Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora“

KOM(2009) 248 v konečnom znení

(2010/C 339/07)

Spravodajca: pán SMYTH

Európska komisia sa 10. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora“

KOM(2009) 248 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 198 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV podporuje ciele obsiahnuté v štyroch pilieroch stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie hospodárskej prosperity, bezpečnosti, ekologickej udržateľnosti, ako aj príťažlivosti a prístupnosti tohto regiónu.

1.2   EHSV oceňuje rozsiahly konzultačný proces, ktorý predchádzal vypracovaniu stratégie, a úlohu, ktorú v tomto procese zohrali sociálni partneri a zainteresované strany. EHSV opakovane vyzýva, aby sa vytvorilo fórum pobaltskej občianskej spoločnosti, ktoré by pomohlo začleniť občiansku spoločnosť do rozvoja stratégie.

1.3   Stratégia obsahuje chvályhodné zámery a ciele pre riešenie celého súboru komplexných štrukturálnych otázok v Pobaltí, ale napriek tomu sa bude musieť popasovať s mnohými problémami, ak má byť účinná. Otázky, ktoré bude musieť vyriešiť, sa týkajú jej potenciálneho prínosu, riadiacich mechanizmov, súdržnosti EÚ a vonkajšej účinnosti stratégie.

1.4   Riadiace mechanizmy stratégie pre Pobaltie sú tiež predmetom určitej kritiky. Stratégia sa týka oblastí pôsobnosti 21 generálnych riaditeľstiev a podieľa sa na nej 8 členských štátov a Rusko. Keď to skombinujeme so 4 piliermi, 15 prioritnými aktivitami a množstvom horizontálnych opatrení, jadrom stratégie sa stanú zložité riadiace štruktúry, čo môže znemožniť jej realizáciu. EHSV je presvedčený, že treba vynaložiť väčšie úsilie na zjednodušenie riadiacich a administratívnych mechanizmov stratégie.

1.5   Toto stanovisko znovu zdôrazňuje návrh vytvoriť v rámci EHSV ad hoc monitorovacie stredisko alebo študijnú skupinu pre región Baltského mora, aby sa tak EHSV ako celok mohol účinne zapojiť do nevyhnutnej prípravy a rozvoja stratégie.

1.6   Jednou z hlavných výziev stratégie je jej vonkajšia dimenzia, a to najmä pre to, že kľúčovú úlohu v regióne Baltského mora zohráva Rusko. Úlohu Ruska pri implementácii stratégie je potrebné regulovať v rámci mechanizmov Severnej dimenzie. Vládne neistota, či sú tieto mechanizmy dostatočné na to, aby zabezpečili efektívnu účasť Ruska na strategických aktivitách.

1.7   EHSV zastáva názor, že stratégia nie je len dokument: je to predovšetkým proces. To znamená, že sa implementuje v určitom časovom období. Vďaka stratégii už všetky členské štáty a zainteresované strany, ako aj inštitúcie EÚ odsúhlasili krátky zoznam prioritných aktivít a projektov a uznali nevyhnutnosť ich realizácie. EHSV verí, že nadšenie, ktoré vzbudila príprava stratégie, pretrvá a prispeje k efektívnej a včasnej implementácii, ktorú bude možné v jej priebehu kontrolovať.

2.   Východiská stratégie

2.1   Počiatky vzniku stratégie pre Pobaltie sú dobre známe. Už dlho sa uznáva, že región Baltského mora je postihnutý radom závažných nedostatkov týkajúcich sa životného prostredia, hospodárskeho vývoja a infraštruktúry, ktoré sú prepojené a vzájomne závislé. Európsky parlament prijal v novembri 2006 uznesenie k vypracovaniu stratégie pre Pobaltie. Komisia prijala túto stratégiu pre vymedzený makroregión Pobaltia 10. júna 2009. Európskej rade bola predložená 19. júna 2009. Pre švédske predsedníctvo predstavovala významnú prioritu a bola prijatá Radou pre všeobecné záležitosti 26. októbra 2009 v Luxemburgu.

2.2   Komplexná stratégia je novým začiatkom v politike územnej spolupráce Európskej únie. Podľa Komisie predstavuje daná stratégia prvý skutočne integrovaný prístup, ktorý by sa mal prijať pre členské štáty čeliace rovnakým výzvam. V súčasnosti je stanovených trinásť oblastí nadnárodnej spolupráce, ktoré spolu pokrývajú všetky oblasti činnosti EÚ (okrem toho existuje približne päťdesiat projektov cezhraničnej spolupráce). Stratégia pre Pobaltie stelesňuje relatívne nový koncept makroregionálnej spolupráce, t. j. efektívnejšiu koordináciu a využívanie finančných prostriedkov a hlavné iniciatívy spolupráce v Pobaltí. Z geografického hľadiska stratégia zahŕňa členské štáty EÚ (Švédsko, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu), ako aj Nórsko a Rusko.

2.3   Cieľom tohto stanoviska je posúdiť navrhovanú stratégiu pre Pobaltie a príslušný akčný plán z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Stanovisko vychádza z analýzy, ktorá bola predložená v nedávno prijatých stanoviskách EHSV na témy „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“ (1) a „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe (2)“. Proces, ktorý viedol k vypracovaniu tejto stratégie, je bezprecedentný. Komisia zastáva názor, že ak sa v Pobaltí ukáže stratégia pre Pobaltie ako opodstatnená a realizovateľná, bude možné uplatniť podobný prístup aj v iných makroregiónoch, napríklad v Podunajsku, Alpách či Stredozemí.

3.   Zhrnutie stratégie

3.1   Komisia uskutočnila v priebehu roka 2008 rozsiahle konzultácie. Tieto poradné konferencie sa konali na rôznych miestach makroregiónu a vyvrcholili vo februári 2009 v Rostocku. Tematicky boli venované štyrom pilierom stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie:

3.2   Súčasťou stratégie je akčný plán pozostávajúci z 15 prioritných oblastí, ktoré sa týkajú všetkých štyroch pilierov. Každú prioritnú oblasť bude koordinovať najmenej jeden z pobaltských členských štátov a očakáva sa, že pri ich realizácii budú tieto štáty spolupracovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

3.3   Stratégia pre Pobaltie a príslušné navrhované aktivity majú byť financované z existujúcich zdrojov, v prvom rade zo štrukturálnych fondov (55 miliárd EUR v rokoch 2007 – 2013), z prostriedkov jednotlivých pobaltských štátov, súkromných zdrojov, ako aj zo strany finančných inštitúcií, ako je EIB (Európska investičná banka), NIB (Nordická investičná banka) a EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj).

3.4   Medzi uznesením Európskeho parlamentu a oznámením Komisie sa dajú nájsť významné rozdiely (3)  (4). Komisia prevzala od Rady internú perspektívu EÚ, zatiaľ čo uznesenie Európskeho parlamentu sa týka „stratégie pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie“. Uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva Komisiu, aby predložila návrh stratégie „a tým posilnila vnútorný pilier Severnej dimenzie“ (5). Parlament jednoznačne spája stratégiu pre Pobaltie s rámcom Severnej dimenzie, kým Rada a Komisia rozlišujú medzi stratégiou a vonkajšími aspektmi spolupráce.

3.5   Značné rozdiely existujú v názoroch na vhodnú riadiacu štruktúru. Stratégia Komisie sa zameriava na koordináciu súčasných iniciatív, neustále hodnotenie pokroku a udržanie dynamiky akčného plánu. Snahou Komisie je zachovať minimálne inštitucionálne mechanizmy bez použitia dodatočných finančných prostriedkov na stratégiu pre Pobaltie. Európsky parlament navrhuje, aby sa každoročne pred letným zasadnutím Európskej rady konal summit pobaltských štátov a aby sa rozšírili organizačné štruktúry v rámci systému EÚ aj mimo neho, a to čiastočne vyčlenením samostatnej rozpočtovej položky na túto stratégiu. EHSV už vyjadril svoju podporu myšlienke samostatného rozpočtu na stratégiu. Zdá sa, že Európsky parlament sleduje ambicióznejšie politické ciele ako Komisia. Akoby na zdôraznenie rozvíjajúcej sa povahy stratégie prijal Európsky parlament 22. októbra 2009 pozmeňovací návrh k rozpočtu na rok 2010, ktorým odsúhlasil sumu 20 miliónov EUR na koordináciu a niektoré pilotné projekty stratégie.

3.6   Bez ohľadu na uvedené rozdiely v prístupe je stratégia výsledkom rozsiahlych konzultácií zainteresovaných strán v makroregióne. Stratégia je inovatívna, pretože bude fungovať na základe nadnárodnej riadiacej štruktúry, čím presahuje rámec tradičných regionálnych politík EÚ. Táto nová riadiaca štruktúra sa nachádza na polceste medzi národným štátom a nadnárodným spoločenstvom.

3.7   Komisia považuje koncepciu stratégie pre Pobaltie za „prebiehajúcu prácu“. Definovanie jednotlivých aspektov Pobaltia je samozrejme nepresné, pretože geografické hľadisko sa mení podľa otázky, ktorá sa práve rieši. Prístup, ktorý bol použitý pri vypracúvaní stratégie pre Pobaltie, spočíva v počiatočnom definovaní problémov a otázok a ich následnom využití pri definovaní geografie makroregiónu. Objektívne vzaté, štyri piliere stratégie a príslušný akčný plán predstavujú seriózny pokus o vytvorenie lepšie koordinovaného rozvojového rámca pre takú rôznorodú oblasť, akou je región Baltského mora, a teda ide o snahu podporiť územnú súdržnosť. V tabuľke č. 1, uvedenej ďalej v dokumente, sú stanovené prioritné oblasti akčného plánu podľa jednotlivých pilierov stratégie.

3.8   Zo spôsobu, akým Komisia uvažuje, vyplýva, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja v regióne je nevyhnutný integrovaný prístup. Otázky, ktoré stratégia rieši, majú komplexný charakter a sú vzájomne prepojené, zatiaľ čo súčasné formy spolupráce nie sú účinne koordinované.

4.   Výzvy a kľúčové otázky

4.1   Pokiaľ ide o úspešnú implementáciu stratégie pre Pobaltie, v hre je veľmi veľa. Komisia pri viacerých príležitostiach uviedla, že stratégia by sa mohla stať vzorom pre iné makroregióny v EÚ. Stratégia obsahuje chvályhodné zámery a ciele pre riešenie celého súboru veľmi komplexných štrukturálnych otázok v Pobaltí, ale napriek tomu sa bude musieť popasovať s mnohými problémami, ak má byť účinná. Otázky, ktoré bude musieť vyriešiť, sa týkajú jej potenciálneho prínosu, riadiacich mechanizmov, súdržnosti EÚ a vonkajšej účinnosti stratégie.

4.2   Z hľadiska prínosu existuje riziko, že stratégia obsahuje veľmi ambiciózny súbor aktivít na uspokojenie väčšiny zainteresovaných strán v Pobaltí, preto sa môže ukázať ako nerealizovateľná. Existujú dôvody na to, aby bola stratégia jednoduchšia a aby sa úsilie sústreďovalo na menší, ale strategicky významný súbor cieľov. V rámci svojho akčného plánu pre Baltské more dosiahla Helsinská komisia (HELCOM) pokrok, pokiaľ ide o populáciu rýb a celkové životné prostredie. Napriek týmto zlepšeniam by mala stratégia pre Pobaltie naďalej viesť k pozitívnym zmenám v rybnom hospodárstve a celkovom prostredí.

4.3   Riadiace mechanizmy stratégie pre Pobaltie sú tiež predmetom určitej kritiky. Tabuľka č. 1 znázorňuje paradox, t. j. skutočnosť, že tie členské štáty, ktoré najviac stratégiu potrebujú, sú najmenej zapojené do jej implementácie. Komisia sa navyše usilovala udržať rovnováhu medzi súhrnom aktivít a zainteresovanými generálnymi riaditeľstvami a členskými štátmi. Doterajšie skúsenosti s implementáciou Charty z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest sa získavali relatívne pomaly a stratégia pre Pobaltie je pravdepodobne ešte komplexnejšia (6).

4.4   Úspešnosť každej politickej stratégie EÚ, ako je aj stratégia pre Pobaltie, sa bude posudzovať na základe výsledkov, ktoré musia byť pre občanov viditeľné a konkrétne. Stratégia je zároveň výzvou pre samotný pojem súdržnosti Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, Komisia zvýšila svoje úsilie v súvislosti s makroregionálnou spoluprácou. Hoci občania pobaltských členských štátov až príliš dobre poznajú vážne problémy týkajúce sa životného prostredia, infraštruktúry či iných oblastí, najväčšou výzvou zostáva, ako zvyšku Únie priblížiť závažnosť situácie v Pobaltí. Z tohto hľadiska je pomoc organizovanej občianskej spoločnosti rozhodujúca. EHSV už predložil návrh na zriadenie „fóra pobaltskej občianskej spoločnosti“ a oznámil, že je pripravený začať pracovať na jeho príprave. Komisia okrem toho navrhla vytvoriť v rámci EHSV ad hoc monitorovacie stredisko alebo študijnú skupinu pre región Baltského mora, aby tak mohol EHSV ako celok účinne participovať na rozvoji stratégie.

4.5   Jednou z hlavných výziev stratégie je vonkajšia dimenzia, a to najmä pre to, že kľúčovú úlohu v regióne Baltského mora zohráva Rusko. Rusko doteraz vyjadrovalo svoj záujem o zapojenie do stratégie, pretože by malo úžitok z jej úspešnej implementácie. V súčasnosti je potrebné riešiť úlohu Ruska v stratégii v rámci mechanizmov Severnej dimenzie a tieto sa podľa všetkého musia prispôsobiť stratégii. Stojí za zmienku, že tri zo štyroch pilierov stratégie – ochrana životného prostredia, dostupnosť a atraktívnosť, ako aj bezpečnosť regiónu – majú v podstate nadnárodný charakter, čo odôvodňuje existenciu mechanizmov na spojenie vnútorných a vonkajších interakcií v rámci stratégie, najmä na operatívnej úrovni. Okrem toho by sa rozsah vonkajšej dimenzie stratégie mohol prípadne zväčšiť, napr. začlenením Bieloruska, ktoré má vplyv na ochranu životného prostredia, ako aj na atraktívnosť a dostupnosť regiónu Baltského mora.

4.6   Existuje názor, že by bolo priamočiarejšie zabezpečiť zaangažovanosť Ruska do implementácie stratégie formou priamej bilaterálnej spolupráce s EÚ na základe „partnerstva rovného s rovným“ (7). Ak je tento názor správny, naskytá sa otázka, či je Severná dimenzia v navrhovanej podobe vhodným mechanizmom na zabezpečenie angažovanosti Ruska v stratégii.

5.   Analýza stratégie

5.1   V stratégii je viacero sporných bodov, ktoré sa musia dôkladne monitorovať. Po prvé: akčný plán obsahuje konkrétne návrhy na nápravu nedostatkov týkajúcich sa energetických sietí a pripojenia v regióne Baltského mora. Existujú obavy, že tieto by mohli byť nedostatočné vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť väčšie prepojenie sietí. Stratégia by nemala usilovať len o integráciu a prepojenie v súčasnosti oddelených národných trhov s energiou v Pobaltí, ale mala by smerovať k energetickej solidarite na úrovni EÚ. Európska únia potrebuje energiu z Ruska, a preto potrebuje vybudovať infraštruktúru, ktorou privedie plyn, ropu a elektrickú energiu do Európy. To je nevyhnutné na zabezpečenie stability dodávok energie do Európy. Lepšia spolupráca v oblasti energetiky je potrebná tiež zo strany nečlenských štátov. Stratégia sa nezaoberá projektom Nordstream. Hoci ide o zjavné prehliadnutie, Komisia zdôrazňuje, že projekt Nordstream je veľkým zdrojom nezhôd a že prijatie stratégie pre región Baltského mora si vyžaduje jednohlasnosť.

5.2   Akčný plán obsahuje návrhy na zlepšenie morských (vnútorných aj vonkajších), cestných a železničných dopravných spojení. Cestná infraštruktúra si vyžaduje veľkú pozornosť, pretože buď skutočne nepostačuje, alebo chýba úplne. Čo bolo kedysi perifériou Sovietskeho zväzu, sa neskôr stalo oveľa integrovanejšou časťou jadra európskeho územia. Región Baltského mora naliehavo potrebuje primeranú sieť cestnej infraštruktúry. Súčasné koridory TEN sa musia preskúmať a prispôsobiť novej realite súdržnejšej Únie, napr. železničné a cestné koridory z Helsínk do Viedne/do Slovinska.

5.3   Nie je tu žiadna zmienka o strategickom význame veľkých tokov v makroregióne Pobaltia: tento nedostatok by sa mal odstrániť. V tejto súvislosti je zaujímavá informácia, že sa práve pripravuje „stratégia pre Podunajsko“. Konzultácie k stratégii pre Pobaltie boli rozsiahle a intenzívne, ale uskutočňovali sa tak trochu ad hoc. V prípade stratégie pre Podunajsko by sa mal EHSV usilovať o štruktúrovanejšiu formu zapojenia sa. Komisia naznačila, že príležitosť na takúto zaangažovanosť bude od februára do leta 2010. EHSV už v dokumentoch REX/262 a ECO/251 navrhol vytvoriť fórum pobaltskej občianskej spoločnosti a táto myšlienka by sa mala teraz rozpracovať do praktického návrhu. Tento návrh má podporu mnohých členov Európskeho parlamentu, v rámci ktorého sa momentálne pripravuje stanovisko k stratégii pre región Baltského mora.

5.4   Komplexnosť výziev, ktoré stratégia pre región Baltského mora obsahuje, už bola uznaná. Je zrejmé, že oddelenie Komisie zodpovedné za implementáciu a monitorovanie stratégie môže v nadchádzajúcom období trpieť nedostatkom zdrojov. EHSV aj Európsky parlament podporujú posilnenie oddelenia. Existuje nebezpečenstvo, že oddelenie úplne pohltia administratívne úlohy súvisiace s vynaložením sumy 20 miliónov EUR, ktorú EP odhlasoval pre partnerov mimo EÚ (rozpočtová položka 4). EHSV zdôrazňuje, že Európska komisia i členské štáty zodpovedné za aktivity stanovené v pláne musia mať k dispozícii primerané administratívne kapacity, aby mohli plniť svoje záväzky.

5.5   Vo vzťahu k rybolovu a rybnému hospodárstvu boli vyjadrené určité obavy týkajúce sa relatívnej dôležitosti, ktorá bola tejto otázke priznaná. Uznáva sa, že sa robí veľa (najmä prostredníctvom HELCOM) a prvé výsledky sú povzbudivé. Je veľmi dôležité, aby sa takýto vývoj udržal a predovšetkým by sa malo vyvinúť úsilie na oživenie zodpovednej spotreby.

5.6   Boli vyjadrené obavy týkajúce sa dôrazu, ktorý stratégia kladie na vedu, technológiu, výskum a inovácie. EHSV nie je úplne presvedčený, že rozdelenie tzv. vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie) do dvoch pilierov stratégie a medzi tri členské štáty zodpovedné za ich koordináciu je ideálnym riešením. EHSV zdôrazňuje, že stratégia by mala zlepšiť interakciu a prepojenie rozličných prvkov vedomostného trojuholníka.

5.7   Pokiaľ ide o prioritnú aktivitu č. 6 – odstránenie prekážok vnútorného trhu v regióne Baltického mora – EHSV plne podporuje túto časť stratégie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať malým a stredným podnikom, ktoré prevládajú v hospodárstvach pobaltských štátov. EHSV zároveň podporuje rozvoj agendy pre dôstojnú prácu. Mal by sa podnietiť lepší sociálny dialóg v Pobaltí, aby sa zachytili niektoré pozitívne vedľajšie účinky vyplývajúce zo spolupráce v rámci stratégie, a to najmä v súvislosti s posilnenou spoluprácou a integráciou v oblasti energetiky.

5.8   Obavy vyvoláva najmä pokračujúci a štrukturálny úpadok lodiarskeho priemyslu a súvisiacich odvetví v regióne, čo má negatívny vplyv na hospodársku a sociálnu súdržnosť. Výbor je presvedčený, že stratégia pre Pobaltie by sa mala rozšíriť tak, aby riešila aj túto špecifickú otázku.

(1)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 42.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 6.

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie, Štrasburg, 16. novembra 2006, A6-0367/2006.

(4)  Stratégia pre Pobaltie a akčný plán sú dostupné na adrese:

http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/baltic/documents_en.htm.

(5)  Severná dimenzia je zoskupením, v rámci ktorého môžu EÚ, Rusko, Nórsko a Island uplatňovať politické opatrenia v dohodnutých oblastiach spolupráce.

(6)  Charta bola podpísaná 24. mája 2007 počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ na neformálnom zasadnutí Rady ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest a územnú súdržnosť. Medzi dve hlavné odporúčania medzivládnej charty patrí lepšie využívať integrovanú politiku rozvoja miest a venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným štvrtiam.

(7)  Pozri napríklad prezentáciu Una Aldegrena, člena Výboru regiónov, na tému: „Angažovanosť sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti: Akú úlohu môže zohrávať občianska spoločnosť a miestni aktéri?“, ktorú predniesol na konferencii „Pobaltie: najlepšie miesto na prácu a podnikanie“, ktorú zorganizoval EHSV spolu s zastúpením Európskej komisie vo Fínsku v dňoch 22. – 23. októbra 2009 v Helsinkách.