Žaloba podaná 2. marca 2011 — Európska komisia/Írsko

(Vec C-108/11)

2011/C 145/19

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal, C. Soulay, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 96 smernice o DPH nesmie byť štandardná sadzba DPH, ktorá sa uplatňuje na všetky dodania tovaru a poskytnutia služieb, uplatňovaná každým členským štátom nižšia ako 15 %. Odlišnú sadzbu DPH od štandardnej sadzby je možné uplatňovať len v prípade, že je to možné podľa iných ustanovení smernice.

Článok 98 stanovuje, že členské štáty môžu uplatňovať buď jednu alebo dve znížené sadzby na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III smernice. Dodania tovaru, o ktoré ide v tomto prípade, však nie sú v danej prílohe uvedené.

Smernica o DPH obsahuje aj prechodné ustanovenia umožňujúce členským štátom pokračovať v uplatňovaní sadzieb, ktoré sú výnimkou zo všeobecných pravidiel týkajúcich sa skladby a výšky sadzieb uvedených v smernici, ak boli dané ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku účinné k 1. januáru 1991.

Podľa článku 113 smernice o DPH členské štáty, ktoré k 1. januáru 1991 uplatňovali znížené sadzby nižšie, než je minimum stanovené v článku 99, môžu uplatňovať zníženú sadzbu alebo jednu zo znížených sadzieb stanovených v článku 98 na dodanie tohto tovaru a poskytovanie týchto služieb. Keďže sadzby uplatňované Írskom na tovary a služby, o ktoré ide v tomto prípade, sú nižšie, než je minimum stanovené v článku 99 smernice o DPH, článok 113 je irelevantný.

Článok 110 smernice sa tiež uplatňuje aj na nižšie sadzby, než je minimum stanovené v článku 99. Upravuje prechodný režim pre niektoré vnútroštátne opatrenia, ktoré sú prijaté pre konkrétne spoločenské dôvody (t. j. znížiť daňové zaťaženie spočívajúce na spotrebe tovarov a služieb zodpovedajúcim základným spoločenským potrebám) v prospech konečných spotrebiteľov. Komisia tvrdí, že dodávky koní a chrtov (na iné účely ako výrobu potravín), prenájom koní a niektoré služby inseminácie, nie je možné považovať za nevyhnutné na pokrytie základných sociálnych potrieb. Komisia tiež tvrdí, že vzhľadom na to, že veľká časť koní a chrtov je určených na dostihy alebo na šľachtenie, opatrenie nemožno považovať za prijaté v prospech konečných spotrebiteľov.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, s. 1 (ďalej len „smernica o DPH“).