27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/11

—

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením týchto problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť; je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

—

trvá na tom, že politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií;

—

odporúča posilniť politiku EÚ v oblasti emisií, a to najmä tým, že revízia smernice NEC bude dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň koncentrácií pozadia; že sa urýchlene sprísnia normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice a tiež emisné normy pre ostatné mobilné zdroje; že sa odstráni rozdiel medzi emisnými normami EÚ a skutočnými emisiami vozidiel; a že sa znížia emisie z námornej a leteckej dopravy a emisie čpavku v poľnohospodárstve;

—

odporúča, aby sa v rámci revízie smerníc v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) predovšetkým znížil počet látok a cieľových a limitných hodnôt tým, že sa pozornosť sústredí na najznečisťujúcejšie látky a na ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov; skúma, či koncentrácia tuhých častíc a elementárny uhlík/sadza sú vhodnejšími ukazovateľmi a v akej forme ich možno prevziať do smernice; preskúmava využívanie priemernej ročnej limitnej hodnoty pre PM10 na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií; rozširuje možnosť ďalších odchýlok v spojitosti so znížením úrovní NO2 za špecifických podmienok; zavádza presnejšie pravidlá umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt.

Spravodajca

Cor LAMERS (NL/EĽS), primátor mesta Houten

Referenčný dokument

List podpredsedu Európskej komisie z 19. júla 2011

1.

berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť v roku 2013 celkovú revíziu európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia, súčasťou ktorej budú nové dlhodobé ciele na obdobie po roku 2020. Ide o veľmi rozsiahlu revíziu, ktorá zahŕňa tieto prvky:

2.

oceňuje, že Komisia požiadala Výbor regiónov o vypracovanie výhľadového stanoviska o budúcnosti politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia;

3.

konštatuje, že vzhľadom na to, že ide o výhľadové stanovisko (1) vo fáze zhromažďovania expertízy v rámci rozhodovacieho procesu EÚ, výbor sa v ňom zaoberá politicko-administratívnymi, aj technickými hľadiskami (odporúčania týkajúce sa právnych predpisov a návrhov na postup);

4.

konštatuje, že kvalita ovzdušia má vplyv na každodenný život a zdravie občanov v mestských aj vidieckych oblastiach. Pokiaľ ide o zlepšenie kvality ovzdušia, prioritne sa treba venovať zdraviu obyvateľstva a životnému prostrediu. Zároveň je potrebné usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rozvojom a bojom proti znečisteniu ovzdušia. Zlepšenie ochrany životného prostredia a zdravia môže súčasne poskytnúť aj hospodárske stimuly a znížiť hospodárske náklady spojené so zdravotnými problémami a ujmou na zdraví;

5.

vyjadruje radosť z toho, že kvalita ovzdušia sa v Európe výrazne zlepšila vďaka spojeným účinkom politiky EÚ v danej oblasti a opatreniam, ktoré prijali členské štáty (na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni). V posledných dvoch desaťročiach bolo možné pozorovať sústavné zlepšovanie. Výbor však vyjadruje znepokojenie nad nedávnym spomalením tohto pokroku;

6.

poukazuje na to, že znečistenie ovzdušia spôsobuje najväčšie problémy a ťažkosti v mestských aglomeráciách. Napriek všetkým opatreniam prijatým na miestnej a regionálnej úrovni, mnohé európske mestá a regióny nie sú schopné v určenej lehote dodržať limitné hodnoty stanovené pre tuhé častice (PM10, PM2,5) a oxid dusičitý (NO2). V dôsledku toho žije mnoho Európanov v oblastiach s nebezpečnou koncentráciou znečisťujúcich látok v ovzduší;

7.

okrem toho konštatuje, že znečistenie ovzdušia sa týka aj vidieckych oblastí a oblastí na okraji miest, pričom jeho dosah na životné prostredie, pestované plodiny a prírodu sa nesmie zanedbávať;

8.

potvrdzuje, že znečistenie ovzdušia je potrebné znižovať, zároveň je však potrebné zaručiť riadne fungovanie našich miest zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Vo väčšine členských štátov je osobná a nákladná motorizovaná cestná doprava (založená v prvom rade na využití nafty a benzínu) jednou z hlavných príčin priameho znečisťovania ovzdušia NO2, a preto je nevyhnutné postupovať účinnejšie ako doteraz, či už z hľadiska emisných noriem alebo z hľadiska regulácie dopravy;

9.

zastáva názor, že ústrednou otázkou v rámci revízie politiky EÚ v oblasti kvality ovzdušia musí byť hľadanie možností ako (teda prostredníctvom akého typu právnych predpisov a opatrení) môžu európske právne predpisy prispieť k zlepšeniu situácie. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť minimálne tieto aspekty: prístup založený na viacúrovňovom riadení, komplexný prístup a účinná implementácia právnych predpisov EÚ v európskych mestách. Prioritou musí byť aplikovateľnosť európskej smernice a riešenie problémov spojených s implementáciou v mestách a regiónoch;

10.

pripomína, že riadenie musí byť významným aspektom pri vzniku novej legislatívy EÚ o kvalite ovzdušia. Znečisťovanie ovzdušia má cezhraničný aj národný rozmer, a preto si vyžaduje činnosť na všetkých úrovniach správy (európskej, štátnej, regionálnej a miestnej). Výbor odporúča použiť viacúrovňový prístup, pri ktorom každá úroveň správy prevezme svoju zodpovednosť a prijme také opatrenia, ktoré ako príslušná úroveň môže a musí prijať;

11.

zdôrazňuje, že v rámci vypracovania nových európskych právnych predpisov je potrebné uplatniť komplexný prístup. V čo najväčšej miere je potrebné predchádzať znečisťovaniu. Je nevyhnutné zistiť príčiny znečistenia a znižovať emisie pri zdroji takým spôsobom, ktorý je ekonomicky najefektívnejší a z hľadiska ochrany životného prostredia najvhodnejší;

12.

pripomína, že zlepšenie zdravia obyvateľstva si v EÚ vyžaduje ambicióznu politiku kvality ovzdušia. Politika obmedzovania imisií s limitnými hodnotami EÚ pre znečisťujúce látky sa samozrejme nezaobíde bez účinnej politiky obmedzovania emisií s opatreniami EÚ na ich obmedzovanie pri zdroji. Úroveň ambícií revidovanej smernice preto musí byť starostlivo zosúladená s úrovňou ambícií, pokiaľ ide o národné emisné stropy, a politikou EÚ na obmedzovanie emisií (pri zdroji). V tejto súvislosti výbor zastáva názor, že spojenie smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) s revíziou smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES) prispeje k zosúladeniu rozdielnych úrovní ambícií;

13.

domnieva sa, že tematická stratégia o znečistení ovzdušia prispela k tomu, že občania sú menej vystavení znečisťujúcim látkam v ovzduší a že sa zlepšila kvalita životného prostredia;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky opatrenia na zníženie emisií pri zdroji, ktoré boli oznámené v tematickej stratégií, boli účinne implementované. Najvýraznejšie nedostatky v súvislosti s uvedenými európskymi opatreniami na zníženie emisií pri zdroji boli zaznamenané v súvislosti s:

15.

poukazuje na to, že obce a regióny vyvíjajú značné úsilie na zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom opatrení, ako napr.:

16.

konštatuje, že európska politika by mala byť naďalej na všetkých úrovniach a vo zvýšenej miere podnecovaná najmä k znižovaniu objemu osobnej a nákladnej cestnej dopravy a k jej územnému a odvetvovému presunu. Je však treba poukázať na to, že dodržiavanie noriem stanovených pre PM10 a PM2,5, ako aj NO2, nie je možné zabezpečiť iba týmito opatreniami. Za tento stav sú vo veľkej miere zodpovedné tri hlavné dôvody: obmedzený vplyv, obmedzené možnosti konania a úzky manévrovací priestor (pozri body 17, 19 a 22);

17.

domnieva sa, že územné samosprávy majú z priestorového hľadiska jednotlivo len obmedzený vplyv na zlepšenie kvality ovzdušia na svojom území (prvá prekážka). Miestne a regionálne politiky sú zamerané na znižovanie emisií pochádzajúcich z miestnych zdrojov, pričom najmä koncentrácia jemných prachových častíc PM10, PM2,5 a koncentrácia ozónu v ovzduší zaznamenaných na danom území pochádza z veľkej časti práve z cezhraničných emisií a/alebo z emisií na vyššej ako regionálnej úrovni;

18.

konštatuje, že zistené vysoké koncentrácie pozadia spôsobené znečisťujúcimi látkami a v mnohých prípadoch nedostatočná implementácia a revízia smernice o národných emisných stropoch (smernica 2001/81/ES) môže obmedziť úspešnosť opatrení územných samospráv na dodržiavanie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Všetky emisie spolu (miestne, regionálne, národné a medzinárodné) prispievajú k takzvaným koncentráciám pozadia. Tieto koncentrácie pozadia môžu byť také vysoké, že aj malé miestne znečistenie dokáže spôsobiť priblíženie sa limitným hodnotám alebo ich prekročenie. V takýchto prípadoch majú príslušné mestá a regióny samozrejme len veľmi obmedzený vplyv;

19.

usudzuje, že miestne a regionálne orgány majú k dispozícii len obmedzené možnosti na prijímanie príslušných opatrení (druhá prekážka). Politiky realizované mestami sú zamerané na mobilitu, územné plánovanie a prijímanie osobitných opatrení zameraných na odstraňovanie neuralgických bodov. Územné samosprávy nemôžu prijímať takmer žiadne účinné opatrenia založené na charakteristických znakoch zdroja;

20.

oceňuje, že územné samosprávy pri vypracovaní svojich politík v oblasti kvality ovzdušia predvídali výhody, ktoré by mohli vyplývať z prijatia opatrení na zníženie emisií pri zdroji na úrovni EÚ. Pri spätnom pohľade je potrebné konštatovať, že málo ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji, ktorá okrem iného neumožnila vždy dosiahnuť plánované výsledky v európskej cestnej doprave (pozri časť D), je jedným z hlavných faktorov, ktoré sú zodpovedné za prekračovanie limitných hodnôt na miestnej a regionálnej úrovni;

21.

konštatuje, že ďalšie znižovanie koncentrácie na miestnej úrovni prijímaním opatrení výlučne na miestnej úrovni môže mať veľký vplyv na každodenný život a je spojené so značnými nákladmi. Obce a regióny však veľmi často nemajú k dispozícii prostriedky, ktoré sú na to potrebné, a nie vo všetkých členských štátoch majú na to formálnu právomoc. Okrem toho je medzinárodná a európska politika obmedzovania emisií pri zdroji nákladovo oveľa efektívnejšia;

22.

konštatuje, že územné samosprávy majú obmedzené právomoci (tretia prekážka). V mnohých členských štátoch žiaľ neexistujú žiadne podporné opatrenia na celoštátnej úrovni alebo sú tieto opatrenia nepostačujúce, čo ešte viac oslabuje činnosť miestnych a regionálnych samospráv. Nie všetky členské štáty napr. vypracovali národný plán pre kvalitu ovzdušia a vo všeobecnosti v tejto oblasti neuplatňujú integrovaný prístup záväzný pre všetky úrovne verejnej správy. V niektorých prípadoch vnútroštátne orgány odrádzajú, ba dokonca jednoducho zakazujú, aby miestne a regionálne správy prijímali doplnkové alebo prísnejšie opatrenia. Vo viacerých členských štátoch miestne samosprávy nemajú oprávnenie zriaďovať zóny s nízkymi emisiami, pretože táto právomoc je vyhradená pre celoštátne orgány. Aj pravidlá vnútorného trhu EÚ zužujú manévrovací priestor, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa dajú využiť v miestnych a regionálnych politikách. Vytváranie rozľahlých environmentálnych zón (napr. regionálnych) a uzatváranie ciest a mostov neustále bráni voľnému pohybu tovaru a služieb. Preto nie je možné ani zakázať na celoštátnej úrovni znečisťujúce vozidlá;

23.

poukazuje na to, že v jednotlivých členských štátoch sa pripravujú vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia presunúť finančné postihy za nedodržanie predpisov EÚ na obce a regióny. Od územných samospráv sa vyžaduje, aby dodržiavali limitné hodnoty s obmedzenými možnosťami a prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Orgány na európskej a celoštátnej úrovni majú k dispozícii oveľa rozsiahlejšie a účinnejšie nástroje. V prípade nedodržania limitných hodnôt musia preto členské štáty naďalej niesť zodpovednosť za platenie pokút. Výbor považuje za nespravodlivý akýkoľvek „presun“ finančných postihov na územné samosprávy a vyslovuje sa proti takémuto postupu;

24.

konštatuje, že trend potvrdzujúci spomalenie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia je v rozsiahlej miere dôsledkom nedostatočne ambicióznej politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji, ako aj nepostačujúcich opatrení prijímaných na celoštátnej úrovni. Na územné samosprávy sa v súvislosti s riešením problémov kladie veľká záťaž a zodpovednosť;

25.

okrem toho konštatuje, že členské štáty nepostupujú v boji proti znečisteniu ovzdušia dostatočne koordinovane. Informačné a výstražné prahy sú v susediacich krajinách rôzne, v prípade veľkého znečistenia výmena informácií medzi členskými štátmi v reálnom čase neprebieha organizovane a akčné plány vo veľkých oblastiach znečistenia, ktoré sú pre viaceré štáty spoločné, nie sú vzájomne skoordinované;

26.

zdôrazňuje, že žiadna úroveň správy nemôže sama vyriešiť problémy týkajúce sa kvality ovzdušia, ani realizovať politiku EÚ. Je potrebné, aby sa uplatňoval prístup na viacerých úrovniach, kde sa každá úroveň vlády (európska, národná, regionálna a miestna) ujme svojej zodpovednosti a schváli opatrenia, ktoré môžu a musia byť prijaté na jej úrovni;

27.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú čiastočne závislé od opatrení na zníženie emisií pri zdroji prijímaných na celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ktoré znižovaním emisií v zásadnej miere prispievajú k znižovaniu koncentrácie pozadia. Na základe takýchto ustanovení budú môcť územné samosprávy nanovo formulovať svoje vlastné politiky v danej oblasti, napr. sprísnením podmienok prístupu k chráneným prírodným oblastiam;

28.

zastáva názor, že uplatňovanie právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia nie je len otázkou právnej implementácie (transpozície do právnych predpisov členských štátov). Výbor odporúča, pokiaľ to umožňujú verejné orgány príslušného členského štátu, vypracovať národné a/alebo federálne plány kvality ovzdušia a/alebo programy znižovania emisií, ktoré by boli založené na integrovanom a koordinovanom prístupe a zohľadňovali nadnárodné aspekty tohto problému, ktorý treba riešiť. Výbor podporuje viacúrovňový prístup a poukazuje na vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné plány a programy (2). Podporuje sa tým synergia a zosúladenie národných, regionálnych a miestnych opatrení;

29.

oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na to, aby sa pozornosť upriamila na konkrétne osvedčené postupy miestnych a regionálnych orgánov a žiada, aby sa pokračovalo v tejto politike;

30.

pripúšťa, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť s rozvojom na medzinárodnej úrovni a zdôrazňuje, že emisné stropy zavedené v rámci revízie protokolu z Göteborgu musia byť doplňujúcim prvkom revízie európskej smernice o národných emisných stropoch (2001/81/ES);

31.

zastáva názor, že je dôležitá súdržnosť a súčinnosť medzi opatreniami týkajúcimi sa rôznych znečisťujúcich látok. Z tohto pohľadu má kľúčový význam uplatňovanie integrovaného prístupu k politike EÚ v oblasti kvality ovzdušia, pričom je potrebné zohľadniť aj iné oblasti činnosti, ako je klíma, priemysel, doprava, bývanie a energetika. Vytvorenie udržateľnej politiky dopravy a zavedenie udržateľných foriem výroby a spotreby energie môže viesť k výraznému zníženiu znečistenia ovzdušia;

32.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že pravidelne chýba synergia jednotlivých opatrení. Opatrenia, ktoré majú pozitívny vplyv v jednej oblasti, môžu v inej oblasti pôsobiť negatívne. Pribúdajúce využívanie biomasy, napríklad bionafty v malých zariadeniach, môže spôsobiť vyššie emisie sadzí, čo je rizikom pre kvalitu ovzdušia a zdravie obyvateľstva. Pribúdanie vozidiel poháňaných motorovou naftou môže spôsobiť zníženie emisií CO2, ale má negatívny vplyv na emisie tuhých častíc. Techniky na znižovanie emisií tuhých častíc môžu mať zasa negatívny vplyv na emisie NO2 vozidiel poháňaných motorovou naftou, čím sa spomalí klesajúci trend pri koncentráciách NO2. Zintenzívnená integrácia jednotlivých oblastí politiky musí takýmto negatívnym účinkom predchádzať a treba sa snažiť o to, aby v každej oblasti politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci, alebo aspoň stanoviť kritériá, na základe ktorých by bolo možné uprednostňovať jeden cieľ pred druhým;

33.

konštatuje, že by bolo účelné spojiť politiku na zlepšovanie kvality ovzdušia s politikou na podporu využívania alternatívnych zdrojov energie. Využitie alternatívnych zdrojov energie (napr. zariadenia na využívanie geotermálnej energie, slnečné kolektory a pod.) by v zásadnej miere prispelo k zlepšeniu kvality ovzdušia;

34.

upozorňuje na to, že nedošlo k integrácii politických opatrení na boj proti klimatickým zmenám a opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Kvalita ovzdušia má vo všeobecnosti pozitívny vplyv na riešenie problému zmeny klímy. Vplyv klimatickej politiky na znečistenie ovzdušia je však obmedzený, pretože klimatická politika má vlastnú dynamiku a takisto vlastné načasovanie. Klimatická politika je viac zameraná dlhodobo, kým politika kvality ovzdušia je zameraná krátkodobo a strednodobo;

35.

zastáva názor, že kvalita ovzdušia a politika týkajúca sa environmentálneho hluku majú veľký synergický potenciál, predovšetkým keď sa dá dosiahnuť zníženie premávky, a že aj tu sa treba snažiť o to, aby v oboch oblastiach politiky nastala situácia, pri ktorej získajú všetci (4);

36.

požaduje, aby sa zaznamenávanie emisií a imisií rozšírilo prostredníctvom tzv. integrovaného monitorovania, ktoré bude zahŕňať navzájom zosúladené zaznamenávanie a vyhodnocovanie emisií, rozšírenie škály látok, a to vždy, ak sa riadne dokáže, že skutočne majú vplyv na zdravie ľudí alebo na životné prostredie, alebo, v prípade vyhodnocovania, aby sa obmedzilo na sledovanie modelovaním, a vytváranie modelov šírenia, ako aj zaznamenávanie znečistenia a pôsobenia v čase a priestore, avšak výslovne len vtedy, ak to nepovedie k príliš veľkému zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

37.

zdôrazňuje, že súdržnosť a súčinnosť politík v oblasti imisií (limitné hodnoty EÚ) a emisií (opatrenia prijaté Európskou úniou na zníženie emisií pri zdroji) majú zásadný význam. Imisie sú totiž dôsledkom úrovní emisií, ich lokalizácie, prenosu a prípadne podmienok ich šírenia. Ambiciózna politika zameraná na zníženie emisií môže byť okrem toho najúčinnejším nástrojom na zníženie imisií (úrovne koncentrácie);

38.

konštatuje, že ambiciózna politika EÚ realizovaná v oblasti imisií nebola automaticky spojená s ambicióznou politikou v oblasti emisií, v dôsledku čoho medzi obidvomi politikami vznikla nerovnováha, a preto problémy so zavádzaním v mnohých európskych veľkých mestách (pozri časť B) a meškania v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia sú v rozsiahlej miere spôsobené nesúladom medzi politikami EÚ v oblasti imisií a emisií, ktorými by sa preto bolo potrebné zaoberať pri koncipovaní všetkých budúcich politík a opatrení v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť ich vyváženosť:

39.

potvrdzuje, že nové ciele týkajúce sa želanej kvality ovzdušia (posilnenie limitných hodnôt) musia byť realistické a realizovateľné, to znamená, že ich musia dopĺňať opatrenia (na zníženie emisií pri zdroji), pomocou ktorých dôjde k účinnému zníženiu emisií v celej Únii. Politika EÚ v oblasti imisií a emisií musí byť prepojená. Na to je potrebné, aby sa počas vypracovávania politiky vychádzalo z rovnakej úrovne ambícií a zo zosúladených časových plánov politiky EÚ v oblasti znižovania emisií pri zdroji a imisií (pozri predchádzajúci bod). Výbor takisto žiada, aby sa venovala pozornosť fáze implementácie, počas ktorej môže vzniknúť situácia, že sa neprijmú niektoré opatrenia na zníženie emisií pri zdroji oznámené v revidovanej tematickej stratégii, alebo ak tieto opatrenia v praxi nevedú k cielenému zníženiu emisií (v súlade s ustanoveniami politiky v oblasti emisií). Výbor navrhuje, aby v takej situácii urobila Európska komisia kompenzačné opatrenia, ktorými sa môže predísť tomu, že opäť vznikne dnešný nesúlad medzi politikou v oblasti emisií a imisií, pre ktorý by regionálne a miestne orgány znova stáli pred nesplniteľnými úlohami;

40.

v súlade s požadovanou väzbou medzi obomi politikami navrhuje tento časový plán na vypracovanie európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia:

41.

konštatuje, že znečistenie ovzdušia je v prvom rade spôsobené cestnou a leteckou dopravou, lodnou dopravou, vykurovaním, domácnosťami, priemyslom a veľkochovmi. Ambiciózna politika na zníženie emisií pri zdroji je teda nevyhnutná (5). V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť, že motorizovaná cestná doprava je jedným z najväčších priamych zdrojov znečistenia v mestských oblastiach;

42.

pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, pozitívne hodnotí ambíciu uvedenú v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ – COM(2011) 144 final. V záujme toho, aby sa dosiahla úroveň kvality ovzdušia, o ktorú je potrebné sa usilovať, však Výbor podporuje vypracovanie európskeho akčného plánu s priebežnými cieľmi, konkrétnymi opatreniami (ako sú napr. opatrenia EÚ na zníženie emisií pri zdroji) a časovým plánom pre hodnotenie (6);

43.

vyzýva EÚ, aby sa okrem zníženia emisií z každého jednotlivého mobilného alebo stacionárneho zdroja systematickejšie ako doteraz venovala aj zníženiu celkového množstva jednotlivých zdrojov. Takéto opatrenia súvisiace s množstvom boli doteraz vo veľkej miere ponechané na obce a regióny. Príspevok EÚ by sa najprv mohol týkať nasledujúcich opatrení:

44.

zastáva názor, že základom politiky EÚ v oblasti emisií musia byť normy (a činnosti zamerané na ciele, doplnené o príslušné právne predpisy), aby sa nebránilo ďalším technologickým inováciám;

45.

odporúča zaviesť princíp prevencie podobný rámcovým predpisom v oblasti odpadu, ktorý umožní zodpovedajúcim spôsobom hospodáriť so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii;

46.

poukazuje na to, že rozšírené prekračovanie limitných hodnôt emisií NO2 do veľkej miery vyplýva z toho, že EÚ nedostatočne alebo neskoro zaviedla obmedzenia emisií (pre motorové vozidlá), a odporúča preto, aby sa urýchlene sprísnili normy EURO pre vozidlá, pokiaľ ide o NO2/NOx a tuhé častice. Je dôležité, aby sa dôsledne dodržiavali lehoty stanovené pri zavedení noriem EURO 6;

47.

takisto odporúča, aby sa sprísnili emisné normy pre ostatné mobilné zdroje, ako sú okrem iného terénne zariadenia (off-road), inštalácia filtrov do vozidiel už v premávke (retrofit) alebo aktualizácia európskych noriem pre motocykle;

48.

zdôrazňuje rozdiel medzi právnymi predpismi EÚ a skutočnými emisiami vozidiel. Normy EURO 5 boli (a sú) ambiciózne. Napriek tomu sa táto skutočnosť neprejavila vo výraznom znížení znečistenia ovzdušia. Hlavným dôvodom tohto stavu je rozdiel, ktorý existuje medzi právnou realitou právnych predpisov EÚ a skutočnými emisiami vozidiel na cestách. Od zavedenia normy EURO 3 pre nákladné vozidlá sa jasne preukázalo, že emisie vznikajúce v reálnych dopravných podmienkach sú vyššie, ako sa očakávalo, a že tieto normy nezabezpečili predpokladané zníženie emisií. Rovnaký problém sa konštatoval v súvislosti s normou EURO 4 pre nákladné vozidlá so vznetovým motorom, normou EURO 5 pre osobné vozidlá so vznetovým motorom a, aj keď v menšom rozsahu, v súvislosti s emisiami oxidov dusíka pri osobných vozidlách. Aby tieto ambiciózne právne predpisy EÚ priniesli výsledky, musí norma EURO 6, ktorá sa vzťahuje na emisie vozidiel počas skúšobného cyklu, vo väčšej miere zodpovedať skutočným emisiám počas priemernej jazdy v meste;

49.

upozorňuje tiež na skutočnosť, že novo dodávané nákladné vozidlá sa v praxi pravidelne technicky upravujú, čo znamená, že v reálnych podmienkach dochádza k vyšším emisiám oxidov dusíka a tuhých častíc, než by sa dalo očakávať na základe testu typového schvaľovania. Pri zavedení noriem EURO 6 pre nákladné vozidlá je potrebné takémuto postupu v maximálnej možnej miere zabrániť a postihovať ho. S cieľom predísť tomuto problému výbor žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sprísnili právne predpisy, schvaľovanie nákladných vozidiel a príslušné inšpekcie. Rovnako je nevyhnuté preskúmať, či by v budúcnosti nebolo možné podobné úpravy technicky znemožniť;

50.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť ťažkým vozidlám (autobusy a nákladné vozidlá), ktoré vo všeobecnosti spôsobujú najväčšie znečistenie. Aj vozidlá strednej triedy (najmä zásobovacie vozidlá) produkujú jednoznačne viac oxidov dusíka ako priemerné vozidlá. V rámci politiky EÚ v oblasti emisií by sa preto mala venovať zvláštna pozornosť sprísneniu emisných noriem pre ťažké vozidlá a vozidlá strednej triedy, ale aj pre osobné vozidlá so vznetovým motorom, ktoré by mali sprevádzať vhodné opatrenia v oblasti riadenia obchodnej logistiky a na podporu a skvalitnenie miestnej verejnej dopravy;

51.

konštatuje, že opotrebovanie pneumatík, brzdových kotúčov a vozovky, ako aj opätovný rozptyl vznášajúcich sa jemných častíc prispieva k vysokej koncentrácii tuhých častíc a odporúča, aby sa v rámci európskeho rámcového programu pre výskum vypracovali štúdie o možnostiach zníženia tohto typu emisií. Okrem toho navrhuje, aby sa zostavila príručka osvedčených postupov, ktorá bude obsahovať odporúčania, ako viazať prach, aby sa predišlo opätovnému rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší;

52.

konštatuje, že priemysel sa ešte stále veľkou mierou podieľa na celkových emisiách v Európe. Znižovanie týchto emisií stanovuje smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Ambiciózne technické referenčné dokumenty (BREF) a závery z nich sú vynikajúce nástroje na znižovanie koncentrácií pozadia. Aby sa aj v budúcnosti dalo pracovať s najlepšími dostupnými technológiami (BAT), je potrebné pravidelne aktualizovať BREF vrátane záverov z nich, pričom musia byť dostatočne ambiciózne na to, aby sa znížili koncentrácie pozadia v celej Európe. Okrem toho je potrebné čo najviac obmedziť udeľovanie výnimiek (7);

53.

konštatuje, že poľnohospodárske podniky prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. Emisie čpavku výrazne prispievajú k acidifikácii a eutrofizácii pôdy. Na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany prírody, najmä na ochranu lokalít Natura 2000, je potrebné ešte viacej znížiť úroveň NH3. Zníženie týchto emisií je stanovené v smernici o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Aj pre veľké poľnohospodárske podniky s výrobou podobnou priemyselnej je dôležité, aby mohli pracovať aj v budúcnosti s najlepšími dostupnými technológiami, a preto je potrebné pravidelne aktualizovať technické referenčné dokumenty o najlepších dostupných technológiách (BREF);

54.

konštatuje, že vplyv emisií z námornej dopravy na koncentráciu látok znečisťujúcich ovzdušie sa môže výrazne prejaviť v prístavných mestách a oblastiach a pozdĺž často využívaných vnútrozemských vodných ciest, ako aj v mestách a regiónoch, ktoré ležia na pobreží. Výbor vyzýva celoštátne verejné orgány, aby sa postarali o uplatňovanie usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (OMI) vo všetkých európskych pobrežných vodách. Pre vnútrozemské plavidlá by mali byť stanovené pravidlá na znižovanie emisií tak tuhých častíc, ako aj NOX;

55.

konštatuje, že emisie z leteckej dopravy prispievajú k zvyšovaniu koncentrácií pozadia spôsobených látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Vyzýva EÚ a štátne orgány, aby prijali potrebné opatrenia a sprísnili predpisy týkajúce sa emisií z lietadiel;

56.

zdôrazňuje že smernica o národných emisných stropoch (NEC) je vynikajúcim nástrojom na znižovanie koncentrácií pozadia. Cezhraničné znečistenie ovzdušia predstavuje veľkú časť koncentrácie pozadia v mnohých členských štátoch. Táto úroveň môže v prípade niektorých znečisťujúcich látok presiahnuť 50 % (priemernej hodnoty príslušnej krajiny). Výbor sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby revízia tejto smernice bola dostatočne ambiciózna, v záujme toho, aby sa znížila úroveň týchto koncentrácií v celej Európe. To zabezpečí, aby boli miestne a regionálne politiky v oblasti kvality ovzdušia realistické a realizovateľné;

57.

konštatuje, že smernica o národných emisných stropoch je dôležitým nástrojom, ktorý má prinútiť členské štáty, aby prijímali opatrenia pri zdroji. Na tento účel je však nevyhnutné zosúladiť úrovne stanovené v smernici NEC a politiku v oblasti zníženia emisií pri zdroji s ambíciami smerníc o kvalite ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES). Tieto ambície sa môžu zvýšiť len vtedy, ak sa zvýšia aj ambície prvých dvoch uvedených prvkov. V tejto súvislosti si Výbor myslí, že zlúčením smernice NEC a smerníc v oblasti kvality ovzdušia sa podporí zosúladenie jednotlivých úrovní;

58.

vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou ambícií členských štátov, pokiaľ ide o nadchádzajúcu revíziu protokolu z Göteborgu (ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody týkajúce sa emisných stropov). Táto revízia má vplyv na revíziu smernice NEC, a teda aj na úroveň ambícií právnych predpisov o kvalite ovzdušia. Výbor apeluje na členské štáty, aby v rámci revízie protokolu z Göteborgu zvolili vyššiu úroveň ambícií.

59.

žiada, aby sa urobil aspoň inventár emisií elementárneho uhlíka alebo sadzí a aby sa zabezpečil dohľad s cieľom identifikovať nové látky znečisťujúce ovzdušie, na ktoré by sa v budúcnosti mohol tento protokol vzťahovať;

60.

konštatuje, že smernice v oblasti kvality ovzdušia (2008/50/ES a 2004/107/ES) sú dôležitými nástrojmi na to, aby občania a životné prostredie boli menej vystavení znečisťovaniu ovzdušia. Stanovenie minimálnych úrovní ochrany viedlo vo všetkých krajinách k opatreniam na zníženie emisií a zníženie koncentrácie škodlivín v okolí kritických lokalít. Zníženie emisií v príslušnej krajine vedie zároveň k zníženiu cezhraničného znečistenia ovzdušia, čo znamená, že susedné krajiny si takto pomáhajú dodržiavať limitné hodnoty;

61.

zastáva názor, že východiskovým bodom pri revízii smerníc v oblasti kvality ovzdušia musí byť zdravie obyvateľov a ochrana životného prostredia. V záujme zlepšenia zdravia obyvateľov by sa mala zvážiť vyššia úroveň ambícií. Výbor si však v tomto smere kladie podmienku, aby úroveň ambície revidovanej smernice bola dôsledne zosúladená s ambíciami národných emisných stropov a s ambíciami politiky EÚ v oblasti emisií (politika znižovania emisií pri zdroji), ako už bolo spomenuté (v bode 57);

62.

poukazuje na to, že smernice o kvalite ovzdušia v súčasnosti obsahujú 27 limitných a cieľových hodnôt. Výbor takisto konštatuje, že viaceré limitné hodnoty sa prekrývajú (napr. denné a ročné limitné hodnoty pre PM10 a ročné limitné hodnoty pre PM10 a PM2,5) a že viaceré limitné hodnoty už roky neboli prekročené vo veľkej časti EÚ. Výbor preto navrhuje, aby sa preskúmalo, či je koncepcia cieľových hodnôt skutočne prínosom v prípade látok, pre ktoré už stanovujú limitné hodnoty smernice;

63.

konštatuje, že povinnosť predkladať správy, ktorú stanovujú smernice v súvislosti so zaznamenanými koncentráciami, ako aj stavom napredovania plánov pre kvalitu ovzdušia, si vyžadujú oveľa viac času a zvyšujú administratívne náklady územných samospráv;

64.

domnieva sa, že z hľadiska zdravia obyvateľov a vzhľadom na poznatky vedeckého výskumu, ako aj v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, znižovania administratívnych nákladov a uľahčenia komunikácie s občanmi by sa dal možno znížiť počet látok, ako aj počet cieľových a limitných hodnôt. Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je sústrediť sa na najznečisťujúcejšie látky a ukazovatele, ktoré najlepšie odzrkadľujú aspekty zdravia obyvateľov;

65.

v súvislosti so znečistením spojeným s dopravou odporúča, aby sa zvolil taký ukazovateľ, ktorý bude najlepšie odzrkadľovať zdravie obyvateľov. Súčasná smernica v tejto oblasti stanovuje normy týkajúce sa PM10, PM2,5 a NO2. Z niektorých štúdií však vyplýva, že elementárny uhlík/sadza a koncentrácia častíc (aerosól vytvorený spaľovaním) sú najlepšími ukazovateľmi pre zložky znečistenia ovzdušia spôsobeného motorovou dopravou, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie obyvateľov. Elementárny uhlík/sadza je podiel sadzí, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní všetkých palív založených na uhlíku (napr. nafty a benzínu), najmä v motoroch vozidiel a plavidiel. Výbor preto odporúča, aby sa preskúmala možnosť zaviesť normu pre koncentráciu častíc a elementárny uhlík/sadzu;

66.

konštatuje, že viac pozornosti venovanej elementárnemu uhlíku resp. sadzi by bolo v súlade s odporúčaniami programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP);

67.

navrhuje, aby sa do smernice zapracovala možnosť priebežného prispôsobenia (prostredníctvom prepracovania). Ak výsledky výskumu (pozri bod 65) a kladné praktické skúsenosti ukážu, že je ako indikátor vhodnejšie používať normu založenú na elementárnom uhlíku/sadzi, možno uvažovať o tom, či a akým spôsobom sa táto norma prevezme do smernice;

68.

poukazuje na to, že súčasná smernica vymedzuje v súvislosti s tuhými časticami (PM10 a PM2,5) tri limitné hodnoty a jeden cieľ zníženia. Pokiaľ ide o jemné častice, smernica stanovuje, okrem rôznych hodnôt, priemerné ročné a denné hodnoty. Takéto ustanovenia komplikujú jej uplatňovanie v praxi a spôsobujú zbytočné administratívne náklady. Výbor berie na vedomie diskusiu, ktorá prebieha v súvislosti so zjednodušením tejto situácie a ktorej predmetom je zrušenie jednej z noriem pre tuhé častice (PM10 alebo PM2,5) pod podmienkou, že to bude riadne odôvodnené štúdiami o vplyve na zdravie a životné prostredie. Výbor nezaujíma stanovisko k tejto otázke;

69.

uznáva, že na niektorých miestach sa veľmi ťažko dodržiavajú limitné hodnoty stanovené pre PM10. Tieto ťažkosti môžu byť zapríčinené miestnymi danosťami, miestnymi zdrojmi, určitými osobitnými meteorologickými okolnosťami a/alebo obdobiami veľmi rozsiahleho znečisťovania ovzdušia. Aj diaľková nákladná doprava môže byť zodpovedná za veľkú časť celkového znečistenia. Vzhľadom na želanú flexibilitu výbor navrhuje, aby sa preskúmalo, či sa môže kontrola priemernej ročnej limitnej hodnoty vykonávať na základe viacročnej priemernej hodnoty koncentrácií;

70.

poukazuje na to, že zavedenie normy týkajúcej sa PM2,5 bolo prijaté pozitívne, pretože tento prvok vykazuje pravdepodobne väčšiu súvzťažnosť s účinkami na zdravie ako PM10. Pre PM2,5 však existuje veľa rôznych hodnôt, vrátane celkového vystavenia a percentuálneho podielu zníženia. V dôsledku tejto skutočnosti majú rôzni zástupcovia ťažkosti s rešpektovaním týchto hodnôt vo všetkých aspektoch. Nie je zatiaľ isté, či územné samosprávy budú schopné prispôsobiť sa limitným hodnotám týkajúcim sa PM2,5, ako aj percentuálnemu podielu zníženia. V tejto súvislosti nie sú ešte k dispozícii dostatočné informácie a nie je zatiaľ možné kvantifikovať účinok týchto opatrení. Výbor odporúča, aby sa pri hodnotení noriem PM2,5 zohľadnila skutočnosť, že tieto údaje nie sú k dispozícii a aby sa preskúmalo, či v niektorých prípadoch nie je potrebné poskytnúť viac času na splnenie týchto noriem;

71.

navrhuje, aby dovtedy, kým nebudú známe výsledky výskumov o inom spôsobe, ako vyjadriť túto normu, Európska komisia opätovne zvážila potrebu limitnej hodnoty pre koncentráciu NO2 pozorovanú za hodinu, pretože ročná limitná hodnota sa zdá byť „prísnejšia“ a vzhľadom na to, že je nemysliteľné, aby sa na miestnej úrovni prijímali opatrenia na obmedzenie koncentrácie NO2 pozorovanej za hodinu;

72.

navrhuje, aby sa smernicou stanovilo pre občanov právo na vypracovanie akčného plánu pri prekročení limitných hodnôt znečisťujúcich látok;

73.

zastáva názor, že vzhľadom na osobitné problémy spojené so znížením úrovní NO2 v ovzduší je potrebné rozšíriť možnosti predĺženia lehôt (dodatočná výnimka). Podmienkou pre takéto predĺženie je to, aby príslušný členský štát mohol preukázať, že napriek tomu, že prijal všetky potrebné opatrenia, aj na obmedzenie vzdialeností, ktoré vozidlá prekonávajú, nedokázal dodržať limitné hodnoty stanovené EÚ, pretože motory vozidiel v prevádzke nespĺňajú úrovne emisií stanovené normami EURO (inými slovami, pretože zlyhala európska politika obmedzovania emisií pri zdroji);

74.

uvádza, že ozón (O3) sa v ovzduší vytvára pod vplyvom slnečného žiarenia reakciou tzv. prekurzorov: oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, metánu a iných prchavých organických zlúčenín. Zvýšené koncentrácie ozónu boli zaznamenané v rôznych mestách, hlavne na juhu Európy. Miestne samosprávy nemajú možnosť ovplyvniť koncentráciu ozónu vo svojom meste, môžu však prispieť k zníženiu emisií inde tým, že znížia emisie z dopravy. Výbor sa domnieva, že zníženie vysokej koncentrácie ozónu v mestských oblastiach by malo byť hlavne prioritou vnútroštátnych a európskych politík v oblasti kvality ovzdušia. Politika v oblasti emisií prchavých organických zlúčenín je považovaná za najúčinnejšie opatrenie;

75.

odkazuje na analýzu Holandského kráľovského inštitútu pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie (Nederlandse Rijksinstituut voor Volksgezondheid en Milieu) (8), ktorá ukázala, že členské štáty majú malý vplyv na ročnú priemernú koncentráciu ozónu a takmer žiadny vplyv na maximálne hodnoty O3 na svojom území. Zdá sa, že súčasne mierne stúpa koncentrácia pozadia vo veľkom meradle. Výbor sa domnieva, že treba tento vývoj zohľadniť pri určovaní cieľových hodnôt pre ozón (dlhodobé ciele) a posudzovaní vplyvu, ktorý to má na navrhovanie opatrení a vypracúvanie správ. Najmä pre južné krajiny je z dlhodobého hľadiska ťažké spĺňať cieľové hodnoty pre ozón z dôvodu väčšieho množstva slnečného svitu, intenzívnejšieho slnečného žiarenia a vyššej priemernej teploty, ktoré podporujú tvorbu troposférického ozónu. Výbor preto žiada, aby sa preskúmalo, či sa tento jav môže zaradiť do kategórie prirodzeného znečistenia ovzdušia, takže by sa posudzoval rovnako, ako morská soľ a saharský piesok;

76.

odporúča, aby sa v záujme zníženia koncentrácie ozónu sústredila pozornosť najmä na zníženie emisií plynov, ktoré sú za vytváranie ozónu zodpovedné, pričom by sa mala zrevidovať smernica o národných emisných stropoch (2001/81/ES) a mali by sa sprísniť sektorové predpisy týkajúce sa veľkých zdrojov znečistenia;

77.

zdôrazňuje že poveternostná situácia môže mať výrazne negatívny vplyv na úrovne znečistenia v ovzduší. Extrémne sucho v prvých mesiacoch roku 2011 vo veľkej časti západnej Európy spôsobilo zvýšené koncentrácie PM10. Takéto vplyvy nie je možné zvrátiť prijatím opatrení na miestnej a regionálnej úrovni a právne predpisy EÚ musia zohľadniť túto skutočnosť a zaviesť ustanovenie pre roky s extrémnymi meteorologickými podmienkami, napr. zavedením viacročného priemeru;

78.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že existuje spojitosť medzi ekonomickými trendmi a znečisťovaním ovzdušia, ktorá by sa mala zohľadniť pri koncipovaní budúcich politických opatrení. Súčasná hospodárska kríza má za následok obmedzenie hospodárskych aktivít (mobilita, priemysel a lodná doprava) a následne zníženie emisií. Okrem toho sa zároveň citeľne zmenšil objem dostupných finančných prostriedkov určených na inováciu v súkromnom živote (ako napr. obnova vykurovacích systémov alebo náhrada vozidiel za nové), ako aj v priemyselnej sfére. Keď dôjde k oživeniu hospodárstva, tento trend sa môže opäť zvrátiť.

79.

upozorňuje, že spôsob umiestňovania meracích staníc môže byť v každom členskom štáte odlišný. Keďže miesta, kde sú umiestnené, vykazujú rôzne geografické danosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ovzdušia, odporúča výbor, aby sledovanie (meranie) bolo i naďalej povinné, ale aby sa zlepšilo vďaka presnejším pravidlám umiestňovania meracích staníc, aby sa tak zabezpečila porovnateľnosť nameraných hodnôt;

80.

navrhuje v tejto súvislosti, aby bola vytvorená platforma na výmenu informácií a informovanie o stupni znečistenia ovzdušia v reálnom čase a aby sa zjednotili informačné a výstražné prahy s cieľom lepšie koordinovať opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú v situáciách akútneho znečistenia ovzdušia.