16.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 341/48

A.

keďže novozvolený Európsky parlament je odhodlaný podporovať vstup Chorvátska do Európskej únie,

B.

keďže úspešný vstup Chorvátska by bol pozitívnym impulzom pre proces európskej integrácie vo zvyšnej časti západného Balkánu a keďže vyhliadka na členstvo v EÚ predstavuje silný podnet na politické a ekonomické reformy a na posilnenie mieru a stability,

C.

keďže Chorvátsko napriek deväťmesačnej patovej situácii v prístupových rokovaniach a globálnej hospodárskej kríze naďalej vykazuje pokrok takmer vo všetkých oblastiach,

D.

keďže prístupové rokovania zaostali za harmonogramom pre hraničný spor so Slovinskom a indikatívny plán Komisie na ukončenie technických rokovaní do konca roku 2009 nebolo možné splniť,

E.

keďže dohoda dosiahnutá 11. septembra 2009 medzi predsedami vlád Slovinska a Chorvátska o možnostiach vyriešenia ich dvojstranného hraničného sporu poskytla príležitosť na otvorenie všetkých zostávajúcich kapitol a rýchly pokrok v prístupových rokovaniach,

F.

keďže slovinsko-chorvátska arbitrážna dohoda, ktorá bola podpísaná 4. novembra 2009 v prítomnosti predsedníctva EÚ, vytvorila základy pre úplné vyriešenie hraničného sporu v atmosfére vzájomnej dôvery hneď po tom, ako sa zavŕši proces ratifikácie,

G.

keďže rokovania s Chorvátskom by sa mohli uzatvoriť v roku 2010 za predpokladu, že Chorvátsko preukáže odhodlanosť v úsilí okrem iného posilnením verejnej správy, rozhodnejším presadzovaním reformy súdnictva, ráznym bojom proti korupcii a organizovanému zločinu, zabezpečením udržateľnosti návratu utečencov a plnou spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) s cieľom umožniť mu prístup k dokumentom potrebným pri súdnych procesoch týkajúcich sa vojnových zločinov,

H.

keďže 7. júla 2009 bola vymenovaná nová predsedníčka vlády, ktorá je odhodlaná naďalej presadzovať záväzok Chorvátska vstúpiť do EÚ a reformný program vrátane hospodárskej reformy a boja proti organizovanému zločinu a korupcii; keďže podpredseda vlády pre hospodársku politiku odstúpil; keďže ako znak politického záväzku vlády zaoberať sa všetkými obvineniami z korupcie transparentným spôsobom bol zároveň zbavený imunity bývalý minister obrany,

1.

oceňuje Chorvátsko za jeho neprestajný pokrok v plnení kritérií súvisiacich so vstupom do Únie, ako aj povinností vyplývajúcich z členstva; berie na vedomie koordinované úsilie Chorvátska pri prijímaní potrebných právnych predpisov, transpozícii acquis a uskutočňovaní reforiem;

2.

víta obnovenie rokovaní medzi EÚ a Chorvátskom, ku ktorému došlo 2. októbra 2009 po viac ako deväťmesačnej blokáde; domnieva sa, že rokovania musia prebiehať hladko s cieľom ich ukončenia v roku 2010 za predpokladu, že Chorvátsko splní všetky kritériá na ich otvorenie a uzavretie;

3.

je presvedčený, že Chorvátsko splní a zvládne zostávajúce náročné úlohy súvisiace s kritériami stanovenými v rokovacích kapitolách; zdôrazňuje, že krajina naďalej pokračuje v reformnom úsilí, najmä pokiaľ ide o súdnictvo a verejnú správu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, podporu práv menšín vrátane návratu utečencov, pokračovanie súdnych procesov za vojnové zločiny a umožnenie prístupu ICTY k dokumentom; domnieva sa, že Chorvátsko tiež musí vyvinúť ďalšie značné úsilie na dokončenie reštrukturalizácie lodeníc;

4.

napriek širokej podpore vstupu do EÚ medzi politickými stranami je znepokojený tým, že verejná podpora členstva v EÚ klesá; berie na vedomie, že z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že chorvátska verejnosť nie je veľmi nadšená z EÚ, keďže len tretina obyvateľstva považuje vstup do EÚ za výhodný; povzbudzuje chorvátske orgány a občiansku spoločnosť k tomu, aby iniciovali viac verejných diskusií o členstve v EÚ a o dôsledkoch vstupu do Únie; vyzýva chorvátsku vládu a občiansku spoločnosť, aby spojili svoje úsilie s cieľom zlepšiť sociálne reformy a urýchliť uskutočňovanie reforiem v oblastiach súdnictva, verejnej správy, životného prostredia a hospodárskej politiky;

5.

berie na vedomie prácu doterajšieho prezidenta Stjepana Mesiča a zvolenie nového prezidenta Iva Josipoviča;

6.

víta pokrok dosiahnutý v plnení programu reformy verejnej správy na obdobie 2008 – 2011 a pokračujúce úsilie charakterizované jasným odhodlaním vlády;

7.

víta účasť Chorvátska na operáciách a misiách európskej obrannej a bezpečnostnej politiky (EBOP), ako aj jeho pripájanie sa k vyhláseniam, spoločným pozíciám a prehláseniam v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) vždy, keď bolo o to požiadané;

8.

zdôrazňuje však, že hlavné nedostatky pretrvávajú v administratívnych postupoch, ako aj v riadiacich a administratívnych kapacitách príslušných inštitúcií; domnieva sa, že viac celkovej politickej pozornosti by sa malo venovať posilneniu verejnej správy; poznamenáva, že proces odpolitizovania verejnej správy je stále v počiatočnej fáze a že zatiaľ nie je dokončený právny rámec na vytvorenie profesionálnej a efektívnej verejnej správy; zdôrazňuje, že je potrebný nový systém odmeňovania a že by malo dôjsť k väčšiemu presunu rozhodovacích právomocí z manažérskej úrovne na úroveň pracovníkov verejnej správy;

9.

poznamenáva, že hoci existuje politická vôľa na boj proti korupcii na všetkých úrovniach a je zavedený právny rámec na boj proti korupcii, korupcia je stále veľmi rozšírená a administratívne kapacity štátnych orgánov vrátane polície a orgánov presadzovania práva sú naďalej nedostatočné; nalieha na príslušné orgány, aby riešili prípady korupcie, pretože sa týkajú takmer všetkých oblastí spoločnosti, hospodárstva a vlády vrátane spleti inštitúcií pôsobiacich najmä v oblasti zdravotníctva, súdnictva a miestnej samosprávy, urbanistického plánovania a stavebníctva, ako aj v podnikateľskom sektore; osobitne je znepokojený prípadmi neprípustného politického vplyvu na súdnictvo; s radosťou poznamenáva, že sa zintenzívnilo úsilie predsedníčky vlády a vlády v boji proti korupcii v štátnych podnikoch, no domnieva sa, že treba vykonať viac pre rozvoj kultúry politickej zodpovednosti, pokiaľ ide o korupciu zahŕňajúcu politikov;

10.

víta významné legislatívne a inštitucionálne zmeny zavedené s cieľom bojovať proti organizovanému zločinu a je spokojný s novými opatreniami proti mafii, ktoré zosilňujú spoluprácu medzi orgánmi zodpovednými za bezpečnosť; je obzvlášť spokojný s veľmi dobrou spoluprácou s bosnianskymi a srbskými orgánmi na presadzovanie práva;

11.

vyjadruje spokojnosť s krokmi v oblasti legislatívy a budovania inštitúcií, pokiaľ ide o kľúčovú oblasť reformy súdnictva, a s uspokojením berie na vedomie zlepšenie efektívnosti a transparentnosti súdnictva, ako aj znižujúci sa počet nevybavených súdnych konaní;

12.

poukazuje však na to, že napriek dosiahnutému pokroku sú potrebné rezolútnejšie kroky s cieľom reformovať súdnictvo, ktoré naďalej trpí okrem iného aj veľkým počtom nevybavených prípadov a nadmernou dĺžkou súdnych konaní; zdôrazňuje, že ešte treba vykonať veľa práce v súvislosti s posilnením nezávislosti súdov, vytvorením transparentnejšieho výberového konania pre sudcov a prokurátorov a s účinnejším presadzovaním súdnych rozhodnutí; domnieva sa, že na splnenie týchto úloh je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, a to aj s cieľom zabrániť oslabovaniu dôvery občanov vo fungovanie súdnictva a právneho štátu; podporuje legislatívne iniciatívy ministerstva spravodlivosti zamerané na zlepšenie nominácie, výberu a povyšovania sudcov podľa kvalifikácie a zásluh;

13.

berie na vedomie vyhlásenie prokurátora ICTY pred Bezpečnostnou radou OSN z 3. decembra 2009 a povzbudzuje Chorvátsko, aby naďalej plne spolupracovalo s ICTY; zdôrazňuje, že prokurátor vo svojom vyhlásení uviedol, že Chorvátsko naďalej primerane reaguje na väčšinu žiadostí o pomoc zo strany ICTY, ale znova zopakoval, že nevyriešená zostala jedna otázka, a to pokrok v pátraní po chýbajúcich kľúčových vojenských dokumentoch súvisiacich s operáciou Búrka z roku 1995, ktoré sa majú použiť pri súdnych procesoch s niektorými generálmi; želá nedávno zriadenej medziinštitucionálnej pracovnej skupine zloženej zo zástupcov rozličných štátnych inštitúcií a agentúr veľa úspechov pri tomto vyšetrovaní; zastáva názor, že v prípade potreby by mohla dať ďalší impulz k vyšetrovaniu tretia strana; vyzýva Radu, aby čo najskôr rozhodla o otvorení kapitoly 23 týkajúcej sa súdnictva a základných práv; nabáda Chorvátsko, aby riešilo otázku beztrestnosti osôb, ktoré spáchali vojnové zločiny, a aby dosiahlo ďalší pokrok v súvislosti s uplatňovaním nestrannosti v rámci vnútroštátnych súdnych procesov týkajúcich sa vojnových zločinov;

14.

s radosťou poznamenáva, že Chorvátsko pokračuje v zlepšovaní svojich výsledkov, pokiaľ ide o vyvážené a spravodlivé trestné stíhanie vojnových zločinov, a že počas roka bolo zaznamenaných viacero obžalôb a súdnych konaní voči Chorvátom obvineným z vojnových zločinov; víta nariadenie súvisiace s vojnovými zločinmi, ktoré vydal generálny prokurátor pre všetky úrady a ktoré má zabezpečiť jednotné postupy bez ohľadu na štátnu príslušnosť podozrivého; poznamenáva však, že o mnohých obžalovaných, ktorí boli počas roka súdení za vojnové zločiny, sa pojednávalo v neprítomnosti, a že pretrvávajú obavy i pokiaľ ide o vedenie súdnych konaní v určitých prípadoch; poukazuje na prípad, keď vysokopostavená osoba odsúdená za vojnové zločiny, ktorá bola tiež poslancom chorvátskeho parlamentu, dokázala ujsť a nájsť útočisko v susednej krajine;

15.

poznamenáva, že problémom zostáva reštitúcia majetku zabaveného počas druhej svetovej vojny a komunistického režimu, pričom uznáva, že sa dosiahol pokrok smerom k vráteniu zabraného súkromného vlastníctva právoplatným majiteľom, najmä pokiaľ ide o zabranú poľnohospodársku pôdu;

16.

vyjadruje spokojnosť so stavom slobody tlače, no tiež poznamenáva, že média sú naďalej vystavené určitému politickému a komerčnému vplyvu; naliehavo vyzýva chorvátske orgány, aby prijali rezolútne kroky proti hrozbám namiereným voči reportérom, ktorí sa zaoberajú vojnovými zločinmi, korupciou a organizovaným zločinom, keďže sa vyskytli prípady zastrašovania novinárov;

17.

s radosťou poznamenáva, že sa znížila početnosť a závažnosť prípadov násilia voči etnickým Srbom, že sa zlepšilo policajné vyšetrovanie a že proces zmierovania etnických Chorvátov a etnických Srbov sa ukazuje ako úspešný; víta skutočnosť, že prostredníctvom navrhnutých zmien ústavy by mali byť uznané všetky menšiny v Chorvátsku a že sa zlepšili práva menšín v oblasti vzdelávania; s osobitnou radosťou berie na vedomie pokrok dosiahnutý v integrovanom vzdelávaní Rómov; vyzýva však chorvátske orgány, aby pokračovali vo svojom úsilí v boji proti diskriminácii Rómov a etnických Srbov, najmä v oblasti súdnictva a prístupu k zamestnaniu a bývaniu; ďalej nabáda Chorvátsko, aby naďalej konalo v duchu tolerancie a prijalo primerané opatrenia na ochranu tých, ktorí by stále mohli byť vystavení hrozbám alebo zastrašovaniu;

18.

povzbudzuje Chorvátsko, aby pokračovalo vo svojom úsilí o podporu kultúrnej rôznorodosti;

19.

víta celkový pokrok dosiahnutý v oblasti návratu utečencov a zdôrazňuje osobitný význam návratu a opätovného začlenenia utečencov vrátane obnovy a reštitúcie bývania, náročného uplatňovania programov zameraných na bývanie pre bývalých nájomníkov a krokov, ktoré treba prijať na vyriešenie otázky uznania nároku na dôchodok; berie na vedomie skutočnosť, že uplatňovanie programu bývania na rok 2009 Chorvátskom je stále iba v počiatočnej fáze z dôvodu vplyvu globálnej hospodárskej krízy a rozpočtových obmedzení a že bude potrebné, aby tento program pokračoval v roku 2010 a možno aj neskôr, čo si vyžiada nepretržitú angažovanosť príslušných orgánov; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vytvoriť podmienky udržateľnosti v oblastiach návratu; vyzýva chorvátsku vládu, aby zladila svoje politiky v oblasti prisťahovalectva a azylu s normami EÚ;

20.

vyzýva chorvátsku vládu, aby sudcom poskytla školenie o uplatňovaní zákona o rodovej rovnosti a antidiskriminačného zákona; konštatuje, že doposiaľ sa ani jedno súdne rozhodnutie neopieralo o niektorý z týchto zákonov; víta skutočnosť, že do funkcie predsedu vlády bola vymenovaná žena, vyzýva však na aktívnejšiu podporu zapájania žien do politiky, pričom konštatuje, že po tohtoročných komunálnych voľbách sa znížil podiel žien vo všetkých orgánoch miestnej samosprávy (napríklad počet žien vo funkcii župana sa znížil z troch na jednu); zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie na podporu obetí násilia v rodinách; berie na vedomie pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo v oblasti právnych predpisov súvisiacich s trestnými činmi páchanými z nenávisti, a podporuje chorvátsku vládu, aby vynaložila ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť zavedenie primeraného právneho rámca a riešiť problém diskriminácie sexuálnych menšín, a to aj posilnením vyšetrovania trestných činov páchaných z nenávisti a trestných činov vyhrážania sa;

21.

vyjadruje znepokojenie nad nepriateľským postojom voči menšine lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT) v Chorvátsku, ktorý sa potvrdil počas nedávnych homofóbnych útokov na účastníkov pochodu Gay Pride v Záhrebe; naliehavo vyzýva chorvátske orgány, aby odsúdili a trestne stíhali prejavy politickej nenávisti a násilia voči ktorejkoľvek menšine; vyzýva chorvátsku vládu, aby zaviedla a uplatňovala antidiskriminačný zákon;

22.

upozorňuje na potrebu riešiť nedostatky, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, a to najmä prostredníctvom odstránenia existujúcich medzier v právnych predpisoch, rozvoji politiky a poskytovaní služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, a osobitne pre osoby s mentálnym postihnutím;

23.

s potešením berie na vedomie, že Chorvátsko sa postupne spamätáva z hospodárskej krízy a že jeho hospodársky výhľad je napriek vzrastajúcej nezamestnanosti pomerne pozitívny; poznamenáva, že makroekonomická stabilita zostala zachovaná, že sa momentálne predpokladá menší deficit bežného účtu, že vonkajšia nerovnováha sa zmenšila a že bankový sektor zostal zdravý; poznamenáva tiež, že perspektíva vstupu do EÚ pomohla investorom udržať si dôveru v chorvátske hospodárstvo a poskytla oporu pre hospodárske politiky v nedávnom búrlivom období;

24.

vyzýva však chorvátsku vládu, aby sa zaoberala existujúcimi štrukturálnymi nedostatkami v hospodárstve, ktoré si vyžadujú hlbšie a rýchlejšie štrukturálne reformy ako predpoklad trvalého hospodárskeho rastu; nalieha na štát, aby obmedzil svoju silnú prerozdeľovaciu úlohu a ďalej obmedzoval štátne zásahy do hospodárstva, podporoval zamestnanosť prostredníctvom oživenia trochu strnulého trhu práce, odstránil administratívne prekážky pre podniky a znížil dotácie stratovým odvetviam;

25.

s potešením poznamenáva, že Chorvátsko zlepšilo svoju schopnosť plniť povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ, pričom vo väčšine oblastí dosahuje dobrý stupeň zosúladenia s acquis communautaire; nabáda však chorvátske orgány, aby ďalej posilňovali administratívne štruktúry a inštitucionálne kapacity potrebné na správnu implementáciu acquis, aby krajina mohla po pristúpení maximálne ťažiť z členstva v EÚ;

26.

nabáda Chorvátsko, aby pokročilo s privatizáciou, dokončilo program malej privatizácie vrátane privatizácie v oblasti cestovného ruchu, pokračovalo v reštrukturalizácii citlivých odvetví ako poľnohospodárstvo a podporovalo účasť súkromného sektora na budovaní infraštruktúry na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

27.

berie na vedomie pokrok dosiahnutý okrem iného v súvislosti s verejnou súťažou týkajúcou sa problematických lodeníc, pričom vyzýva chorvátske orgány, aby pokračovali v úsilí potrebnom na dokončenie reštrukturalizácie lodiarskeho priemyslu;

28.

vyjadruje spokojnosť s tým, že sa vytvorila potrebná inštitucionálna štruktúra v oblasti verejného obstarávania, čím sa riadenie politiky verejného obstarávania stalo koherentnejším a koordinovanejším; nalieha však na chorvátske orgány, aby ďalej posilňovali kapacity subjektov zodpovedných za obstarávanie s cieľom efektívne a transparentne uplatňovať právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a výrazne znížiť riziko nezrovnalostí vrátane podvodov, keďže postupy verejného obstarávania ostávajú hlavným zdrojom korupcie; vyzýva chorvátske orgány, aby prijali kroky na zlepšenie kontroly prípravy a skutočného plnenia zmlúv;

29.

s uspokojením berie na vedomie dobrý celkový pokrok dosiahnutý v oblasti finančnej kontroly, najmä v súvislosti s právnymi predpismi upravujúcimi vnútornú finančnú kontrolu, pričom poukazuje na potrebu dosiahnuť väčší pokrok v oblasti vonkajšieho auditu aj prostredníctvom posilnenia právneho rámca na zabezpečenie nezávislosti štátneho kontrolného úradu; zdôrazňuje, že transparentnosť verejných financií má kľúčový význam v boji proti korupcii a pri zlepšovaní efektívnosti verejných služieb, keďže uľahčuje kontrolu nad verejnými orgánmi, čo má zase priaznivý vplyv na ich zodpovednosť voči občanom;

30.

víta pokrok dosiahnutý pri vykonávaní súčastí nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktoré pomáhajú v príprave krajiny na riadenie štrukturálnych fondov; vyzýva však chorvátske orgány, aby výrazne zvýšili administratívne kapacity v existujúcich štruktúrach IPA s cieľom splniť regulačné a prevádzkové požiadavky kohéznej politiky EÚ a zaručiť schopnosť využiť jej prostriedky, a to najmä prostredníctvom plánovania národného strategického referenčného rámca a operačných programov pre štrukturálne fondy;

31.

vyzýva chorvátske orgány, aby vypracovali projekty cezhraničnej spolupráce zamerané na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a na zvyšovanie životnej úrovne ľudí žijúcich v pohraničných oblastiach;

32.

vyjadruje spokojnosť s dosiahnutými výsledkami a pokrokom v oblasti životného prostredia, najmä v súvislosti s kvalitou ovzdušia, zmenou klímy, kontrolou priemyselného znečisťovania a riadením rizík; nalieha na Chorvátsko, aby posilnilo administratívne kapacity na celoštátnej a miestnej úrovni; žiada nielen formálnu transpozíciu, ale aj riadne uplatňovanie acquis EÚ, pokiaľ ide ochranu prírody a vodohospodárstvo;

33.

poukazuje na potrebu podporiť investície do energetickej infraštruktúry s cieľom zlepšiť bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie, ako aj energetickú účinnosť; zdôrazňuje veľký potenciál krajiny, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje a najmä slnečnú energiu, a v tejto súvislosti vyzýva chorvátske orgány, aby zaviedli právne predpisy s cieľom uľahčiť rozvoj trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov;

34.

povzbudzuje Chorvátsko, aby vyvíjalo úsilie s cieľom dosiahnuť a udržiavať dobré susedské vzťahy, zostať významným a aktívnym podporovateľom regionálnej spolupráce na všetkých úrovniach a zohrávať pozitívnu úlohu v regióne; nalieha však na chorvátsku vládu a na vlády susedných krajín, aby zintenzívnili vzájomný dialóg s cieľom dospieť ku konečným riešeniam viacerých nevyriešených bilaterálnych otázok, najmä pokiaľ ide o vytýčenie hraníc, nezvestné osoby, reštitúciu majetku a utečencov, ako aj o vydávanie občanov v prípadoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

35.

pripomína arbitrážnu dohodu dosiahnutú medzi predsedami vlád Slovinska a Chorvátska s cieľom vyriešiť hraničný spor; víta, že chorvátsky parlament ratifikoval túto dohodu, a dúfa, že slovinský parlament tak urobí v blízkej budúcnosti; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby vytvorila zoznam členov arbitrážneho tribunálu pozostávajúceho len z vysoko kvalifikovaných odborníkov s právnickým vzdelaním a podľa možností so skúsenosťami s arbitrážou;

36.

vyzýva chorvátsku vládu a všetky chorvátske politické sily, aby konali konštruktívne s cieľom posilniť suverenitu Bosny a uľahčiť prebiehajúci proces ústavnej reformy;

37.

vyzýva chorvátsku vládu, aby prehodnotila svoju politiku vo vzťahu k dvojitému občianstvu, najmä v súvislosti s chorvátskymi občanmi s trvalým pobytom v Bosne a Hercegovine; vyzýva chorvátsku vládu, aby našli spravodlivé a udržateľné riešenie pre týchto občanov;

38.

v súlade s kľúčovou prioritou prístupového partnerstva zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie s cieľom doriešiť všetky zostávajúce otázky týkajúce sa hraníc Chorvátska so susednými krajinami; víta v tejto súvislosti pokrok dosiahnutý v rokovaniach s Čiernou Horou a nabáda vlády Chorvátska, Srbska a Bosny a Hercegoviny, aby pokračovali v bilaterálnych rozhovoroch o vytyčovaní hraníc;

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vláde a parlamentu Chorvátska.