1.10.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/6

---

85. PLENÁRNE ZASADNUTIE 9. – 10. JÚNA 2010

Stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov – Budúcnosť SPP po roku 2013

(2010/C 267/03)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Kontext a výzvy

v kontexte neustále pribúdajúcich nových úvah o budúcom postavení a úlohe poľnohospodárstva v Európe,

1.   sa domnieva, že mu vzhľadom na svoju úlohu a priority prislúcha právo vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy o všeobecných zásadách a hlavných usmerneniach spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013;

2.   považuje za potrebné načrtnúť žiaduce zásady a usmernenia ešte predtým, ako sa začne diskutovať o rozpočte pre túto politiku;

3.   konštatuje, že svet v súčasnosti čelí mnohým zásadným a rôznorodým výzvam, ako je nárast populácie, zmenšovanie vodných zdrojov, postupné vyčerpávanie fosílnych a nerastných energetických zdrojov, degradácia pôdy a ohrozovanie biodiverzity a klimatické zmeny;

4.   podotýka, že výzvy, ktorým čelí chov zvierat a poľnohospodárstvo súčasnosti (nestálosť trhov, pokles poľnohospodárskych príjmov, globalizácia obchodu, demografický tlak a konkurencia vznikajúcich trhov, častý výskyt krízových situácií v oblasti verejného zdravia, životaschopnosť a modernizácia najmenších poľnohospodárskych podnikov a chovu zvierat, pokles úrodnosti pôdy, prechod od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a iné environmentálne, hospodárske a sociálne problémy spojené s udržaním poľnohospodárskej činnosti hlavne v horských oblastiach a iných znevýhodnených oblastiach atď.), sa líšia od výziev minulosti;

5.   domnieva sa, že je nevyhnutné zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku, aby sa Európska únia mohla prispôsobiť prebiehajúcim aj budúcim zmenám a aby mohla zároveň prispieť k zníženiu negatívnych následkov, ktoré by tieto zmeny mohli mať na európske obyvateľstvo a vidiecke a prímestské oblasti. Cieľom musí byť dosiahnutie inteligentného a trvalo udržateľného rastu s bezpečnými potravinami, zachovanie biologickej rozmanitosti a príslušnej prírodnej a kultúrnej krajiny. Reforma by mala vychádzať z nasledujúcich desiatich hlavných zásad a usmernení;

A.   Poľnohospodárska politika musí zostať spoločnou politikou

6.   konštatuje, že prvoradou úlohou európskeho poľnohospodárstva je produkcia potravinárskych výrobkov pre obyvateľstvo členských štátov, pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a ochrana životného prostredia, aby tieto výrobky spĺňali aj ostatné povinné požiadavky na potravinovú bezpečnosť, kvalitu a primerané ceny;

7.   konštatuje tiež, že poľnohospodárstvo Spoločenstva okrem toho poskytuje európskej spoločnosti celý rad verejných statkov neocenených na trhu (správa územia, správa krajiny, ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov, územná súdržnosť atď.), ktoré sú samé o sebe prínosom pre Úniu ako celok;

8.   domnieva sa, že poľnohospodárstvo a poľnohospodársko-potravinársky sektor sú pre Európu strategickým odvetvím a že spoločná koordinovaná poľnohospodárska a potravinová politika v rámci Európskej únie je teraz potrebnejšia ako kedykoľvek v minulosti;

9.   nazdáva sa, že by sa mali odmietnuť akékoľvek snahy o opätovný presun, aj čiastočný, spoločnej poľnohospodárskej politiky do kompetencií jednotlivých členských štátov;

B.   Spoločná poľnohospodárska politika musí v EÚ zaručiť potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť potravín

10.   je presvedčený, že potravinová sebestačnosť a bezpečnosť potravín v EÚ musia byť naďalej hlavnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky;

11.   pripomína, že v rámci Európskej únie je dôležité zabezpečiť dostatočnú rôznorodosť, kvalitu a bezpečnosť produkcie, pričom by sa malo v maximálnej miere prihliadať na zachovanie optimálnej diverzifikácie v členských štátoch a v jednotlivých regiónoch v súlade s ich charakteristikami;

12.   zároveň sa domnieva, že v súlade s cieľom potravinovej sebestačnosti je potrebné zamerať sa na produkciu agropotravinárskych výrobkov, ktorých je v súčasnosti nedostatok, hlavne v oblasti rastlinných bielkovín;

13.   zastáva názor, že produkcia európskych poľnohospodárov môže ťažko konkurovať produkcii iných častí sveta, ak sa porovnáva výlučne konečná cena, a to vzhľadom na rozdiely vo výrobných nákladoch, príslušnej legislatíve a úrovni rozvoja;

14.   považuje preto za nevyhnutné, aby sa zachovala zásada preferencie Spoločenstva;

15.   okrem toho jednoznačne podporuje vyhlásenie Európskeho parlamentu (č. 0088/2007) týkajúce sa preskúmania vplyvu, ktorý má koncentrácia moci supermarketov, a akýchkoľvek ďalších návrhov na primerané následné opatrenia;

16.   žiada, aby sa na potravinové výrobky určené na spotrebu v EÚ, či už boli vyrobené v EÚ alebo v tretích krajinách, uplatňovali jednotné a základné fytosanitárne, veterinárne a environmentálne normy;

C.   Spoločná poľnohospodárska politika musí zaručiť stabilitu príjmov

17.   konštatuje, že je potrebné zabezpečiť stabilitu dodávok potravín v Európe;

18.   domnieva sa, že je nevyhnutné, aby mali výrobcovia potravín zo svojej produkcie primeraný príjem;

19.   nazdáva sa, že zachovanie zamestnanosti v poľnohospodárstve a v agropotravinárskom priemysle musí byť prioritou;

20.   považuje preto za potrebné vypracovať účinné nástroje, ktoré umožnia stabilizáciu cien a nástroje na riadenie produkcie, čím by sa zároveň zaručila stabilita príjmov poľnohospodárov, avšak tieto nástroje by sa mali využívať opatrne;

21.   domnieva sa, že nástroje na riadenie produkcie by mali znížiť príliš veľké rozdiely medzi ponukou a dopytom, ktoré tiež prispievajú k prudkému poklesu kótovaných cien;

22.   nazdáva sa, že nástroje na stabilizáciu cien (stiahnutie z trhu, skladovanie, záruky súvisiace s nepredvídateľnými klimatickými a zdravotnými podmienkami …) by mali obmedziť následky vyplývajúce z nestálosti trhov;

23.   zastáva názor, že za predpokladu všeobecného súhlasu v rámci rokovaní WTO by sa malo upustiť od využívania nástroja vývozných náhrad, ako aj od všetkých ostatných foriem dotácií na vývoz, ktoré narúšajú obchodovanie;

24.   zastáva názor, že stabilita cien poľnohospodárskych výrobkov v rámci jednotlivých poľnohospodárskych sezón je nevyhnutná pre stimuláciu produkcie a udržateľné zachovanie faktorov produkcie;

25.   žiada preto Európsku komisiu, aby čo najskôr vypracovala operatívne návrhy týkajúce sa nástrojov na riadenie produkcie a stabilizáciu cien;

26.   domnieva sa, že pravidlá hospodárskej súťaže musia v sektore poľnohospodárstva umožniť poľnohospodárom, ich producentským a medziodvetvovým organizáciám, aby si riadili proces získavania spravodlivých cien na zaplatenie svojich aktivít;

D.   Spoločná poľnohospodárska politika musí byť výhodná pre všetky druhy produkcie, musí podnecovať zmeny poľnohospodárskych postupov a presadzovať zamestnanosť a trvalo udržateľné využitie pôdy

27.   napriek pokroku zaznamenanému v súvislosti s najnovšími reformami konštatuje, že spoločná poľnohospodárska politika sa stále vyznačuje veľkými rozdielmi v podpore produkcie a v konečnom dôsledku aj medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi a jednotlivými regiónmi;

28.   domnieva sa, že v rámci reformy poľnohospodárskej politiky by sa mali odstrániť všetky nespravodlivé, objektívne neopodstatnené postupy týkajúce sa podpory pre jednotlivé druhy produkcie, ako aj pre jednotlivé formy a veľkosti podnikov alebo regióny;

29.   konštatuje tiež, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podporovali spôsoby produkcie, ktoré dostatočne nerešpektujú životné prostredie a prírodné zdroje napriek tomu, že zásoby fosílnych palív a nerastných surovín sa neustále znižujú, množia sa prípravky na ochranu rastlín, dochádza k znečisťovaniu vodných zdrojov a hrozí zníženie úrodnosti pôdy, ako aj zvýšenie zdravotných rizík;

30.   nazdáva sa, že systémy poľnohospodárskej produkcie budúcnosti budú musieť hospodárnejšie využívať vodu a fosílne palivá, obmedziť používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, pričom by sa mali viac diverzifikovať a lepšie zhodnocovať komplementárnosť medzi pestovaním plodín a chovom zvierat;

31.   domnieva sa, že prioritou SPP po roku 2013 musí byť podpora tých, ktorí žijú hlavne z poľnohospodárstva;

32.   domnieva sa, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 by sa mali tieto zmeny podporiť a že by sa mala v tejto súvislosti poskytnúť poľnohospodárom pomoc;

33.   zároveň konštatuje, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa už viacero rokov viac podporujú investície ako zamestnanosť;

34.   je presvedčený, že v poľnohospodárstve sa môže aj v budúcnosti vytvoriť veľa pracovných miest;

35.   napokon konštatuje, že reforma SPP mala nepriaznivý územný vplyv na zachovanie hospodárskych aktivít súvisiacich s poľnohospodárstvom v najzraniteľnejších oblastiach;

36.   domnieva sa, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 by sa mala vyváženejším spôsobom podporovať zamestnanosť, ako aj zachovanie poľnohospodárskej činnosti v zraniteľných oblastiach, vrátane prímestských území;

37.   v záujme uplatnenia týchto hlavných usmernení navrhuje, aby sa po roku 2013 na celom území EÚ postupne prestali používať historické referenčné systémy a prešlo sa k jednotnej platbe za hektár, pričom by sa zohľadnil regionálny kontext v oblasti nákladov na výrobu a dopravu, kategórie poľnohospodárskych podnikov, ale aj vytváranie verejných statkov;

38.   navrhuje najmä, aby boli jednotné platby za hektár a iné formy podpory podmienené tak skutočným vykonávaním poľnohospodárskej činnosti, ako aj viac a lepšie podmienené uplatňovaním takých systémov produkcie, ktoré budú ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom;

39.   navrhuje, aby sa pri poskytovaní verejnej európskej podpory zohľadňovala zamestnanosť v každom poľnohospodárskom podniku a vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila hornú hranicu dotácie na jeden poľnohospodársky podnik;

E.   V spoločnej poľnohospodárskej politike by sa mali uprednostňovať také systémy produkcie, ktoré budú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom

40.   nazdáva sa, že ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov je prirodzene jedným z hlavných aspektov reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013;

41.   domnieva sa, že poľnohospodári by mali byť podporovaní a malo by sa im pomáhať pri nadobúdaní takých systémov produkcie, ktoré sú v tejto oblasti najefektívnejšie;

42.   navrhuje, aby sa popri minimálnych požiadavkách na získanie prvého stupňa pomoci (jednotná platba na hektár) podporovali a odmeňovali postupy a systémy produkcie, ktoré sú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom (biologické poľnohospodárstvo, obmedzenie zásahov do pôdy, zníženie emisií skleníkových plynov, ochrana vodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, údržba krajiny atď.), a to prostredníctvom osobitných dodatočných stimulov (napr. vykonávacích zmlúv vzťahujúcich sa na určité územie);

43.   navrhuje tiež, aby sa v oblastiach obzvlášť citlivých z environmentálneho hľadiska výška pomoci poskytovanej v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prispôsobila vyšším požiadavkám environmentálnej podmienenosti a aby bola týmito požiadavkami dôrazne podmienená, ale aby pritom nedošlo k nadmernej byrokratickej záťaži;

44.   napokon opätovne žiada, aby bol vzhľadom na problematické otázky a územný dosah zapojený do stanovenia opatrení na úrovni EÚ, pokiaľ ide o koexistenciu konvenčných a geneticky modifikovaných plodín;

F.   Spoločná poľnohospodárska politika musí zohľadňovať prírodné a zemepisné znevýhodnenia (horské oblasti, ostrovy, riedko osídlené oblasti, najvzdialenejšie regióny)

45.   konštatuje, že horské a ostrovné oblasti, ako aj riedko osídlené oblasti a iné oblasti uznané ako znevýhodnené majú osobitné podmienky z hľadiska produkcie, ktoré vyplývajú z trvalých obmedzení (svahová poloha, nadmorská výška, klimatické podmienky, odľahlosť, pôda chudobná na živiny) a z osobitných sociálno-hospodárskych znakov;

46.   konštatuje, že tieto obmedzenia sťažujú poľnohospodársku činnosť (nízka hospodárska rentabilita), ktorá je však nevyhnutná z hľadiska environmentálnej rovnováhy (boj proti prírodným rizikám, ochrana biodiverzity, využívanie otvorených a rôznorodých priestranstiev), ako aj z hľadiska rozvoja vidieka v daných oblastiach;

47.   podotýka, že poľnohospodárska produkcia v týchto oblastiach s prírodnými znevýhodneniami je viac zameraná na kvalitu, avšak slabé výnosy a vysoké trvalé náklady si vyžadujú osobitnú pozornosť a prístup;

48.   navrhuje, aby sa v tejto súvislosti konkrétne poskytovali osobitné dodatočné platby zamerané na udržanie poľnohospodárskej produkcie a poskytovanie verejných statkov, a to na základe princípu blízkosti k občanom, vysokej environmentálnej kvality a územnej, sociálnej a kultúrnej súdržnosti;

49.   podotýka, že aj keď bolo v tejto súvislosti prijatých veľa nástrojov a verejných politických opatrení, vzhľadom na veľké množstvo rôznych aktérov, ktorí sa v tejto problematike angažujú, je ťažké zosúladiť činnosť v tejto oblasti, čo je však potrebné na to, aby mohli poľnohospodári naďalej pôsobiť v horských vidieckych oblastiach, ako aj v ostrovných a severných oblastiach;

50.   zastáva názor, že pre regióny s trvalými prírodnými znevýhodneniami by sa mala vypracovať komplexnejšia stratégia na vhodnej úrovni (napríklad pre pohoria a ostrovy), ktorá by pomohla plne zhodnotiť potenciál týchto oblastí a rozvinúť pridanú hodnotu intervencie EÚ. V tejto súvislosti by si želal, aby sa v programovacom období 2014 – 2020 plne uplatnil článok 174 ZFEÚ;

G.   Spoločná poľnohospodárska politika sa musí zameriavať na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami

51.   je presvedčený, že spoločná poľnohospodárska politika by sa mala najprv a predovšetkým zamerať na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami, pričom by mala podporovať poľnohospodárstvo vo všetkých regiónoch Európskej únie;

52.   konštatuje, že v rámci druhého piliera môžu niekedy vznikať nejasnosti v súvislosti s opatreniami zameranými na poľnohospodársky rozvoj a opatreniami zameranými na rozvoj vidieka, ktoré nesúvisia s poľnohospodárstvom, alebo si v rámci neho môžu uvedené opatrenia navzájom konkurovať; považuje preto za potrebné, aby sa lepšie ohraničili tieto dve kategórie opatrení; všeobecne žiada Európsku komisiu, aby lepšie vymedzila politiku rozvoja vidieka; vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie definovala spojenie medzi politikou rozvoja vidieka a kohéznou politikou, v záujme zabezpečenia súladu medzi intervenciami rovnakej povahy v rámci jedného regiónu;

53.   zo všeobecného hľadiska zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí pre dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti;

H.   Spoločná poľnohospodárska politika musí podporovať zmenu niektorých vykonávacích postupov

54.   domnieva sa, že účinná podpora systémov produkcie, ktoré sú najohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, zohľadňovanie prírodných a zemepisných znevýhodnení, ako aj ďalšia pozornosť venovaná kvalite života na vidieku a miestnym iniciatívam, si vyžadujú, aby sa na regionálnej úrovni upravili príslušné systémy a nástroje;

55.   považuje za nevyhnutné, aby sa súčasne zohľadnili územné špecifiká a regionálne politické priority, ktoré sa v jednotlivých regiónoch môžu navzájom dosť líšiť;

56.   zastáva názor, že je nutné zmeniť vykonávacie postupy a riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré už ďalej nemôžu byť sústredené na európskej a národnej úrovni, ako je to ešte stále vo väčšine členských štátov;

57.   domnieva sa, že zapojenie regionálnej úrovne nadobúda kľúčový význam, hoci európsky a národný rámec je v tejto súvislosti naďalej nevyhnutný;

58.   vyzýva tiež Európsku komisiu, aby preskúmala relevantnosť a vhodnosť súčasného vymedzenia prvého a druhého piliera SPP;

59.   domnieva sa, že je potrebné udržať a posilniť osobitné opatrenia v poľnohospodárskom sektore v prospech najodľahlejších regiónov, na ktoré sa vzťahujú programy POSEI, s cieľom zohľadniť špecifickosť poľnohospodárstva týchto regiónov, ktoré čelia špecifickým ťažkostiam spôsobeným dodatočnými nákladmi na výrobu a uvádzanie na trh a nedostatočnými príležitosťami na diverzifikáciu ich poľnohospodárskej výroby;

60.   okrem regionálnych opatrení by uvítal aj rozvoj multiregionálnych a nadregionálnych opatrení, ktoré by dopĺňali opatrenia regiónov;

61.   opätovne potvrdzuje platnosť zásady subsidiarity, ktorej konkrétna hodnota sa prejavuje vo vykonávaní verejnej správy na úrovni čo najbližšie k občanom;

62.   domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 by mala zabezpečiť, aby fungovala jednoducho pre poľnohospodárske podniky a zároveň zostala transparentná a zrozumiteľná pre občanov EÚ;

I.   Postupy riadenia v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa mali priebežne upravovať

63.   nazdáva sa, že regióny a vidiecke spoločenstvá sa už ďalej nemôžu uspokojiť len so štatútom spolufinancovateľa, ktorý sa nepodieľa na rozhodovaní o usmerneniach, vykonávacích postupoch a postupoch riadenia;

64.   je presvedčený, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky môže byť úspešná len vtedy, ak sa všeobecne posilní miera zapojenia regionálnej a v niektorých prípadoch dokonca miestnej úrovne;

65.   domnieva sa, že regionálna a v niektorých prípadoch dokonca miestna úroveň dokáže v súčasnosti ako jediná zabezpečiť:

—	zavedenie efektívnejšieho a pružnejšieho riadenia,

—	nasmerovanie pomoci podľa poľnohospodárskych, environmentálnych a územných špecifík jednotlivých regiónov,

—	efektívne preorientovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky na systémy produkcie, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom,

—	podporu poľnohospodárskych aktivít (pestovanie zeleniny, ovocia a vinohradníctvo) a systémov produkcie (biologické poľnohospodárstvo), ktoré doteraz len málo profitovali zo spoločnej poľnohospodárskej politiky,

—	prispôsobenie politických opatrení na podporu nových poľnohospodárov regionálnemu a v niektorých prípadoch dokonca miestnemu kontextu,

—	posilnenie väzieb medzi poľnohospodárskymi sektormi a agropotravinárskymi podnikmi,

—	podporu zavedenia dodávateľských cyklov pre uvádzanie na trh poľnohospodárskych výrobkov,

—	zosúladenie spoločnej poľnohospodárskej politiky s regionálnou a kohéznou politikou,

—	vyváženejšie a udržateľnejšie územné plánovanie v EÚ;

66.   domnieva sa, že zavedenie rámca viacúrovňového riadenia (európska, národná a regionálna úroveň) je nevyhnutným predpokladom na to, aby reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 mohla byť úspešná;

J.   Na spoločnú poľnohospodársku politiku musí byť vyčlenený rozpočet, ktorý bude primeraný problémom a výzvam, pred ktorými stojí EÚ

67.   domnieva sa, že je nevyhnutné zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013, aby Európska únia mohla zvládnuť početné výzvy a problémy v tejto oblasti, ktoré môžu mať výrazné ľudské, sociálne, hospodárske, environmentálne a územné následky a aby sa prispelo čo najefektívnejšie k prioritám stanoveným v dokumente stratégia „Európa 2020“ (inteligentný rast, udržateľný rast, integračný rast), v ktorom by mal mať európsky poľnohospodársko-potravinársky sektor významnejšie zastúpenie vzhľadom na svoju strategickú úlohu pre EÚ v rámci uvedených priorít;

68.   nazdáva sa, že táto reforma si vyžaduje, aby verejnosť podporila systémy produkcie ohľaduplné k životnému prostrediu a prírodným zdrojom a aby sa poľnohospodári a podniky vo všetkých regiónoch Európy prispôsobili vývoju alebo dokonca preorientovali svoju činnosť. V tejto súvislosti je aj naďalej veľmi dôležité, aby bol akademický svet zapojený do ďalšieho rozvoja poľnohospodárstva a aby sa zlepšilo začlenenie vedeckého prínosu do prípravy a realizácie SPP a jednotlivých činností, opatrení, kontrol, ktoré zahŕňa. Odborné inštitúcie umožňujú transformovať mnohé z existujúcich požiadaviek na inováciu poľnohospodárskeho odvetvia na reálne fungujúce možnosti. Je nevyhnutné, aby boli vhodne prepojené s inovačnými programami a fondmi;

69.   je presvedčený, že Európska únia musí nájsť potrebné prostriedky, aby mohla úspešne zrealizovať túto reformu;

70.   domnieva sa, že na spoločnú poľnohospodársku politiku by sa mali na obdobie rokov 2014 - 2020 vyčleniť primerané konsolidované a posilnené rozpočtové prostriedky, ktoré budú zodpovedať problémom a výzvam, ktorým čelí EÚ;

Záver

71.   pripomína Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, že pridaná hodnota budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj jej prínos k dosiahnutiu prioritných cieľov stratégie EÚ 2020, sa bude hodnotiť podľa toho, či dokáže:

—	zaručiť potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť potravín v Európe prostredníctvom zdravej, diverzifikovanej a kvalitnej poľnohospodárskej produkcie,

—	zabezpečiť stabilné a primerané príjmy poľnohospodárom a podnikom v záujme zachovania a vytvárania udržateľných pracovných miest,

—	prispieť k boju proti klimatickým zmenám a k zachovaniu biodiverzity prostredníctvom všeobecného uplatňovania environmentálnej podmienenosti a podpory spôsobov produkcie, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a prírodným zdrojom,

—	podporiť územnú súdržnosť v rámci Európskej únie a zaručiť zachovanie poľnohospodárskej činnosti a prosperujúcich vidieckych spoločenstiev vo všetkých regiónoch Európy;

72.   je presvedčený, že jedine spoločná poľnohospodárska politika, ktorá bude zreformovaná na základe jasných usmernení a dlhodobej perspektívy, a na ktorú sa vyčlenia primerané finančné prostriedky, pomôže Európskej únii splniť zásadné výzvy, pred ktorými stojí.

---