Odvolanie podané 1. marca 2011: Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) zo 17. decembra 2010 vo veci T-336/08, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-98/11 P)

2011/C 145/16

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG (v zastúpení: G. Hild, Rechtsanwältin, R. Lange, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým tento zamietol žalobu odvolateľky o neplatnosť rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 11. júna 2008, ktorým sa zamietla jej prihláška na zápis trojrozmerného označenia v tvare čokoládového zajaca s červenou stuhou.

Odvolateľka zakladá svoje odvolanie na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94.

Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod týkajúci sa preskúmania rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, ani preskúmanie zo strany ÚHVT, ani právne posúdenie Všeobecným súdom nesplnili právne požiadavky, keďže obaja opreli svoje rozhodnutia o domnienky. ÚHVT sa domnieval, že určenie, že čokoládový veľkonočný zajac je typickým tvarom pre Veľkú noc, je platné vo všetkých členských štátoch Únie, a toto je nesporné. Táto skutočnosť však nikdy nebola jednoznačná a odvolateľka toto určenie na základe rozsiahlych faktov, argumentov a dôkazov výslovne poprela. ÚHVT a Všeobecný súd sa mali tým zaoberať, aby riadne splnili svoje povinnosti preskúmania podľa článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94. Okrem toho, Všeobecný súd dospel k záveru, že používanie zlatej fólie na zabalenie čokoládových veľkonočných zajacov je na trhu obvyklé, hoci v rozsudku boli uvedené iba tri ďalšie výrobky zabalené do zlatej fólie. Takýto malý počet výrobkov nemôže podľa názoru odvolateľky viesť k tomu, aby sa tento charakteristický znak považoval za „obvyklý na trhu“.

Nedôvodnosť domnienky Všeobecného súdu, že ochranná známka nemá žiadnu vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v celej EÚ, je zrejmá aj zo skutočnosti, že sporné označenie bolo v 15 členských štátoch Európskej únie zapísané ako ochranná známka.

Právny názor Všeobecného súdu uvedený v druhom odvolacom dôvode, že ochranná známka musí nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním v celej Únii, je nesprávny z dvoch dôvodov.

Po prvé, Všeobecný súd opomenul, že rozlišovacia spôsobilosť sa musí nadobudnúť používaním iba v tom prípade, keď nie je už daná vnútorná rozlišovacia spôsobilosť. V 15 členských štátoch, v ktorých má sporná ochranná známka vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť, potom nie je potrebné nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Ak by sa mal prijať názor, že pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti je potrebné opätovne vychádzať z jednotlivých členských štátov, tak treba zistiť v nich existujúce skutkové okolnosti. Keďže podľa článku 74 nariadenia je potrebné preskúmať rozlišovaciu spôsobilosť ex offo, mal ÚHVT v tomto smere zisťovať konkrétne okolnosti v každom jednotlivom členskom štáte Únie. Toto však ÚHVT a Všeobecný súd nespravili.

Po druhé, úvahy Všeobecného súdu nie sú zlučiteľné so zásadou jednotnosti ochrannej známky Spoločenstva. Pri posúdení spôsobilosti na zápis a v tomto konkrétnom prípade rozlišovacej spôsobilosti je potrebné považovať Európsku úniu za spoločný jednotný trh. Ak je pre prevažnú časť celkového obyvateľstva Európskej únie daná vnútorná rozlišovacia spôsobilosť, musí to stačiť na ochranu aj na celom európskom trhu.