Stanovisko Výboru regiónov – Miestna a regionálna spolupráca pri ochrane práv dieťaťa v Európskej únii

(2010/C 267/10)

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

1.   Konštatuje, že deti predstavujú jednu pätinu obyvateľstva Európskej únie a preto by vytvorenie vhodných podmienok pre ich rast a rozvoj, vrátane ochrany a podpory ich práv malo byť jednou z hlavných priorít EÚ, jej inštitúcií a členských krajín.

2.   Konštatuje, že článok 24 Charty základných práv Európskej únie výslovne uznáva práva dieťaťa. Okrem toho sú základné práva dieťaťa horizontálnou, prierezovou otázkou, ktorá má viacero rozmerov, a preto musí byť zahrnutá do všetkých dôležitých politických opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa, že Dohovor OSN o právach detí by sa mohol použiť ako rámec, ktorý sa neuplatňuje aktívne len ak sú tieto práva porušované, ale začne sa široko využívať v prospech rozvoja a príležitostí všetkých detí a mládeže.

3.   Konštatuje, že ústavný a právny rámec pre rešpektovanie práv dieťaťa, vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj ďalších kľúčových medzinárodných dohôd v tejto oblasti ratifikovaných všetkými členskými krajinami, je v rámci Európskej únie dostatočne rozvinutý. Táto skutočnosť však nebráni tomu, aby sa v tejto oblasti objavovali nové výzvy a hrozby, čo si vyžaduje nové politické opatrenia, dobre koordinované kroky a ich ďalšie neustále sledovanie.

4.   Pripomína, že cieľom je skutočne rešpektovať práva dieťaťa, a ten nemožno dosiahnuť bez rozsiahleho partnerstva medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä medzi inštitúciami EÚ, členskými krajinami, mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti, vrátane samotných detí, no v prvom rade a predovšetkým miestnych a regionálnych orgánov. Práve ony stoja v prvej línii pri zaisťovaní nepretržitej ochrany práv detí a majú kľúčové právomoci v tejto oblasti.

5.   Pripomína, že uplatňovanie práv dieťaťa spadá predovšetkým do tých oblastí politiky, v ktorých sa o kompetencie delia EÚ a členské krajiny (napr. sociálna politika, vzdelávanie a mládež, zdravie, oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosť, atď.). Zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby kroky uskutočnené na úrovni EÚ rešpektovali princíp subsidiarity a proporcionality, a aby sa uplatňovali v duchu viacúrovňového riadenia. Kroky uskutočnené na úrovni EÚ majú mať takú formu, ktorá bude podporovať diskusiu, výmenu osvedčených postupov, ako aj komparatívny výskum, pozorovanie a hodnotenie.

6.   Podporuje snahu Európskej komisie zamerať sa v prvom rade na boj proti násiliu a na ochranu zraniteľných skupín detí, ako sú napríklad maloleté osoby bez sprievodu a obete obchodovania s ľuďmi, ako aj deti ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. VR však pripomína, že v žiadnej z týchto oblastí nebude možné dosiahnuť stanovené ciele bez partnerstva so všetkými dôležitými subjektmi, predovšetkým s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

7.   Konštatuje, že sú tiež potrebné včasné opatrenia na podporu zdravia, aby vôbec nevznikali niektoré problémy, ktoré by mohli vyplynúť z toho, že deti a mládež žijú v ohrozenom prostredí.

8.   Víta zámer Komisie vypracovať oznámenie o právach dieťaťa, ako aj zvolenú metodológiu, ktorou je verejná konzultácia o tejto otázke. VR sa teší na spoluprácu s Komisiou v rámci riadiacej skupiny Európskeho fóra pre práva dieťaťa a v rámci samotného fóra.

9.   Víta ustanovenia štokholmského programu (viacročný program pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ochranu detí), ktorý prijala Európska rada v roku 2010, a ktorý zaradil ochranu a podporu základných práv detí medzi priority.

10.   Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadnili potreby a poznatky miestnych a regionálnych orgánov pri formulovaní akčného plánu, ktorý má na základe štokholmského programu prijať Európska komisia v prvom polroku 2010, a ľutuje, že v tomto programe nie je výslovná zmienka o uvedených orgánoch.

11.   Aktívne podporuje každoročný dialóg o viacúrovňovej ochrane a podpore základných práv spoluorganizovaný Európskou komisiou, Európskou agentúrou pre základné práva (FRA) a Výborom regiónov, ktorý je nástrojom na prekonanie nedostatkov v uplatňovaní európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa a na zabezpečenie účinnejšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do európskej spolupráce v oblasti práv detí.

12.   Víta skutočnosť, že Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) vypracovala ukazovatele pre oblasť práv dieťaťa a vníma to ako dôležitý krok k uplatňovaniu politických opatrení založených na lepšej informovanosti a faktoch. Upozorňuje však na pretrvávajúce nedostatky týchto ukazovateľov, ktoré sa len stručne venujú kompetencii miestnych a regionálnych orgánov, ktoré ich preto môžu využiť len v obmedzenej miere.

13.   Vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je známe, koľko detí je obeťou obchodovania a zneužívania detskej práce, a to aj napriek tomu, že všetky členské krajiny EÚ podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o najhorších formách detskej práce. So zreteľom na to, že rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, VR zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi príslušnými orgánmi a špecializovanými agentúrami na všetkých úrovniach, aby sa tak mohla účinnejšie riešiť otázka vykorisťovania detí.

14.   Poukazuje na to, že je potrebné ďalej vyzdvihovať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v súvislosti s ochranou práv dieťaťa, najmä pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrane, či o prístup mladých ľudí na trh práce.

15.   Konštatuje, že regionálne a miestne orgány by sa predovšetkým vzhľadom na to, že majú dobrú pozíciu na informovanie občanov a podporu dialógu s miestnymi komunitami, mali považovať za dôležitých partnerov aj pri konzultačných postupoch EÚ, a to s cieľom posilniť ochranu práv dieťaťa a organizovať informačné kampane o týchto právach, ktoré by sa s finančnou podporou EÚ konali na regionálnej a miestnej úrovni so zámerom zvýšiť povedomie detí o ich právach.

16.   Poukazuje na cennú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti práv dieťaťa mimovládne organizácie na európskej i národnej úrovni.

17.   Víta iniciatívy v oblasti označovania, akou je označenie, ktoré udeľuje UNICEF mestám priaznivo naklonených deťom, a ktoré zaisťuje uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa v praxi na miestnej úrovni, a obsahuje tiež opatrenia, ktoré majú zaručiť práva dieťaťa a ich začlenenie do príslušných rozhodovacích procesov.

18.   Odporúča európskym miestnym a regionálnym orgánom, aby plne využívali existujúce štruktúry spolupráce a výmeny osvedčených postupov, ako napríklad organizovanú občiansku spoločnosť, akademickú obec a tvorcov politiky aktívne pôsobiacich v oblasti práv dieťaťa. V tejto súvislosti by sa mali na európskej úrovni podporovať inovatívne opatrenia na podnecovanie spolupráce a účinnejšieho partnerstva medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi z rôznych členských štátov EÚ a mali by sa presadzovať výmeny osvedčených postupov medzi nimi.

19.   Vyzýva Komisiu, aby začlenila do svojich dokumentov príklady postupov v oblasti ochrany práv detí, ktoré sa v EÚ osvedčili. Ustanovenia z Európskej charty miest priaznivo naklonených deťom a z politických usmernení Rady Európy o národných integrovaných stratégiách na ochranu detí pred násilím by mali byť preto zohľadnené v stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa a zároveň by sa malo zdôrazniť, že treba klásť silnejší dôraz na čo najlepší spôsob aplikovania politických záväzkov v praxi.

20.   Pripomína dôležitú úlohu, ktorú v oblasti práv dieťaťa zohráva Rada Európy a vyzýva inštitúcie EÚ, aby s ňou posilnili spoluprácu.

Právny a administratívny rámec

21.   Berúc na vedomie komplexnosť a viacrozmernosť pojmu „práva detí“, VR zdôrazňuje, že je potrebné pristupovať k tejto otázke v prvom rade a predovšetkým ako k nástroju na dosiahnutie bezpečného, komplexného a prospešného prostredia pre vývin dieťaťa, aby sa z neho stal plnohodnotný, uvedomelý, sociálne zodpovedný člen príslušnej miestnej komunity, členského štátu, ako aj celej multikultúrnej európskej spoločnosti.

22.   Vyzýva členské krajiny, aby venovali väčšiu pozornosť zaisteniu práv dieťaťa, vrátane rešpektovania základných podmienok, ktoré deti potrebujú pre svoj rozvoj. Z tohto hľadiska majú miestne a regionálne orgány jedinečnú príležitosť vypracovať vlastné stratégie a byť tak príkladom pre vlastné krajiny a samotnú EÚ.

23.   Konštatuje, že opatrenia, ktoré majú zabezpečiť dodržiavanie práv dieťaťa, sa nevzťahujú na niektoré z najzraniteľnejších skupín detí. Je to obzvlášť dôležité v prípade tzv. „neviditeľných detí“, t. j. detí z rodín bez právoplatného povolenia na pobyt, ako aj „detí ulice“.

24.   Konštatuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť účinnú spoluprácu policajných orgánov členských štátov, ale tiež plne využívať možnosti mäkších opatrení spoločnosti, ako je napríklad horúca linka organizácie Missing Children pre nezvestné deti (116000). VR vyzýva členské štáty, aby verejne sprístupnili bezplatné „číslo 116“ a spropagovali ho u občanov.

25.   Vyzýva všetky relevantné zainteresované strany, aby pomohli získať kompletnejšie zdroje informácií a ďalej zlepšovať zber údajov a analytické techniky ukazovateľov práv dieťaťa. Vo všetkých fázach tohto procesu by sa mali uskutočniť konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré sú poskytovateľmi kvantitatívnych i kvalitatívnych vstupov, ako aj dôležitými konečnými užívateľmi tohto nástroja.

26.   Berúc do úvahy nedostatok komplexných informácií o ochrane práv dieťaťa v členských krajinách, vyzýva Komisiu, aby vypracovala, zverejnila a pravidelne aktualizovala hodnotiacu tabuľku práv dieťaťa ako nástroj, ktorý by sa venoval zlepšeniu ukazovateľov práv dieťaťa a poskytoval by spoľahlivé, porovnateľné a aktualizované informácie o úrovni práv dieťaťa v členských krajinách. Hodnotiaca tabuľka by sa mohla opierať o metodológiu už existujúcej hodnotiacej tabuľky pre vnútorný trh, ktorá ukazuje postup transpozície smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu. Tento nástroj by slúžil nielen ako referenčný bod pre výskum, ale prostredníctvom vyzdvihovania osvedčených postupov by sa mohol stať dôležitým impulzom pre zmenu politík členských krajín a pomôcť prekonať súčasnú situáciu, keď neexistuje povinné acquis, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, ktorú propaguje biela kniha o európskom riadení.

27.   Vyzýva Komisiu, aby propagovala pojem práva dieťaťa ako aj spoluprácu medzi miestnymi úradmi v EÚ a mimo nej v tejto oblasti v rámci vonkajšej politiky EÚ. Mala by sa preto podporovať spolupráca s Radou Európy ako aj ďalšie rámce EÚ pre vonkajšiu spoluprácu, vrátane – okrem iných - európskej susedskej politiky, Únie pre Stredozemie, dialógu EÚ - Afrika a spolupráce s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, čím by sa prispelo k zlepšeniu kvality života v partnerských krajinách EÚ, a to predovšetkým v krajinách susediacich s EÚ.

Zaistenie základných práv a riešenie kľúčových výziev

28.   Poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú národní detskí ombudsmani a podobné orgány v oblasti ochrany práv detí, ako aj na možný prínos, ktorý môže mať pre miestne a regionálne zúčastnené strany dvojcestná komunikácia a úzka spolupráca s týmito úradmi. Zároveň vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na odporúčania Európskeho parlamentu a medzinárodné dohody posilnili inštitúciu detského ombudsmana.

29.   Konštatuje, že chudoba môže byť veľkou prekážkou z hľadiska rovnosti príležitostí, ktorú musíme zabezpečiť, ak chceme účinne chrániť práva dieťaťa. Detská chudoba môže deti a ich rodiny pripraviť o ich práva a obmedziť ich možnosti do budúcnosti. Opatrenia sa preto musia v prvom rade zameriavať na deti z najzraniteľnejších sociálnych skupín a zaručiť kvalitné vzdelávanie pre všetkých, aby tak každé dieťa dostalo šancu na riadny rozvoj.

30.   Konštatuje, že miestne a regionálne orgány by mohli prispieť k účinnému riešeniu tejto otázky tým, že budú podporovať viacrozmerné systémy sociálnej ochrany, ktoré budú osobitne zohľadňovať deti, pretože deti možno lepšie chrániť vtedy, keď majú ony a aj ich rodičia zaistené primerané životné podmienky a zdravotnú starostlivosť. Najúčinnejší prístup z hľadiska nákladov zahŕňa prevenciu a sociálnu ochranu. Predovšetkým opatrenia ako odpustenie poplatkov sirotám a zraniteľným deťom umožnili zlepšiť prístup k vzdelaniu a zdravotníckym službám. VR preto navrhuje, nabádať európske inštitúcie, medzinárodné organizácie, špecializované asociácie a národné verejné úrady k tomu, aby podporili schopnosť miestnych a regionálnych orgánov vykonávať tieto opatrenia.

31.   Vyzýva Komisiu, aby vypracovala a prijala odporúčania zamerané na znižovanie detskej chudoby. Vypracovať by sa mohli na základe rozsiahlych verejných konzultácií, aby sa zaistilo čo možno najširšie pokrytie a maximálne zapojenie dôležitých zainteresovaných strán, a aby odrážali škálu možných prístupov.

32.   Vzhľadom na zvyšujúcu sa mobilitu pracovnej sily v EÚ a pracovnú migráciu v rámci EÚ poukazuje VR na to, že migrujúcim deťom treba zaistiť ich práva, predovšetkým čo sa týka právomocí miestnych a regionálnych orgánov. Toto zahŕňa okrem iného pomoc pri procese zjednocovania rodín, rodinné poradenstvo, sociálne, vzdelávacie a zdravotnícke služby pre deti migrantov, pomoc pri ich prispôsobovaní sa životu v cieľovej krajine a integrácii do miestnych a školských komunít.

33.   Poukazuje na možný úžitok vyplývajúci z úspešnej integrácie detí migrantov v rámci EÚ do príslušnej spoločenskej vrstvy cieľovej krajiny. Úspešné opatrenia v tejto oblasti môžu viesť k zvýšeniu vedomostí o členských krajinách EÚ u detí pôvodného obyvateľstva i detí migrantov, k zvýšeniu sociálneho kapitálu, väčšej tolerancii v krajinách pôvodu migrantov, ako aj v cieľových krajinách. VR preto vyzýva miestne a regionálne orgány a členské krajiny, aby venovali väčšiu pozornosť tejto otázke a výzvy, ktoré prináša migrácia v rámci EÚ, pretavili na príležitosti.

34.   Poukazuje na hrozbu, ktorú predstavuje bohužiaľ stále existujúci jav obchodovania s ľuďmi, najmä pokiaľ sa to týka detí. Vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby vyvinuli maximálne úsilie, vrátane schválenia vhodnej legislatívy na úrovni EÚ, na boj proti tomuto druhu trestného činu a na zaistenie maximálnej možnej ochrany obetí v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, keďže tieto sú v prvom rade zodpovedné za poskytovanie dôležitej pomoci, akou je napríklad vzdelávanie, sociálna starostlivosť a psychologická liečba, ako aj posilnenie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní a justičnými orgánmi.

35.   Poukazuje na to, že je potrebné poskytovať primeranú ochranu maloletým osobám bez sprievodu.

36.   Konštatuje, že treba zlepšiť súdy pre mladistvých, vypracovať veku primerané opatrenia na prevenciu trestných činov mladistvých, ako aj na intervenciu a reintegráciu a oddeliť mladistvých delikventov priestorovo aj organizačne od dospelých väzňov.

Informačné a vzdelávacie opatrenia

37.   Zdôrazňuje význam komplexného vzdelávania o právach detí, ktoré by malo byť poskytnuté všetkým, vrátane dospelých a detí, čo by prispelo k lepšiemu pochopeniu samej podstaty práv detí, k procesu zvýšenia povedomia a informovanosti mladých občanov.

38.   Berúc na vedomie nedeliteľnosť sociálnych práv a zodpovedností Výbor regiónov odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť širšiemu kontextu, v ktorom existujú práva detí, konkrétne koncepcii ľudských práv a sociálnych zodpovedností. Ďalej odporúča podporovať koncepciu zodpovednosti detí voči svojim rodinám, komunite, krajine, rodičom, starším osobám, mladším deťom, menej zvýhodneným ľuďom, životnému prostrediu, ako aj kľúčovým štruktúram v rámci súčasnej spoločnosti.

39.   Upriamuje pozornosť na to, že v politike v oblasti práv dieťaťa by sa s deťmi malo zaobchádzať ako s partnermi schopnými poskytnúť hodnotnú spätnú väzbu. Táto spätná väzba by sa mala využiť na aktualizáciu národných i európskych politík. Z tohto hľadiska môžu miestne a regionálne orgány zohrávať kľúčovú rolu ako sprostredkovatelia prostredníctvom existujúcich osvedčených postupov, ako napríklad prostredníctvom miestnej rady pre deti, ktorá im umožní predkladať svoje požiadavky.

40.   Víta iniciatívu Komisie vyvinúť šesť platforiem pre komunikáciu, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom prezentovať svoje názory, a zdôrazňuje, že je potrebné túto iniciatívu rozvinúť a zahrnúť do nej miestne a regionálne orgány ako subjekty, ktoré najlepšie poznajú miestne pomery a sú najspôsobilejšie viesť túto štruktúrovanú komunikáciu.

41.   Poukazuje na, že je potrebné zaistiť právo dieťaťa na prístup ku kvalitnému vzdelaniu, život v bezpečnom a príjemnom prostredí a na ochranu pred všetkými formami fyzického a psychického násilia. zároveň vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri zaisťovaní týchto práv miestne a regionálne orgány.

42.   Poukazuje na to, že treba zaistiť právo na kvalitné vzdelanie aj pre fyzicky a mentálne postihnuté deti a pripomína význam iniciatív, ktorých cieľom je podporovať ich nezávislosť a zabezpečiť ich plnú integráciu do sociálneho prostredia, ako sa stanovuje v článku 26 Charty základných práv Európskej únie. V oblasti vzdelávania existujú dve rozdielne koncepcie: jedna navrhuje rozvoj špeciálnych učiteľských a školiacich programov a druhá maximálnu možnú integráciu postihnutých detí do všeobecného tradičného vzdelávacieho procesu. VR vyzýva miestne a regionálne orgány, pedagogickú akademickú obec, mimovládne organizácie, ako aj všetky dôležité zúčastnené strany, aby sa zapojili do celoeurópskej debaty o možných riešeniach a osvedčených postupoch v tejto oblasti a sprístupnili ich výsledky všetkým, ktorý majú záujem zlepšiť svoje poznatky o tejto problematike. Preto poukazuje na experimenty, ktorých cieľom je integrovať deti s postihnutím, a ktoré poskytujú reálne možnosti všetkým a nevytvárajú žiadne formy marginalizácie či vylúčenia, a preto by mali byť podporované.

43.   Poukazuje na význam kvalitného vzdelania a sústavnej odbornej prípravy expertov v sociálnej sfére a iných oblastiach, ktorí pracujú s deťmi.

44.   Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s porušovaním práv dieťaťa, ktoré sa prejavuje viacerými spôsobmi: od šikanovania, ktoré sa potom zväčša kopíruje a dochádza tak opakovane k neprimeranému správaniu, až po iné formy psychického a fyzického násilia páchaného deťmi na iných deťom, a všetky typy zneužívania, predovšetkým na školách.

45.   Všíma si, že plnohodnotný rozvoj detí, ktoré sa príliš venujú virtuálnym sociálnym sieťam a ponárajú sa do počítačových hier a virtuálneho sveta, je ohrozený. Z dôvodu virtuálnych aktivít sa často znižuje možnosť týchto detí rozvíjať svoje spoločenské zručnosti a získať potrebné vedomosti. Všetky zainteresované inštitúcie by preto mali primerane dbať o to, aby si deti vytvorili takú predstavu o informačných technológiách a virtuálnom svete, na základe ktorej ich budú chápať ako nástroje na dosiahnutie cieľov v reálnom svete.

46.   Upriamuje pozornosť na prínos, ktorý môže mať „pouličný život“ pre komplexný rozvoj detí, ako napríklad možnosť naučiť sa využívať verejné priestranstvo, vyrastať a zoznamovať sa s inými deťmi a byť s nimi a ich komunitami v kontakte, a poukazuje tiež na nebezpečnú odvrátenú stránku takéhoto pouličného života, ktorý môže v niektorých oblastiach a mestách Európy viesť k vzniku mládežníckych gangov.

47.   Vzhľadom na dva predchádzajúce body VR vyzýva miestne a regionálne orgány členských krajín, aby sa aktívnejšie zapájali do výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa organizovania mimoškolských aktivít pre deti, prostredníctvom ktorých môžu deti rozvíjať svoje sociálne a odborné zručnosti. Príklady osvedčených postupov treba ďalej propagovať na národnej i európskej úrovni, čím sa podporia príslušné zamerania národných a európskych nástrojov.

48.   Vyzýva Komisiu, aby do procesu prípravy hodnotiacej tabuľky v oblasti práv dieťaťa zapojila čo najviac zainteresovaných strán, vrátane dôležitých agentúr Európskej únie, mimovládnych organizácií, miestnych a regionálnych orgánov a Výboru regiónov.

49.   Domnieva sa, že vzhľadom na rýchly vývoj informačných technológií (IT) a technické možnosti využiť takéto technológie na rozličné formy zneužívania detí, by sa malo bezpečnejšie používanie internetu považovať za kľúčovú úlohu EÚ.

50.   Zdôrazňuje skutočnosť, že koncept bezpečnejší internet by mal zahŕňať boj proti zneužívaniu detí a detskej pornografii na internete, ako aj proti iným rozšíreným formám násilia, ktoré sa môžu vyskytnúť vo virtuálnom svete, ako napríklad internetové šikanovanie.

51.   Domnieva sa, že vzdelávanie detí a dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do styku, môže značne prispieť k prevencii a k riešeniu otázky detského zneužívania súvisiaceho s internetom. Pozornosť sa musí venovať hlavne tomu, aby sa deti a dospelí, predovšetkým tí, ktorí pracujú s deťmi, ako napríklad odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej práce, naučili bezpečne používať internet, rozpoznali internetové trestné činy a ďalšie škodlivé aktivity súvisiace s internetom a vedeli, ako o nich informovať príslušné úrady.

52.   Upozorňuje, že je potrebné chrániť deti pred negatívnym sociálnym prostredím, najmä takým, v ktorom sa podporuje konzumácia psychotropných látok (alkohol, tabak, drogy a iné látky s negatívnym vplyvom na psychické a fyzické zdravie). Obzvlášť dôležitá úloha pri tom prislúcha miestnym a regionálnym orgánom, pretože práve tie sú v systéme sociálneho zabezpečenia prvým článkom reťaze, ktorý sa zasadzuje za zaistenie harmonického a bezpečného rozvoja dieťaťa. Orgány verejnej správy majú za úlohu postrehnúť, identifikovať a zhodnotiť blížiace sa nebezpečenstvo a využiť všetky dostupné prostriedky na jeho odstránenie. Vyzýva vnútroštátne aj európske inštitúcie, vrátane detských ombudsmanov, mimovládnych organizácií či ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov, aby v tejto oblasti rôznymi spôsobmi podporovali orgány verejnej správy a podnecovali odmietavý postoj spoločnosti ku konzumácii psychotropných látok.

Finančné a podporné opatrenia

53.   Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by sa mali považovať za kľúčových partnerov pri rozvoji a uplatňovaní európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa, ako aj iných európskych iniciatív v tejto oblasti.

54.   Domnieva sa, že regionálne a miestne administratívy musia mať k dispozícii všetky programy a nástroje vytvorené v rámci tejto stratégie.

55.   Víta pozitívny účinok európskych finančných a podporných nástrojov, ako je napríklad program Daphne zameraný na ochranu práv dieťaťa, no je sklamaný z nedostatku zdrojov, ako aj nedostatočnej informovanosti o poskytovaných možnostiach financovania a podpory. Výsledky tohto programu majú byť strategicky prepojené s uplatňovaním európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa a použité pri tvorbe budúcich politík.

56.   Upozorňuje na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány v celej Európe v spolupráci s ďalšími subjektmi už získali značné skúsenosti pri využívaní pomoci EÚ na ochranu práv dieťaťa. Výsledky takýchto aktivít majú byť strategicky prepojené s uplatňovaním európskej stratégie v oblasti práv dieťaťa, treba ich pravidelne zverejňovať, diskutovať o nich a využívať ich ako cenný vklad pri aktualizácii príslušných politík.

57.   Vyzýva Komisiu, aby zlepšila komunikáciu a informovanosť o existujúcich podporných a finančných programoch pre miestne a regionálne orgány, a predložila možnosti podpory iniciatív súvisiacich s právami dieťaťa, a to takých, ktoré sú explicitne orientované, ako napríklad program Daphne III, a tiež tých, v ktorých sú práva dieťaťa jednou z priorít. Sem patria programy cezhraničnej spolupráce, programy rozvoja miest (napr. URBACT II), atď. Všetky finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii v rámci rozličných rozpočtových položiek a v rôznych oblastiach, by mali byť prehľadnejšie a malo by sa o nich informovať účinnejšie, aby sa zabránilo duplicite a zvýšila sa tak efektivita prijatých opatrení.