18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 67/112

—

so zreteľom na bod 18 ministerskej deklarácie prijatej na prvom zasadnutí ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) 13. decembra 1996 v Singapure, ktorý sa týka obchodu s informačno-technologickými výrobkami (tiež známy ako dohoda o informačných technológiách (DIT)),

—

so zreteľom na ministerskú deklaráciu o globálnom elektronickom obchode prijatú na druhom zasadnutí ministerskej konferencie WTO 20. mája 1998 v Ženeve,

—

so zreteľom na návrh týkajúci sa otázok klasifikácie a pracovného programu pre elektronický obchod, ktorý Európske spoločenstvá predložili WTO 9. mája 2003,

—

so zreteľom na bod 46 ministerskej deklarácie o pracovnom programe z Dauhy prijatej na šiestom zasadnutí ministerskej konferencie WTO 18. decembra 2005 v Hongkongu, ktorý sa týka elektronického obchodu,

—

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení dopĺňa smernica 2002/38/ES, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania úprav týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty vzhľadom na služby rozhlasového a televízneho vysielania a určité elektronicky poskytované služby, a na správu Komisie Rade o smernici Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, ktorou sa mení a dopĺňa a dočasne mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS, pokiaľ ide o úpravy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty s ohľadom na služby rozhlasového a televízneho vysielania a určité služby dodávané elektronicky (KOM(2006)0210),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 792/2002 zo 7. mája 2002, ktorým sa dočasne mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 218/92 o administratívnej spolupráci v oblasti nepriameho zdaňovania (DPH), pokiaľ ide o ďalšie opatrenia týkajúce sa elektronického obchodovania (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 24. septembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, smernica 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a smernica 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (5) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. mája 1998 o oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej iniciatíve elektronického obchodovania (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí (8),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0020/2009),

A.

keďže viac ako polovica občanov EÚ a takmer 1,5 miliardy ľudí na celom svete má prístup k internetu; keďže jeden z troch občanov EÚ nakupuje online, ale iba 30 miliónov ich v EÚ nakupuje cezhranične,

B.

keďže podľa WTO znamená pojem elektronický obchod „výrobu, reklamu, predaj a distribúciu výrobkov prostredníctvom telekomunikačných sietí“,

C.

keďže je možné rozlišovať medzi doručením obsahu na fyzickom nosnom médiu a obsahom, ktorý je digitálne kódovaný a prenášaný elektronicky cez internet a teda nezávisle od fyzických nosných médií, cez pevné a bezdrôtové siete,

D.

keďže elektronické obchodovanie sa môže uskutočniť medzi podnikateľmi, medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, alebo medzi spotrebiteľmi; keďže obchodovanie na internetových platformách podstatne zmenilo spôsob, akým ľudia obchodujú s tovarom a službami, čím sa najmä pre malé a stredné podniky (MSP) vytvárajú nové príležitosti ako získať nových zákazníkov za hranicami,

E.

keďže zachovanie otvorenosti internetu je predpokladom pre jeho neustály rast, ako aj rast širšej ekonomiky a svetového obchodu, ktoré čoraz viac využívajú internetové technológie,

F.

keďže pre MSP môže elektronický obchod priniesť osobitné výhody vo forme prístupu k vonkajším trhom; keďže však úplné rozvinutie týchto nových metód elektronického obchodovania pri svojom praktickom uplatnení zatiaľ naráža na rôzne prekážky,

G.

keďže voľný tok informácií je nevyhnutný na uľahčenie elektronického obchodovania a otvorená a bezpečná sieť umožňujúca šírenie internetových informácií a prístup k nim je základom, na ktorom sa buduje globálna ekonomika 21. storočia,

H.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) sú v súčasnosti rozšírené vo všetkých oblastiach hospodárstva a vyvíjajú sa a na trh prichádzajú nové platformy a siete; keďže sú potrebné otvorené normy, ktoré sú dôležité pre inovácie, hospodársku súťaž a efektívnu spotrebiteľskú voľbu,

I.

keďže ďalší rozvoj nového „digitalizovaného“ obchodného prostredia už vytvoril a bude aj naďalej vytvárať nové príležitosti pre tradičné a moderné obchodné transakcie, na zlepšenie postavenia spotrebiteľa v obchodnom reťazci a na to, aby viedol k úplne novým obchodným modelom vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a výrobcami,

J.

keďže internet ponúka spotrebiteľom v porovnaní s tradičnými spôsobmi nákupu možnosť lepšie sa rozhodnúť, pokiaľ ide o kvalitu a cenu, a keďže online reklama sa stala dôležitým prostriedkom na uľahčenie cezhraničného obchodu pre podniky všetkých veľkostí, najmä však pre MSP, aby tak mohli získať nových zákazníkov,

K.

keďže čoraz intenzívnejšie používanie internetu na obchodovanie prináša veľké možnosti, ale aj určité problémy,

L.

keďže spoločnosti poskytujúce služby obsahu treba povzbudzovať, aby sa zapájali do nových a inovatívnych obchodných modelov a chopili sa príležitostí, ktoré ponúka internet a elektronický obchod,

M.

keďže súčasná zmes právnych rámcov je jednoznačne nedostatočná, a preto budú právne riešenia diktovať technológia a ekonomika,

N.

keďže elektronické obchodovanie sa vo všeobecnosti opiera o ochranu duševného vlastníctva a keďže bezpečné a predvídateľné právne prostredie pre ochranu duševného vlastníctva, ako aj výnimky a obmedzenia, sú potrebné na podporu technologických inovácií a prevod/šírenie technológií,

O.

keďže sa zistilo, že podľa vnútroštátneho práva dôležitých obchodných partnerov EÚ je na účely poskytovania služieb elektronického obchodovania najprv potrebné získať telekomunikačnú licenciu, čím sa vytvára zbytočná povinnosť, najmä vzhľadom na zložité postupy, ktoré platia pre udeľovanie týchto licencií,

P.

keďže úloha elektronického obchodovania medzi členmi WTO sa rýchlo zvýšila v odvetviach ako bankovníctvo, telekomunikácie, počítačový priemysel, reklama, distribúcia a expresné kuriérske služby; keďže počet krajín, ktoré v týchto oblastiach neobmedzujú cezhraničný prístup, je už významný; keďže od uvedenia programu WTO pre elektronické obchodovanie už uplynulo 10 rokov,

Q.

keďže základné premisy WTO, t.j. nediskriminácia, transparentnosť a postupná liberalizácia, sa musia uplatňovať spôsobom zohľadňujúcim rýchlosť a interaktivitu internetu, spôsoby elektronických platieb, odstránenie sprostredkovateľov, zvyšujúcu sa integráciu podnikových funkcií do online systému, väčšiu pružnosť podnikových organizácií a väčšiu fragmentáciu podnikov,

1.

zdôrazňuje prospešný vplyv internetu na rozličné faktory a stupne v cezhraničnom a medzinárodnom obchode s tovarom a službami v predchádzajúcich dvoch desaťročiach; zdôrazňuje, že elektronický obchod, ktorý je vo svojej podstate medzinárodný, si vyžaduje vzájomné porozumenie a spoluprácu;

2.

uznáva, že inovácia a tvorivosť online obchodovania posilňujú vývoj nových vzorov obchodovania, ako napríklad obchodovania medzi spotrebiteľmi navzájom; zdôrazňuje, že online trhy plnia funkciu nových sprostredkovateľov pri uľahčovaní výmen a zlepšovaní prístupu k informáciám za minimálne náklady a vo všeobecnosti rozširujú rozsah vzťahov medzi podnikmi;

3.

domnieva sa, že MSP a mladí podnikatelia, ktorí čiastočne alebo v plnom rozsahu pôsobia v online obchodných aktivitách, skutočne našli platformu s relatívne nízkymi administratívnymi a obchodnými nákladmi, z ktorej môžu prostredníctvom prispôsobenej online reklamy propagovať a predávať svoj tovar a svoje služby stále sa rozširujúcej klientele, a tak obísť určité obchodné prekážky, ktoré sú niekedy zbytočné, a preniknúť na trhy, ktoré boli v minulosti vzdialené a uzatvorené;

4.

uznáva, že problémy týkajúce sa záruky kvality a bezpečnosti výrobkov, ktoré sa pri obchodovaní cez internet vyskytujú v štádiu distribúcie z dôvodu absencie zvyčajných kontrolných postupov, sa musia riešiť novými spôsobmi, napríklad známkovaním predajcov zo strany spotrebiteľov a partnerským hodnotením medzi spotrebiteľmi;

5.

vyzýva na podrobnú analýzu vplyvu online obchodu na tradičné obchodné modely a aktivity s cieľom zistiť možné nepriaznivé vplyvy a následne im predchádzať;

6.

s obavami si všíma, že spotrebitelia a predajcovia využívajúci IKT sú často vystavení diskriminačnému zaobchádzaniu v porovnaní so spotrebiteľmi a s predajcami, ktorí pôsobia na offline trhoch;

7.

víta skutočnosť, že spotrebitelia profitujú z prístupu k prakticky neobmedzenému výberu tovaru a služieb vďaka efektívnemu odstráneniu zemepisných, vzdialenostných a priestorových obmedzení, ako aj z možnosti prístupu k transparentným a nezaujatým informáciám, z porovnávania cien, dostupnosti prispôsobenej online reklamy a pohodlného vyhľadávania a nakupovania online 24 hodín denne, ktoré sú prístupné všetkým ľuďom s prístupom k internetu doma, v práci alebo inde;

8.

konštatuje, že vznikajúci digitálny trh s nehmotným tovarom a službami už prerástol tradičné formy obchodovania s nimi a ich poskytovania a vytvoril celý rad nových koncepcií obchodovania a ekonomických hodnôt ako digitálne nehnuteľnosti (názvy domén) a prístup k informáciám (vyhľadávače);

9.

navrhuje, aby sa nezákonné správanie ako falšovanie, pirátstvo, podvod, narušovanie bezpečnosti transakcií a narušenie súkromia občanov nepripisovali povahe samotného média, ale aby sa považovali za aspekty nezákonnej obchodnej činnosti, ktorá už jestvovala vo fyzickom svete a ktorá sa zjednodušila a zintenzívnila v dôsledku bohatých dostupných technologických možností, pričom k nej dochádza najmä vtedy, keď médium nedodržiava platné pravidlá pre využívanie regulovaného režimu zodpovednosti; zdôrazňuje, že treba vytvoriť mechanizmy na prijímanie a posilňovanie potrebných a vhodných opatrení na presadzovanie právnych predpisov a účinnejšej a lepšej koordinácie, čo umožní bojovať proti nezákonnému obchodnému správaniu na internete a odstraňovať ho bez toho, aby sa narušil rozvoj medzinárodného elektronického obchodu, pričom sa bude klásť osobitný dôraz na prípady, ktoré môžu predstavovať vážne ohrozenie verejného zdravia, ako napríklad predaj falošných liekov;

10.

vyjadruje podporu bezpodmienečnému dodržiavaniu verejnej morálky a etiky štátov a národov, ľutuje však stále viac zneužívanú cenzúru v súvislosti s online službami a výrobkami, ktorá pôsobí ako skrytá obchodná bariéra;

11.

uznáva potrebu otvorených noriem a ich dôležitosť pre inovácie, hospodársku súťaž a účinný spotrebiteľský výber; navrhuje, aby obchodné dohody uzatvorené Európskym spoločenstvom podporovali rozsiahle a otvorené využívanie internetu na elektronický obchod za predpokladu, že spotrebitelia budú mať prístup k službám a digitálnym produktom podľa svojho výberu a možnosť ich používať, ak to nebude zakazovať vnútroštátne právo;

12.

domnieva sa, že objem rastu cezhraničných transakcií, problematickosť určovania povahy, pôvodu a cieľa transakcií a chýbajúca história auditu a limity zadlženia spochybňujú územnú povahu daňových režimov; konštatuje, že existujú možnosti na optimalizáciu správy daní, na náhradu papierovej formy elektronickými výmenami údajov a na elektronické vyplňovanie daňových priznaní, ako aj na automatizáciu procesu vyberania daní;

13.

zdôrazňuje potrebu vzdelávať spotrebiteľov a podniky a potrebu organizovať mediálne informačné kampane o perspektívach rozvoja, ako aj právach a povinnostiach všetkých strán zapojených do medzinárodného internetového obchodu;

14.

vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom podvodov a krádeží osobných údajov a peňazí online; domnieva sa, že nedostatok dôvery v bezpečnosť transakcií a platieb je najväčším nebezpečenstvom pre budúcnosť elektronického obchodovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny tohto javu a aby znásobila svoje úsilie o vytvorenie mechanizmov na posilnenie dôvery podnikov a jednotlivcov v systémy medzinárodných elektronických platieb, a aby vytvorila vhodné spôsoby na riešenie sporov súvisiacich s nezákonnými obchodnými postupmi;

15.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby boli transakcie týkajúce sa tovaru a služieb v oblasti kultúry na internete bezpečné a dôveryhodné;

16.

konštatuje, že dôvera závisí nielen od jednoduchých, spoľahlivých a bezpečných spôsobov používania internetu, ale okrem iného aj od kvality tovaru a služieb, ako aj dostupnosti primeraných prostriedkov nápravy;

17.

zdôrazňuje, že ak má medzinárodný elektronický obchod rásť a využiť svoj plný potenciál, je potrebná medzinárodná regulačná spolupráca; domnieva sa, že na zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia prospech z ochrany súkromia, zo zníženia nákladov a z nových možností obchodovania, ktoré prináša internet, je potrebný nový, moderný prístup k problematickým oblastiam elektronického obchodu;

18.

domnieva sa, že diskusia o súčasných a budúcich výzvach globálneho internetového obchodovania by sa mala uskutočniť vo vzájomne sa podporujúcom a štruktúrovanom rámci spolupráce založenom na systémoch inštitucionalizovaných pravidiel medzi vzájomne závislými aktérmi, čím sa umožní moderný a kompletný proces riadenia viacerými zúčastnenými stranami, ktorého príkladom je Fórum riadenia internetu; konštatuje, že súčasné modely riadenia internetu charakterizuje ich hybridná povaha s absenciou funkčných a regulačných nástrojov hierarchického riadenia;

19.

ľutuje, že počas rokovaní WTO sa nedosiahol žiaden pokrok v dôležitej otázke klasifikácie tzv. digitalizovaných výrobkov, že rozvojová agenda z Dauhy neprináša mandát pre konkrétne rokovania o elektronickom obchode, a že sa nedosiahol žiaden pokrok v otázke zriadenia trvalého colného moratória WTO na elektronické prevody; konštatuje, že stále existuje neistota ohľadom správneho určovania colnej hodnoty digitálnych výrobkov a že sa stále nedospelo k dohode o tom, aké pravidlá a povinnosti (Všeobecná dohoda o clách a obchode, Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) alebo dohoda DIT) sa majú uplatňovať na výrobky dodávané digitálne;

20.

víta návrh Komisie predložený WTO, týkajúci sa aktualizácie a rozšírenia vyššie uvedenej ministerskej deklarácie o obchode s výrobkami informačných technológií, v ktorom sa stanovuje kratší časový horizont s cieľom ešte viac podporiť obchodovanie s týmito výrobkami, pritiahnuť väčšie množstvo účastníkov, riešiť necolné prekážky a riešiť rastúce výzvy technologického vývoja a konvergencie; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že existujú rozdielne výklady dohody DIT jej stranami, a vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu vykonávala obsah a formu súčasnej dohody DIT a podporovala moderný a realistický prístup k akýmkoľvek budúcim dohodám v súlade s požiadavkou na väčší počet výrobkov informačných technológií oslobodených od dovozného cla;

21.

víta pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v rámci dohody GATS, zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúce sa internetu, modelový zákon Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL), rozsiahle úsilie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a rozsiahly politický rámec prijatý na ministerskej schôdzke OECD v roku 2008 v Soule a v rámci Svetového samitu o informačnej spoločnosti v decembri 2003 v Ženeve a v novembri 2005 v Tunise;

22.

zdôrazňuje význam Dohovoru Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrneho prejavu ako dôležitého nástroja na zabezpečenie toho, aby sa zachovala kultúrna výnimka v transakciách medzinárodného obchodu s tovarom a službami kultúrneho a kreatívneho charakteru v medzinárodnom rámci WTO; vyzýva Radu a Komisiu, aby tento dohovor urýchlene implementovali do vnútorných aj vonkajších politík EÚ;

23.

zdôrazňuje, že bilaterálne a regionálne dohody o voľnom obchode nemôžu poskytnúť úplné odpovede na komplexné otázky prístupu na trh; napriek tomu však vyzýva EÚ, aby do svojich bilaterálnych a regionálnych dohôd o obchode systematicky zaraďovala výslovné ustanovenia o širokom a otvorenom využívaní internetu na obchodovanie s tovarom a službami a o neobmedzených informačných tokoch, napríklad aby sa nevytvárali a nezachovávali zbytočné prekážky toku informácií cez hranice, a aby sa uplatňovali zásady nediskriminačnej, transparentnej a najmenej obmedzujúcej regulácie internetových transakcií; podporuje úsilie EÚ zamerané na vytvorenie kooperačného dialógu o otázkach regulácie ako súčasť svojich dvojstranných dohôd s obchodnými partnermi z tretích krajín; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby boli po dosiahnutí týchto dohôd pripravené prispieť k takémuto kooperačnému dialógu;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala uplatniteľnosť obchodných nástrojov s cieľom zharmonizovať a otvoriť využívanie spektra na účely podpory mobilného prístupu k internetovým službám, čím by sa povzbudili inovácie, rast a hospodárska súťaž;

25.

zdôrazňuje, že pozornosť treba sústrediť na poskytovanie online služieb vrátane elektronického obchodu, ktorý nepodlieha zbytočným postupom vnútroštátneho schvaľovania (v EÚ, ako aj v krajinách obchodných partnerov EÚ), ktoré by viedli de facto k prekážkam poskytovania týchto služieb;

26.

zastáva názor, že v kontexte medzinárodného verejného obstarávania, kde nové technológie poskytujú možnosť cezhraničného elektronického obchodovania, umožňujú nové formy napríklad kombinovaných aukcií pre konzorciá MSP a uverejňovanie a propagovanie ponúk online umožňujú značný nárast obchodu spojeného s obstarávaním nielen v rámci EÚ, ale v celosvetovom meradle, čím povzbudzujú cezhraničné elektronické obchodovanie;

27.

pripomína, že uzatvorenie dohody o boji proti falšovaniu musí vytvoriť rovnováhu medzi účinnou ochranou práv duševného vlastníctva a ochranou základných práv spotrebiteľov a prispieť k ďalším inováciám, toku informácií a využívaniu legitímnych služieb v online obchodnom prostredí;

28.

vyzýva Komisiu, aby organizovala informačné a vzdelávacie kampane s využitím tradičných a internetových nástrojov s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o ich právach v záujme posilnenia ich dôvery voči obchodovaniu prostredníctvom internetu;

29.

odsudzuje fragmentáciu online trhu EÚ, ktorá je dôsledkom regulačných ustanovení umožňujúcich alebo vyžadujúcich zemepisné rozdelenie trhov, regulačných ustanovení zabraňujúcich alebo narúšajúcich poskytovanie tovarov a služieb cez internet, zmluvných obmedzení distribútorov, právnej neistoty, nedostatku dôvery spotrebiteľov v bezpečnosť platobných systémov, vysokých poplatkov za prístup na internet a obmedzení týkajúcich sa dostupnosti možností doručenia;

30.

vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke zverejnila informácie o právach spotrebiteľov pri medzinárodnom obchode prostredníctvom internetu so zameraním najmä na zmluvné otázky, ochranu spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami, ochranu súkromia a autorské právo;

31.

domnieva sa, že regulačné nedostatky na online trhu EÚ bránia rozvoju stabilného a silného európskeho priemyselného a obchodného online prostredia, čo vedie k neuspokojivej účasti európskych spotrebiteľov na transakciách v EÚ a na medzinárodných transakciách a bráni tvorivosti a inováciám v obchodnej činnosti; ľutuje, že počet spoločností so sídlom v EÚ poskytujúcich výlučne online služby je mimoriadne nízky;

32.

berie na vedomie návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľa (KOM(2008)0614), od ktorého sa očakáva, že prinesie vyššiu úroveň právnej istoty, transparentnosti a ochrany pre rastúci počet spotrebiteľov nakupujúcich prostredníctvom internetu, najmä pokiaľ ide o dodanie tovaru, prenos rizika, súlad so zmluvou a obchodné záruky;

33.

pripomína, že dôvera, predovšetkým spotrebiteľov a MSP, má zásadný význam pre plné využitie možností, ktoré ponúka obchodovanie prostredníctvom internetu, čo sa zdôrazňuje aj vo vyššie uvedenom uznesení z 21. júna 2007;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili každú príležitosť na posilnenie dôvery prostredníctvom svojej činnosti na príslušných medzinárodných fórach, akým je napríklad WTO, a aby sa snažili o dosiahnutie globálnych štandardov a noriem zohľadňujúcich európske osvedčené postupy;

35.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila právnu interoperabilitu internetových služieb prostredníctvom rozvoja vzorov licencií a iných právnych riešení zlučiteľných s jurisdikciami tam, kde súkromné právo nie je zharmonizované, najmä v oblasti dobrovoľného odškodnenia za patenty medzinárodných online noriem, a aby šírila existujúce európske nástroje pre právnu interoperabilitu ako prostriedok na zníženie nákladov na transakcie a právnej neistoty online poskytovateľov;

36.

žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu obsahujúcu štatistiky o medzinárodnom elektronickom obchode a podľa potreby pri tom spolupracovala s OECD;

37.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala súhrnnú stratégiu, ktorou by sa odstránili stále existujúce prekážky ovplyvňujúce MSP pri využívaní elektronického obchodu (prístup k IKT, náklady na rozvoj a prevádzku systémov elektronického obchodu, nedôvera, nedostatočná informovanosť, právna neistota v prípade nadnárodných sporov atď.), a politické odporúčania vrátane poskytovania stimulov pre MSP na zlepšenie účasti na online obchode s tovarom a službami; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie databázy určenej na poskytovanie informačnej podpory a usmerňovania v riadení pre nových a neskúsených účastníkov online obchodovania a vypracovanie porovnávacej ekonomickej analýzy prínosov elektronického obchodu a online reklamy pre MSP, ako aj prípadových štúdií úspešných MSP z EÚ obchodujúcich online;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali MSP v elektronizácii a aby zriaďovali platformy na šírenie informácií a výmenu najlepších postupov, a zároveň odporúča, aby Komisia a členské štáty podporovali elektronické verejné obstarávanie a obzvlášť dbali na zabezpečenie dostupnosti prostredníctvom elektronických technológií;

39.

víta iniciatívu Komisie na otvorenie verejného dialógu, ktorú začala uverejnením dokumentu s názvom Príležitosti v online tovaroch a službách a zriadením skupiny poradcov spolupracujúcich na vypracovaní správy o tejto problematike;

40.

pripomína, že internet priniesol nový prístup k výrobe, spotrebe a šíreniu tovaru a služieb v oblasti kultúry, čo môže prispieť k porozumeniu medzi kultúrami na základe slobodného a spravodlivého prístupu k novým IKT a na základe rešpektovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

41.

zdôrazňuje, že kultúrny a umelecký tovar a služby majú tak hospodársku, ako aj kultúrnu hodnotu, a že je dôležité, aby sa toto chápanie zachovalo v rokovaniach a dohodách o medzinárodnom obchode, a aj v rámci globálnych sietí tým, že sa dohovor UNESCO bude vykonávať právne záväzným spôsobom;

42.

nalieha na Radu a Komisiu, aby zabezpečili, aby európsky kultúrny priemysel naplno využíval nové príležitosti, ktoré prináša obchodovanie na internete najmä v audiovizuálnom, hudobnom a vo vydavateľskom odvetví, a aby zároveň poskytli účinnú ochranu pred nezákonným obchodovaním a pirátstvom; nesmie sa tým však ovplyvniť politika Spoločenstva jasne stanovená v rokovacom mandáte, v zmysle ktorej sa treba zdržať predkladania ponúk alebo prijímania požiadaviek na liberalizáciu v audiovizuálnom a kultúrnom odvetví;

43.

domnieva sa, že internet sa stáva najúčinnejším médiom na prekonanie obchodnej bariéry medzi krajinami severu a juhu; zastáva názor, že internet otvára nové obchodné cesty spájajúce najmenej rozvinuté krajiny a ďalšie rozvojové krajiny s pokročilými a centrálnymi obchodnými systémami, zvyšujúce ich vývozné toky a prekonávajúce nevýhody tradičných obchodných praktík;

44.

domnieva sa, že účasť najmenej rozvinutých a iných rozvojových krajín na medzinárodnom obchode prostredníctvom internetu sa musí podporovať zvyšovaním investícií najmä do základnej infraštruktúry, t. j. do telekomunikačných sietí a prístupových zariadení; zdôrazňuje potrebu poskytovania lacnejších a kvalitnejších služieb internetového pripojenia; uvedomuje si, že liberalizácia telekomunikácií viedla k zvýšeniu investícií do infraštruktúry, zlepšeniu služieb a inováciám;

45.

uvedomuje si, že v mnohých krajinách sa užívatelia pripájajú na internet cez mobilné zariadenia;

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.