1.10.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/12

---

Stanovisko Výboru regiónov – Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010

(2010/C 267/04)

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecný pokrok a časový harmonogram

1.   Víta oznámenie Európskej komisie „Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2009 – 2010“ týkajúce sa potenciálnych kandidátskych krajín a oznámenie týkajúce sa žiadosti Islandu o členstvo.

2.   Víta pokrok dosiahnutý v potenciálnych kandidátskych krajinách, ktorý viedol v roku 2009 k žiadosti Albánska a Srbska o vstup do Európskej únie, a pokrok dosiahnutý sústavným vykonávaním dočasných dohôd o obchode a záležitostiach týkajúcich sa obchodu a dohôd o stabilizácii a pridružení s EÚ vo všetkých potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj pokračovanie reforiem v Kosove.

3.   Konštatuje, že EÚ vyvinula značné úsilie o zbližovanie potenciálnych kandidátskych krajín s EÚ. Najnovšie úsilie sa zameriavalo o. i. na zmiernenie následkov finančnej krízy a zahŕňalo návrhy na zjednodušenie vízovej povinnosti. V obidvoch prípadoch ide o kroky, ktoré občanom jasne ukazujú prínos EÚ.

4.   Víta zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Čiernej Hory a Srbska, ktoré im umožnilo bezvízové cestovanie do väčšiny členských štátov EÚ a vyjadruje nádej, že Albánsko a Bosna a Hercegovina čoskoro splnia kritériá na zrušenie vízovej povinnosti.

5.   Berie na vedomie závery Rady z 26. októbra 2009 o stratégii EÚ pre región Baltského mora a vyhlásenie Jadransko-iónskej rady na podporu európskej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora, ktoré v Ancone 5. mája 2010 (1) prijali ministri zahraničných vecí ôsmich členských krajín Jadransko-iónskej iniciatívy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Čierna Hora, Srbsko, Slovinsko) a s uspokojením konštatuje, že európska stratégia pre makroregióny predstavuje dôležitý nástroj na urýchlenie procesu integrácie, a to aj patričným docenením úlohy miestnych a regionálnych orgánov.

6.   Zdôrazňuje, že dôležitým faktorom úspechu procesu integrácie je to, aby budúce členstvo našlo širokú podporu u obyvateľstva. Miestne a regionálne samosprávy k tomu môžu prispieť, rovnako ako ku „schopnosti absorbovať“ právne predpisy a finančnú pomoc EÚ. Preto je veľmi dôležité, aby

—	obce a regióny dostali možnosť aktívne sa zúčastňovať na národnom integračnom procese, čo zodpovedá zásadám Európskej charty miestnej samosprávy vyhlásenej Radou Európy,

—	nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by mal byť koncipovaný tak, aby obce, mestá a regióny mohli program pre investície a budovanie kapacít využívať vo väčšom rozsahu, než doteraz,

—	boli miestne a regionálne samosprávy naďalej zapojené do integračného procesu, pretože kodanské kritériá vyžadujú stabilné inštitúcie a stabilný systém financovania. Tým sa vytvoria podmienky pre transparentný systém prípravy a rozhodovania,

—

do pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1085/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA), patrí podľa článku 2 ods. 1 „a) posilnenie demokratických inštitúcií …“ a „c) reforma verejnej správy vrátane zriadenia systému umožňujúceho decentralizáciu riadenia pomoci pre krajinu prijímajúcu pomoc …“. Vzhľadom na túto oblasť pôsobnosti a terajšie postupy v potenciálnych kandidátskych krajinách by v etape programovania IPA malo nariadenie zahŕňať povinný mechanizmus konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi,

—	etapa programovania IPA na národnej úrovni je neprimerane dlhá. Výbor odporúča Komisii, aby bezodkladne preskúmala podmienky programovania s cieľom zjednodušiť postupy.

Informačné činnosti

7.   Konštatuje, že miestna a regionálna úroveň má dobré predpoklady na to, aby viedla s občanmi dialóg o integračnom procese a najmä o problémoch, ktoré vyplývajú zo zosúlaďovania s právom Spoločenstva a informovala o nich.

8.   Zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala spolupôsobenie a primeraný prístup k informáciám na všetkých úrovniach spoločnosti. Prístup k informáciám má zásadný význam najmä pre nové demokracie, pretože tieto krajiny sú často vystavené populistickým prúdom, ktoré nie je vždy možné kompenzovať pluralitnými diskusiami.

9.   Zdôrazňuje význam informačných činností EÚ a konkrétnych a presných analýz situácie v potenciálnych kandidátskych krajinách. Inak by mohlo dôjsť k nesprávnemu výkladu, čo by mohlo vládam, ktoré sú zodpovedné za integračný proces, spôsobiť problémy pri riešení všetkých aspektov tohto procesu. Otvorená diskusia a dobre informovaní občania môžu naopak prispieť k zmierneniu konfliktných systémových riešení, ktoré v priebehu času zvýšili etnické napätie.

Budovanie kapacít

10.   Zastáva názor, že program IPA by bolo treba lepšie využívať, aby obce, regióny a občianska spoločnosť dostali možnosť prispieť svojimi schopnosťami k posilneniu integračného procesu. Program IPA môže navyše prispieť k budovaniu inštitucionálnych kapacít na všetkých úrovniach.

11.   Stotožňuje sa s názorom Komisie, že interné spolupôsobenie v rámci regiónu má pre integračný proces veľký význam. Sieť NALAS (2), ktorú na regionálnej úrovni vytvorili miestne orgány, je dobrým príkladom výmeny medzi jednotlivými krajinami.

12.   Konštatuje, že oznámenie Komisie by podstatne získalo na význame, kedy sa v ňom venovala väčšia pozornosť miestnej a regionálnej úrovni. Na tejto úrovni sa totiž po vstupe do EÚ bude implementovať podstatná časť právnych predpisov.

13.   Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v kandidátskych krajinách pravidelne neuskutočňuje aj posudzovanie kapacít na nižších vnútroštátnych úrovniach.

Miestna a regionálna úroveň a občianska spoločnosť

14.   Zastáva názor, že občianska spoločnosť má pre budovanie stabilných demokracií veľký význam. Z tohto dôvodu musí byť v integračnom procese zastúpená aj občianska spoločnosť.

15.   Odporúča väčšiu angažovanosť na podporu zraniteľných skupín spoločnosti prostredníctvom právnych predpisov. Mnohé kandidátske krajiny zaostávajú v otázkach verejného zdravia a sociálnej politiky, ako aj v otázkach súvisiacich so zraniteľnosťou a rovnosťou žien.

16.   Konštatuje, že pre integračný proces je mimoriadne dôležitá schopnosť potenciálnych kandidátskych krajín zohľadňovať záujmy menšín. Praktické riešenia dosiahnuté dohodou sa dajú často docieliť práve na miestnej alebo regionálnej úrovni.

17.   Súhlasí s názorom Komisie, že v potenciálnych kandidátskych krajinách je potrebné posilniť inštitucionálne kapacity. Keď Regionálna škola verejnej správy začne fungovať, bude veľmi dôležité, aby sa regionálni a miestni zástupcovia mohli na vzdelávacom programe zúčastňovať.

Pripomienky k jednotlivým krajinám

Albánsko

18.   Výbor regiónov víta, že sa opozícia opäť zúčastňuje na práci parlamentu, hoci s určitými obmedzeniami. Koordinácia medzi jednotlivými úrovňami spoločnosti, ktorá je potrebná pre integračný proces, v Albánsku stále chýba.

19.   Konštatuje, že pokiaľ ide o harmonizáciu právnych predpisov, v mnohých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Spoločenstva, sa dosiahol pokrok, najmä odvtedy, ako Albánsko podalo oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ. Keď sa začnú oficiálne rokovania, budú sa uskutočňovať v súlade s postupmi stanovenými v Lisabonskej zmluve, pričom je dôležitá analýza orgánov obcí a regiónov a ich zapojenie.

20.   Podčiarkuje, že je dôležité, aby boli obce a mestá zapojené do procesu, pred ktorým Albánsko teraz stojí (t. j. do nadchádzajúceho procesu rokovaní).

21.   Zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa nástroje Komisie na budovanie kapacít v súčasnej reforme verejnej správy v Albánsku využívali na všetkých úrovniach (Twinning, TAIEX a SIGMA). Má to zásadný význam tak pre vytvorenie účinných a transparentných inštitúcií, ako aj pre podporu opatrení na zamedzenie korupcie.

22.   Považuje za dôležité, aby Albánsko urýchlilo prácu na vytvorení funkčného trhu s nehnuteľnosťami. Takýto proces poskytuje obciam aj možnosť zlepšiť si z dlhodobého hľadiska svoj daňový základ.

23.   Pripomína, že decentralizácia sa v Albánsku nachádza ešte v počiatočnom štádiu. Prijaté právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať na miestnej úrovni, sa nie vždy uplatňujú. Uplatňovanie predpisov je v neposlednom rade dôležité aj pre ochranu záujmov menšín.

24.   Ďalej konštatuje, že sa Komisia vo svojom oznámení v časti o hospodárskych a sociálnych právach obmedzila na hodnotenie legislatívnej činnosti, pričom by sa mala zaoberať aj uplatňovaním a analyzovať, do akej miery sa nedostatočné presadzovanie právnych predpisov dotýka zraniteľných vrstiev spoločnosti.

25.   Súhlasí s názorom Komisie, že pokrok sa dosiahol v oblasti daní, súčasne však konštatuje, že nerovnováha v rozdelení právomocí a zdrojov v procese decentralizácie predstavuje riziko.

Bosna a Hercegovina

26.   Výbor regiónov konštatuje, že ústava Bosny, ktorá je založená na Daytonskej dohode, prispela k vybudovaniu komplexnej administratívnej štruktúry. Spôsob, akým je dohoda z Daytonu skoncipovaná, je jedným z dôvodov, prečo Bosne a Hercegovine chýba rozhodovacia moc potrebná na prispôsobenie sa európskej legislatíve. Rozdelená Bosna potrebuje vedenie, ktoré je schopné preklenúť protichodné názory a priniesť spoločné riešenia. Vedenie, ktoré sa vo svojom rozhodovaní riadi etnickými aspektmi, nie je v záujme bosnianskych občanov.

27.   Ľutuje, že butmirské rokovania o ústavných reformách boli neúspešné, a vyzýva hlavných predstaviteľov všetkých etnických skupín Bosny a Hercegoviny, aby hľadali prijateľné riešenie, vďaka ktorému by krajina dosiahla úplnú samostatnosť a bola schopná pokračovať v reformách a európskom integračnom procese.

28.   Okrem toho konštatuje, že len čo budú dôsledky tohto roztriešteného vedenia v Bosne pre verejnosť viditeľné, na systém rozhodovania vznikne tlak, ktorý nakoniec povedie k reformám. Aby k tomuto posunu došlo, musí dať EÚ jasne najavo, aké skutočné politické alternatívy existujú, t. j. trvalé zameranie sa na otázky, ktoré vyostrujú rozpory, alebo politika, ktorá túto krajinu otvorí pre štyri slobody vnútorného trhu.

29.   Dochádza k záveru, že otázka víz nasvedčuje tomu, že diskusiu je potrebné viesť novou formou a s novým obsahom. Otázka víz ukazuje, že ak to verejná mienka vyžaduje, rozhodovacie orgány na štátnej úrovni sú schopné konať. EÚ a najmä Výbor regiónov tu hrajú zodpovednú úlohu. Bosnianski občania musia byť informovaní o požiadavkách a výhodách integrácie prostredníctvom svojich miestnych predstaviteľov. V tejto súvislosti sa musí zvýšiť angažovanosť a súdržnosť a klásť väčší dôraz na hodnoty a myšlienky, ktoré sú v súlade s úctou k človeku a rešpektovaním jeho práv.

30.   Stotožňuje sa s názorom Komisie, že súčasná štruktúra spoločnosti je neefektívna a nepriaznivo ovplyvňuje podnikateľské prostredie.

31.   Zastáva názor, že je možné podporiť reformné sily v Bosne, ktoré chcú prispieť k posilneniu štátu a k decentralizácii so silnejšími obcami. Z občanov, ktorí chcú cestovať a ktorí pochopili, prečo investície neprichádzajú alebo prečo sú štrukturálne fondy stále hudbou budúcnosti, sa môže stať skupina, ktorá zavedie diskusiu aj na iné oblasti, než je vízová politika. Výbor regiónov by sa mal podieľať na informačnej činnosti a podporovať stretnutia s vybranými zvolenými miestnymi predstaviteľmi v Bosne, ktorí môžu prispieť k zmenám.

32.   Konštatuje, že komplexná štruktúra spoločnosti prispela k tomu, že obce a ich združenia majú k dispozícii iba obmedzené informácie o EÚ a prostriedkoch nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

33.   Dochádza k záveru, že je potrebné posilniť štátnu úroveň v mnohých oblastiach kompetencií, najmä preto, lebo táto úroveň je zodpovedná za spoločné miestne predpisy.

34.   Prihovára sa za to, aby boli prostriedky IPA poskytnuté aj na opatrenia na miestnej úrovni.

Srbsko

35.   Výbor regiónov víta súhlas srbského parlamentu s novým štatútom Vojvodinského autonómneho kraja, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010 a zväčšuje právomoci Vojvodiny, a konštatuje, že Srbsko dosiahlo významný pokrok v integračnom procese. V súvislosti s procesom decentralizácie je táto krajina však pomerne roztrieštená a vykazuje neúčelné prekrývanie v oblasti pôsobnosti jednotlivých ministerstiev. V rámci prebiehajúcich reforiem sa pracuje na vytvorení regionálnej úrovne s právomocami v otázkach rozvoja a rastu, stále však pretrváva nejasnosť v súvislosti s praktickým uskutočňovaním. Posilňovanie kapacít, ktoré sa presadzuje s pomocou srbského združenia obcí (3), prispieva podľa názoru Výboru regiónov významnou mierou k modernizácii obecných samospráv.

36.   Poukazuje na to, že integračný proces musí byť sprevádzaný vnútornými reformami na všetkých úrovniach spoločnosti.

37.   Víta, že Národná rada na decentralizáciu Srbskej republiky vytvorená v marci 2009 bola spolu so skupinou odborníkov poverená vypracovaním komplexnej stratégie decentralizácie podľa európskych noriem. To môže prispieť k zintenzívneniu vykonávania ďalších reforiem.

38.   Víta pokrok dosiahnutý v oblasti inštitucionálneho posilnenia obcí. Zdravé financie, a teda predvídateľné financie, majú zásadný význam a vyžadujú nielen opatrenia na podporu budovania kapacít, ale aj úsilie s cieľom zabezpečiť, aby obce v plnom rozsahu splnili kodanské kritériá týkajúce sa stabilných verejných inštitúcií. Dôležitou otázkou v blízkej budúcnosti je vrátenie nehnuteľností obciam, ale aj vytvorenie možnosti, aby obce mohli nehnuteľnosti nadobúdať.

39.   Konštatuje, že niektoré obce majú ťažkosti so zabezpečovaním základných služieb, hoci Srbsko disponuje systémom finančného vyrovnávania. K nevyhnutným reformám patria okrem iného opatrenia na zvyšovanie finančnej nezávislosti obcí. To sa dá dosiahnuť pomocou takej zásady financovania, podľa ktorej sa náklady na nové oblasti pôsobnosti vyrovnávajú prostredníctvom štátnych prostriedkov.

40.   Víta iniciatívu Srbska s cieľom podporiť opatrenia obcí v oblasti ochrany životného prostredia pomocou fondu pre životné prostredie založenom na ekologickej dani. Je to dobrý príklad opatrení, ktoré môžu prispieť k prispôsobeniu územných samospráv požiadavkám EÚ. Časť z týchto daňových príjmov ide priamo obciam ako účelovo viazané príjmy a môže byť použitá napr. na rozvoj schopností potrebných na vypracovanie environmentálnych štúdií.

41.   Konštatuje, že program IPA je považovaný v prvom rade za nástroj určený na reformu ústrednej správy Srbska a na podporu väčších opatrení v oblasti infraštruktúry. V tejto súvislosti ľutuje, že je len veľmi obmedzená časť určená na naliehavo potrebné opatrenia napr. na ďalší rozvoj kapacít na miestnej úrovni.

42.   Víta uznesenie srbského parlamentu z 31. marca 2010 o udalostiach v Srebrenici v júli 1995 odsudzujúce masové vraždy, ktoré tam boli spáchané. Prijatie uznesenia je dôležitým krokom k vyrovnaniu sa s vlastnými dejinami. Srbská vláda tým vysiela pozitívny signál na zmierenie, k vývoju v Srbsku a ďalšiemu priblíženiu sa k Európskej únii.

Kosovo (4)

43.   Výbor regiónov víta proces stabilizácie v Kosove. Opatrenia, ktoré prijali medzinárodné organizácie a s nimi aj mnohé členské štáty EÚ, pripravili pôdu pre stabilný právny štát a väčšiu istotu pre občanov. Určité aspekty vývoja k väčšej stabilite súčasne pripomínajú situáciu v Bosne a Hercegovine a skrývajú riziko etnického rozdelenia, ktoré môže narušiť budúcu integráciu. V tejto krajine, ktorej spoločnosť má len nízku úroveň vzdelania a v ktorej sú verejné inštitúcie zatiaľ len slabo rozvinuté, sa tým môže sťažiť integračný proces.

44.   Zdôrazňuje, že udržanie zásad právneho štátu v Kosove je veľmi dôležité a uznáva, že medzinárodná účasť v Kosove zohráva v zabezpečovaní mierového spolunažívania etnických skupín rozhodujúcu úlohu.

45.   Víta iniciatívu zameranú na reformu miestnych orgánov a súčasnú prácu v oblasti decentralizácie v Kosove.

46.   Konštatuje, že súčasný vývoj v Kosove vedie k ďalšiemu vzniku celého radu etnicky orientovaných miestnych orgánov, čo zvyšuje potrebu dialógu na miestnej úrovni. Vzhľadom na túto tendenciu hrajú kooperačné orgány na miestnej úrovni dôležitú úlohu pri podpore miestnej spolupráce. Spoločné projekty IPA môžu mať pri týchto snahách preklenujúcu funkciu. Pre budúci vývoj v Kosove a vzhľadom nielen na obmedzené verejné prostriedky v krajine, ale aj na významnú úlohu, ktorú zohrávajú inštitúcie ako propagátori sociálnej solidarity a univerzálnosti základných verejných služieb, je potrebné podľa možnosti vyhnúť sa etnicky zdôvodneným zdvojeným zariadeniam (školy, nemocnice atď.). Takéto javy by sa interpretovali ako znak politického zlyhania a zlého zaobchádzania s verejnými prostriedkami a predovšetkým by ešte zväčšili etnické rozdiely.

47.   Odporúča venovať vzdelávacím kapacitám Kosova osobitnú pozornosť, aby táto krajina mohla mať zo svojho demografického zloženia prospech. Existuje veľké riziko, že veľká časť dnešnej početne silnej mládeže opustí po skončení školy krajinu.

48.   Zdôrazňuje, že budovanie kapacít v inštitúciách je dôležité, aby sa obmedzené verejné zdroje krajiny využívali efektívne. Súčasne by sa tým uvoľnili prostriedky na zlepšenie situácie napr. v zdravotníctve.

49.   Súhlasí s názorom Komisie, že sú potrebné rozsiahle opatrenia v oblasti odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie nedávno vydaných predpisov o verejnom obstarávaní.

50.   Odporúča využívať program IPA ako nástroj rozsiahleho budovania kapacít v krajine. Tým by sa mohli požiadavky integrácie a výhody členstva v EÚ stať v celej krajine zrozumiteľnejšími.

Čierna Hora

51.   Výbor regiónov víta odhodlanie Čiernej Hory, s akým pristupuje k integračnému procesu. Prejavuje sa to najmä v rámci inštitucionalizovaného dialógu medzi zástupcami vlády a miestnych a regionálnych orgánov, ktorí sa stretávajú viackrát za rok.

52.   Stotožňuje sa s názorom Komisie, že na všetkých úrovniach verejnej správy v Čiernej Hore existuje naliehavá potreba kvalifikovaných pracovníkov. Preto vláda cielene spojila svoje zdroje na účely koordinačných úloh, pri ktorých je miestna úroveň silne zastúpená. To sa prejavilo nielen v rýchlosti reformného procesu, ale aj na schopnosti krajiny koordinovať činnosť externých poskytovateľov financií. To všetko bolo možné tým, že v rámci programu IPA bola miestna úroveň daná do popredia.

53.   Konštatuje, že prebiehajúcim reformám obcí napriek zdĺhavosti reformného procesu predchádzala rozsiahla diskusia o úlohe starostov a o dobrovoľnom zlučovaní miestnych samospráv, aby boli obce lepšie pripravené na pomoc zo štrukturálnych fondov.

54.   Víta, že boli prijaté prísnejšie právne predpisy na zamedzenie korupcie v súvislosti s komunálnymi voľbami a korupciou všeobecne prostredníctvom väčšej externej kontroly.

55.   Konštatuje, že vplyv miestnych orgánov na výšku daní je obmedzený, čo má dosah na miestnu samosprávu.

56.   Ďalej konštatuje, že obdobie troch rokov medzi plánovaním programu a jeho začatím, ktoré sú potrebné na zavedenie prvých projektov financovaných z programu IPA, je neprijateľne dlhé. Aj keby sa prípravná fáza v budúcom roku pomoci IPA skrátila, v záujme skrátenia tejto doby sa ustanovenia musia zjednodušiť.

Island

57.   Súhlasí s odporúčaním Európskej komisie začať prístupové rokovania s Islandom a zaradiť ho k príjemcom predvstupovej finančnej pomoci v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA).

---

(1)  www.aii-ps.org

(2)  Sieť združení miestnych orgánov v juhovýchodnej Európe.

(3)  Stála konferencia miest a obcí.

(4)  V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99.

---