2.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/1

—

vzhľadom na prebiehajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci (VFR) dôrazne upozorňuje, že politika súdržnosti musí efektívne vynakladať prostriedky a mať pevný rozpočet. Vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili rozpočtové obmedzenia a zachovali prinajmenšom súčasnú úroveň financovania;

—

vyjadruje svoju silnú podporu tímu výboru REGI, ktorý vedie rokovania v trialógovom procese. Rád by pripomenul niektoré svoje zásadné postoje, ktoré sa zhodujú s postojmi EP, ako napr. v otázkach „prechodných regiónov“, rovnováhy medzi prioritami stratégie Európa 2020 a cieľmi zmluvy, účinného zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj rozhodného odmietnutia makroekonomickej podmienenosti a výkonnostnej rezervy. Dúfa preto, že bude možné zohľadniť ich aj v záverečnej verzii balíka;

—

zasadzuje sa za úplné uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia a silnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do navrhovania budúcich zmlúv o partnerstve a operačných programov. Podporuje preto návrh Európskej komisie vypracovať kódex správania EÚ pre partnerstvo. Vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada odmieta tento nástroj, a žiada členské štáty, ktoré tomuto kódexu nie sú naklonené, aby prehodnotili svoj postoj, keďže tak môžu vyvolať dojem, že nie sú ochotné spolupracovať s legitímnymi partnermi;

—

podporuje silnejšiu demokratickú zodpovednosť a domnieva sa, že Rada by viaceré finančné otázky – napríklad spôsob prideľovania prostriedkov z fondov na národnej a regionálnej úrovni, obmedzenie výšky platieb, „záchrannú sieť“ a pod. – mala prediskutovať skôr v rámci rokovaní o legislatívnom balíku k politike súdržnosti než v rámci viacročného finančného rámca (VFR), aby Európsky parlament mohol byť riadne zapojený do týchto diskusií a aby prebehla konzultácia s Výborom regiónov;

—

ešte raz vyjadruje poľutovanie nad tým, že HDP/HND (a v menšej miere počet nezamestnaných) sú jedinými kritériami, ktoré určujú výšku prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré budú vyčlenené pre určitý región, a zdôrazňuje, že by sa mali používať aj ďalšie doplňujúce ukazovatele, aby sa dali lepšie posúdiť sociálne a environmentálne potreby a výzvy.

Spravodajca

Marek WOŹNIAK (PL/EĽS), maršálek Veľkopoľského vojvodstva

1.

prijíma toto politické uznesenie k súčasným medziinštitucionálnym rokovaniam o legislatívnom balíku k politike súdržnosti po roku 2013, pričom zohľadňuje svoje prvé stanoviská v tejto súvislosti, prijaté medzi februárom a júlom 2012, a reaguje na nedávne diskusie a postoje, ktoré k tejto otázke zaujali Európsky parlament a Rada;

2.

vzhľadom na prebiehajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci (VFR) dôrazne upozorňuje, že politika súdržnosti je investičná politika, ktorá musí efektívne vynakladať prostriedky a mať pevný rozpočet, ktorý nesmie byť krátený, ak chceme podnietiť rast a tvorbu pracovných miest, zvýšiť konkurencieschopnosť a znižovať územné rozdiely v rámci regiónov EÚ a medzi nimi, a to najmä v čase krízy. Vzhľadom na zásadnú úlohu politiky súdržnosti v úsilí prekonať hospodársku krízu a splniť ciele stratégie Európa 2020 by sa prostriedky určené na túto politiku nemali znížiť o 19 miliárd EUR (v porovnaní s návrhom Európskej komisie), kým výdavky na ďalšie politiky Únie ostanú nezmenené alebo sa dokonca zvýšia, ako sa navrhuje v návrhu záverov Rady z 22. novembra 2012;

3.

je maximálne spokojný s mandátmi, ktoré schválil výbor REGI Európskeho parlamentu 11. – 12. júla 2012 a ktoré vo veľkej miere odrážajú požiadavky miestnych a regionálnych orgánov, tak ako ich vyjadril a prijal Výbor regiónov vo svojich stanoviskách. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v návrhu správy, ktorý schválil 5. júla 2012 výbor EMPL neboli zohľadnené niektoré z hlavných pripomienok k návrhu nariadenia o ESF;

4.

oceňuje snahu o zjednodušenie, ktorú Európska komisia prejavila v návrhu legislatívneho balíka, a víta ustanovenia nedávno prijatých rozpočtových pravidiel týkajúcich sa všeobecného rozpočtu EÚ, ako napríklad využívanie paušálneho financovania, jednorazových platieb, či kratšie lehoty na platbu. Trvá na tom, aby bol na úrovni členských štátov prijatý ešte ambicióznejší pracovný program s cieľom zjednodušiť prístup k financovaniu z prostriedkov EÚ, pravidlá verejného obstarávania na celoštátnej úrovni a úrovni EÚ a mechanizmy podávania správ a kontroly;

5.

vyjadruje svoju silnú podporu tímu výboru REGI, ktorý vedie rokovania v trialógovom procese. Rád by pripomenul niektoré svoje zásadné postoje, ktoré sa zhodujú s postojmi EP, a dúfa, že bude možné zohľadniť ich aj v záverečnej verzii balíka:

6.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol tento legislatívny balík prijatý čo najskôr po odsúhlasení viacročného finančného rámca (VFR). Pripomína, že EÚ čelí závažnej hospodárskej a sociálnej kríze, a preto je obzvlášť naliehavé, aby sa zmluvy o partnerstve a operačné programy mohli začať uplatňovať v roku 2014, keďže len tak sa podarí využiť európske fondy, ktoré sú nevyhnutné pre investície a štrukturálne reformy v členských štátoch, regiónoch a mestách;

7.

pripomína, že diskusia o návrhu nariadenia o EZÚS by sa mala odlíšiť od celkového legislatívneho balíka k politike súdržnosti, a zdôrazňuje, že je potrebné toto nariadenie, ktoré nemá žiadny väčší vplyv na európsky rozpočet, schváliť bezodkladne a bez čakania na schválenie tohto balíka. Nariadenie by tak mohlo čo najskôr nadobudnúť platnosť a dať nový impulz pre vytváranie nových projektov EZÚS v bezpečnejšom právnom rámci;

8.

pripomína, že miestne a regionálne orgány sú si plne vedomé, že je potrebné zlepšiť výsledky politiky súdržnosti prostredníctvom lepšieho plánovania a využívania štrukturálnych fondov, najmä v kontexte súčasnej hospodárskej krízy a finančných obmedzení;

9.

viacročný finančný rámec s nižším objemom finančných prostriedkov než navrhla Európska komisia považuje za neprijateľný, pretože by to oslabilo hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európskej únie a jednotného trhu všeobecne práve v čase, keď je najviac potrebné posilniť ho. Pripomína preto svoju výzvu uvedenú v uznesení Výboru regiónov o prebiehajúcich rokovaniach o VFR (1), aby bol zostavený dôveryhodný viacročný rozpočet EÚ ako investičný nástroj v prospech všetkých členských štátov a regiónov EÚ aspoň v takej výške z hľadiska viazaných rozpočtových prostriedkov vyčíslených v percentách HND, v akej bol odsúhlasený pre súčasné programové obdobie rokov 2007 – 2013;

10.

návrh cyperského predsedníctva z 29. októbra 2012 znížiť rozpočet vyčlenený na politiku súdržnosti po roku 2013 však považuje za neprijateľný. Vyzýva preto členské štáty, aby prehodnotili rozpočtové obmedzenia a zachovali prinajmenšom súčasnú úroveň financovania;

11.

opätovne potvrdzuje, že na dosiahnutie cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovených v zmluve, ako aj v záujme kolektívneho záväzku splniť ciele stratégie Európa 2020, je potrebné zachovať silnú a ambicióznu politiku súdržnosti na úrovni EÚ. Znížením rozpočtu o viac ako 10 miliárd EUR, ako to navrhuje predsedníctvo Rady EÚ, by sa ešte viac prehĺbili rozdiely medzi rozvinutejšími a menej rozvinutými regiónmi a územiami, ako aj rozdiely v príjmoch medzi občanmi;

12.

trvá na tom, že krátenie prostriedkov na financovanie politiky súdržnosti by negatívne ovplyvnilo rozvoj jednotného trhu a investičné kapacity miestnych a regionálnych orgánov v oblastiach, ktoré majú pre budúcnosť Európy rozhodujúci význam, ako sú napríklad výskum, inovácia, vzdelávanie, podpora MSP, ekologické hospodárstvo a infraštruktúra, ktoré sú kľúčovými oblasťami pre vytváranie pracovných miest do budúcnosti. Domnieva sa, že v súčasnej situácii hospodárskej a sociálnej krízy by takéto škrty mohli ohroziť dlhodobé investície a budúci trvalo udržateľný rast ako aj úlohu Európy vo svete;

13.

pripomína, že právne akty, ktorými sa riadi politika súdržnosti, budú prvýkrát prijaté spolurozhodovacím legislatívnym postupom, v súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, čo znamená, že členské štáty a Európsky parlament budú rozhodovať ako rovnocenní partneri;

14.

domnieva sa preto, ako to už uviedol aj vo svojom stanovisku na tému „Viacročný finančný rámec po roku 2013“ (2), že Rada by viaceré finančné otázky – napríklad spôsob prideľovania prostriedkov z fondov na národnej a regionálnej úrovni, obmedzenie výšky platieb, „záchrannú sieť“ a pod. – mala prediskutovať skôr v rámci rokovaní o legislatívnom balíku k politike súdržnosti než v rámci viacročného finančného rámca (VFR). Nesúhlasí s tým, že uvedené otázky sú súčasťou rokovacieho rámca Rady, a domnieva sa, že by ich ako oblasti spadajúce pod spolurozhodovací postup mala prediskutovať Rada pre všeobecné záležitosti. Okrem toho by mal byť Európsky parlament riadne zapojený do týchto diskusií Rady a mala by prebehnúť konzultácia s Výborom regiónov, aby sa zabezpečila účinná demokratická zodpovednosť. Pripomína, že VR si vyhradzuje právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ak Európska komisia nepredloží legislatívny návrh, ku ktorému sa bude môcť vyjadriť;

15.

ešte raz vyjadruje poľutovanie nad tým, že HDP/HND (a v menšej miere počet nezamestnaných) sú jedinými kritériami, ktoré určujú výšku prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré budú vyčlenené pre určitý región. Víta preto návrh klásť väčší dôraz na počet nezamestnaných v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako sa uvádza v návrhu záverov Európskej rady (verzia z 22. novembra 2012), v snahe vyvážiť význam HDP v spôsobe prideľovania prostriedkov a lepšie zohľadniť sociálny rozmer súdržnosti. Zároveň navrhuje, aby sa pri rozhodovaní o vyčlenení prostriedkov zo štrukturálnych fondov na úrovni členských štátov brali do úvahy aj iné demografické ukazovatele, ako napr. miera demografickej závislosti;

16.

Ako už zdôraznil predtým (3), mali by sa používať aj ďalšie doplňujúce ukazovatele, aby sa dali lepšie posúdiť sociálne a environmentálne potreby a výzvy (ako napríklad dostupnosť verejných služieb, zdravie, príjem na obyvateľa, mobilita a čisté životné prostredie). Rozdelenie týchto ukazovateľov na nižšej než regionálnej úrovni (Giniho indikátor) by mohlo byť súčasťou spôsobu prideľovania prostriedkov z fondov, aby sa dali lepšie posúdiť výzvy v oblasti územnej súdržnosti;

17.

domnieva sa, že na to, aby sa dali zohľadniť trendy v regionálnom rozvoji, by sa mal v rámci prideľovania prostriedkov v budúcnosti brať do úvahy vývoj HDP na obyvateľa za určité referenčné obdobie (na základe dostupných údajov z celej Únie za obdobie posledných troch rokov). To by prostredníctvom pružnejšieho prístupu umožnilo podporiť aj regióny, ktoré zaznamenali hospodársky pokles;

18.

žiada, aby bolo do zoznamu kritérií, podľa ktorých členské štáty prideľujú zdroje, začlenené „vážne a trvalé prírodné alebo demografické znevýhodnenie regiónov“. Pripomína, že najmä demografické kritériá, ako rozptýlenosť obyvateľstva, vyľudňovanie niektorých oblastí v regióne a starnutie obyvateľstva, môžu mať vážne dôsledky pre hospodársky rozvoj a náklady na verejné služby. Chváli Európsky parlament za jeho podporu v tejto otázke a žiada Radu, aby svoj postoj zosúladila s postojom EP;

19.

bez ohľadu na spôsob, ktorý bude zvolený, opätovne zdôrazňuje nasledujúce zásady:

20.

domnieva sa, že zásada doplnkovosti je kľúčovou zásadou pre účinnú politiku súdržnosti, bez ktorej by všetko úsilie vyvinuté v rámci európskej regionálnej politiky mohlo vyjsť nazmar;

21.

výbor je obzvlášť znepokojený tým, že predsedníctvo Rady EÚ pri svojich návrhoch týkajúcich sa regiónov vychádza z analýzy údajov za trojročné obdobie 2007 – 2009. V súčasnej kríze skresľujú údaje o relatívnom bohatstve regiónov vypočítané v uvedenom období skutočnú situáciu, pretože sa týkajú rokov hospodárskeho rastu. Poškodzuje to predovšetkým regióny, na ktoré mala/má kríza najväčšie dôsledky. Výbor preto víta zavedenie doložky o preskúmaní v roku 2016, zároveň však navrhuje, aby sa nad rámec záchrannej siete poskytla osobitná pomoc ako kompenzácia pre tie regióny, ktorých relatívne bohatstvo sa v dôsledku krízy znížilo a ktoré sa dostali do nevýhodnej východiskovej situácie vo vzťahu k iným regiónom ich kategórie;

22.

podporuje návrh maximálnej sadzby (2,5 %), ktorý bol uvedený v rokovacom rámci o VFR z 18. septembra 2012 a ktorý zohľadňuje dobiehanie členských krajín EÚ-12 a problémy s čerpaním prostriedkov, ktoré majú niektoré členské štáty v súčasnom programovom období. Odmieta preto zníženie (2,35 %) navrhované v záveroch Európskej rady z 22. novembra 2012. Pre členské štáty, ktoré vstúpili do Únie pred rokom 2013 a ktorých priemerný rast reálneho HDP v rokoch 2008 – 2010 bol nižší ako – 1 %, však navrhuje úroveň maximálnej sadzby, ktorá umožní rovnakú mieru záväzkov ako v súčasnom období rokov 2007 – 2013;

23.

podporuje návrh Komisie, pokiaľ ide o „záchrannú sieť“ vo výške aspoň dvoch tretín doterajšej podpory pre regióny, ktoré už nespadajú pod cieľ Konvergencia. Vyjadruje preto poľutovanie nad najnovšími návrhmi predsedníctva Európskej rady zredukovať záchrannú sieť pod túto úroveň;

24.

víta, že z dokumentov predsedníctva Rady EÚ v súvislosti s rokovacím rámcom o VFR bol nedávno stiahnutý tzv. mestský príspevok vo výške 4 EUR na osobu v mestách, ktoré majú aspoň 250 000 obyvateľov. Tento príspevok by finančne zvýhodňoval regióny s väčšími mestami, hoci rozdiel v rozvoji vidieckych a mestských oblastí je aj naďalej veľmi vysoký;

25.

rozhodne podporuje návrh Komisie zvýšiť prostriedky na európsku územnú spoluprácu na 11,8 miliardy EUR namiesto 8,7 miliardy EUR v tomto programovom období. Pripomína, že európska územná spolupráca je prínosom v oblasti európskej integrácie a územnej súdržnosti, pretože minimalizuje negatívne vplyvy hraníc, zlepšuje účinnosť politických opatrení, zlepšuje kvalitu života, posilňuje budovanie kapacít a podporuje dôveru a vzájomné porozumenie. Ľutuje preto, že v návrhu záverov Európskej rady z 22. novembra sa navrhuje 3-miliardové krátenie tejto položky a znovu zavádza požiadavka maximálnej vzdialenosti 150 km pre cezhraničnú spoluprácu v prípade námorných hraníc. Víta však skutočnosť, že sa v návrhu záverov Rady v súlade s požiadavkou VR a postojom EP zohľadnila potreba zvýšiť mieru spolufinancovania programov v oblasti európskej územnej spolupráce na 85 %;

26.

opätovne potvrdzuje, že rozhodne odmieta makroekonomickú podmienenosť, najmä pokiaľ ide o pozastavenie alebo zrušenie čerpania prostriedkov z fondov spoločného strategického rámca ako sankcie za nedodržanie paktu stability a rastu, keďže by to mohlo vážne postihnúť regionálne a miestne orgány, ktoré nenesú zodpovednosť za to, že ich členský štát nesplnil príslušné požiadavky;

27.

víta podporu Európskeho parlamentu v tejto otázke a dúfa, že sa rokovaciemu tímu v rámci trialógu podarí presvedčiť členské štáty, aby stiahli všetky opatrenia súvisiace s makroekonomickou podmienenosťou v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach;

28.

opätovne potvrdzuje, že podporuje čiastočné prepojenie fondov spoločného strategického rámca a nové hospodárske riadenie EÚ, vďaka čomu bude možné zmeniť a doplniť zmluvy o partnerstve a operačné programy na základe špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, ale zásadne odmieta možnosť čiastočného alebo úplného pozastavenia platieb;

29.

opätovne zdôrazňuje svoj odmietavý postoj k „výkonnostnej rezerve“ odmeňujúcej najúspešnejšie regióny, keďže tento mechanizmus by mohol vedúcich politických činiteľov nabádať, aby si stanovovali veľmi skromné a ľahko dosiahnuteľné ciele, s úmyslom dostať sa takto k dodatočným prostriedkom, a mohlo by to podnecovať rozvoj neambicióznych projektov a odrádzať od inovácií. Podporuje preto postoj Európskeho parlamentu a dúfa, že Rada svoje stanovisko k tejto otázke zmení. Pripomína svoj návrh vytvoriť automaticky z nevyužitých prostriedkov „flexibilnú rezervu“, ktorá by sa mohla využiť na financovanie experimentálnych iniciatív. Táto rezerva by mohla byť pre oba zákonodarné orgány kompromisným riešením;

30.

plne súhlasí s požiadavkou na nový riadiaci rámec zameraný na výsledky, a teda aj s významom, ktorý sa pripisuje meraniu výkonnosti. Domnieva sa však, že sú potrebné flexibilné pravidlá, ktoré umožnia posúdiť výsledky v kontexte konkrétnej hospodárskej situácie každého regiónu. Okrem toho opakuje, že je proti akýmkoľvek finančným sankciám v súvislosti s výkonnostným rámcom;

31.

zasadzuje sa za úplné uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia a silnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do prípravy politiky súdržnosti, rokovaní o nej a jej uplatňovania v budúcom programovom období;

32.

víta návrh Európskeho parlamentu, aby mali miestne a regionálne orgány so zreteľom na zásadu subsidiarity pri vypracúvaní zmlúv o partnerstve a operačných programov rovnaké postavenie ako národné vlády;

33.

očakáva, že miestne a regionálne orgány budú v plnej miere zapojené do navrhovania zmlúv o partnerstve v snahe zohľadniť prístup „zdola nahor“ a integrovaný prístup k stratégiám regionálneho rozvoja. Vyzýva členské štáty, aby začali pracovať na strategickom plánovaní politiky súdržnosti, aby boli pripravené začať plánovať využívanie prostriedkov z fondov spoločného strategického rámca od 1. januára 2014. V tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby podrobnejšie monitorovala vypracúvanie týchto zmlúv a zabránila prístupu „zhora nadol“ a sektorovému prístupu k plánovaniu využitia prostriedkov;

34.

podporuje preto návrh Európskej komisie vypracovať, prvý raz v histórii, kódex správania EÚ pre partnerstvo. Vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada odmieta tento nástroj, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu partnerstiev vo všetkých členských štátoch, a žiada členské štáty, ktoré tomuto kódexu nie sú naklonené, aby prehodnotili svoj postoj, keďže tak môžu vyvolať dojem, že nie sú ochotné spolupracovať s legitímnymi partnermi;

35.

zdôrazňuje, že jednoznačne súhlasí s vytvorením novej kategórie „prechodných regiónov“ a podporuje Európsky parlament v prebiehajúcich medziinštitucionálnych rokovaniach. Vyzýva predsedníctvo Rady EÚ, aby už do konca rokovaní nezmenilo svoj postoj k tejto otázke, keďže vytvorenie tejto novej kategórie pomôže pri dosahovaní cieľa územnej súdržnosti, keďže sa všetkým regiónom poskytne vyrovnanejšia podpora;

36.

víta návrh Európskeho parlamentu vytvoriť ďalšiu „záchrannú sieť“ vo výške štyroch pätín podpory vyčlenenej na obdobie rokov 2007 – 2013 pre ostrovné štáty s jediným regiónom, ktoré mali v roku 2013 nárok na podporu z Kohézneho fondu, ako aj pre najvzdialenejšie regióny, ktoré po roku 2013 už nebudú spadať do kategórie menej rozvinutých regiónov;

37.

pripomína potreby najvzdialenejších a riedko osídlených regiónov a špecifické výzvy, ktorým musia čeliť, a žiada, aby pre ne boli vyčlenené dostatočné a primerané finančné prostriedky, aby mohli dosiahnuť ciele v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a lepšie sa začleniť do jednotného trhu. Víta preto zvýšenie podpory pre najvzdialenejšie regióny (z 20 na 30 EUR na obyvateľa), ako sa uvádza v návrhu záverov Európskej rady z 22. novembra 2012;

38.

zdôrazňuje, že v Lisabonskej zmluve pribudla k cieľom politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti aj súdržnosť územná, a poukazuje na skutočnosť, že v správe výboru EMPL k návrhu nariadenia o ESF sa vôbec nespomína tento územný rozmer a ani regióny čeliace priemyselným zmenám, ostrovné, riedko osídlené, horské alebo najvzdialenejšie regióny;

39.

víta pružnejší prístup k tematickej koncentrácii v stratégii Európa 2020, na ktorom sa ako na kompromisnom riešení dohodli Európsky parlament a Rada. Pripomína hlavné politické ciele zmluvy (hospodárska, sociálna a územná súdržnosť) a nevyhnutnosť lepšie zohľadniť národné a regionálne rozdiely a výzvy, čo podporili aj oba zákonodarné orgány;

40.

víta rozšírenie tematických cieľov a investičných priorít, ako to uviedol Európsky parlament vo svojich dokumentoch pre mandát týkajúci sa návrhov nariadenia o EFRR a nariadenia o európskej územnej spolupráci, ako aj v kompromisných návrhoch, ktoré prijalo predsedníctvo Rady EÚ k bloku o tematickej koncentrácii, ale upozorňuje na to, že je dôležité aj naďalej venovať maximálnu pozornosť otázkam zhodnotenia kultúrneho dedičstva a rozvoja cestovného ruchu. Ľutuje však, že v správe výboru EMPL o ESF sa, na rozdiel od návrhov VR, nenavrhuje znížiť percentuálne podiely koncentrácie, ktoré navrhla Európska komisia;

41.

osobitne víta postoj Európskeho parlamentu v súvislosti s rozšírením oblasti IKT na všetky regióny, tak aby zahŕňala základnú infraštruktúru, ľutuje však, že sa Rada k tejto téme vôbec nevyjadrila. Žiada preto členské štáty, aby prehodnotili svoj postoj k tejto otázke, keďže v mnohých odľahlých vidieckych oblastiach ešte stále chýbajú vysokorýchlostné siete IKT, a to aj v rozvinutejších regiónoch;

42.

víta skutočnosť, že Rada zrušila tematické zameranie nariadené Európskou komisiou, ktoré sa týkalo prideľovania osobitných príspevkov pre najvzdialenejšie regióny v nariadení o EFRR, a dúfa, že Európsky parlament v rámci aktuálnych medziinštitucionálnych rokovaní zmení svoj rokovací mandát, pokiaľ ide o tento bod, a prikloní sa k postoju Rady;

43.

prízvukuje, že miestne a regionálne orgány sú (a aj naďalej musia zostať) hlavnými aktérmi pri plánovaní a uplatňovaní operačných programov ESF, a preto odmieta úvahy obsiahnuté v správe výboru EMPL, podľa ktorých by členské štáty mali zostať „hlavnými spojovacími článkami“ pre všetky politiky ESF vzhľadom na význam vnútroštátnej politiky zamestnanosti;

44.

opätovne žiada, aby sa v nariadení o ESF spomenuli oblasti s prírodným a demografickým znevýhodnením, podobne ako sa na ne odkazuje v článku 10 návrhu nariadenia o EFRR, ako aj najvzdialenejšie regióny. Zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť územnú spoluprácu v rámci ESF tak, aby okrem nadnárodnej spolupráce zahŕňala aj cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu;

45.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záveroch Európskej rady z 22. a 23. novembra bolo navrhnuté znížiť rozpočet na program potravinovej pomoci pre ľudí v núdzi (2,1 namiesto súčasných 2,5 miliardy EUR). Vyzýva, aby sa tento program jasne oddelil od ESF, a trvá na tom, aby sa vyčlenili primerané prostriedky presunuté z okruhu 2 VFR (SPP);

46.

víta a podporuje návrh cyperského predsedníctva vytvoriť oficiálnu „Radu pre politiku súdržnosti“, ktorá by bola zložená z ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti. VR už dlho podporuje myšlienku takýchto oficiálnych stretnutí, ktoré by pomohli lepšie zviditeľniť túto oblasť politiky a zabezpečili sústavnú politickú diskusiu o politike súdržnosti. Chce sa aktívne zapájať do politických diskusií tejto oficiálnej Rady, keďže jej rokovania ovplyvnia záujmy miestnych a regionálnych orgánov EÚ, ktorých sa uplatňovanie politiky súdržnosti v praxi priamo týka a sú do neho zapojené;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa národným alebo regionálnym orgánom, ktoré zastávajú funkciu riadiacich orgánov, aj naďalej dáva za úlohu predbežne financovať investície. V terajšom období obmedzení zo strany finančných trhov to z finančného hľadiska predstavuje ťažkú úlohu. V prípade, že sa zásada predbežného financovania investícií presadí, Európska únia premárni jedinečnú príležitosť poskytnúť finančné zdroje s cieľom priamej stimulácie hospodárstva a štrukturálnych zmien prostredníctvom vyšších záloh/preddavkov umožňujúcich financovanie takým tempom, aké je potrebné na dosiahnutie návratnosti prostriedkov;

48.

pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa riadenia a kontroly, nesúhlasí so spôsobom, akým sa pristupuje k dani z pridanej hodnoty, pretože sa obmedzuje jej oprávnenosť ako prevádzkového nákladu na veľmi špecifické prípady, čo by vo väčšine regiónov znemožnilo jej uznanie ako oprávneného výdavku. V praxi to znamená reálne zníženie miery spolufinancovania z fondov, ktoré môže dosiahnuť až 23 %;

49.

podporuje zachovanie pravidla N+3 v rámci programového obdobia 2014 – 2020;

50.

podporuje oprávnenosť DPH pre všetky kategórie výdavkov v prípade, že príjemcovia túto daň nemôžu získať späť.