18.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 63/6

(1)

Rada 10. marca 2009 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Estónska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2012.

(2)

Estónske hospodárstvo v súčasnosti zažíva prudký pokles. Počas roku 2008 niekoľko vonkajších faktorov, predovšetkým prehĺbenie globálnej finančnej krízy a oslabenie zahraničného dopytu za súčasnej podpory zmiernenia vonkajšej a vnútornej nerovnováhy, prispelo k prebiehajúcim zmenám domáceho dopytu a k urýchleniu poklesu hospodárstva. Rast miezd, ktorý značne presiahol rast produktivity, vrátane miezd vo verejnom sektore, prispel počas predchádzajúcich rokov vysokého rastu k strate konkurencieschopnosti v oblasti nákladov a prispôsobenie sa trhu práce tomuto poklesu sa oneskorilo. Zdá sa však, že zmiernenie miezd sa začalo presadzovať od konca roka 2008. V kontexte rámca menovej rady sa menové a úverové podmienky v roku 2008 sprísnili v súvislosti s uvedomením si rizík v krajine a pokračujúcim zhodnocovaním reálneho efektívneho výmenného kurzu. Verejné financie sa po šiestich rokoch nominálnych prebytkov výrazne zhoršili, pričom sa predpokladá deficit vo výške približne 2 % HDP v roku 2008 a ďalšie zhoršenie v rokoch 2009 a 2010. Vzhľadom na potreby úpravy vyplývajúce z nerovnováh krajiny orgány očakávajú fiškálnu konsolidáciu s cieľom obmedziť fiškálne zhoršovanie, uľahčiť proces úpravy a pomôcť zachovať dôveru v trh.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa odhaduje pokles reálneho HDP o 2,2 % v roku 2008 a predpokladá sa ďalšie zníženie o 3,5 % v roku 2009. Potom sa predpokladá obnovenie rastu HDP na 2,6 % v roku 2010 a priemerný ročný rast vo výške 4,9 % v rokoch 2011 a 2012. Tento scenár, hodnotený na základe v súčasnosti dostupných informácií (2), vychádza z priaznivých predpokladov rastu na roky 2009 a 2010, pričom odzrkadľuje optimistické hodnotenie rastu exportného trhu a v plnom rozsahu nezohľadňuje novšie informácie, ktoré svedčia o ďalšom zhoršovaní hospodárskych ukazovateľov a ukazovateľov dôvery. Prognózy programu, pokiaľ ide o infláciu, sa javia ako reálne a pokles domáceho dopytu a vývoj na globálnom trhu môžu spôsobiť ďalší tlak na zníženie cien. Zahraničná platobná bilancia sa má podľa scenára programu zlepšovať o niečo miernejším tempom, ako sa uvádza v priebežnej predikcii útvarov Komisie z januára 2009, v dôsledku priaznivejších očakávaní v súvislosti s domácim dopytom a odlišných predpokladov vonkajších cien.

(4)

V priebežnej predikcii útvarov Komisie z januára 2009 sa deficit verejných financií na rok 2008 odhaduje na 2,0 % HDP, pričom cieľový prebytok stanovený v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu bol 1,3 % HDP. Zhoršenie odzrkadľuje predovšetkým značný pokles príjmov v porovnaní s počiatočnými odhadmi v dôsledku značného zhoršenia makroekonomickej situácie voči prognózam uvedeným v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Zhoršenie príjmov sa do určitej miery vyrovnalo nižšími výdavkami v porovnaní s predchádzajúcim cieľom po prijatí reštriktívneho doplnkového rozpočtu v polovici roku 2008 so širokými obmedzeniami výdavkov.

(5)

Cieľom salda verejných financií v roku 2009 je deficit vo výške 1,7 % HDP, pričom útvary Komisie v priebežnej januárovej predikcii prognózujú deficit vo výške 3,2 % HDP. Fiškálna politika je najmä vzhľadom na cieľ orgánov prijať euro v krátkodobom horizonte zameraná na obnovenie dôvery v trh a obmedzenie odchýlky od referenčnej hodnoty pre deficit uvedenej v zmluve. Predpokladalo sa, že rast výdavkov v pôvodnom rozpočte na rok 2009 presiahne rast nominálneho HDP, najmä vzhľadom na zvýšenie dôchodkov v dôsledku platného vzorca na valorizáciu dôchodkov. Prijatie doplnkového reštriktívneho rozpočtu vo februári 2009 má za cieľ vo všeobecnosti zosúladiť rast výdavkov s predpokladaným nominálnym hospodárskym rastom. V rozpočtovej stratégii na rok 2009 sú zahrnuté aj niektoré opatrenia na zvýšenie príjmov a odloženie predtým plánovaných znížení daní do roku 2010. Všeobecne sa predpokladá, že fiškálna pozícia v roku 2009 meraná zmenou štrukturálneho salda (cyklicky očisteného o jednorazové a iné dočasné opatrenia) bude reštriktívna, vrátane doplnkového rozpočtu prijatého vo februári 2009, ktorý podľa odhadov národných orgánov stanovuje pre rok 2009 fiškálne sprísnenie nad 3 % HDP.

(6)

Cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je dosiahnutie štrukturálneho prebytku, čím sa prekročí súčasný strednodobý cieľ, ktorý je v štrukturálnom vyjadrení definovaný ako vyrovnaný rozpočet (3). Predpokladá sa, že celkový deficit verejných financií sa v roku 2010 zúži na 1,0 % HDP a v roku 2011 sa zmení na prebytok vo výške 0,1 % HDP a v roku 2012 na prebytok vo výške 0,2 % HDP. Plánuje sa úprava výdavkov, pričom rast výdavkov (podporený nešpecifikovanými opatreniami) nebude dosahovať rast nominálneho HDP vo všetkých rokoch počnúc rokom 2010. Rast príjmov sa má vzhľadom na zníženie daní, ktoré sa predpokladá v existujúcich právnych predpisoch na obdobie rokov 2010 – 2012, po obrate ekonomiky čiastočne obnoviť.

(7)

Rozpočtové výsledky sú vystavené rizikám zhoršovania, najmä pokiaľ ide o roky 2009 a 2010, pretože makroekonomický scenár sa zakladá na priaznivých predpokladoch rastu. Riziká sú však zmiernené nedávnym prijatím doplnkového reštriktívneho rozpočtu. Predpokladané odstránenie deficitu verejných financií a dosiahnutie prebytku od roku 2011 sa taktiež môže ukázať ako náročné, ak sa vezme do úvahy, že v programe chýbajú informácie, ktoré sa týkajú opatrení na podporu fiškálnej konsolidácie výdavkov.

(8)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet patrí medzi najnižšie v EÚ a podľa programu by mal taký zostať, i keď sa zohľadní účinok nedávnej zmeny pravidla valorizácie dôchodkov. Súčasná úroveň hrubého dlhu v Estónsku je veľmi nízka a zachovanie zdravého stavu verejných financií v súlade s rozpočtovými plánmi počas obdobia programu by prispelo k obmedzeniu rizík pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré sú v súčasnosti na nízkej úrovni.

(9)

Rozpočtový rámec vychádza z pravidla očakávania vyrovnaných alebo prebytkových verejných financií v nominálnom vyjadrení. I keď pravidlo nemá žiadnu oporu v zákone, v rokoch pred súčasným poklesom sa zvyčajne dodržiavalo. Vláda v posledných rokoch prispôsobila uplatňovanie tohto pravidla tak, že vo väčšej miere prihliadala na cyklické podmienky hospodárstva, keďže niektoré rozpočty na vrchole cyklu boli schválené s budúcimi prebytkami. Rámec plánovania výdavkov však zostáva slabý, pretože počiatočné ciele výdavkov sa v doplnkoch k rozpočtu pravidelne zvyšovali, čo umožňoval príjem, ktorý bol v predchádzajúcich priaznivých hospodárskych obdobiach vyšší, ako sa očakávalo. Posilnenie strednodobého rámca výdavkov a zvýšenie účinnosti výdavkov sa za súčasného hospodárskeho poklesu preto stáva mimoriadne dôležitým a pomohlo by zmierniť vplyv menej stabilného príjmu na verejné financie. Podľa konvergenčného programu je zámerom vlády prechod na zostavovanie rozpočtu, ktorý sa zakladá na výkonnosti a časovom rozlíšení, spočiatku vo forme pilotných projektov, s cieľom posilniť proces tvorby strednodobého rozpočtu.

(10)

S cieľom stabilizovať finančný sektor estónske orgány s účinnosťou od 9. októbra 2008 zvýšili ochranu vkladov zo sumy, ktorá v estónskych korunách zodpovedá sume 20 000 EUR, na sumu 50 000 EUR a zvýšili podiel ochrany vkladov na 100 %. Okrem toho bol v decembri 2008 v parlamente predložený balík legislatívnych návrhov na dosiahnutie väčšej flexibility krízového riadenia vrátane zrýchleného postupu štátnej pomoci.

(11)

Estónsko vzhľadom na to, že čelí významným vonkajším a vnútorným nerovnováham, zameralo v súlade s európskym plánom na obnovu hospodárstva, ktorý Európska rada schválila v decembri 2008 svoju rozpočtovú politiku na odstránenie týchto nerovnováh. Ak sa zohľadnia aj riziká vyplývajúce pre výsledok rozpočtu a ťažkosti pri zabezpečovaní nového financovania za prijateľných podmienok vzhľadom neochotu trhu prijímať riziká, celková reštriktívna fiškálna pozícia plánovaná v rokoch 2009 a 2010 je teda primeranou reakciou. V súvislosti s národným programom reforiem prijali estónske orgány niekoľko štrukturálnych reforiem s neutrálnym alebo obmedzeným krátkodobým vplyvom na rozpočet, najmä opatrenia na podporu trhu práce a investícií, zatiaľ čo menší dôraz sa kládol na opatrenia, ktorými sa podporia priemyselné odvetvia a kúpna sila domácností. Dve opatrenia na podporu trhu práce zahŕňajú prijatie modernizovaného zákonníka práce a pokračujúcu reformu zákona o verejnej službe s cieľom zvýšiť pružnosť trhu práce, pričom sa zvýšili dávky v nezamestnanosti a rozšírili sa kategórie príjemcov v záujme lepšieho zabezpečenia. Tieto opatrenia súvisia so strednodobým reformným programom a odporúčaniami pre túto krajinu navrhnutými Komisiou 28. januára 2009 v rámci lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(12)

Predpokladá sa, že fiškálna pozícia v rokoch 2009 – 2011 bude reštriktívna a v roku 2012 sa má zmeniť na mierne expanzívnu. Aj napriek tomu, že vo všetkých rokoch počnúc rokom 2009 sa dodržiava bezpečnostná rezerva voči zvyčajným cyklickým výkyvom, v dôsledku prudkého poklesu možno nebude postačovať na to, aby zabránila nedodržaniu 3 % prahu v rokoch 2009 a 2010. Riziká pre výsledok rozpočtu sa však zmierili prijatím doplnkového reštriktívneho rozpočtu vo februári 2009. Ak sa zohľadnia riziká, plánovaný návrat k prebytku, ako sa predpokladá v programe, sa možno nedosiahne ani v roku 2011. Okrem toho táto úprava by mala byť podporená opatreniami. V súvislosti s členstvom Estónska v mechanizme ERM II a potrebou zlepšiť konkurencieschopnosť ekonomiky v oblasti nákladov by mala byť zabezpečená náprava predchádzajúceho vysokého rastu miezd.

(13)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité medzery v povinných a nepovinných údajoch (4).

i)

v krátkodobom horizonte konsolidovalo verejné financie, zabezpečilo udržanie deficitu verejných financií pod úrovňou 3 % HDP a prijalo nevyhnutné opatrenia na podporu konsolidácie v strednodobom horizonte;

ii)

zaviedlo obozretnú mzdovú politiku vo verejnom sektore s cieľom podporiť úpravu ekonomiky a posilniť konkurencieschopnosť;

iii)

posilnilo strednodobý rozpočtový rámec, najmä prostredníctvom lepšieho plánovania a účinnosti výdavkov.