24.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 219/58

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné vykonať opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskcyh politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Luxemburska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu vyplývajúcu z mechanizmu varovania, v ktorej neurčila Luxembursko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Rada 1. decembra 2011 prijala závery, v ktorých vyzvala Výbor pre sociálnu ochranu, aby v spolupráci s Výborom pre zamestnanosť a ďalšími výbormi predložil svoje vyjadrenie k opatreniam odporúčaným v rámci cyklu politík stratégie Európa 2020. Toto vyjadrenie je súčasťou stanoviska Výboru pre zamestnanosť.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj priority pre opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Luxembursko 27. apríla 2012 predložilo svoj program stability, ktorý sa vzťahuje na obdobie 2012 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu stability, je realistický. Najmä scenár programu stability na roky 2012 a 2013 sa veľmi približuje prognóze útvarov Komisie z jari 2012. Strednodobé prognózy deficitu vychádzajú z mierne optimistického scenára rastu, ktorý sa pohybuje nad potenciálnym rastom, hoci je stále dostatočne pod priemernou historickou úrovňou. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je znížiť deficit z 1,5 % v roku 2012 na 0,9 % v roku 2014 prostredníctvom balíka konsolidačných opatrení vo výške približne 1,2 % HDP a poskytnúť väčší priestor na manévrovanie v prípade negatívnych otrasov. Programom stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ štrukturálneho prebytku vo výške 0,5 %. Tento strednodobý rozpočtový cieľ však nemožno podľa ustanovení Paktu o stabilite a raste považovať za primeraný, pretože na základe súčasných politík a prognóz sa nezdá, že tento strednodobý rozpočtový cieľ dostatočne zohľadňuje implicitné záväzky vzťahujúce sa na starnutie obyvateľstva, napriek dlhu nižšiemu, než je referenčná hodnota stanovená v zmluve. Okrem toho by sa Luxembursko na základe prognózy útvarov Komisie z jari 2012, ako aj na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda v programe stability výrazne odchýlilo od svojho strednodobého rozpočtového cieľa od roku 2012. Očakáva sa, že miera rastu výdavkov verejnej správy po odpočítaní diskrečných opatrení na strane príjmov výrazne prekročí referenčnú hodnotu pre výdavky stanovenú v Pakte o stabilite a raste. Hrubý verejný dlh vo výške 20 % HDP je pod referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve.

(11)

Vláda 20. januára 2012 prijala návrh zákona na reformovanie dôchodkového systému pre súkromný a verejný sektor. Reformou by sa zaviedli niektoré nápravné mechanizmy pre prípad nepriaznivého vývoja finančnej situácie systému a upravila by sa veľmi veľkorysá metóda výpočtu príspevkov. Nová metóda výpočtu sa však bude zavádzať postupne v priebehu veľmi dlhého obdobia 40 rokov. Okrem toho možnosti predčasného odchodu do dôchodku zostávajú vcelku nezmenené a neboli navrhnuté žiadne opatrenia na naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Celkovo Luxembursko podniká kroky správnym smerom, zdá sa však, že návrh reformy nepredstavuje dostatočnú záruku dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

(12)

V januári 2012 parlament prijal zákon na obmedzenie uplatňovania automatickej indexácie miezd medzi rokmi 2012 a 2014 s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva. Okrem možnej zmeny referenčného indexu však vláda neoznámila žiadne ďalšie plány na trvalú revíziu systému stanovovania miezd. Aj keď je produktivita Luxemburska v súčasnosti veľmi vysoká, priestor na manévrovanie v súvislosti s rastom produktivity je čoraz menší. Aby sa z dlhodobého hľadiska zachovala konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva, je po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou potrebná trvalá revízia systému stanovovania miezd.

(13)

Luxembursko prijalo niektoré relevantné a dôveryhodné kroky na riešenie relatívne vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. S cieľom uľahčiť integráciu mladých ľudí na trhu práce je však potrebná ucelená stratégia okrem iného na posilnenie spolupráce medzi samosprávami a na zlepšenie účinnosti služieb zamestnanosti. Na mladých ľudí, ktorí si hľadajú prácu, a najmä na tých, ktorí majú nižšiu úroveň vzdelania, by sa mali vzťahovať vyššie investície do odbornej prípravy a vzdelávania.

(14)

Očakáva sa, že Luxembursko bude čeliť ťažkostiam pri dosahovaní svojho cieľa v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2020. Podľa najnovších prognóz na rok 2020 založených na existujúcich opatreniach sa v porovnaní s cieľom znížiť emisie o 20 % v Luxembursku v rokoch 2005 až 2020 očakáva zvýšenie emisií v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém ETS (systém obchodovania s emisiami), o 6 %. Najvýznamnejším zdrojom emisií je odvetvie cestnej dopravy, ktorý má veľký potenciál na zníženie emisií. Cena pohonných hmôt zostáva jednou z najnižších v EÚ, čím sa povzbudzuje „palivová turistika“ a vyvolávajú negatívne vedľajšie účinky z hľadiska znečistenia a preťaženia. Na zníženie emisií skleníkových plynov sú potrebné dodatočné politiky, alebo sa budú musieť použiť nákladné mechanizmy flexibility.

(15)

Luxembursko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky, ako aj plnenie záväzkov predložených v roku 2011, sa týkajú zlepšovania konkurencieschopnosti, zvýšenia zamestnanosti a posilnenia finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

1.

Zachovať zdravú fiškálnu pozíciu korekciou akejkoľvek odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, predovšetkým s prihliadnutím na implicitné záväzky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Na tento účel posilniť a dôsledne vykonať rozpočtovú stratégiu za pomoci dostatočne konkretizovaných opatrení na rok 2013 a neskoršie obdobie vrátane dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky.

2.

Posilniť navrhovanú dôchodkovú reformu prijatím dodatočných opatrení na zvýšenie účasti starších pracovníkov, najmä zabránením predčasnému odchodu do dôchodku, ako aj prijatím ďalších opatrení na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, najmä naviazaním zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života s cieľom zaručiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.

3.

Uskutočniť po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou ďalšie kroky na reformu systému vyjednávania o mzdách a indexácie miezd s cieľom zachovať konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva z dlhodobejšieho hľadiska, pričom v prvom rade zachovaním súčasného jednoročného intervalu indexácie po roku 2014 a znížením vplyvu energetiky a iných nestálych položiek na referenčný index.

4.

Pokračovať v úsilí o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí posilnením zapojenia zainteresovaných strán a posilnením opatrení v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, najmä v prípade osôb s nízkym vzdelaním, s cieľom lepšie prispôsobiť zručnosti a kvalifikácie mladých ľudí dopytu po pracovnej sile.

5.

Zabezpečiť, aby sa splnili ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa ETS (systém obchodovania s emisiami) nevzťahuje, najmä zvýšením zdanenia energetických výrobkov.