EUR-Lex Ingång till EU-rätten

Tillbaka till EUR-Lex förstasida

Det här dokumentet är ett utdrag från EUR-Lex webbplats

Dokument 52011XP0291

Dohľad nad stavmi rozpočtov a dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordinácia ***I Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 23. júna 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (KOM(2010)0526 – C7-0300/2010 – 2010/0280(COD))

Ú. v. EÚ C 390E, 18.12.2012, s. 121–139 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 390/121


Štvrtok 23. júna 2011
Dohľad nad stavmi rozpočtov a dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordinácia ***I

P7_TA(2011)0291

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu prijaté 23. júna 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (KOM(2010)0526 – C7-0300/2010 – 2010/0280(COD)) (1)

2012/C 390 E/21

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[PDN 2]

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU (2)

k návrhu Komisie


(1)  Vec bola následne vrátená výboru podľa článku 57 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku (A7-0178/2011).

(2)  Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▐.


Štvrtok 23. júna 2011
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na článok 121 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) , by mala zahŕňať dodržiavanie hlavných zásad cenovej stability, zdravých verejných financií a menových podmienok a udržateľnej platobnej bilancie.

(2)

Pakt o stabilite a raste pôvodne tvorilo nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (2), nariadenie Rady (ES) č 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (3) a uznesenie Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu (4). Nariadenia (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97 boli v roku 2005 zmenené a doplnené nariadeniami (ES) č. 1055/2005 a (ES) č. 1056/2005. Okrem toho bola prijatá správa Rady z 20. marca 2005 s názvom Zlepšenie vykonávania paktu o stabilite a raste.

(3)

Cieľom Paktu o stabilite a raste sú zdravé verejné financie ako prostriedok posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a pevný udržateľný rast podporený finančnou stabilitou, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a zamestnanosti ▐ .

(4)

Preventívna časť Paktu o stabilite a raste vyžaduje, aby členské štáty dosiahli a udržali strednodobý rozpočtový cieľ a na tento účel predkladali programy stability a konvergenčné programy.

(4a)

Pre preventívnu časť Paktu o stabilite a raste by boli prínosom prísnejšie formy dohľadu s cieľom zabezpečiť súlad s rámcom Únie na koordináciu rozpočtov a jeho dodržiavanie v členských štátoch.

(5)

Obsah programov stability a konvergenčných programov, ako aj postup ich preskúmania treba ďalej rozvíjať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie so zreteľom na skúsenosti získané pri realizácii Paktu o stabilite a raste.

(5a)

V rozpočtových cieľoch programov stability a konvergenčných programov by sa mali výslovne zohľadňovať opatrenia prijaté v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík, usmerneniami členských štátov a Únie pre politiky zamestnanosti a vo všeobecnosti s programami reforiem jednotlivých členských štátov.

(5b)

Programy stability a konvergenčné programy by sa mali predložiť a posúdiť pred prijatím kľúčových rozhodnutí o vnútroštátnych rozpočtoch na nasledujúce roky. Z tohto dôvodu by sa mal stanoviť konkrétny termín na predloženie programov stability a konvergenčných programov. Vzhľadom na osobitosti rozpočtového roku Spojeného kráľovstva by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa dátumu predloženia jeho konvergenčných programov.

(5c)

Komisia by mala mať silnejšiu úlohu v postupe posilneného dohľadu, pokiaľ ide o posúdenia týkajúce sa jednotlivých členských štátov, monitorovanie, misie, odporúčania a varovania.

(5d)

Zo skúseností získaných počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie, ako aj z chýb urobených v danom období vyplýva potreba zlepšiť správu ekonomických záležitostí v Únii, ktorá by mala vychádzať z väčšej zodpovednosti jednotlivých členských štátov za spoločne dohodnuté pravidlá a politiky a z pevnejšieho rámca dohľadu nad národnými hospodárskymi politikami na úrovni Únie.

(5e)

Zlepšený rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal opierať o niekoľko vzájomne prepojených politík zameraných na udržateľný rast a zamestnanosť, ktoré musia byť vzájomne zosúladené, a to najmä o stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť s osobitným zameraním na rozvoj a posilnenie vnútorného trhu a podporu medzinárodného obchodu a konkurencieschopnosti, o účinný rámec prevencie a nápravy nadmerného schodku verejných financií (Pakt o stabilite a raste), o pevný rámec prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh, o minimálne požiadavky na vnútroštátne rozpočtové rámce, o posilnenú reguláciu finančného trhu a dohľad nad ním vrátane makroprudenciálneho dohľadu zo strany Európskeho výboru pre systémové riziká.

(5f)

Pakt o stabilite a raste a úplný rámec správy ekonomických záležitostí dopĺňajú a podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť. Vzájomné vzťahy medzi rôznymi oblasťami by však nemali umožňovať výnimky z ustanovení Paktu o raste a stabilite.

(5g)

Posilnenie správy ekonomických záležitostí by malo zahŕňať užšie a včasnejšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady podľa článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

(5h)

Programy stability alebo konvergenčné programy a národné programy reforiem by sa mali pripravovať koherentným spôsobom a malo by sa zosúladiť načasovanie ich predloženia. Tieto programy by sa mali predložiť Rade a Komisii. Tieto programy by sa mali zverejniť.

(5i)

Cyklus dohľadu nad politikou a jej koordinácie sa začína v rámci európskeho semestra začiatkom roka horizontálnym preskúmaním, v rámci ktorého Európska rada určí na základe údajov od Komisie a Rady hlavné výzvy, ktorým čelí Únia a eurozóna, a poskytne strategické usmernenia k politikám. V dostatočnom časovom predstihu pred začatím diskusie v Európskej rade začiatkom ročného cyklu dohľadu sa uskutoční diskusia aj v Európskom parlamente. Od členských štátov sa očakáva, že pri vytváraní programov stability alebo konvergenčných programov a národných programov reforiem zohľadnia horizontálne usmernenia Európskej rady.

(5j)

S cieľom posilniť vlastnú zodpovednosť jednotlivých členských štátov za Pakt o stabilite a raste by vnútroštátne rozpočtové rámce mali byť v súlade s cieľmi mnohostranného dohľadu v Únii a najmä so semestrom.

(5k)

V súlade s právnymi a politickými ustanoveniami každého členského štátu by národné parlamenty mali byť riadne zapojené do semestra a prípravy programov stability, konvergenčných programov a národných programov reforiem s cieľom zvýšiť transparentnosť, vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami. Ak je to vhodné, v rámci semestra sa konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby budú súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými ustanoveniami v rámci semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

(6)

Plnenie strednodobého rozpočtového cieľa stavu rozpočtu by členským štátom malo umožniť vytvorenie bezpečnej rezervy so zreteľom na referenčnú hodnotu 3 % HDP s cieľom zaistiť udržateľné verejné financie alebo rýchly pokrok smerom k udržateľnosti a zároveň zachovať priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potreby verejných investícií. Strednodobý rozpočtový cieľ by sa mal pravidelne aktualizovať na základe spoločne dohodnutej metodiky, pričom by sa primerane zohľadňovali riziká explicitných a implicitných záväzkov pre verejne financie uvedených v cieľoch Paktu o stabilite a raste.

(7)

Povinnosť dosiahnuť a naďalej plniť strednodobý rozpočtový cieľ sa musí uplatniť formou vymedzenia zásad postupu pri prispôsobovaní sa strednodobému cieľu . Tieto zásady by mali okrem iného zabezpečiť, aby sa neočakávané príjmy, konkrétne príjmy presahujúce bežne očakávané príjmy z hospodárskeho rastu, použili na zníženie dlhu.

(8)

Povinnosť dosiahnuť a udržiavať strednodobý cieľ by sa mala týkať rovnako zúčastnených členských štátov, ako aj nezúčastnených členských štátov ▐.

(9)

Dostatočný pokrok pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa by sa mal zhodnotiť na základe celkového posúdenia, ktoré bude zahŕňať analýzu výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, pričom referenčnou hodnotou bude štrukturálne saldo. Pokiaľ sa v tejto súvislosti strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahne , tempo rastu verejných výdavkov by zvyčajne nemalo prekročiť referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP , pričom zvýšenie nad rámec tohto pravidla sa vyváži diskrečným zvýšením príjmov štátu a diskrečné zníženie príjmov sa kompenzuje znížením výdavkov. Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP by sa malo vypočítať podľa spoločne odsúhlasenej metodológie. Komisia zverejní metódu výpočtu týchto projekcií a výsledné referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP. Mala by sa zohľadniť potenciálne veľmi vysoká variabilita investičných výdavkov, a to najmä v prípade malých členských štátov.

(9a)

Od členských štátov s úrovňou dlhu prekračujúcou 60 % HDP alebo so zreteľnými rizikami vzhľadom na celkovú udržateľnosť dlhu by sa malo vyžadovať rýchlejšie prispôsobenie sa strednodobým rozpočtovým cieľom.

(10)

Dočasný odklon od trendu prispôsobovania sa strednodobému cieľu by sa mal povoliť v prípade, že odklon vyplýva z neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu štátnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo EÚ ako celku v snahe napomôcť oživenie hospodárstva, pokiaľ to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte . Pri povoľovaní dočasného odklonu od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného trendu prispôsobovania sa tomuto cieľu by sa malo zohľadniť aj uskutočňovanie zásadných štrukturálnych reforiem, a to pod podmienkou zachovania bezpečnostnej rezervy s prihliadnutím na referenčnú hodnotu deficitu. Osobitná pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať systémovým dôchodkovým reformám, v prípade ktorých by mal odklon odzrkadľovať priame prírastkové náklady presmerovania príspevkov z verejne spravovaného piliera do plne financovaného piliera. Opatrenia, ktorými sa presúvajú aktíva z plne financovaného piliera späť do verejne spravovaného piliera, by sa mali považovať v podstate za jednorazové a dočasné, a preto by nemali byť zahrnuté do štrukturálneho salda používaného na posúdenie pokroku pri prispôsobovaní sa strednodobému rozpočtovému cieľu.

(11)

V prípade výraznej odchýlky od trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu by Komisia mala adresovať dotknutému členskému štátu varovanie ▐ , po ktorom by do jedného mesiaca nasledovalo preskúmanie situácie zo strany Rady a odporúčanie pre nevyhnutné opatrenia zamerané na prispôsobenie sa . V odporúčaní by sa mala stanoviť lehota najviac piatich mesiacov na riešenie danej odchýlky. Dotknutý členský štát by mal Rade podať správu o prijatých opatreniach. Ak dotknutý členský štát v lehote stanovenej Radou nevykoná vhodné opatrenia, Rada by mala prijať rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia, a podať o tom správu Európskej rade. Rozhodnutie by sa malo považovať za prijaté Radou, ak Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne o zamietnutí návrhu do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Súčasne môže Komisia odporučiť Rade, aby prijala revidované odporúčania. V prípade potreby môže Komisia vyzvať ECB, aby sa zúčastnila na dozornej misii v členských štátoch eurozóny a členských štátoch zapojených do systému ERM II. Komisia podá Rade správu o výsledku misie a prípadne môže rozhodnúť o uverejnení svojich zistení.

(12)

V záujme zachovania súladu s rámcom fiškálneho dohľadu Únie pre zúčastnené členské štáty treba zriadiť osobitný mechanizmus presadzovania na základe článku 136 ZFEÚ pre prípady, keď prevláda ▐ významná odchýlka od trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu .

(13)

Odkazy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 by mali zohľadňovať nové číslovanie článkov v ZFEÚ.

(14)

Nariadenie (ES) č. 1466/97 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1466/97 sa mení a dopĺňa takto:

-1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Toto nariadenie stanovuje pravidlá zahŕňajúce obsah, predkladanie, kontrolu a sledovanie programov stability a konvergenčných programov ako súčasti mnohostranného dohľadu vykonávaného Radou a Komisiou s cieľom včas predísť vzniku nadmerných deficitov verejných financií a posilniť dohľad nad hospodárskymi politikami a ich koordináciu, čím sa podporí dosahovanie cieľov Únie v oblasti rastu a zamestnanosti.“.

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Na účely tohto nariadenia:

a)

„zúčastnené členské štáty“ znamená členské štáty, ktorých menou je euro;

b)

„nezúčastnené členské štáty“ znamená členské štáty iné ako členské štáty, ktorých menou je euro.“.

1a.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-A

EURÓPSKY SEMESTER PRE KOORDINÁCIU HOSPODÁRSKYCH POLITÍK

Článok 2-a

1.     Na zabezpečenie užšej koordinácie hospodárskych politík a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov vykonáva Rada mnohostranný dohľad ako neoddeliteľnú súčasť európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2.     Súčasťou semestra je:

a)

sformulovanie hlavných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (hlavné usmernenia pre hospodárske politiky) a dohľad nad ich vykonávaním v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

sformulovanie a skúmanie vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti, ktoré musia členské štáty zobrať do úvahy v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ (usmernenia pre politiky zamestnanosti);

c)

predloženie a posúdenie programov stability alebo konvergenčných programov členských štátov v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

d)

predloženie a posúdenie národných programov reforiem členských štátov, ktoré podporujú stratégiu Únie pre rast a zamestnanosť a ktoré boli vytvorené v súlade s usmerneniami uvedenými v písmenách i) a ii) a podľa všeobecného usmernenia určeného členským štátom, ktoré vydali Komisia a Európsky parlament začiatkom ročného cyklu dohľadu;

e)

dohľad v záujme prevencie a nápravy makroekonomických nerovnováh podľa nariadenia (EÚ) č. …/2011 Európskeho parlamentu a Rady z … (5) o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (6)

3.     V priebehu semestra s cieľom zabezpečiť včasné a integrované politické poradenstvo o makrofiškálnych a makroštrukturálnych politických zámeroch adresuje Rada po posúdení týchto programov na základe odporúčaní vydaných Komisiou usmernenia členským štátom, ktoré v plnom rozsahu využívajú právne nástroje podľa článkov 121 a 148 ZFEÚ a podľa tohto nariadenia (EÚ) a nariadenia č. …/2011 (7) [o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh].

Členské štáty predtým, ako prijmú kľúčové rozhodnutia o vnútroštátnych rozpočtoch na nasledujúce roky, pri vypracúvaní svojich hospodárskych a rozpočtových politík a politík zamestnanosti náležite zohľadnia odporúčania, ktoré im boli adresované. Dosiahnutý pokrok by mala sledovať Komisia.

Ak členský štát nekoná podľa usmernení, ktoré mu boli doručené, môže to viesť k:

a)

ďalším odporúčaniam, aby prijal konkrétne opatrenia;

b)

varovaniu zo strany Komisie podľa článku 121 ods. 4 TFEÚ;

c)

opatreniam podľa tohto nariadenia, nariadenia (ES) č. 1467/97 a nariadenia (ES) č. …/2011 (8) [o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh].

Komisia vo zvýšenej miere sleduje vykonávanie opatrení a v rámci tohto sledovania môže vykonávať dozorné misie podľa článku -11 tohto nariadenia.

4.     Európsky parlament bude náležite zapojený do semestra s cieľom zvýšiť transparentnosť, vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť v súvislosti s prijímanými rozhodnutiami, najmä prostredníctvom hospodárskeho dialógu vedeného podľa článku 2ab tohto nariadenia. Ak je to vhodné, v rámci semestra sa konzultuje s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. V prípade potreby budú v súlade s ustanoveniami ZFEÚ a národnými právnymi a politickými ustanoveniami v rámci semestra zapojené v súvislosti s hlavnými politickými otázkami príslušné zainteresované strany, najmä sociálni partneri.

V súlade s článkom 121 ZFEÚ predseda Rady a predseda Komisie a prípadne predseda euroskupiny každoročne predložia Európskemu parlamentu a Európskej rade správu o výsledkoch mnohostranného dohľadu. Tieto správy by mali byť súčasťou hospodárskeho dialógu uvedeného v článku 2-ab tohto nariadenia.

1b.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 1-Aa

HOSPODÁRSKY DIALÓG

Článok 2-ab

 

    S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať predsedu Rady, Komisie a prípade predsedu Európskej rady alebo predsedu euroskupiny, aby sa zúčastnili na diskusii vo výbore o:

a)

informáciách, ktoré výboru poskytla Rada, o hlavných usmerneniach pre hospodársku politiku podľa článku 121 ods. 2 ZFEÚ;

b)

všeobecných usmerneniach určených členským štátom, ktorá vydala Komisia začiatkom ročného cyklu dohľadu;

c)

akýchkoľvek záveroch Európskej rady týkajúcich sa smerovania hospodárskych politík v súvislosti s európskym semestrom;

d)

výsledkoch mnohostranného dohľadu vykonávaného podľa tohto nariadenia;

e)

o akýchkoľvek záveroch Európskej rady týkajúcich sa smerovania mnohostranného dohľadu a jeho výsledkov;

f)

akomkoľvek preskúmaní vykonávania mnohostranného dohľadu na konci európskeho semestra;

g)

odporúčaniach Rady adresovaných členským štátom v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ v prípade výraznej odchýlky, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2 tohto nariadenia.

2.     Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže členskému štátu, ktorého sa týka odporúčanie Rady podľa článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2, ponúknuť možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

3.     Komisia a Rada pravidelne informujú Európsky parlament o uplatňovaní tohto nariadenia.“.

1c.

Článok 2a sa nahrádza takto:

„Každý členský štát má pre svoju rozpočtovú pozíciu odlišný strednodobý cieľ. Tieto strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty sa môžu líšiť od požiadavky pozície takmer vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, pričom poskytujú bezpečnostnú rezervu s ohľadom na 3 % hranicu pomeru schodku verejných financií k HDP. Strednodobé rozpočtové ciele zabezpečujú udržateľnosť verejných financií alebo rýchle napredovanie smerom k takejto udržateľnosti, pričom ponechávajú priestor na rozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na verejné investičné potreby.

Pri zohľadnení týchto faktorov sa pre členské štáty, ktoré prijali euro, a pre členské štáty zapojené do systému ERM2 strednodobé rozpočtové ciele špecifické pre jednotlivé štáty spresňujú v rámci vymedzeného rozsahu od -1 % HDP až po rovnováhu alebo prebytok, a to v cyklicky upravenom vyjadrení bez jednorazových a dočasných opatrení.

Strednodobý rozpočtový cieľ sa reviduje každé tri roky. Strednodobý rozpočtový cieľ členského štátu sa môže ďalej revidovať v prípade, že sa vykonáva štrukturálna reforma s výrazným vplyvom na udržateľnosť verejných financií.

Dodržiavanie strednodobého rozpočtového cieľa je súčasťou vnútroštátnych strednodobých rozpočtových rámcov v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice Rady 2011/…/EÚ z … (9) o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (10)

2.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý zúčastnený členský štát predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to vo forme programu stability, ktorý poskytuje základ pre udržateľnosť verejných financií, ktorá vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.“;

b)

v odseku 2 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a)

strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre všeobecné saldo verejných financií ako percentuálny podiel HDP, očakávaný trend pomeru verejného dlhu k HDP, plánovaný trend rastu verejných výdavkov vrátane zodpovedajúceho vyčlenenia prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä so zreteľom na podmienky a kritériá na určenie rastu výdavkov podľa článku 5 ods. 1 , plánovaný trend rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných príjmových opatrení;

aa)

informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím obyvateľstva a o podmienených záväzkoch, ako sú verejné záruky, ktoré môžu mať značný dosah na účty verejných financií;

ab)

informácie o súlade programu stability s hlavnými smermi hospodárskych politík a s národným programom reforiem;

b)

hlavné prognózy očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných vzťahujúcich sa na plnenie programu stability, ako sú štátne investičné výdavky, reálny rast HDP, zamestnanosť a inflácia;

c)

kvantitatívne posudzovanie prijímaných alebo navrhovaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priame dlhodobé pozitívne účinky na rozpočet , a to aj zvýšením potenciálneho udržateľného rastu;“;

ba)

vkladá sa tento odsek:

"2a.     Program stability je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnávajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami iných nezávislých subjektov. Výrazné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast externých predpokladov značne líši od hodnôt uvádzaných v prognózach Komisie.

Presný charakter informácií uvedených v písmenách a), aa), b), c) a d) je stanovený v harmonizovanom rámci vytvorenom Komisiou v spolupráci s členskými štátmi.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Informácie o trendoch salda verejných financií a miery zadlženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom trende rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, vhodne kvantifikovaných plánovaných diskrečných príjmových opatreniach a hlavných hospodárskych predpokladoch spomenutých v odseku 2 písm. a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.

4.     Každý program obsahuje informácie o tom, v akom štádiu v rámci vnútroštátnych postupov sa nachádza, najmä či bol program predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament príležitosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo varovanie a či parlament program schválil.“.

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

1.   Stabilizačné programy sa predkladajú raz ročne v apríli, podľa možnosti v strede apríla a najneskôr do 30. apríla. ▐

2.   Členské štáty uverejnia svoje stabilizačné programy.“

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1.   Na základe posúdenia Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené príslušnými členskými štátmi v ich stabilizačných programoch , posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je stabilizačný program založený, reálne, či sú trendy prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu primerané , pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú prijímané alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmto trendom dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu.

Rada a Komisia pri posudzovaní trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu preskúmajú , či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP. V prípade členských štátov , ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti , ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo nadmernému riziku udržateľnosti celkového dlhu Rada a Komisia preskúmajú , či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda rozpočtu bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. Rada a Komisia zohľadnia , či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže v hospodársky nepriaznivom období môže byť toto úsilie menšie. Zohľadnia sa predovšetkým neplánované príjmy a výpadky rozpočtu.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia , či je trend rastu verejných výdavkov spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s ▐ nasledujúcimi podmienkami:

a)

v prípade členského štátu, ktorý splnil strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejných financií v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečil vhodný trend prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, diskrečné zníženia príjmov verejných financií sú vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením iných príjmov verejných financií, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy EÚ plne hradené z fondov EÚ a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie referenčnej strednodobej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré cieľ už dosiahli, pod podmienkou udržania primeranej bezpečnostnej rezervy so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a za predpokladu, že sa stav rozpočtu v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia realizáciu hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnym vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia potenciálneho udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať dôchodkovej reforme, v rámci ktorej sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný, plne financovaný pilier. Členské štáty, ktoré realizujú takéto reformy, dostanú povolenie odchýliť sa od trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejných financií, pod podmienkou, že ▐ sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia navyše preskúmajú , či obsah stabilizačného programu pomáha dosiahnuť udržateľné a skutočné zblíženie v eurozóne, užšej koordinácii hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Európskej únie.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku sa môže členským štátom povoliť dočasný odklon od trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v treťom pododseku , pod podmienkou, že to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska .

2.   Rada preskúma stabilizačný program najneskôr do troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada a Komisia v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnievajú , že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na trend prispôsobovania sa strednodobému cieľu , vyzve vo svojom stanovisku príslušný členský štát, aby program upravil.“

5.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú realizáciu stabilizačných programov na základe informácií poskytnutých zúčastnenými členskými štátmi, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného závažného odklonu rozpočtu od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného trendu prispôsobovania sa tomuto cieľu ▐.

2.   Komisia v prípade závažnej zistenej odchýlky od trendu prispôsobovania sa strednodobému cieľu uvedenému v treťom pododseku článku 5 ods. 1) tohto nariadenia a v snahe predísť vzniku nadmerného deficitu zašle v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ ▐ príslušnému členskému štátu varovanie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa prijatia včasného varovania uvedeného v prvom pododseku preskúma situáciu a vychádzajúc z odporúčania Komisie, ktoré Komisia prijala na základe článku 121 ods. 4, prijme odporúčania pre potrebné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota na nápravu odchýlky nepresahujúca päť mesiacov. Lehota sa skráti na tri mesiace, ak sa Komisia vo svojom varovaní domnieva, že situácia je obzvlášť závažná a vyžaduje si bezodkladné opatrenia. Na návrh Komisie Rada odporúčanie zverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ príslušný členský štát podá Rade správu o opatreniach prijatých ako reakcia na odporúčanie.

Pokiaľ príslušný členský štát neprijme vhodné opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady podľa druhého pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade prijať rozhodnutie o tom, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou, pokiaľ Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodla o jeho zamietnutí do desiatich dní od jeho prijatia Komisiou. Komisia môže zároveň Rade odporučiť, aby prijala revidované odporúčanie podľa článku 121 ods. 4 o potrebných politických opatreniach. Rada predloží Európskej rade oficiálnu správu o prijatých rozhodnutiach.

Postup, ktorý začína odporúčaním Rady uvedeným v druhom pododseku a končí rozhodnutím Rady a zaslaním správy Európskej rade podľa štvrtého pododseku, netrvá dlhšie ako šesť mesiacov.

3.     Odchýlenie sa od strednodobého rozpočtového cieľa alebo trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, ako sa uvádza v článku 5 ods.1.

Pri posudzovaní toho, či je odchýlenie závažné, sa zohľadňujú predovšetkým tieto kritériá:

pri členskom štáte, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlenie predstavuje minimálne 0,5 % HDP v jedinom roku alebo priemerne prinajmenšom 0,25 % HDP ročne v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch; pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov sa posúdi, či celkový vplyv odchýlenia na saldo verejných financií predstavuje aspoň 0,5 % HDP v jedinom roku alebo kumulatívne za dva po sebe nasledujúce roky;

Odchýlenie sa od vývoja výdavkov sa nepovažuje za závažné, ak ▐ príslušný členský štát prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neplánovaných príjmov, a ak rozpočtové plány predložené v rámci stabilizačného programu neohrozujú tento cieľ v priebehu programového obdobia.

Rovnako sa odchýlenie neberie do úvahy , ak vyplýva z nezvyčajnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo EÚ ako celku, pod podmienkou, že to neohrozí udržateľnosť financií z dlhodobého hľadiska “.

6.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý nezúčastnený členský štát ▐ predkladá Rade a Komisii v pravidelných intervaloch podľa článku 121 ZFEÚ informácie potrebné na mnohostranný dohľad, a to formou konvergenčného programu, ktorý poskytuje nevyhnutný základ pre udržateľnosť verejných financií, a ktorý vedie k cenovej stabilite, silnému udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest.“

b)

v odseku 2 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a)

strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri prispôsobovaní sa tomuto cieľu pre saldo verejných financií ako percentuálny podiel HDP, očakávaný trend miery celkovej štátnej zadlženosti, plánovaný trend rastu verejných výdavkov, vrátane vyčlenenia zodpovedajúcich prostriedkov na tvorbu hrubého fixného kapitálu, najmä pri zohľadnení podmienok a kritérií na zabezpečenie rastu výdavkov podľa článku 9 ods. 1, plánovaný trend rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike a vyčíslenie plánovaných diskrečných opatrení na strane príjmov; strednodobé ciele menovej politiky, vzťah týchto cieľov k cenovej stabilite a stabilite výmenného kurzu a k dosiahnutiu udržateľného zbližovania;“

aa)

informácie o implicitných záväzkoch súvisiacich so starnutím populácie a podmienených záväzkov ako sú štátne záruky, ktoré môžu mať potenciálne veľký vplyv na účty verejných financií;

ab)

informácie o súlade stabilizačného programu so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti a národným programom reforiem;

b)

hlavné prognózy očakávaného hospodárskeho vývoja a dôležitých ekonomických premenných, ktoré sú dôležité z hľadiska realizácie konvergenčného programu, ako napríklad verejné investičné výdavky, rast reálneho HDP, zamestnanosť a inflácia;

c)

kvantitatívne posudzovanie navrhovaných alebo vykonávaných rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie cieľov programu zahŕňajúce analýzu nákladov a prínosov hlavných štrukturálnych reforiem, ktoré majú priamy dlhodobý pozitívny vplyv na rozpočet , a to aj prostredníctvom zvýšenia udržateľného rastu;“

ba)

vkladá sa nový odsek:

„2a.     konvergenčný program je založený na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári. Makroekonomické a rozpočtové prognózy sa porovnajú s najaktuálnejšími prognózami Komisie a v prípade potreby s prognózami ďalších nezávislých subjektov. Značné rozdiely medzi zvoleným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie sa opíšu a odôvodnia, najmä ak sa úroveň alebo rast vyčíslený vo vonkajších prognózach výrazne líšia od hodnôt, ktoré uvádza prognóza vypracovaná Komisiou.

Presná povaha týchto informácií uvedených v ods. 2 písm. a), aa), b) c) a d) sa stanoví v harmonizovanom rámci, ktorý Komisia vypracuje v spolupráci s členskými štátmi.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Informácie o trendoch salda verejných financií a miery zadlženosti, raste verejných výdavkov, plánovanom trende rastu príjmov štátu pri nezmenenej politike, plánovaných diskrečných opatreniach na strane príjmov , náležite vyčíslených, a hlavných hospodárskych predpokladoch spomenutých v odseku 2 písm. a) a b) sa predkladajú raz ročne a zahŕňajú predchádzajúci rok, bežný rok a najmenej tri nasledujúce roky.“

4.     Každý program obsahuje informácie o tom, v akom štádiu sa nachádza v rámci vnútroštátnych postupov, najmä či bol predložený národnému parlamentu a či mal národný parlament možnosť prerokovať stanovisko Rady k predchádzajúcemu programu alebo prípadne akékoľvek odporúčanie alebo varovanie, a či parlament program schválil.“.

7.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1.   Konvergenčné programy sa predkladajú raz ročne v apríli, podľa možnosti v strede apríla a najneskôr do 30. apríla.

2.   Členské štáty uverejnia svoje konvergenčné programy.“

8.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1.   Na základe posúdenia Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru Rada v rámci mnohostranného dohľadu podľa článku 121 ZFEÚ preskúma strednodobé rozpočtové ciele predstavené príslušnými členskými štátmi v ich konvergenčných programoch , posúdi, či sú ekonomické predpoklady, na ktorých je program založený, reálne, či sú trendy prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu primerané , pričom posúdi s tým súvisiaci vývoj miery zadlženia, a či sú vykonávané a/alebo navrhované opatrenia súvisiace s týmito trendmi dostatočné na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v priebehu hospodárskeho cyklu a na dosiahnutie udržateľného zbližovania.

Rada a Komisia pri posudzovaní trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu zohľadnia , či sa v hospodársky priaznivom čase vynakladá vyššie úsilie na prispôsobenie sa, keďže toto úsilie môže byť v hospodársky nepriaznivom období obmedzenejšie. Zohľadnia sa predovšetkým neplánované príjmy a výpadky príjmov. V prípade členských štátov , ktoré čelia vysokej úrovni zadlženosti , ktorá prekračuje 60 % HDP, alebo výraznému riziku z hľadiska udržateľnosti celkového dlhu Rada preskúma, či je ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení vyššie ako 0,5 % HDP. V prípade štátov, ktoré sú členmi systému ERM2, Rada a Komisia preskúmajú , či príslušný členský štát dosahuje primerané ročné zlepšenie cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení potrebné na splnenie strednodobého cieľa s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP.

Či je pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa dostatočný sa posúdi na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne saldo a analýza výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov. Na tento účel Rada a Komisia posúdia , či je trend rastu verejných výdavkov spolu s účinkom vykonávaných alebo plánovaných opatrení na strane príjmov v súlade s ▐ nasledujúcimi podmienkami:

a)

v prípade členského štátu, ktorý splnil strednodobý rozpočtový cieľ, neprekročí ročný rast výdavkov referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov;

b)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, ročný rast výdavkov neprekročí tempo pod referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP, okrem prípadov, keď je prekročenie vyvážené diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Veľkosť schodku tempa rastu výdavkov verejných financií v porovnaní s referenčným strednodobým tempom potenciálneho rastu HDP sa stanoví tak, aby sa zabezpečilo primerané prispôsobenie sa strednodobému rozpočtovému cieľu;

c)

v prípade členských štátov, ktoré dosiaľ nesplnili strednodobý rozpočtový cieľ, diskrečné zníženia príjmov verejných financií sú vyvážené buď znížením výdavkov, alebo diskrečným zvýšením iných príjmov verejných financií, alebo oboma spôsobmi.

Zo sumy výdavkov sa vylúčia výdavky na úroky, výdavky na programy EÚ plne hradené z fondov EÚ a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti.

Prekročenie referenčnej strednodobej hodnoty rastu výdavkov sa nepovažuje za porušenie referenčnej hodnoty, pokiaľ je plne kompenzované zvýšením príjmov zo zákona.

Referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP sa určí na základe výhľadových projekcií a spätných odhadov. Projekcie sa pravidelne aktualizujú. Komisia zverejní metódu výpočtu týchto projekcií a z toho vyplývajúce referenčné strednodobé tempo potenciálneho rastu HDP.

Pri vymedzení trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu pre členské štáty, ktoré tento cieľ zatiaľ nedosiahli, a pri povoľovaní dočasnej odchýlky od tohto cieľa pre členské štáty, ktoré cieľ už dosiahli, pod podmienkou udržania primeranej bezpečnostnej rezervy so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu a za predpokladu, že sa stav rozpočtu v programovom období vráti k strednodobému rozpočtovému cieľu, Rada a Komisia zohľadnia realizáciu hlavných štrukturálnych reforiem s priamym dlhodobým pozitívnymi vplyvom na rozpočet aj prostredníctvom zvýšenia udržateľného rastu, a teda s overiteľným vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať dôchodkovej reforme, v rámci ktorej sa zavádza systém viacerých pilierov, ktorý zahŕňa povinný, plne financovaný pilier. Členské štáty, ktoré realizujú takéto reformy, dostanú povolenie odchýliť sa od trendu prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu alebo od samotného cieľa, pričom odchýlka je odrazom rozsahu priameho dodatočného vplyvu reformy na saldo verejných financií, pod podmienkou, že ▐ sa zachová primeraná bezpečnostná rezerva so zreteľom na referenčnú hodnotu deficitu.

Rada a Komisia navyše preskúmajú , či obsah konvergenčného programu pomáha dosiahnuť udržateľné a skutočné zblíženie, užšej koordinácii hospodárskych politík a či sú hospodárske politiky príslušného členského štátu v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti členských štátov a Európskej únie. Okrem toho pri členských štátoch zapojených do mechanizmu ERM2 Rada preskúma, či obsah konvergenčného programu zaručuje bezproblémové zapojenie do mechanizmu výmenného kurzu.

V prípade nezvyčajnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, ktorá závažne vplýva na stav verejných financií alebo v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v Únii ako celku, sa môže členským štátom povoliť dočasný odklon od trendu prispôsobovania sa strednodobému cieľu uvedenému v treťom pododseku , pod podmienkou, že to neohrozí udržateľnosť financií zo strednodobého hľadiska .

2.   Rada a Komisia preskúmajú konvergenčný program najneskôr do troch mesiacov od jeho predloženia. Rada na základe odporúčania Komisie a po konzultáciách s Hospodárskym a finančným výborom podľa potreby prijme stanovisko k programu. Ak sa Rada v súlade s článkom 121 ZFEÚ domnieva, že ciele a obsah programu treba posilniť konkrétnym odkazom na trend prispôsobovania sa strednodobému rozpočtovému cieľu , vyzve vo svojom stanovisku príslušný členský štát, aby program upravil.“.

9.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   V rámci mnohostranného dohľadu v súlade s článkom 121 ods. 3 ZFEÚ Rada a Komisia monitorujú realizáciu konvergenčných programov na základe informácií poskytnutých členskými štátmi s výnimkou, ako aj posúdení Komisie a Hospodárskeho a finančného výboru, najmä na účely zistenia skutočného alebo predpokladaného výrazného odklonu stavu rozpočtu od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného trendu prispôsobovania sa tomuto cieľu ▐.

Rada a Komisia okrem toho monitorujú hospodárske politiky nezúčastnených členských štátov ▐ so zreteľom na ciele konvergenčných programov, aby zabezpečili , že ich politiky sú zamerané na stabilitu s cieľom predchádzať nezrovnalostiam reálneho výmenného kurzu a nadmerným výkyvom nominálneho výmenného kurzu.

2.   Komisia v prípade zistenej významnej odchýlky od trendu prispôsobovania sa strednodobému cieľa uvedeného v článku 9 ods. 1) treťom pododseku tohto nariadenia a v snahe predchádzať vzniku nadmerného deficitu adresuje v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ príslušnému členskému štátu varovanie.

Rada do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom Komisia prijala včasné varovanie uvedené v prvom pododseku, preskúma situáciu a na základe odporúčania Komisie vychádzajúceho z článku 121 ods. 4 prijme odporúčanie pre nevyhnutné politické opatrenia. V odporúčaní sa stanoví lehota najviac päť mesiacov na riešenie danej odchýlky. Táto lehota sa skráti na tri mesiace, ak Komisia vo varovaní dospeje k záveru, že situácia je mimoriadne vážna a vyžaduje si naliehavé opatrenia. Rada na návrh Komisie odporúčanie uverejní.

V lehote stanovenej Radou v odporúčaní podľa článku 121 ods. 4 ZFEÚ príslušný členský štát podá Rade správu o krokoch vykonaných na základe tohto odporúčania.

Ak príslušný členský štát neprijme primerané opatrenia v lehote stanovenej v odporúčaní Rady uvedenom v druhom pododseku, Komisia bezodkladne odporučí Rade, aby prijala rozhodnutie stanovujúce, že neboli prijaté žiadne účinné opatrenia. Pri prijímaní tohto rozhodnutia sa Rada uznáša bez toho, aby zohľadnila hlas člena Rady zastupujúceho príslušný členský štát. Súčasne môže Komisia odporučiť Rade, aby prijala revidované odporúčanie v zmysle článku 121 ods. 4 o nevyhnutných politických opatreniach. Rada predloží Európskej rade formálnu správu o prijatých rozhodnutiach.

Tento postup od odporúčania Rady uvedeného v druhom pododseku až po rozhodnutie Rady a správu Európskej rade v zmysle štvrtého pododseku nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov.

3.     Odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od primeraného trendu prispôsobovania sa tomuto cieľu sa vyhodnotí na základe celkového posúdenia zahŕňajúceho analýzu výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, pričom referenčnou hodnotou bude štrukturálne saldo, ako je stanovené článku 9 ods. 1.

Posúdenie otázky, či je daná odchýlka významná , by malo zahŕňať najmä tieto kritériá:

V prípade členského štátu, ktorý nesplnil strednodobý rozpočtový cieľ, sa pri posudzovaní zmeny štrukturálneho salda posúdi, či odchýlka predstavuje minimálne 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo minimálne priemerne 0,25 % HDP za rok v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch ; pri posudzovaní vývoja výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení sa posúdi, či má odchýlka celkový vplyv na saldo verejných financií vo výške najmenej 0,5 % HDP v jednom samostatnom roku alebo kumulatívne v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.

Odchýlka vo vývoji výdavkov sa nepovažuje za významnú , ak príslušný členský štát ▐ prekročil strednodobý rozpočtový cieľ, pričom sa zohľadňuje možnosť značných neočakávaných príjmov , a rozpočtové plány uvedené v konvergenčnom programe neohrozujú tento cieľ v období programu.

Rovnako sa odchýlka neberie do úvahy v prípade, že je dôsledkom neobvyklej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má zásadný vplyv na finančnú pozíciu štátnej správy, alebo v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo EÚ ako celku, a to za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť zo strednodobého hľadiska .“.

9a.

Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL 3A

ZÁSADA NEZÁVISLOSTI V ŠTATISTICKEJ OBLASTI

Článok 10a

S cieľom zaručiť, aby bol mnohostranný dohľad založený na spoľahlivých a nezávislých štatistických údajoch, členské štáty zabezpečia odbornú nezávislosť vnútroštátnych štatistických orgánov v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku, ktorý je ustanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (11). Toto si vyžiada minimálne:

a)

transparentné postupy prijímania a prepúšťania zamestnancov, ktoré musia byť založené len na kritériu odbornosti;

b)

prideľovanie rozpočtových prostriedkov, ktoré sa musí uskutočňovať na ročnom alebo viacročnom základe;

c)

dátum zverejnenia kľúčových štatistických informácií, ktorý musí byť určený s výrazným predstihom.

9b.

Vkladá sa tento článok:

„Článok -11

1.     Komisia zabezpečí stály dialóg s orgánmi členských štátov v súlade s cieľmi tohto nariadenia. Na tento účel Komisia organizuje najmä misie s cieľom posúdiť aktuálnu hospodársku situáciu v členskom štáte a zistiť akékoľvek riziká alebo ťažkosti spojené s plnením cieľov tohto nariadenia.

2.     V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahujú odporúčania vydané podľa článku 6 ods. 2 a článku 10 ods. 2, sa môže vykonávať posilnený dohľad na účely monitorovania na mieste. Príslušné členské štáty poskytnú všetky informácie potrebné na prípravu a realizáciu misií.

3.     Ak sa to týka členského štátu, ktorého menou je euro alebo ktorý je zapojený do mechanizmu ERM2, Komisia môže prípadne pozvať zástupcov Európskej centrálnej banky, aby sa zúčastnili na dozorných misiách.

4.     Komisia podá Rade správu o výsledku misie uvedenej v odseku 2 a prípadne môže rozhodnúť o uverejnení svojich zistení.

5.     Pri organizovaní dozorných misií uvedených v odseku 2 Komisia zašle svoje predbežné zistenia dotknutým členským štátom na pripomienkovanie“.

9c.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Preskúmanie

1.     Do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každých päť rokov Komisia zverejní správu o vykonávaní tohto nariadenia.

V tejto správe sa okrem iného hodnotí:

a)

účinnosť nariadenia,

b)

napredovanie pri zabezpečovaní užšej spolupráce v hospodárskych politikách a nepretržitej konvergencie hospodárskej výkonnosti členských štátov v súlade so ZFEÚ.

2.     V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

3.     Táto správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.“.

10.

Všetky odkazy na „článok 99“ sa v celom texte nariadenia nahrádzajú odkazmi na „článok 121“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)   Ú. v. EÚ C 150, 20.5.2011, s. 1 .

(2)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

(4)  Ú. v. ES C 236, 2.8.1997, s. 1.

(5)  

(+)

Číslo a dátum nariadenia.

(6)   Ú. v. EÚ L ….".

(7)  

(++)

Číslo nariadenia.

(8)  

(+)

Číslo nariadenia.

(9)  

(+)

Číslo a dátum smernice.

(10)   Ú. v. EÚ L ….“.

(11)   Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.“.


Upp