, ako môže silná a vplyvná priemyselná výroba v Európe pôsobiť ako ťažná sila na vyššie úrovne (služby a používanie). Stimulačné opatrenia pre tieto sektory by mohli byť opätovne použité aj pre výrobu digitálnej energie.

Ďalším príkladom, ktorý treba zohľadniť, sú Spojené štáty americké. Pri rozvoji CC v tejto krajine sa okamžite okamžite presadil prístup „zdola nahor“, a všetci majú na očiach dosiahnuté úspechy!

Výbor preto vychádza z tohto príkladu úspešného rozvoja CC v rozsiahlej miere a odporúča Komisii, aby sa ním inšpirovala a prispela k dosiahnutiu podobného úspechu v Európe.

5.10

Komisia, ako aj ostatné inštitúcie EÚ, hromadne využívajú informačné technológie. Vyvinuté riešenia sa však dodnes len veľmi zriedkavo zakladajú na CC. Na porovnanie, USA zaviedli „Cloud First Act“, ktorý nariaďuje príslušným administratívam, aby prednostne uplatňovali prístup založený na CC.

Na základe tohto úspechu výbor navrhuje, aby Komisia prijala tzv. „ Cloud First Policy “ a aby začala uplatňovať túto politiku v rámci vlastnej inštitúcie, ako aj voči ostatným inštitúciám, vďaka čomu bude možné vyvinúť európsky ekosystém CC a dosiahnuť výraznú úsporu prevádzkových rozpočtových prostriedkov.

5.11

Komisia v minulosti vyvinula a zaviedla opatrenia vykonávané na mieste. Bolo to v prvom rade „širokopásmové pripojenie na internet“ a „modernizácia informačných technológií“. Išlo najmä o:

So zreteľom na predchádzajúce úspešné programy výbor povzbudzuje Komisiu, aby vypracovala plán a navrhla rozpočet na podobný program, ktorý bude určený osobitne pre CC.

EHSV vyjadruje podporu tomu, aby sa spoľahlivé registre regulovaným spôsobom postupne, ale čo najskôr integrovali do prostredia cloud computingu. Týmto by sa umožnilo, aby občania mohli jednoduchšie spravovať dôležité údaje (v súlade s právom EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi) a zároveň by sa zvýšila dôvera vo využívanie cloud computingu.

5.12

Komisia navrhuje celý rad opatrení na rozvoj CC. Oznámenie však neobsahuje presný a užší časový plán pre tieto opatrenia.

Výbor povzbudzuje Komisiu, aby čo najskôr zverejnila takýto harmonogram. Vývoj v oblasti CC napreduje veľmi rýchlo, a preto je mimoriadne naliehavé a dôležité, aby sa všetci aktéri vedeli dohodnúť a aby zosúladili svoju vlastnú stratégiu s opatreniami Komisie.