27.3.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/45

---

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2009/C 73/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„ČERNÁ HORA“

ES č.: CZ-PGI-0005-0409-19.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:	Úřad průmyslového vlastnictví
Adresa:	Antonína Čermáka 2a 160 68 Praha 6-Bubeneč ČESKÁ REPUBLIKA
Tel.:	+420 220383111
Fax:	+420 224324718
E-mail:	posta@upv.cz

2.   Skupina:

Názov:	Pivovar Černá Hora, a. s.
Adresa:	Černá Hora 3/5 679 21 Černá Hora ČESKÁ REPUBLIKA
Tel.:	+420 516482411
Fax:	+420 516437201
E-mail:	ekonom@pivovarch.cz
Zloženie:	Výrobcovia/spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

Ide o výnimku podľa článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006, pretože v oblasti existuje jediný výrobca. Požiadavky článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 boli splnené.

3.   Druh výrobku:

Skupina 2.1: Pivo

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Názov:

„Černá Hora“

4.2.   Opis:

Svetlé pivo je stredne až hlboko prekvasené, zlatožltej až zlatohnedej farby, s dobrou penivosťou a vysokou rezkosťou, stredne až silne plnej chuti, s čistou sladovou a chmeľovou chuťou a chmeľovou vôňou. Plnosť chuti je daná predovšetkým prítomnosťou neprekvaseného zbytkového extraktu, charakterizovaného rozdielom medzi zdanlivým a dosiahnuteľným stupňom prekvasenia. Prípustná je veľmi slabá intenzita chuti a vône po kvasinkách alebo ovocí (esterová). Nízka intenzita celkovej vône poukazuje na relatívne nízky obsah nežiaducich vedľajších produktov kvasenia. Intenzita horkosti piva je stredná až vyššia, s charakterom drsnosti, ktorý možno označiť ako jemný až mierne drsný, s dlhším doznievaním.

Tmavé pivo je stredne až hlboko prekvasené, červenkastej až červenohnedej farby, s dobrou penivosťou, príjemnou chmeľovou chuťou a vôňou. Vykazuje strednú rezkosť a charakteristická je preňho silná plnosť chuti, spôsobená výrazným rozdielom medzi zdanlivým a dosiahnuteľným stupňom prekvasenia a neskvasiteľnými zložkami surovín. Z vedľajších chutí je prípustná chuť karamelová a sladkastá.

Varianty piva a ich senzorické charakteristiky:

Svetlý ležiak je stredne až hlboko prekvasené pivo, zlatožltej až zlatohnedej farby, s dobrou penivosťou a vysokou rezkosťou, stredne plnej chuti, s čistou sladovou a chmeľovou chuťou a chmeľovou vôňou. Prípustná je veľmi slabá intenzita chuti a vône po kvasinkách alebo ovocí (esterová). Intenzita horkosti piva je stredná, s charakterom drsnosti, ktorý možno označiť ako jemný, s dlhším doznievaním.

Svetlé výčapné pivo je stredne až hlboko prekvasené, zlatožltej až zlatohnedej farby, s dobrou penivosťou a vysokou rezkosťou, plnej chuti, s čistou sladovou chuťou a chmeľovou vôňou. Prípustná je veľmi slabá intenzita chuti a vône po kvasinkách alebo ovocí (esterová). Intenzita horkosti piva je vyššia, s charakterom drsnosti, ktorý možno označiť ako mierne drsný, s dlhším doznievaním.

Nefiltrované výčapné pivo sa vyznačuje dobrou penivosťou, zlatožltou až zlatohnedou farbou, dobrou rezkosťou a plnosťou chuti, s charakteristickou príchuťou a vôňou po kvasinkách. Pivo má výraznú mierne drsnú chmeľovú horkosť zanechávajúcu po napití pocit príjemnej postupne sa strácajúcej horkosti bez drsného a zvieravého nádychu.

Tmavý ležiak je pivo s prídavkom karamelového a farebného sladu, stredne prekvasené, granátovej až červenohnedej farby, karamelovej až sladkastej chuti s jemnou horkosťou.

Polotmavé výčapné pivo je stredne až hlboko prekvasené, červenkastej až granátovej farby, s vysokou rezkosťou, príjemnou chmeľovou a mierne karamelovou vôňou a chuťou s dobrou penivosťou.

Všetky varianty piva Černá Hora sú spodne kvasené pivá a vyznačujú sa špecifickými senzorickými vlastnosťami, najmä jedinečnou vôňou a chuťou s vysokou rezkosťou.

Svetlé pivo – akostné znaky:

		Svetlý ležiak	Svetlé výčapné pivo	Nefiltrované výčapné pivo
Extrakt v pôvodnej mladine	(% hm.)	11,00-12,99	8,00-10,99	8,00-10,99
Alkohol	(% obj.)	3,8-6,0	3,5-4,5	3,5-4,5
Farba	(j. EBC)	8,0-16,0	7,0-16,0	7,8-16,0
Horké látky	(j. EBC)	20,0-45,0	16,0-28,0	16,0-28,0
pH		4,2-4,9	4,3-4,7	4,3-4,7
Rozdiel medzi zdanlivým a dosiahnuteľným stupňom prekvasenia	(% rel.)	1,0-10,0	1,0-10,0	1,0-10,0
Polyfenoly	(mg/l)	130,0-230,0	130,0-230,0	130,0-230,0

Tmavé pivo, polotmavé pivo – akostné znaky:

		Tmavý ležiak	Polotmavé výčapné pivo
Extrakt v pôvodnej mladine	(% hm.)	11,00-12,99	8,00-10,99
Alkohol	(% obj.)	3,6-5,7	3,5-4,5
Farba	(j. EBC)	50,0-120,0	16,0-40,0
Horké látky	(j. EBC)	20,0-45,0	16,0-28,0
pH		4,1-4,8	4,3-4,7
Rozdiel medzi zdanlivým a dosiahnuteľným stupňom prekvasenia	(% rel.)	1,0-10,0	1,0-10,0
Polyfenoly	(mg/l)	130,0-230,0	130,0-230,0

Suroviny:

Jačmenný slad

Ide o slad svetlého typu, nazývaný aj „českým sladom“, ktorý sa vyrába z jarného dvojradového jačmeňa. Tento jačmenný slad charakterizuje nižšie rozlúštenie a nižšie prekvasenie.

Hodnoty konvenčnej sladiny vyrobenej z jačmenného sladu sú uvedené v tejto tabuľke:

Extrakt v sušine sladu	(% hm.)	min.	80 %
Kolbachovo číslo	(%)		37-41 %
Diastatická mohutnosť	(j. W.-K.)	min.	220
Dosiahnuteľný stupeň prekvasenia	(%)	max.	82 %
Friabilita	(%)	min.	75 %

Chmeľ

Ide o odrodu Žatecký poloraný červeňák. Tento chmeľ je úplne špecifický a odlišný od iných odrôd chmeľu, a to predovšetkým svojim pomerom alfa- a beta-horkých kyselín a obsahom beta-farnesenu. Používa sa sušený chmeľ alebo chmeľové extrakty. (Ponechať pôvodný text, pokiaľ sa na prípravu piva používa miesto CHOP Žatecký chmel odroda Žatecký poloraný červeňák).

Voda

Na výrobu piva Černá Hora sa používa voda z miestnych zdrojov. Táto voda je z hľadiska tvrdosti hodnotená ako mäkká až stredne tvrdá.

Pivovarské kvasinky

Na výrobu piva Černá Hora sa používajú výhradne kmene kvasiniek tzv. spodného kvasenia (Saccharomyces cerevisiae subsp. uvarum), ktoré zabezpečujú rozdiel medzi zdanlivým a dosiahnuteľným prekvasením podľa tejto špecifikácie.

4.3.   Zemepisná oblasť:

Obec Černá Hora v Juhomoravskom kraji, Česká republika.

4.4.   Dôkaz o pôvode:

Žiadateľ o zápis zemepisného označenia „ČERNÁ HORA“ vedie register dodávateľov surovín a register odberateľov hotových výrobkov. Na každom výrobku sú uvedené aj povinné údaje o výrobcovi vrátane adresy, čo umožňuje vysledovateľnosť výrobku.

Celá technológia výroby piva je pod stálou kontrolou. Vykonávanie a výsledky kontrol sú priebežne zaznamenávané. Uskutočňuje sa aj kontrola kvality všetkých vstupných surovín na výrobu piva. Kvalita vody sa z mikrobiologického hľadiska takisto pravidelne kontroluje. O všetkých kontrolách sa vedú písomné záznamy, ktoré sa evidujú. Vedie sa aj evidencia použitia jednotlivých várok surovín na výrobu jednotlivých várok piva.

Kontrolu dodržiavania špecifikácie vykonáva Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia.

4.5.   Spôsob výroby:

Pivo Černá Hora sa vyrába len dvojrmutovým dekokčným spôsobom. Mladina sa varí zásadne na pôvodnú stupňovitosť piva. Hlavné kvasenie prebieha oddelene od dozrievania piva. Ide teda o klasickú výrobu bez intenzifikovaných postupov.

Výroba piva začína vo varni. Po zmiešaní rozomletého sladu s vodou sa iba jedna tretina objemu postupne zahrieva. Tým sa dosiahne prevedenie škrobu a ďalších látok extraktu sladu do roztoku a rozštiepenie škrobu. Toto rmutovanie sa dvakrát opakuje, pričom sa každý rmut varí zvlášť. Po odrmutovaní sa odseparujú zbytky sladového mláta, čím sa získa prvý podiel sladiny. Mláto sa potom vylúhuje teplou vodou a výluh sa zmieša s prvým podielom sladiny. Vzniknutá sladina sa varí 80 až 120 minút s diferencovane dávkovaným chmeľom alebo chmeľovými produktmi a tak sa získa mladina. Každá várka sa varí na pôvodnú koncentráciu mladiny zodpovedajúcu požadovanej stupňovitosti piva. To znamená, že v priebehu ďalšej výroby sa už stupňovitosť piva neupravuje.

Uvarená mladina sa ochladí na zákvasnú teplotu, pridajú sa pivovarské kvasinky, zásadne spodného kvasenia, a prebieha prvá, t. j. hlavná fáza kvasenia piva. Toto hlavné kvasenie prebieha v klasických otvorených spilkách. Teplota hlavného kvasenia nepresiahne 9,5 °C. Hlavné kvasenie trvá 6 až 12 dní, podľa stupňovitosti pôvodnej mladiny.

Po ukončení hlavného kvasenia nasleduje dokvášanie a zrenie. Na rozdiel od hlavného kvasenia prebieha pri nižších teplotách, až okolo 0 °C, a pri miernom pretlaku v uzavretých tankoch. Dokvášanie trvá 21 až 60 dní, a to podľa stupňovitosti piva. Počas dokvášania sa pivo vyčíri, nasýti sa oxidom uhličitým a jeho chuť sa zaokrúhli. Tým sa získa rezké pivo s hustou a pevnou penou. V priebehu dozrievania zmizne nápadná chuť a vôňa po kvasinkách, horkosť sa zjemní a vznikne vôňa typická pre určitú variantu piva. Po ukončení procesu zrenia sa pivo filtruje bez predchádzajúcej úpravy pôvodnej stupňovitosti a stáča sa do sudov, fliaš, príp. plechoviek či cisterien. Pripúšťa sa aj pivo nefiltrované. Finálny výrobok musí spĺňať hodnoty akostných znakov uvedených v tabuľkách v sekcii 4.2 tohto zhrnutia.

4.6.   Spojitosť:

Pivo, pre ktoré sa požaduje zápis zemepisného označenia „ČERNÁ HORA“, sa na území obce Černá Hora vyrába nepretržite od 13. storočia. Prvá písomná správa o pivovare v obci Černá Hora je z roku 1530.

Od tej doby sa odvíja bohatá história pivovarov a výroby piva v obci Černá Hora. Vystriedalo sa mnoho majiteľov, výroba aj kvalita piva Černá Hora sa postupne stále zlepšovala. V roku 1949 bol pivovar znárodnený a začlenený postupne do rôznych národných podnikov. Výroba piva Černá Hora však nepretržite pokračovala, pričom sa zachovávali tradičné metódy a postupy výroby. V rámci privatizácie sa pivovar v r. 1996 osamostatnil.

Záznamy o bohatej histórii pivovaru a výrobe piva v obci Černá Hora sa uvádzajú v mnohých dokumentoch uložených v Moravskom zemskom archíve v Brne (napr. Register šľachtickej pôdy panstva Černá Hora, Josefínsky kataster pre obce Černá Hora a Bořitov, Matrika pozemkového výnosu pre obce Černá Hora a Bořitov a ďalšie) a ďalej v archíve Pivovaru Černá Hora, a. s.

S rozvojom pivovaru, so zvyšovaním jeho výroby a výstavy piva sa úmerne tomu modernizovali a rozširovali budovy a výrobné zariadenia. Tieto zmeny však mali len minimálny vplyv na jedinečnosť piva Černá Hora, ktoré možno v podstate považovať za nápoj s mnohostoročnou tradíciou. Snahou všetkých čiernohorských sládkov vždy bolo uchovať starobylú jedinečnosť čiernohorského piva, ktorá je len minimálne ovplyvnená dobou.

O kvalite piva Černá Hora a jeho obľúbenosti svedčí okrem iného mnoho ocenení, ktoré toto pivo získalo na tuzemských i medzinárodných súťažiach a výstavách (napr. Táborský palcát, Cena českých sládků, Pivo spanilých jízd, Zlatý pohár Pivex, Česká pivní pečeť a ďalšie).

O známosti a obľube piva Černá Hora svedčí aj to, že v obci Černá Hora sú už desať rokov, vždy na jar a na jeseň, každoročne usporadúvané rozsiahle kultúrno-spoločenské akcie spojené s prezentáciou tu vyrábaného piva. V apríli je to „Vítání jara (APRÝLES)“ a v septembri „Pivní pouť“. Týchto akcií sa pravidelne zúčastňuje niekoľko tisíc návštevníkov, a to nielen z okolia obce Černá Hora, ale takisto z celej Českej republiky aj zo zahraničia.

Pivo z obce Černá Hora sa spomína aj v rôznych encyklopédiách, napr. Verhoef, Berry: Velká encyklopedie piva, Čestlice, Rebo Productions, 2002; Larsen, Michael Pivo – průvodce světem piva pro laiky i odborníky, více než 500 klasických piv, Praha, Fortuna Print, 2001. Napísalo sa o ňom a zverejnených bolo aj mnoho článkov v celoštátnych aj miestnych novinách a časopisoch. Priamo v obci Černá Hora sa vydáva občasník „Černohorský máz“, ktorý o. i. informuje o úspechoch piva Černá Hora na rôznych súťažiach a výstavách.

O pive z obce Černá Hora bola v roku 1995 napísaná a vydaná kniha s názvom „V ČERNÉ HOŘE PIVA MOŘE – z historie černohorského pivovarnictví“, ktorej autorom je brnenský historik Leoš Vašek.

4.7.   Kontrolný orgán:

Názov:	Státní zemědělská a potravinářská inspekce, inspektorát v Brně
Adresa:	Běhounská 10 601 26 Brno ČESKÁ REPUBLIKA
Tel.:	+420 542424011
Fax:	+420 542426717
E-mail:	epodatelna@szpi.gov.cz

4.8.   Označenie:

–

---

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

---