Žaloba podaná 8. októbra 2010 — Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada

(Vec T-489/10)

()

2011/C 30/73

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Islamic Republic of Iran Shipping Lines (Teherán, Irán), Bushehr Shipping Co. Ltd (Valletta, Malta), Cisco Shipping Company Limited (Soul, Južná Kórea), Hafize Darya Shipping Lines (HDSL) (Teherán, Irán), Irano Misr Shipping Co. (Teherán, Irán), Irinvestship Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo), IRISL (Malta) Ltd (Sliema, Malta), IRISL Club (Teherán, Irán), IRISL Europe GmbH (Hamburg) (Hamburg, Nemecko), IRISL Marine Services and Engineering Co. (Teherán, Irán), IRISL Multimodal Transport Company (Teherán, Irán), ISI Maritime Ltd (Malta) (Valletta, Malta), Khazer Shipping Lines (Bandar Anzali) (Gilan, Irán), Leadmarine (Singapur), Marble Shipping Ltd (Malta) (Sliema, Malta), Safiran Payam Darya Shipping Lines (SAPID) (Teherán, Irán), Shipping Computer Services Co. (SCSCOL) (Teherán, Irán), Soroush Saramin Asatir (SSA) (Teherán, Irán), South Way Shipping Agency Co. Ltd (Teherán, Irán), Valfajr 8th Shipping Line Co. (Teherán, Irán) (v zastúpení: F. Randolph, M. Lester, barristers, a M. Taher, solicitor)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tomto prípade žalobcovia, plavebné spoločnosti so sídlom v Iráne, Spojenom kráľovstve, na Malte, v Nemecku, Singapure a Južnej Kórei žiadajú o čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Rady č. 668/2010 a rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP v rozsahu, v akom sú zahrnuté na zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené v súlade s týmto ustanovením.

Žalobcovia uvádzajú na podporu svojich návrhov štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobcovia uvádzajú, že napadnuté opatrenia boli prijaté za porušenia práv žalobcov na obhajobu a ich práv na účinnú súdnu ochranu, keďže neobsahujú žiadny postup, ktorým by boli žalobcom oznámené dôkazy, na ktorých bolo založené rozhodnutie zmraziť ich majetok, alebo ktorý by im umožnil vyjadriť sa účelne k týmto dôkazom. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že dôvody uvedené v nariadení a v rozhodnutí obsahujú všeobecné, nepodložené, vágne tvrdenia o konaní, ktoré sa týkajú iba dvoch žalobcov. Pokiaľ ide o ďalších žalobcov, nie sú uvedené žiadne iné dôkazy alebo informácie než údajné a neupresnené spojenie s prvým žalobcom. Podľa názoru žalobcov Rada neposkytla dostatočné informácie, ktoré by im umožnili účinne vyjadriť v reakcii svoje názory, čo neumožňuje Súdnemu dvoru určiť, či rozhodnutie a posúdenie Rady bolo odôvodnené a zakladalo sa na presvedčivých dôkazoch.

Po druhé žalobcovia uvádzajú, že Rada neuviedla dostatočné dôvody na ich zahrnutie do napadnutých opatrení a porušila svoju povinnosť jasne formulovať skutočné a špecifické dôvody odôvodňujúce jej rozhodnutie, vrátane špecifických individuálnych dôvodov, ktoré ju viedli k tomu, že usúdila, že žalobcovia poskytovali podporu pre šírenie jadrových zbraní.

Po tretie žalobcovia uvádzajú, že napadnuté opatrenia predstavujú neodôvodnené a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov a ich slobody podnikania. Opatrenia zmrazenia majetku majú významný a dlhodobý dopad na ich základné práva. Žalobcovia tvrdia, že ich zahrnutie nie je racionálne spojené s cieľom napadnutého nariadenia a rozhodnutia, keďže tvrdenia proti žalobcom sa netýkajú šírenia jadrových zbraní. V každom prípade Rada nepreukázala, že celkové zmrazenie majetku predstavuje najmenej zaťažujúci spôsob zabezpečenia takéhoto cieľa, ani že značné poškodenie žalobcov je odôvodnené a primerané.

Po štvrté žalobcovia uvádzajú, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení, že stanovené kritériá boli v napadnutom nariadení a napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k žalobcom splnené. Ani jedno z tvrdení proti ktorémukoľvek zo žalobcov sa netýka šírenia jadrových zbraní alebo materiálu. Samotné tvrdenie, že niektorí zo žalobcov sú vlastnení alebo kontrolovaní žalobcom v prvom rade, alebo jeho zástupcami nepostačuje na splnenie kritérií. Preto podľa názoru žalobcov Rada pochybila pri posúdení skutočnej situácie.

(1)  Ú. v. EÚ L 195, s. 25.

(2)  Ú. v. EÚ L 195, s. 39.